Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/224/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314222325
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314222325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobkyne: T. L., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom: C. L. XXXX, XXX XX E., zast. G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XXXa, XXX XX
E., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO:
35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
o vydanie bezdôvodného obohatenia a o ochranu práv spotrebiteľa, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 35C/65/2014-70 zo dňa 7. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I.RozsudoksúduI.inštancie sa včastizaplatenia536,72eurtitulomvydaniabezdôvodnéhoobohatenia

(výrok I.), v časti trov konania a zaplatenia súdneho poplatku p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu I. inštancie sa v časti zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia (výrok II.)
m e n í tak, že sa návrh v tejto časti z a m i e t a.

III. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v 46 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia sumu 536,72 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku II., že

je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku III. žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznal. Vo výroku IV
rozhodol, že je povinný žalovaný zaplatiť súdny poplatok vo výške 44 eur, na účet Okresného súdu
Galanta, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Dňa 6.6.2011 uzavrela žalobkyňa so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu (zmluvu o revolvingovom
úvere) č. 8100038373, na základe ktorej jej mal žalovaný poskytnúť úver vo výške 450 eur. V skutočnosti

však bola žalobkyni vyplatená suma vo výške 383,08 eur. V zmysle ustanovení Zmluvy o úvere mala
predmetný úver splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej
sumy bola vo výške 25,55 eur. Celková čiastka, ktorú mala za predmetný úver zaplatiť predstavovala
sumu vo výške 919,80 eur. Spolu so Zmluvou o úvere bola medzi účastníkmi konania uzavretá aj
Rozhodcovská zmluva. Žalobkyňa so žalovaným nepripravovala Zmluvy po jednotlivých článkoch, tieto
už boli žalovaným vopred naformulované. Žalobkyňa tak vôbec nemohla ovplyvniť ich obsah. Uvedené
vyplýva aj z či. 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere. Predmetom

konania bol návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 536,72 eur, ktoré malo vzniknúť
v súvislosti so zmluvou o úvere zo dňa 6.6.2011. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že hoci ako listinný dôkaz bola predložená zmluva o revolvingovom úvere, z okolností,
za akých bol navrhovateľke úver poskytnutý bolo treba dospieť k záveru, že bol poskytnutý klasickýúver. Pre revolvingový úver je typické, že dlžníkovi je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého
môže dlžník čerpať peňažné prostriedky (ale aj nemusí) a to až do výšky dohodnutého úverového
rámca. Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu

neurčitú, pričom najčastejším spôsobom poskytovania revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet.
V danom prípade bol však žalobkyni poskytnutý úver jednorazovo a v konkrétnej výške. Uviedla, že
už pri podpise zmluvy podpisovala tlačivo, ktorým odmietla poskytnutie revolvingu. Napriek tomu jej
žalovaný dňa 1.2.2013 poukázal na účet sumu 216,98 eur, ktorú však navrhovateľka ešte dňa 7.2.2013
vrátila žalovanému a opätovne ho upozornila, že nemá záujem o poskytnutie revolvingu. Skutočnosť,

že zo strany žalovaného okrem prvého úveru nebol poskytnutý ďalší revolving vyplýva aj karty klienta
vystavenej žalovaným, v ktorej je uvedené len čerpanie úveru dňa 6.6.2011 vo výške 383,08 eur.
Znenie zmluvy bolo vopred pripravené žalovaným , vpisovali sa doň len údaje týkajúce sa dlžníčky,
údaje o požadovanom úvere a údaje o schválenom úvere. Predmetnú zmluvu teda súd považoval
za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď
predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť

podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva
sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka
a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

3. Po preskúmaní zmluvy o úvere z pohľadu, či obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák. č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, účinného k 6.6.2011, súd zistil, že zmluva neobsahuje výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona). Zmluva
obsahuje len údaj o počte splátok 36, výšku mesačnej splátky 25,55 eur a to že splátka má byť uhradená
do 15. dňa v mesiaci. Zo zmluvy preto nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny,

aká na splátku úroku a prípadne aká na splátku poplatku. Táto skutočnosť nevyplýva ani z ďalších
listinných dôkazov predložených navrhovateľom. Podľa názoru súdu táto zákonná náležitosť nemôže
byť v spotrebiteľskej zmluve naplnená len uvedením súhrnnej výšky mesačnej splátky. Z uvedeného
údaju nie je spotrebiteľ schopný vyvodiť aké bude navýšenie sumy, ktorú si v skutočnosti požičiava
a z akých konkrétnych zložiek sa skladá celková suma, ktorú bude napokon povinný veriteľovi vrátiť.

Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú
prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň
nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Zmluva ďalej
neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona).
Konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky nie je v zmluve uvedený a jednoznačne ho nemožno určiť

ani odkazom na dohodnuté termíny splatnosti jednotlivých splátok. Spotrebiteľ mal podľa zmluvy zaplatiť
36 splátok, pričom začiatok splácania nebol v zmluve jednoznačne určený, v dôsledku čoho nemožno
zo zmluvy vyvodiť ani konečnú splatnosť úveru. Dátum poslednej splátky dňa 9.6.2014 obsahovalo
len Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 6.6.2011, ktoré však nemožno považovať
za zmluvu o úvere. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu argumentoval, že oznámenie veriteľa o

schválení úveru dlžníkovi predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle
článku 7., ods. 7.1. Žiadosť/Zmluva o revolvingovom úvere síce obsahuje článok 7., ten však nie je
ďalej členený na žiadne odseky a v jeho texte sa oznámenie veriteľa ako neoddeliteľná súčasť zmluvy
vôbec neuvádza. Z rovnakého dôvodu nemožno prijať tvrdenie odporcu, že zmluva obsahuje náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z., t.j. sú v nej uvedené všetky predpoklady použité

na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, keďže aj v tomto prípade odporca odkazuje na
znenie Oznámenia veriteľa zo 6.6.2011. Predmetné oznámenie nie je podpísané zmluvnými stranami,
odporca súdu nepreukázal, že by vôbec bolo navrhovateľke doručené a zo žiadneho zo zmluvných
dojednaní nevyplýva, že by bolo súčasťou zmluvy o úvere. Vzhľadom na uvedené nedostatky súd síce
považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platne uzavretú, v dôsledku chýbajúcich náležitostí je však

poskytnutý úver v zmysle § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Ako neplatné vyhodnotil
súd dojednanie v bode 8.1 Žiadosti/Zmluvy- dohodu o poskytnutí služby uzatvorenej podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka - o odplate za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
trochsplátokúveruvovýške66,92eur.Odporcanajehozákladeautomatickyznížilsumuúveruskutočne
vyplateného navrhovateľka o čiastku 66,92 eur, a to bez ohľadu na to, či si dlžník v priebehu splácania

úveru možnosť odkladu splátok uplatní alebo nie. Zároveň odporca poskytnutie tejto možnosti ďalej
spojil s množstvom ďalších podmienok, ktoré by navrhovateľka v prípade uplatnenia odkladu splátok
musela splniť. Ide o dojednanie v rámci formulárovej zmluvy, ktorej podmienky neboli individuálne
dojednané, pričom odporca využil a zneužil svoje postavenie, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadneslabomyseľnosť spotrebiteľa. Výška odplaty (66,92 eur v prípade úveru), o ktorú bola započítaním
navrhovateľke vyplatená nižšia suma ako bola dojednaná v zmluve síce bola dopísaná ručne, v
konečnom dôsledku však nie je zrejmé akým spôsobom bola uvedená odplata vyčíslená. Jej výška

dosahuje takmer trojnásobok mesačnej splátky, keď výška mesačnej splátky bola 25,55 eur, a to najmä s
prihliadnutímnaodkladtrochsplátok.Vdôsledkutohosúddospelkzáveru,žetotodojednaniespôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, jednostranne nadmieru zaťažuje
spotrebiteľov a je v rozpore s dobrými mravmi. Obdobne bolo ako absolútne neplatné vyhodnotené
dojednanie o zmluvnej pokuty, nárok na ktorú navrhovateľ odvodzuje z bodu 14.1 Zmluvných dojednaní

Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.. Ako už bolo uvedené, tieto
dojednania sú napísané malým písmom, vo veľmi zhustenom formáte, na ploche dvoch A4 strán.
Zmluvné dojednania neboli navrhovateľkou podpísané. Z týchto dôvodov súd vylúčil, že by dojednanie
o zmluvnej pokute bolo individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou, s ktorou mala odporkyňa
možnosť náležite sa oboznámiť a vyjadriť s ňou svoj súhlas. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie mal
súd za preukázané, že zo strany odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením navrhovateľky na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú, absolútne
neplatnej dohody o poskytnutí služby a absolútne neplatných dojednaní o zmluvnej pokute, a to v
rozsahu prevyšujúcom odporcom poskytnuté peňažné plnenie vo výške 383,08 eur. Navrhovateľka
podľa predloženej karty klienta vystavenej odporcom do 12.6.2014 uhradila 894,25 eur a 8.7.2014 sumu
25.55 eur, spolu teda sumu 919,80 eur. Navrhovateľke tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia, ktoré si v konaní uplatnila vo výške 536,72 eur ako rozdiel medzi ňou vykonanými úhradami
vo výške 919,80 eur v období od 14.7.2011 do 8.7.2014 a poskytnutou istinou úveru vo výške 383,08
eur. Nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd ako dôvodnému v celom rozsahu vyhovel.

4. Súd priznal žalobkyni aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur, t.j. v plnom

rozsahuňouuplatnenéhonároku.Tútosumupovažovalsúdzaprimeranúsohľadomnaintenzituzásahu
žalovaného do práv žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalovaný, napriek nesúhlasu žalobkyne deklarovanému
pri podpise zmluvy, s odvolaním sa na znenie zmluvných dojednaní, ktoré nie sú účastníkmi podpísané,
poukázal na jej účet ďalšie finančné prostriedky. Hoci žalobkyňa tieto peňažné prostriedky obratom
vrátila, žalovaný túto úhradu rozpočítal na splátky úveru a zaslal žalobkyni nový splátkový kalendár,

v ktorom ju informoval, že dňom 8.2.2013 splatila dopredu splátky až do 9.9.2013. Až o rok, t.j.
7.2.2014 žalovaný oznámil žalobkyni, že akceptuje jej žiadosť o storno revolvingu, v dôsledku čoho
sa však žalobkyňa dostala spätne do omeškania a žalovaný od nej začal požadovať s tým súvisiace
sankcie. Žalovaný postupoval v rozpore s bodom 4.6. ním formulovaných zmluvných dojednaní Zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.. Uplatňovanie nárokov vyplývajúcich

z absolútne neplatných zmluvných dojednaní, nejasné a protirečivé informovanie žalobkyne o započítaní
ňou vykonaných plnení, súvislé obťažovanie textovými správami v trvaní niekoľkých mesiacov, vyvolalo
u žalobkyne stresové situácie a psychické vypätie, v dôsledku ktorého pretrvával u nej stav neistoty a
obavy z možnosti zo strany žalovaného uplatňovať voči nej zmluvnú pokutu a úroky z omeškania. Táto
situácie bola zavŕšená podaním žaloby na rozhodcovský súd a vydaním právoplatného rozhodcovského

rozsudku. Suma 200 eur podľa názoru súdu predstavuje primeranú satisfakciu za stav, ktorý musela
žalobkyňa v súvislosti s porušením jej práv ako spotrebiteľky strpieť. O trovách konania súd rozhodol v
zmysle § 142 ods. 1 OSP, keď žalobkyni ako v celom rozsahu úspešnému účastníkovi vzniklo právo na
náhradu trov konania. Nakoľko žalobkyni doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

5. OdvolanieprotirozsudkusúduI.inštanciepodalžalovanýprostredníctvomsvojejprávnejzástupkyne.
Žalovaný napáda rozsudok z dôvodu porušenia povinnosti súdu sa náležite vyporiadať s argumentmi
všetkých účastníkov a dať na každý argument týkajúci sa merita veci zrozumiteľnú odpoveď. Táto
povinnosť súdu teda zahrňuje nielen uviesť vlastné právne posúdenie, ale aj zdôvodnenie, ako
sa súd vyporiadal s tvrdením účastníka o určitej otázke, na základe ktorej súd vo veci vlastne

rozhodol. Poukazuje na nález IV. ÚS 115/02, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04. K záveru o existencii
bezdôvodného obohatenia súd dospel na základe záveru o tom, že úver poskytnutý na základe zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8100038373 je bezúročný a bez poplatkov. tento záver súd zdôvodňuje
chýbajúcimi náležitosťami podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) Občianskeho zákonníka. V prvom rade a
ako základnú skutočnosť žalovaný v súvislosti so závermi súdu uvádza, že súd I. inštancie sa vôbec

nevyporiadal s tým, čo tvorí zmluvu o revolvingovom úvere. Z obsahu súdneho spisu (zmluva, zmluvné
dojednania) vyplýva, že táto je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane listiny,
a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah
zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré sa v zmysle čl. 7., ods. 7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnousúčasťou zmluvy. Daný článok obsahuje aj odsek 7.1, hoci konajúci súd tvrdí opak. Oznámenie veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie
zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru) ale aj súčasťou zmluvy ako takej. V

zmysle ustanovenia čl. 7., ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania. Súd poukazuje na to, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru (t. j.
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ). Z ustanovenia čl. 4., ods. 4.6 zmluvných dojednaní vyplýva,
že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník

oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového
kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom
nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
(ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď čl. 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Zmluva teda
údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Žalovaný tvrdí, že zmluva náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. f) ZoSÚ obsahuje a závery súdu sú predčasné. Ako ďalší dôvod pre svoje konštatovanie o

bezúročnom charaktere úveru poskytnutého na základe zmluvy neobsahuje rozpis splátky v zmysle
ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy
nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo
popri sebe. Takáto požiadavka ba mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina,
úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne.

To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje zákonom
vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí) a počet splátok, teda
aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Nad rámec toho obsahuje aj dátum splatnosti prvej
splátky. Výška splátky je logicky tá suma, o ktorej sa hovorí v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Pri výpočte

RPMN zákon neurčuje iný význam pojmu „splátka“, teda napríklad že má ísť o súčet splátky istiny,
alebo splátku úroku a pod.. Pritom je zrejmé, že musí ísť o celú splátku, pretože inak by daný výpočet
bol nesprávnym a mylným. Tvrdí, že zmluva obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ a
súd ani túto otázku neposúdil správne. Na podporu uvádzaného poukazuje na odôvodnenie rozsudku
Krajského súdu v Prešove, č. k. 13Co/111/2014-166 (str. 10 a 11). Na základe uvedeného tvrdí, že

zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky, zákonom predpísané náležitosti a úver poskytnutý
na jej základe nie je bezúročný. K vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného nedošlo
a závery súdu v tomto smere vychádzajú z nesprávneho posúdenia právnej i skutkovej stránky celej
veci. Žalovaný napáda samotnú vecnú dôvodnosť a prípustnosť nároku na uplatňované finančné
zadosťučinenie. Na priznanie žalobkyňou uplatňovaného nároku (dokonca v danom rozsahu) neexistuje

žiadny dôvod a v konaní ani nebol preukázaný. Žalovaný poukázal na účet žalobkyne bez jej súhlasu
ďalšie finančné prostriedky, a to na základe nepodpísaných zmluvných dojednaní. V tomto smere súd
opomenul skutočnosť, že poskytnutie revolvingu vyplýva priamo zo zmluvy. Súd tvrdí, že žalovaný
postupoval v rozpore s čl. 4., ods. 4.6 zmluvných dojednaní (pozn. zmluvných dojednaní, ktoré by z
dôvodu absencie podpisu žalobkyne nemali byť síce záväzné pri revolvingu, no pri porušení čl. 4., ods.

4.6 už by záväzné zrejme mali byť). Z rozsudku nie je jasné v čom bolo dané ustanovenie porušené.
Po poskytnutí revolvingu obdržala nový splátkový kalendár. Tzv. storno revolvingu nie je ani zákonným
a ani zmluvným nárokom žalobkyne a teda pokiaľ o zrušenie revolvingu žiadala, potom vyhovenie jej
žiadosti predsa neznamená porušenie povinnosti zo strany žalovaného. Je nepravdivé a v konaní nebolo
preukázané ani tvrdenie o súvislom obťažovaní textovanými správami v trvaní niekoľkých mesiacov. V

konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz o tejto skutočnosti a z rozsudku nie je vôbec zistiteľné, z akého
dôkazu súd vychádza a vyvodzuje svoje skutkové závery. Žalovaný v konaní poprel takéto tvrdenia
žalobkyne, tá však neuniesla dôkazné bremeno ani v tomto ohľade. Žalobkyňa žiadne tvrdenia, ako
uvádza v konaní a ktoré súd preberá bez akéhokoľvek preukázania v zmysle § 120 a nasl. Občianskeho
zákonníka, neuvádzala ani v rámci rozhodcovského konania a ani sa nedomáhala napríklad zrušenia

rozhodcovského rozsudku. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti preukazujúce dôvodnosť
návrhu v časti finančného zadosťučinenia. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,
ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na
ďalšie konanie bez porušovania základného práva (viď. IV. ÚS 210/04). Ani v zmysle uvedeného neboli

splnené podmienky pre poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom k uvedenému
žalovaný podáva odvolanie z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
f) a h), podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP a súčasne navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak,
že návrh zamietne a žalobcu zaviaže k úhrade trov prvoinštančného konania, alternatívne napadnutýrozsudok zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia spojených s týmto odvolaním v celkovej výške 104,10 eur za úkon právnej služby
podanie tohto odvolania á 93,80 eur vrátane DPH /78,17 eur + 20% DPH/ určená podľa ust. § 13 ods.

3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. z dôvodu spojenia dvoch alebo viacerých vecí, 1 x režijný paušál
10,07 eur vrátane DPH (8,39 eur + 20% DPH) a tiež náhradu súdneho poplatku za odvolanie.

6. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podala žalobkyňa, ktorá uviedla, že odvolanie žalovaného
považuje za účelové, tendenčné, založené na zamlčiavaní rozhodujúcich skutočností a účelovom

subjektívnomvýkladezákonaazáverovkonajúcichsúdu.Jejasné,ževeriteľovibyvyhovovalextenzívny
výklad citovaných ustanovení, je však nesporné, že § 9 a jeho ods. 2 musí byť vykladaný reštriktívne, a
to tak, že všetky podstatné náležitosti zmluvy musia byť uvedené v samotnej zmluve a je pritom jedno, či
veriteľ deklaruje, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, prípadne iné
oznámenia o výške splátok, keďže takéto zmluvné klauzuly obchádzajú zákon a sú v priamom rozpore s
§ 9 ods. 2 citovaného zákona. V danom kontexte je preto úplne zbytočné reagovať podrobne na účelové

zavádzanie vo veci výkladu citovaného zákona veriteľom, a ak aj tento až ukážkovo poukazuje na
rozhodnutie KS v Prešove, treba uviesť, že KS v Prešove medzičasom zmenil svoj prístup k judikatúre, a
aj na revolvingový úver vztiahol všetky náležitosti a podmienky, ktoré vymedzuje zákon č. 129/2010 Z. z..
Je samozrejmé, že takúto judikatúru už veriteľ nespomína. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie
je dôvodný a v konaní aj preukazný v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Porušenie práv

spotrebiteľa bolo v súdnom konaní preukázané a rovnako bolo preukázané obťažovanie žalobkyne
sústavným vymáhaním, podaním návrhu na rozhodcovské konanie, účtovaním neprimeraných sankcií a
pod.. Vydaný rozsudok je zákonný a správny, vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia a zistenia
skutkového stavu, a preto žiada rozsudok potvrdiť a žalovanému nepriznať žiadne trovy odvolacieho
konania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods.
1 písm. b/, e/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a

dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvejinštanciebezpotrebyzopakovaťalebodoplniťdokazovanie(§383CSP), postupombeznariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I.
inštancie je vecne správny vo výroku I. zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia, trov (výrok III.) a

zapl. súdneho poplatku (výrok IV.) a neboli podmienky pre potvrdenie ani zrušenie rozhodnutia v časti
výroku II. - zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia.

8. Po preskúmaní zmluvy o úvere z pohľadu či obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, účinného k 6.6.2011, súd zistil, že zmluva neobsahuje výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona) ďalej neobsahuje
termín konečnej splatnosti úveru (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona). v dôsledku
chýbajúcich náležitostí je však poskytnutý úver v zmysle § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez
poplatkov.

9. V zmluve sa nachádza iba údaj o počte splátok 36, výšku mesačnej splátky 25,55 eur a údaj,
že splátka má byť uhradená do 15. dňa v mesiaci. Preto nie je zrejmé, aká časť splátky je určená
na splátku istiny, na splátku úroku, na splátku poplatku. Zo žiadneho listinného dôkazu to nevyplýva.
Uvedením súhrnnej výšky mesačnej splátky nie je správne uvedenie tejto zákonnej náležitosti. Takto

nevie spotrebiteľ vyvodiť aké bude navýšenie sumy, ktorú si v skutočnosti požičiava a pri vrátení z čoho
celková suma bude pozostávať. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie
je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať vponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá
právo.

10. Konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky nie je v zmluve uvedený a nemožno ho určiť
ani odkazom na dohodnuté termíny splatnosti jednotlivých splátok. V zmysle zmluvy mala žalobkyňa
zaplatiť 36 splátok, začiatok splácania nebol v zmluve jednoznačne určený a tak nemožno zo zmluvy
vyvodiť ani konečnú splatnosť úveru. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 6.6.2011
obsahovalo dátum poslednej splátky dňa 9.6.2014, toto oznámenie však nie je zmluvou o úvere a

nemožno ho považovať za neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle článku 7.,
ods. 7.1. Predložená Žiadosť/Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje článok 7., ten však nie je ďalej
členený na žiadne odseky a v jeho texte sa oznámenie veriteľa ako neoddeliteľná súčasť zmluvy vôbec
neuvádza. Rovnako nemožno prijať tvrdenie, že zmluva obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/
zák. č. 129/2010 Z.z., (že sú v nej uvedené všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov), keďže aj tu žalovaný odkazuje na znenie Oznámenia veriteľa zo 6.6.2011. Predmetné

oznámenie nie je podpísané zmluvnými stranami, je nepreukázané, že by bolo doručené žalobkyni a
ako už bolo uvedené zo zmluvných dojednaní nevyplýva, že by bolo súčasťou zmluvy o úvere.

11. Ako neplatné vyhodnotil súd správne Dojednanie v bode 8.1 Žiadosti/Zmluvy - dohodu o
poskytnutí služby uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka - o odplate za poskytnutie

služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti troch splátok úveru vo výške 66,92 eur vyhodnotil
súd ako neplatné, o dojednanie v rámci formulárovej zmluvy, ktorej podmienky neboli individuálne
dojednané, pričom žalovaný využil a zneužil svoje postavenie, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne
slabomyseľnosť spotrebiteľa. Žalovaný na jeho základe automaticky znížil sumu úveru skutočne
vyplateného žalobkyni o čiastku 66,92 eur, a to bez ohľadu na to, či si dlžník v priebehu splácania

úveru možnosť odkladu splátok uplatní alebo nie, je nakoniec spojené s množstvom ďalších podmienok,
ktoré by žalobkyňa ako spotrebiteľ v prípade uplatnenia odkladu splátok musela splniť. Výška odplaty
bola navyše dopísaná ručne, nie je zrejmé akým spôsobom bola uvedená odplata vyčíslená. Jej
výška je skoro trojnásobok mesačnej splátky (výška mesačnej splátky bola 25,55 eur). Preto toto
dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, jednostranne

nadmieru zaťažuje spotrebiteľov a je v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako považuje odvolací súd za
správne absolútne neplatné dojednanie o zmluvnej pokuty v bode 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. vzhľadom na písanie dojednaní malým
písmom, vo veľmi zhustenom formáte, na ploche dvoch A4 strán absenciu podpisu žalobkyňou. Preto
dojednanie o zmluvnej pokute nebolo individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou.

12. Rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou nachádzajúcou sa na samostatnej listine,
podpísaná oboma zmluvnými stranami a žalobkyňa ju podpísala spolu so zmluvou o revolvingovom
úvere v ten istý deň ako viacero spolu súvisiacich dokumentov, pričom uvedenie rozhodcovskej
zmluvy na samostatný papier malo za účel obchádzanie zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa a

nie individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za
individuálne dojednanú v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je na predtlačenom formulári ,
dopĺňali sa len údaje spotrebiteľa a dátum a spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, mohol ju len prijať
súčasne s prijatím spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou doložkou, ktorá dáva na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, možnosť

voľby je však vždy na žalobcovi. Žalobcom je však takmer vždy veriteľ - dodávateľ. Takto formulovaná
rozhodcovská doložka znemožnuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
ak veriteľ ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská zmluva spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda
neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa a je v zmysle § 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná. Rozhodcovský súd nemal
právomoc preto rozhodovať daný spor. Hoci nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, predmetný
rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, na ktorý treba hľadieť akoby neexistoval.

13. Vzhľadom na všetky tieto argumenty mal súd za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k

bezdôvodnému obohateniu plnením žalobkyne na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd
považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú, absolútne neplatnej dohody o poskytnutí služby a absolútne
neplatných dojednaní o zmluvnej pokute, a to v rozsahu prevyšujúcom poskytnuté peňažné plnenie vo
výške 383,08 eur. Podľa predloženej karty klienta vystavenej žalovaným, uhradila žalobkyňa 894,25eur do 12.6.2014 a 8.7.2014 sumu 25.55 eur, spolu teda sumu 919,80 eur. Vznikol jej tak nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 536,72 eur (rozdiel medzi ňou vykonanými úhradami vo
výške 919,80 eur v období od 14.7.2011 do 8.7.2014 a poskytnutou istinou úveru vo výške 383,08 eur).

14. Odvolací súd preto v časti vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, vecne správny rozsudok vo výroku I. potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

15. Podľa ust. § 3 ods. 3 z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o
ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

16. Podľa ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať

ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to
aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").

Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľov.

17. Žalobkyňa svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie 200 eur odôvodnila tým, že z dôvodu
hrubého porušenia práv spotrebiteľa a stresu, ktorý jej bol spôsobený dojednaním rozhodcovského
konania a vydaním rozhodcovského rozsudku na základe vnútenej a absolútne neplatnej rozhodcovskej
zmluvy zakladajúcej hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, požadovanie
protiplnenia z RPMN cca 70 % úroky vo výške 70,03 % p.a, ktoré sú niekoľko násobne vyššie

ako je maximálna hranica, spôsobuje vznik práva na strane žalobkyne na poskytnutie finančného
zadosťučinenia zo strany žalovaného vo výške 200 eur. Výšku stanovila s ohľadom na závažnosť
konania žalovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, na jeho úžernícke správanie. Pripomenula
stanovisko NS SR vo veci 6 Obo 302/2006.

18. Odvolací súd však dospel k záveru, že návrh žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie nie
je dôvodný. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2008 č. k. 6 Obo/302/2006
Najvyšší súd SR sa síce vymedzili aj kritéria pre posúdenie finančného zadosťučinenia, pri posudzovaní
je treba prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy postihnutého a že ide
o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal, okruh osôb, ktoré toto konanie zasiahlo. Nestačí

však na tieto kritéria iba poukázať, ale aj preukázať vznik takých okolností, ktoré by umožnili priznať
finančné zadosťučinenie.

19. Zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia vyplýva, že ide o prostriedok slúžiaci k reparácii
ujmy, ktorá mala byť konaním spôsobená, tu však žiadna ujma nevznikla. Žalobkyňa disponuje

finančnýmiprostriedkamižalovanéhouždlhšiudobu,aknesplácalaúverpodľadohodnutýchpodmienok,
bola vyzvaná k jeho úhrade. Takéto konanie je u veriteľov poskytujúcich úvery bežný, že pri nesplácaní
úveru zasielajú výzvu na plnenie a tiež v zmysle zákona môžu pri splnení určitých kritérií zosplatniť
dlh. Súd nemal zo strany žalobkyne preukázané žiadnymi dôkazmi, aký vplyv malo uzavretie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a následne rozhodcovské konanie na ňu, ktorá tvrdí, že sa že „trpela stresom“.

Preto treba kvalifikovať len ako subjektívne pocity žalobkyne, ničím nepodložené, pričom žalobkyňou
nebolo vôbec preukázané (ani tvrdené), že boli vyvolané konaním zo strany žalovaného. Preto aj súd
dospel k presvedčeniu, že žalobkyňa v dôsledku konania žalovaného neutrpela takú ujmu, ktorú by
bolo potrebné zhojiť poskytnutím finančného zadosťučinenia správne a návrhu v tejto časti nemožno
vyhovieť.

20. Odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v tejto časti zapl. finančného zadosťučinenia zmenil podľa
ust. § 388 CSP.21. Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech v časti zapl. 200 eur, čo je k celkovej uplatnenej a súdom
I. inštancie priznanej sume 736,72 eur 27 % úspech žalovaného. Žalobkyňa tak v odvolacom konaní
mala úspech v 73 %. Pomer úspechu žalovaného preto v odvolacom konaní je 46 % (255 ods. 1 CSP ).

22. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).