Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. január 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313221401
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:1313221401.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

navrhovateľa: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti
odporcovi: Bc. H. S., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom E. 1, I., t.č. na neznámom mieste, zastúpený
ustanovenou opatrovníčkou JUDr. S. Q., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu V., o zaplatenie
3.928,66 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trnava č.k. 27Ro/75/2014-34 zo dňa 23. 09.
2014.

II. Súd návrh v celom rozsahu zamieta.

III. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15. 10. 2013, doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 18. 10.
2013 a postúpený tunajšiemu súdu dňa 24. 02. 2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 3 928,66 eur spolu s úrokom 6,79 % zo sumy 3 643,02 eur od
01. 10. 2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 3 643,02 eur od 01. 10.
2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o

stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola s odporcom uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere
č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 01. 10. 2007, v súlade s ktorou
poskytol navrhovateľ odporcovi mimoriadny medziúver vo výške 3 319,39 eur. Odporca sa do pridelenia
cieľovej zmluvy zaviazal splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,79 % ročne pravidelnými
splátkami vo výške 18,79 eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia
pravidelné mesačné vklady vo výške 16,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení sa
odporca zaviazal splácať úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % a pravidelnými mesačnými splátkami

vo výške 29,04 eur. Odporca porušil zmluvné dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas
splácať. Listom zo dňa 18. 08. 2011 navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy a vyznal odporcu, aby v 7-
dňovej lehote vrátil zostatok úveru. Listová zásielka bola navrhovateľovi vrátená s poznámkou „adresát
je neznámy“ dňa 25. 08. 2011. Odporca peňažné prostriedky nevrátil.

Podľa čl. VII. bod 5. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere odstúpením od zmluvy
nezaniká záväzok dlžníka a ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva. Podľa čl. VII.

bod 8. úverovej zmluvy má navrhovateľ právo účtovať si pri medziúvere 5 % úrok z omeškania nad
dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. Na základe uvedeného navrhovateľ naďalej úročí
istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,79 % ročne a zároveň odo dňa nasledujúcom po účinnosti
odstúpenia od zmluvy úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne. Dlžná suma ku dňu odstúpenia odzmluvy vo výške 3 928,66 eur pozostáva z istiny 3 643,02 eur, z nezaplatených úrokov za úver vo výške
6,79 % ročne a z nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 5 % od 02. 09. 2011 do 30. 09. 2013 vo
výške 285,64 eur. Prílušenstvo predstavuje 6,79 % úrok z istiny ročne a 5 % úrok z omeškania ročne

od 01. 10. 2013 do zaplatenia.

Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu (ďalej ako „Obchodného zákonníka“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie

je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy..

Podľa 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona

sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,b) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Podľa§457Občianskehozákonníka akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 401 Obchodného zákonníka strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením
druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia
ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom
plynutia premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“),
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa§173ods.2Občianskehosúdnehoporiadkuakplatobnýrozkaznemožnodoručiťčoilenjednému
z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých
účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až
spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Súdvydaldňa23.09.2014platobnýrozkazč.k.27Ro/75/2014-34,ktorýnebolomožnédoručiťodporcovi
do vlastných rúk. Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt odporcu, bolo potrebné mu ustanoviť
opatrovníčku, ktorá ho bude zastupovať a dohliadať na ochranu jeho práv a záujmov v tomto konaní.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa riadne a včas predvolaný navrhovateľ a opatrovníčka
odporcu nedostavili, svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
Súd preto postupoval podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vec prejednal za
neprítomnostiúčastníkov,pričomvykonaldokazovanieoboznámenímsasnávrhomzodňa15.10.201X,
Zmluvou a mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX 3 XX, Odstúpením od zmluvy

zo dňa 18. 08. 2011, fotokópiou obálky, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické
osoby, Výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, ako aj ostatným obsahom spisu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník
uzavreli dňa 01. 10. 2007 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere

č. XXXXXXX X XX zo dňa 01. 10. 2007, v súlade s ktorou poskytol navrhovateľ odporcovi mimoriadny
medziúver vo výške 3 319,39 eur. Odporca sa do pridelenia cieľovej zmluvy zaviazal splácať úroky
mimoriadneho medziúveru vo výške 6,79 % ročne pravidelnými splátkami vo výške 18,79 eur a do
nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady
vo výške 16,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy o stavebnom sporení sa odporca zaviazal splácať

úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % a pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur.
Odporca neplatil riadne a včas splátky medziúveru, čím porušil zmluvne dohodnuté podmienky, a preto
navrhovateľ listom zo dňa 18. 08. 2011 odstúpil od predmetnej zmluvy a vyzval odporcu, aby v lehote
7 dní vrátil zostatok úveru, na výzvu odporca nereagoval. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy t.j.
ku dňu 18. 08.2011 predstavovala sumu 3 838,38 eur.

V zmysle čl. VIII. bod 6 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere „Dlžník, resp. dlžníci
vyhlasujú, že pri práve na peňažné plnenie z tejto zmluvy, právo na vrátenie celého dlhu zostatku úveru v
zmysle čl. VI ods. 2 tejto zmluvy a práve na vrátenie bezdôvodného obrátenia podstúpenia tejto zmluvy,
v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov až do doby,

keď začne plynúť prvý raz. Ak je záväzok zabezpečený ručením, ručiteľ berie na vedomie, že sa voči
nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkov.“V konaní nebolo sporné, že ku dňu 18. 08. 2011 došlo zo stany navrhovateľa k odstúpeniu od
zmluvy. Úlohou súdu bolo posúdiť, či v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere uzavretej podľa
Obchodného zákonníka medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je spotrebiteľ, ktoré je vykonané podľa §

506 Obchodného zákonníka z dôvodu omeškania dlžníka, sa účinky odstúpenia posudzujú podľa §
48 v nadväznosti na § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda dlžník je povinný vrátiť poskytnutú
sumu istiny úveru ako bezdôvodné obohatenie, alebo sa účinky odstúpenia posudzujú podľa § 506
Obchodného zákonníka a dlžník je povinný vrátiť poskytnutú sumu úveru spolu s úrokmi z istiny.

Vdanomprípadeúčastníci uzatvorilizhľadiskapodstatynáležitostiúverovúzmluvu,ktorájeabsolútnym
obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a spravuje sa ust.
§ 479 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym
obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov
zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento zmluvný vzťah

aplikovať § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku
alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých
zákonov definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely tak, že na všetky právne vzťahy, v

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy
bolo práve odstránenie výkladových problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného
zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, a vzťahy s nimi súvisiace. Nakoľko právny predpis, ktorého
súčasťou uvedené ustanovenie je, nemá prechodné ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti sa

predmetné ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 12/2014 z 21. 04. 2015, sp. zn. 8 MCdo 1/2014
z 30. 03. 2015).

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné odstúpenie od zmluvy posudzovať podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, a to s účinkami od
začiatku(extunc,§48ods.2Občianskehozákonníka).Momentomodstúpeniaodzmluvyvznikajúpráva
a povinnosti z porušenia zmluvy s tým, že účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané
plnenia v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak je zmluva neplatná alebo ak bola
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Zhľadiskaochranyspotrebiteľajepotrebnévenovaťosobitnúpozornosťzmluvám,priktorýchspotrebiteľ
nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd má v prípade uvedených spotrebiteľských zmlúv povinnosť ex offo
skúmať, či takáto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 54 Občianskeho
zákonníka. Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ potom zmluva obsahuje písomné vyhlásenie odporcu o predĺžení premlčacej doby v zmysle § 401
Obchodného zákonníka, a teda ide o písomné vyhlásenie, ktoré je v súlade s úpravou obsiahnutou v §
401 Obchodného zákonníka, ide ale o odchýlku od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa,
preto toto písomné vyhlásenie odporcu o predĺženie premlčacej doby podľa predpisov Občianskeho

zákonníka predstavuje neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd je
povinný na neplatnosť zmluvnej podmienky prihliadať, čo v danom prípade znamená vyhláseniu odporcu
o predĺžení premlčacej doby z vyššie uvedených dôvodov nepripisovať žiaden právny význam a pri
posudzovaní premlčania postupovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje práva

nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať svojho práva na súde.Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca odstúpil od zmluvy, v dôsledku čoho dochádza
k zrušeniu zmluvy od začiatku a každá zmluvná strana ma právo na vydanie toho, čo zo zrušenej
zmluvy plnila. Takýto nárok plnenia bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa

oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, čo v danom prípade znamená, že premlčacia
lehota dvoch rokov začala plynúť dňom 30. 08. 2011, nakoľko zásielka bola, ako vyplýva z priloženej
fotokópie obálky, odoslaná dňa 19. 08. 2011 a v zmysle čl. XXI ods. 5 Všeobecných podmienok pre
stavebné sporenie pre fyzické osoby, ktoré sú súčasťou zmluvy, sa písomnosti považujú za doručené
tretí deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia. Navrhovateľom určená sedem

dňová lehota na plnenie tak plynula od 23. 08. 2011 a uplynula dňom 29. 08. 2011. Odporca však podal
žalobu na súd dňa 18. 10. 2013, teda po márnom uplynutí premlčacej doby.

Súd bol povinný prihliadať na premlčanie, nakoľko vyššie citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je
treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj

nárok uplatnený v tomto konaní. Právna úprava v ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
bola zavedená s účinnosťou od 01. 05. 2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté
žiadne prechodné ustanovenia. Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter,
procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré normuje
predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na

jeho základe sa súdu ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie
v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania
súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd

je povinný ho aplikovať.

Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa nebolo možné
mu uplatnený nárok priznať, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Za premlčané považoval súd aj
uplatnené úroky a úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho

možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný
záväzok.

Súčasne súd v súlade s ustanovením § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol o zrušení
platobného rozkazu, ktorý sa nepodarilo doručiť odporcovi.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
v spojení s 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi, ktorý bol úspešný v konaní,
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisu mu žiadne
nevyplývajú.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čohosa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.