Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 3C/104/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312208368
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Cvengová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6312208368.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a.

II. Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhmi zo dňa 21. 09. 2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni náhrady majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. , ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Brezno, pretože tento nerozhodol o žiadosti exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla nesplnením záväzku
dlžníka vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, v zákonom stanovenej lehote. Tento nárok si uplatnil aj
písomnou žiadosťou adresovanou odporkyni podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

V konaní vedenom pod sp. zn. 3C/104/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v exekučnej veci
vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 11Er/302/2009 proti povinnému I. O. (v ktorom sa

domáhal vymoženia sumy 1 616,55 Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti udelení poverenia
až po zákonom stanovenej dobe, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. Z tohto dôvodu sa
domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 6 146,20 Eur, ktorá mala predstavovať náhradu istiny
s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a
nemajetkovej ujmy vo výške 1 229,24 Eur (20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom) ako náhradu za
vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom,

stratudôveryvprávoavspravodlivériešenieveciazamedzenievymoženiupohľadávkycestouexekúcie
(spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom) a zároveň sa domáhal
náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 3C/108/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v
exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 2Er/2019/2010 proti povinnému X. Z.
(v ktorom sa domáhal vymoženia sumy 5 215,41 Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti udelení

poverenia až po zákonom stanovenej dobe, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. Z tohto
dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 19 386 Eur, ktorá mala predstavovať náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a
nemajetkovej ujmy vo výške 3 877,20 Eur (20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom) ako náhradu zavnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom,
stratudôveryvprávoavspravodlivériešenieveciazamedzenievymoženiupohľadávkycestouexekúcie

(spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom) a zároveň sa domáhal
náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 3C/112/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v
exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 2Er/1464/2009 proti povinnému X. O.

(v ktorom sa domáhal vymoženia sumy 732,92 Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti udelení
poverenia až po zákonom stanovenej dobe, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. Z tohto
dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 3 236,94 Eur, ktorá mala predstavovať náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a
nemajetkovej ujmy vo výške 647,39 Eur (20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom) ako náhradu za
vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie

jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom,
stratudôveryvprávoavspravodlivériešenieveciazamedzenievymoženiupohľadávkycestouexekúcie
(spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom) a zároveň sa domáhal
náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 3C/113/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v
exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 4Er/1617/2009 proti povinnej P. K.
(v ktorom sa domáhal vymoženia sumy 464,28 Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti udelení
poverenia až po zákonom stanovenej dobe, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. Z tohto
dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 1 909,49 Eur, ktorá mala predstavovať náhradu

istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a
nemajetkovej ujmy vo výške 381,90 Eur (20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom) ako náhradu za
vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom,
stratudôveryvprávoavspravodlivériešenieveciazamedzenievymoženiupohľadávkycestouexekúcie

(spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom) a zároveň sa domáhal
náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 3C/114/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v
exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 4Er/1744/2009 proti povinnému V. W.

(v ktorom sa domáhal vymoženia sumy 844,46 Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti udelení
poverenia až po zákonom stanovenej dobe, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. Z tohto
dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 4 106,30 Eur, ktorá mala predstavovať náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a
nemajetkovej ujmy vo výške 821,26 Eur (20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom) ako náhradu za

vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom,
stratudôveryvprávoavspravodlivériešenieveciazamedzenievymoženiupohľadávkycestouexekúcie
(spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom) a zároveň sa domáhal
náhrady trov konania.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 3C/118/2012 sa tohto nároku domáhal z dôvodu, že v
exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 4Er/1518/2012 proti povinnej X. J. (v
ktorom sa domáhal vymoženia sumy 3 858,39 Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti udelení
poverenia až po zákonom stanovenej dobe, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. Z tohto

dôvodu sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 9 849,91 Eur, ktorá mala predstavovať náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a
nemajetkovej ujmy vo výške 1 949,98 Eur (20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom) ako náhradu za
vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom,

stratudôveryvprávoavspravodlivériešenieveciazamedzenievymoženiupohľadávkycestouexekúcie
(spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom) a zároveň sa domáhal
náhrady trov konania.Vkonanívedenompôvodnepod sp.zn.3C/141/2012satohtonárokudomáhalzdôvodu,ževexekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 4Er/1744/2009 proti povinnému V. W. (v ktorom sa
domáhal vymoženia sumy 844,46 Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti udelení poverenia až po

zákonom stanovenej dobe, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. Z tohto dôvodu sa domáhal
náhrady majetkovej škody vo výške 125 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 520,01 Eur a zároveň sa
domáhal náhrady trov konania.

Vkonanívedenompôvodnepod sp.zn.3C/147/2012satohtonárokudomáhalzdôvodu,ževexekučnej

veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 10Er/288/2009 proti povinnej Q. B. (v ktorom sa
domáhal vymoženia sumy 455,56 Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti udelení poverenia až po
zákonom stanovenej dobe, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. Z tohto dôvodu sa domáhal
náhrady majetkovej škody vo výške 125 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 518,16 Eur a zároveň sa
domáhal náhrady trov konania.

Vkonanívedenompôvodnepod sp.zn.3C/162/2012satohtonárokudomáhalzdôvodu,ževexekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 1Er/177/2009 proti povinnej P. V. (v ktorom sa
domáhal vymoženia sumy 591,51 Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti udelení poverenia až po
zákonom stanovenej dobe, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. Z tohto dôvodu sa domáhal
náhrady majetkovej škody vo výške 125 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 792,92 Eur a zároveň sa

domáhal náhrady trov konania.

Vkonanívedenompôvodnepod sp.zn.3C/164/2012satohtonárokudomáhalzdôvodu,ževexekučnej
veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 10Er/15/2010 proti povinnému X. Q. (v ktorom sa
domáhal vymoženia sumy 432,18 Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti udelení poverenia až po

zákonom stanovenej dobe, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. Z tohto dôvodu sa domáhal
náhrady majetkovej škody vo výške 125 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 422,28 Eur a zároveň sa
domáhal náhrady trov konania.

Vkonanívedenompôvodnepod sp.zn.3C/168/2012satohtonárokudomáhalzdôvodu,ževexekučnej

veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 2Er/799/2009 proti povinnej I. B. (v ktorom sa
domáhal vymoženia sumy 274,36 Eur s príslušenstvom) súd rozhodol o žiadosti udelení poverenia až po
zákonom stanovenej dobe, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia. Z tohto dôvodu sa domáhal
náhrady majetkovej škody vo výške 125 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 862,99 Eur a zároveň sa
domáhal náhrady trov konania.

Uznesením č .k. 3C/104/2012-27 zo dňa 15. 04. 2013 Okresný súd Brezno v zmysle § 112 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") spojil veci pôvodne vedené pod sp. zn.
3C/104/2012, sp. zn. 3C/108/2012, sp. zn. 3C/1112/2012, sp. zn. 3C/113/2012, sp. zn. 3C/114/2012, sp.
zn. 3C/118/2012, sp. zn. 3C/147/2012, sp. zn. 3C/162/2012, sp. zn. 3C/164/2012 a sp. zn. 3C/168/2012

na spoločné konanie s tým, že ďalej budú tieto veci vedené pod sp. zn. 3C/104/2012.

Dňa 17. 05. 2013 sa odporkyňa vyjadrila k návrhu navrhovateľa a žiadala žalobný návrh navrhovateľa
zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, jednotlivými
exekučnými spismi tunajšieho súdu a zistil tento skutkový stav:

Podľa vyjadrenia navrhovateľa tento vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej
miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V zmysle ustanovenia § 38 a nasledujúcich zákona

č. 233/1995 Z. z. (Exekučného poriadku) požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie pre svoje
pohľadávky vzniknuté neplnením záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o úvere.
Vspojenýchveciachsadomáhalnáhradyškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomokresného
súdu v exekučnom konaní z dôvodu, že exekučný súd nevydal na žiadosť súdneho exekútora
rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v jeho prospech v lehote 15 dní od doručenia

tejto žiadosti, ktorá lehota bola stanovená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale rozhodol o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia, a to až po uplynutí zákonom stanovenej doby, pričom veci nevykazovali
prvky nadmernej zložitosti ani si nevyžadovali spoluprácu s účastníkmi konania.Navrhovateľ vzniesol námietku predpojatosti okresného súdu vzhľadom na to, že vecne aj miestne
príslušnýmvovecikonaťjesúd,ktorýsvojímkonanímvyvolalskutočnosťzakladajúcuprávauplatňované
touto žalobou.

Navrhovateľ podal súdnemu exekútorovi návrhy na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov
- rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu. Exekútor následne podal žiadosti o udelenie poverení
na vykonanie exekúcií, o ktorých mal exekučný súd rozhodnúť v lehote 15 dní ustanovenej v § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že výnimka z 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia

v citovanom ustanovení platnom od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 a od 01. 06. 2011 sa v prípade
rozhodcovských rozsudkov ako exekučných titulov nemala uplatňovať (lebo nešlo o exekučný titul podľa
§ 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
neobsahuje slovné spojenie rozhodcovská komisia, ale spojenie rozhodcovský súd. Podľa odbornej
literatúry sa vykonateľným rozhodnutím rozhodcovskej komisie, resp. zmierom ňou schváleným,
rozumelo rozhodnutie v pracovných sporoch vydané rozhodcovskými komisiami v rozhodcovskom

konaní podľa § 207 Zákonníka práce a vyhlášky č. 42/1975 Zb. Exekučným titulom teda nebolo
rozhodnutie rozhodcovskej komisie, preto neprichádzala do úvahy ani výnimka uvedená v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, že 15-dňová lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d)
Exekučného poriadku. V konaniach v období platnosti § 44 ods. 2 Exekučného poriadku od 01.02.2002
do31.05.2010malsúdzákonnúpovinnosťrozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudelenípoverenia

na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia tejto žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným
titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu alebo rozhodcovského súdu alebo napr. notárska zápisnica.
A zároveň v konaniach v období platnosti § 44 ods. 2 Exekučného poriadku od 01. 06. 2010 je založená
povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie

rozhodcovského súdu.

Exekučný súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bez splnenia zákonných podmienok, keď súd
bezďalšíchlegálnychpredpokladovzaložilsvojuprávomoc,sadostaldopozícieorgánuvykonávajúceho

komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci neprináležala
a tak porušil základnú zásadu právneho štátu - zásadu legality. Exekučný súd konal tak, že sám rozhodol
vo veci uznesením. Táto právomoc by mu prináležala len vtedy, ak by si ju odvodzoval od § 40 a nasl.
zákona č. 244/2002 Z. z. , avšak exekučný súd nekoná o zrušení tuzemského rozsudku. Ak nedôjde
k včasnému splneniu formálnych a materiálnych podmienok uvedených v § 40 zákona č. 244/2002 Z.

z. , zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o veci. Exekučný súd tým, že svojím
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu bez splnenia
zákonných podmienok, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej.

V prípadoch nedodržania 15-dňovej lehoty potom z dôvodu nesprávneho úradného postupu požadoval

náhradu majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady spojené s činnosťou vo veci
správy a vymáhania pohľadávky v sume 125 Eur pozostávajúce z výdavkov a) na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vo výške 70
Eur, b) na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 Eur a c) na administratívne
spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje vo výške 15

Eur alebo náhradu majetkovej škody, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch vo výške 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu alebo vo výške
20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, keď konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Tento bol následkom nesústrednej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie
nútenej vymožiteľnosti majetkového práva navrhovateľa a tým ku zmareniu legitímneho očakávania
navrhovateľa, že dôjde zákonným postupom súdu ku vymoženiu jeho pohľadávky. Márnym uplynutím
času boli ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu

jeho pohľadávky a došlo aj k vyvolaniu rizík zániku povinného, zmarenia účelu pre stratu kontaktu s
povinným a k insolvencii povinného.Odporkyňažiadalanávrhzamietnuť.Poukázalanazmätočnosťnávrhu,vktoromniesúuvedenéspisové
značky príslušných exekučných konaní, sú nesprávne uvedené údaje o povinných a nie sú uvedené
ani dátumy doručenia podaní na súd, čo má význam pre posúdenie celej veci a ani dátum, kedy sa

navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Ďalej uviedla, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Takúto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný
súd SR. Zo znenia § 15 a § 16 zákona 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Návrh na súd však navrhovateľ

podal ešte pred uplynutím tejto lehoty, keď prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku boli odporkyni
doručené dňa 23. 04. 2012. Navrhovateľ neposkytol súčinnosť pri prejednaní jeho návrhu na predbežné
prerokovanie nároku, keď nereagoval na výzvu na doplnenie týchto žiadostí. Z týchto dôvodov nárok
navrhovateľa odporkyňa nepovažovala za predbežne prerokovaný.

Ohľadom existencie prieťahov v konaniach poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v

znení účinnom od 01. 01. 2013), keď pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
právoplatného rozhodnutia v disciplinárnom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté o tom, že sa sudca
dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní. Navrhovateľ nepreukázal, že by podal v

predmetných exekučných konaniach sťažnosti alebo že by existovalo takéto právoplatné rozhodnutie
v disciplinárnom konaní alebo rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré by konštatovalo porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov mala odporkyňa za to, že nebol
preukázaný nesprávny úradný postup tvrdený navrhovateľom v návrhu.

Ku samotnému nároku na náhradu škody uviedla, že tento predpokladá preukázanie nesprávneho
úradného postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. Ohľadom nedodržania zákonnej
lehoty odporkyňa uviedla, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia,
ale iba na vydanie poverenia. Ak súd exekútora nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a logicky sa ani

nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.
Zároveň je nepochybné, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti
o vydanie poverenia, ktoré sa odrazili v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, nie je
možné považovať za nesprávny úradný postup. Ako vyplýva z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (napr. 5Cdo 291/2010, 3MCdo 11/2010) vnútroštátny súd má povinnosť ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, ako
aj preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Zároveň
uviedla,žeajpraxuždávnejšieukázala,želehotanavydaniepovereniajevýraznouprekážkoutoho,aby
mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo

rozhodcovský rozsudok, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov
exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý
nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov
by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský
rozsudok spĺňa všetky kritériá zákonnosti.

Čo sa týka požadovanej materiálnej škody, navrhovateľ nepreukázal jej existenciu a nároky, ktoré
si uplatňuje, sú len hypotetické, navrhovateľ neuviedol či ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk
a požadovať paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Ohľadom
majetkovej škody odporkyňa uviedla, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia iba

preukázalonespôsobilosťkonkrétnehorozhodcovskéhorozsudkubyťexekučnýmtitulomanespôsobuje
nevymožiteľnosť pohľadávky. Nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae
pre uplatnenie nároku na súde. Zároveň uviedla, že navrhovateľ nepreukázal, že pohľadávky sú
nevymožiteľné v dôsledku rozhodnutia súdu a navrhovateľ mal možnosť získať iný exekučný titul aj
podaním návrhu na začatie konania, čo neurobil a sám tým prispel k situácii, ktorú namieta. Vo vzťahu

ku požadovanej materiálnej škode poprela tvrdenie navrhovateľa, že nie je možné vymôcť pohľadávky
od dlžníkov a tiež, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje
nevymožiteľnosť pohľadávky. Pokiaľ by aj pohľadávky boli nevymožiteľné, navrhovateľ nepreukázal, že
sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného súdu.Kritériá, ktoré majú vplyv na výšku nemajetkovej ujmy sú uvedené v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.
z. Navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom došlo k zániku jeho podnikateľských aktivít a

podnikateľských plánov, ani v čom a ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy, čím
teda navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy.

Zároveň vzniesla námietku premlčania v zmysle § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie pred dňom 23. 04. 2009.

Súd vytýčil pojednávanie na deň 12. 11. 2014. Odporkyňa sa z pojednávania ospravedlnila. Navrhovateľ
ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. E-mailovým podaním, ktoré bolo
súdu doručené dňa 06. 11. 2014 o 17.24 hod. (štvrtok) navrhol zrušenie nariadeného pojednávania
a prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti o

porušení jeho práva na zákonného sudcu v danej veci. K žiadosti pripojil kópiu tejto sťažnosti, na ktorej
nie je uvedený dátum jej spísania ani z nej nevyplýva, či a kedy bola doručená Ústavnému súdu SR
a ktorá sa má týkať uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17NcC/181/2012. Návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania bol odôvodnený prebiehajúcim konaním o jeho sťažnosti na
Ústavnom súde SR.

Podľa obsahu súd potom posudzoval túto žiadosť na "zrušenie pojednávania" ako návrh na odročenie
pojednávania v zmysle § 119 Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle citovaného zákonného
ustanovenia pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom účastník, ktorý navrhuje
odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie bez zbytočného odkladu po tom, čo

sa o ňom dozvedel. Tvrdené konanie Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti nepovažoval za dôvod
pre odročenie pojednávania, keďže sa nejednalo ani o dôvod pre prerušenie konania v zmysle § 109
Občianskehosúdnehoporiadku.Súdpotomnevyhovelžiadostinavrhovateľanaodročeniepojednávania
a konal v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a
na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov zamietol návrh na prerušenie konania, pretože v danej veci

nie sú dôvody na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku. O návrhu navrhovateľa na vylúčenie sudcov Okresného súdu Brezno z rozhodovania
v predmetnej veci resp. v predmetných spojených veciach právoplatne rozhodol Krajský súd v Banskej
Bystrici, ktorý v uzneseniach sp. zn. 17NcC/181/2012 zo dňa 11. 10. 2012 (konanie vedené na našom
súde pod sp. zn. 3C/104/2012 a sp. zn. 3C/112/2012), sp. zn. 13NcC/122/2012 zo dňa 08. 10. 2012

(konanie vedené na našom súde pôvodne pod sp. zn. 3C/108/2012, sp. zn. 3C/118/2012 a sp. zn.
3C/164/2012), sp. zn. 16NcC/125/2012 zo dňa 10. 10. 2012 (konanie vedené na našom súde pôvodne
pod sp. zn. 3C/113/2012), sp. zn. 14NcC/196/2012 zo dňa 10. 10. 2012 (konanie vedené na našom súde
pôvodne pod sp. zn. 3C/114/2012),sp. zn. 14NcC/227/2012 zo dňa 10. 10. 2012 (konanie vedené na
našom súde pôvodne pod sp. zn. 3C/141/2012), sp. zn. 15NcC/218/2012 zo dňa 09. 10. 2012 (konanie

vedené na našom súde pôvodne pod sp. zn. 3C/147/2012), sp. zn. 16NcC/123/2012 zo dňa 08. 10.
2012 (konanie vedené na našom súde pôvodne pod sp. zn. 3C/162/2012) a sp. zn. 14NcC/208/2012
zo dňa 10. 10. 2012 (konanie vedené na našom súde pôvodne pod sp. zn. 3C/168/2012), rozhodol o
tom, že sudcovia Okresného súdu Brezno nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci okrem
konkrétne vymenovaných sudcov v daných konaniach, preto neexistuje otázka, ktorú v tomto konaní

Okresný súd Brezno nie je oprávnený riešiť. Okresný súd Brezno je tiež toho názoru, že na Ústavnom
súde Slovenskej republiky v súvislosti s podanou sťažnosťou navrhovateľa, ktorej podanie na Ústavnom
súde SR však navrhovateľ nepreukázal, neprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie okresného súdu v danej veci.

Odporkyňa v konaní namietala, že navrhovateľ doručil súdu návrh predčasne, pred uplynutím
šesťmesačnej lehoty uvedenej v § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. .Vzhľadom na to, že v čase
rozhodovania súdu už táto lehota uplynula, súd nepovažoval túto argumentáciu za dôvod, aby bol návrh
zamietnutý pre predčasnosť.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.02.2002 do 31.05.2010), súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveríexekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011), súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.06.2011 do 17.01.2013), súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;

ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Po oboznámení sa s obsahom dotknutých exekučných spisov Okresného súdu Brezno má
súd za to, že tvrdenie navrhovateľa v návrhu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nie je

pravdivé.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 11Er/302/2009 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 28. 12. 2009. Súd obratom žiadal Stály rozhodcovský súd o predloženie rozhodcovského spisu
proti povinnému Tomášovi Balogovi, keďže súčasťou žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie nebola rozhodcovská zmluva preukazujúca právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný
titul. Rozhodcovský súd na žiadosť súdu nijako nereagoval a zostal nečinný. Žiadosť o udelenie
poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 06. 08. 2010 (nie dňa 18. 11. 2010, ako uviedol v návrhu
navrhovateľ). Proti tomuto uzneseniu bolo navrhovateľom podané odvolanie. Uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/51/2011-30 zo dňa 29. 04. 2011 bolo napadnuté uznesenie potvrdené.

Súd potom exekučné konanie uznesením zo dňa 03. 10. 2011 zastavil.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 4Er/1518/2012 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 13. 08. 2012. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 30. 08. 2012 (nie dňa
12. 09. 2012, ako uviedol v návrhu navrhovateľ). Proti tomuto uzneseniu bolo navrhovateľom podané

odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/569/2012 zo dňa 29. 11. 2012
bolo napadnuté uznesenie potvrdené. Súd potom exekučné konanie uznesením zo dňa 03. 04. 2013
zastavil.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 2Er/799/2009 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená

dňa 23. 07. 2009. Súd dňa 03. 08. 2009 požiadal právneho zástupcu oprávneného o predloženie zmluvy
o úvere, ktorá bola základom pre vydanie exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Oprávnený na
žiadosť súdu nijako nereagoval, preto súd dňa 23. 10. 2009 požiadal rozhodcovský súd o predloženie
rozhodcovského spisu. Dňa 02. 12. 2009 oznámil súd oprávnenému, že požiadal rozhodcovský súd o
predloženie rozhodcovského spisu a o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodne

po jeho preskúmaní. Rozhodcovský spis bol súdu predložený dňa 10. 02. 2010. Žiadosť o udelenie
poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 30. 07. 2010 (nie dňa 05. 10. 2010, ako uviedol v návrhu
navrhovateľ). Proti tomuto uzneseniu bolo navrhovateľom podané odvolanie. Uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoE/32/2010-33 zo dňa 24. 10. 2010 bolo napadnuté uznesenie
potvrdené. Súd potom exekučné konanie uznesením zo dňa 14. 03. 2011 zastavil.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 11Er/177/2009 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia
doručená dňa 16. 09. 2009. Dňa 30. 09. 2009 vyzval súd súdneho exekútora, aby v lehote 10
dní vyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie rozhodcovského spisu, keďže súčasťoužiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebola rozhodcovská zmluva preukazujúca
právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul. Keďže oprávnený na výzvu súdu prostredníctvom
súdneho exekútora nijako nereagoval, požiadal súd dňa 23. 11. 2009 rozhodcovský súd o predloženie

rozhodcovského spisu a oznámil oprávnenému, že požiadal rozhodcovský súd o predloženie
rozhodcovského spisu a o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodne po jeho
preskúmaní. Rozhodcovský spis bol súdu predložený dňa 10. 02. 2010. Žiadosť o udelenie poverenia
bolazamietnutáuznesenímzodňa06.08.2010(niedňa05.10.2010,akouviedolvnávrhunavrhovateľ).
Proti tomuto uzneseniu bolo navrhovateľom podané odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. 13CoE/300/2010-35 zo dňa 19. 10. 2010 bolo napadnuté uznesenie potvrdené. Súd potom
exekučné konanie uznesením zo dňa 20. 09. 2011 zastavil.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 4Er/1744/2009 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 24. 11. 2009. Dňa 02. 12. 2009 súd požiadal rozhodcovský súd o zaslanie rozhodcovského spisu,
keďže súčasťou žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebola rozhodcovská zmluva

preukazujúca právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul. Keďže rozhodcovský súd na výzvu
súdu nijako nereagoval, zaslal mu súd dňa 26. 01. 2010 urgenciu. Rozhodcovský súd doručil súdu
úverovú zmluvu č. 6042863 dňa 10. 02. 2010. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením
zo dňa 19. 02. 2010. Proti tomuto uzneseniu bolo navrhovateľom podané odvolanie. Uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoE/77/2010-30 zo dňa 28. 04. 2010 bolo napadnuté

uznesenie potvrdené. Súd potom exekučné konanie uznesením zo dňa 19. 10. 2010 zastavil.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 10Er/15/2010 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia
doručená dňa 20. 01. 2010. Okresný súd dňa 21. 01. 2010 od rozhodcovského súdu žiadal zaslanie
rozhodcovského spisu. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 17. 02. 2010

(nie dňa 16. 08. 2010 ako uviedol v návrhu navrhovateľ), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 06.
2010 a následne bola exekúcia uznesením zo dňa 02. 02. 2011 zastavená.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 10Er/288/2010 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia
doručená dňa 14. 12. 2009. Okresný súd dňa 15. 12. 2009 od rozhodcovského súdu žiadal zaslanie

rozhodcovského spisu. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 03. 05. 2010
(nie dňa 16. 08. 2010 ako uviedol v návrhu navrhovateľ), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 07.
2010.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 4Er/1617/2009 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia

doručená dňa 28. 10. 2009. Okresný súd dňa 10. 11. 2009 od rozhodcovského súdu žiadal zaslanie
rozhodcovského spisu. Keďže rozhodcovský súd na žiadosť súdu nereagoval, zaslal mu súd dňa 14.
01. 2010 opätovnú žiadosť o predloženie rozhodcovského spisu. Žiadosť o udelenie poverenia bola
zamietnutá uznesením zo dňa 19. 02. 2010 (nie dňa 16. 08. 2010 ako uviedol v návrhu navrhovateľ).
Proti tomuto uzneseniu bolo navrhovateľom podané odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici bolo napadnuté uznesenie potvrdené. Súd potom exekučné konanie uznesením zo dňa 08. 02.
2011 zastavil.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 2Er/1464/2009 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia
doručená dňa 14. 12. 2009. Okresný súd dňa 18. 12. 2009 od rozhodcovského súdu žiadal zaslanie

rozhodcovského spisu. Žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením zo dňa 02. 08. 2010
(nie dňa 05. 10. 2010 ako uviedol v návrhu navrhovateľ). Proti tomuto uzneseniu bolo navrhovateľom
podané odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoE/313/2010-28 zo dňa 21.
12. 2010 bolo napadnuté uznesenie potvrdené. Súd potom exekučné konanie uznesením zo dňa 05.
04. 2011 zastavil.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 2Er/2019/2010 bola súdu žiadosť o udelenie poverenia doručená
dňa 05. 08. 2011. Súd dňa 30. 12. 2010 žiadal právneho zástupcu oprávneného ako aj povinného, aby
v lehote 10 dní oznámili súdu na aký účel bol povinnému poskytnutý úver a z akých skutočností resp.
dôkazov účel poskytnutia úveru vyplýva. Dňa 08. 02. 2011 žiadal súd povinného o oznámenie ďalších

rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa uzatvorenia úverovej zmluvy. Žiadosť o udelenie poverenia bola
zamietnutá uznesením zo dňa 07. 03. 2011 (nie dňa 01. 04. 2011 ako uviedol v návrhu navrhovateľ).
Proti tomuto uzneseniu bolo navrhovateľom podané odvolanie. Uznesením Krajského súdu v BanskejBystrici č. k. 17CoE/186/2011-43 zo dňa 30. 06. 2011 bolo napadnuté uznesenie potvrdené. Súd potom
exekučné konanie uznesením zo dňa 21. 09. 2011 zastavil.

Návrhy vo veciach, ktoré boli spojené v tomto konaní, boli tunajšiemu súdu doručené dňa 27. 09. 2012.
Žiadosti o udelenie poverenia boli súdu doručené najskôr dňa 23. 07. 2009 a najneskôr dňa 13. 08.
2012, preto má súd za to, že k uplynutiu premlčacej doby neprišlo ani v jednom zo spojených konaní a
námietka premlčania teda nebola vznesená zo strany odporkyne dôvodne.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010 ukladalo súdu, ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, vydať v lehote 15 dní od doručenia žiadosti rozhodnutie,
ktorým poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Až v tretej vete citovaného ustanovenia je upravený
postup súdu v prípade, ak žiadosť súdneho exekútora zamieta. Takéto poradie zachované aj po
následných novelách. Pre vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia teda nebola

ani v súčasnom znení predmetného zákonného ustanovenia nie je uvedená lehota na rozhodnutie, čo
vyplýva z jazykového, gramatického a systematického výkladu. Nebol potom naplnený predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu na strane odporkyne pre tvrdený nesprávny úradný postup spočívajúci v
nedodržaní tejto lehoty. S účinnosťou od 01. 06. 2010 došlo k novelizácii ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku. Zákonodarca v ustanovení § 44 ods. 2 uviedol, že lehota 15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Je pravdou, že v tej dobe platné znenie § 41 ods. 2 písm. d) odkazovalo
na rozhodnutia rozhodcovských komisií, nie rozhodcovských súdov, ale súdna prax aj teória zahŕňala
pod výklad tohto zákonného ustanovenia aj exekučný titul rozhodnutie rozhodcovského súdu, čo potvrdil
ďalší legislatívny vývoj. Novelou účinnou od 01. 06. 2011 bolo už jednoznačne v zákone uvedené, že
ide aj o rozhodnutia rozhodcovských súdov. Z toho vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo neaplikovať

15-dňovú lehotu aj v prípadoch, keď exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, napriek tomu, že
to nebolo výslovne v Exekučnom poriadku upravené.

Rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nemohlo ísť o nesprávny
úradný postup. Za nesprávny úradný postup nemožno považovať taký postup, ktorý našiel svoj

bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávnym úradným postupom nemôže byť samotný
spôsob rozhodnutia, prípadne právne posúdenie veci. Podľa názoru súdu takéto rozhodnutie, ktorým
bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia nie je ani nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ani nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 zákona 514/2003 Z. z. .

Súd je oprávnený a zároveň aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania, teda aj pred samotným vydaním poverenia. Súd preskúmaním exekučného titulu -
rozhodcovského rozsudku realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
a to oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Exekučný súd má teda
oprávnenie skúmať tak formálnu, ako aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Toto oprávnenie

mu vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie vo veci Asturcom sp. zn. C-40/08) aj rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 5Cdo 291/2010, 3MCdo 11/2010).

Z uvedených dôvodov mal súd za to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho úradného
postupu na strane odporkyne ako základnej podmienky vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu v

zmysle zákona 514/2003 Z. z.

Ohľadom navrhovateľom tvrdenej skutočnosti, že vyvinul enormné úsilie a podával žiadosti o informácie
o stave konania (dňa 02. 07. 2009, dňa 23. 09. 2009, dňa 13. 11. 2009, dňa 25. 02. 2010, ako aj
sťažnosti na prieťahy v konaní dňa 30. 08. 2010, dňa 23. 11. 2010 a dňa 25. 05. 2011) súd konštatuje, že

v konaní sp. zn. 4Er/1518/2012 a sp. zn. 2Er/2019/2010, mali byť žiadosti o informácie o stave konania
podané skôr ako bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Podanie žiadosti
o informácie bolo preukázané len vo veci sp. zn. 2Er/799/2009 a sp. zn. 11Er/177/2009 (13.11.2009).
Podanie sťažností na prieťahy v konaní sa v predmetných exekučných veciach nepreukázalo.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekučného
súdu, keď plynule a bez prieťahov skúmal podmienky pre vydanie poverenia exekútora vzhľadom
na to, že exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu. Ani v jednom prípade potom
súd nekonštatoval, že došlo k porušeniu povinností na strane súdu, ktoré tvrdil navrhovateľ vosvojom návrhu, a teda nebola splnená prvá hmotnoprávna podmienka pre úspešné uplatnenie nároku
navrhovateľom. Súd na okraj poznamenáva, že navrhovateľ nepreukázal ani ďalšie predpoklady
úspešnosti návrhu, konkrétne vznik škody a príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností

a vznikom škody.

Súd má tiež za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik tvrdenej majetkovej škody predstavujúcej náhradu
istiny s príslušenstvom (ktorej výšku v návrhu vôbec nezdôvodnil a nezhoduje sa so sumou, ktorú žiadal
v exekučnom konaní) resp. náhradu paušálnej sumy ani nemajetkovej ujmy, pretože nepreukázal z

akého dôvodu sa nemôže domáhať plnenia od povinných na základe žaloby pred všeobecným súdom.
Zastavením exekučného konania exekučný súd prelomil materiálnu právoplatnosť rozhodcovského
rozsudku a zanikla zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávneného zastavením exekučného
konania podľa § 45 zákona č. 422/2002 Z. z. odpadá prekážka rei iudicatae na uplatnenie práva na súde.
Exekučný súd nekonal v neprimerane dlhej dobe, ale naopak o zamietnutí žiadosti rozhodol v krátkom
časepojejdoručení.Zamietnutiežiadostizapríčinilsamotnýnavrhovateľ,ktorýformulovalrozhodcovskú

doložkuvosvojichzmluvnýchpodmienkachtak,žespôsobiljejneprijateľnosť.Vzhľadomnato,žepostup
OkresnéhosúduBreznoprirozhodovaníožiadostiachovydaniepovereniabolvsúladesozákonom,súd
je toho názoru, že navrhovateľovi v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o vydanie poverenia majetková
škoda ani nemajetková ujma nevznikli.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Odporkyňa bola síce v konaní úspešná, ale náhradu trov konania jej súd nepriznal, pretože si ich
nevyčíslila a zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž
e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).