Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/353/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216208953
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4216208953.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci navrhovateľa: C. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., S.
XXXX/XX, právne zastúpený: Mgr. Peter Hudec, advokát, AK Bratislava, Bosákova 7, proti oprávnenej
z výživného: K. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D., D. XX, právne zastúpená: JUDr. Ľubica Bičianová,
advokátka, so sídlom Komárno, Záhradnícka 16/II, o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa a o
odvolaní oprávnenej z výživného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23. júna 2017 č. k.
15C/168/2016-127, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť

navrhovateľa C. I. na oprávnenú K. Y. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne počnúc
od 01.07.2017, ktorú bude povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej
z výživného, čím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 26.04.2016 č. k.
14C/54/2016-58 v časti týkajúcej sa zvýšenia výživného.

V ostatnej zamietajúcej časti výroku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“, za použitia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok,
ďalej len „CMP) rozsudkom zo dňa 23. júna 2017, č.k. 15C/168/2016-127 zamietol žalobu na základe
návrhu navrhovateľa na zníženie výživného a o trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
na ich náhradu nárok.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa § 62 ods. 1-5, § 65 ods. 3 a § 78 ods. 1

Zákona č. 36/2005 Z.z. v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine).

2.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhovateľ sa návrhom
doručeným súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil vyživovaciu povinnosť na
oprávnenú zo sumy 150 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne počnúc od 8.6.2016. Návrh odôvodnil
tým,žeoprávnenájeplnoletou, študujenavysokejškoleformoudennéhoštúdia,navrhovateľnazáklade
rozsudku Okresného súdu Zvolen prispieva na výživu oprávnenej sumou 150 eur mesačne počnúc od

07.03.2016. Uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti R., s čistým mesačným príjmom okolo 810 eur a
nebude mať dostatočný príjem na to, aby mohol prispievať na výživu oprávnenej z výživného sumou 150
eur mesačne, nakoľko nemá príjem obdobný ako v čase súhlasu s rozsudkom na OS Zvolen, resp. jeho
príjem je nižší. Má mesačné výdavky v sume 106,82 eura zodpovedajúce splátke hypotekárneho úveruza tento byt a sumu 69,78 eura spoločnosti BYTES, s.r.o. zahŕňajúcu poplatky za užívanie bytu. Má
výdavky na vlastnú úrazovú poistku po 21,74 eura mesačne, výdavky na telefón asi 30,- eur mesačne
a ďalšie výdavky. Spoločnosti SODEMA, s.r.o. uhrádza sumu 3.000,- eur, ďalšie výdavky predstavuje

spotrebiteľský úver od spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., kde mesačne od roku 2015 uhrádza
sumu 350,93 eura a taktiež uhrádza výživné na maloletú Y..

2.2. Oprávnená z výživného sa vyjadrila, že žije v spoločnej domácnosti s matkou. Až do marca 2016
prispieval navrhovateľ na jej výživu sumou 16,59 eura mesačne a žiadnym iným spôsobom sa na

výžive oprávnenej nepodieľal. Navrhovateľ v máji 2016 neuhradil riadne výživné ako mal, a doposiaľ
ho riadne neuhrádza. Poukázala na tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného neuplynuli ani
2 mesiace a navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného napriek tomu, že so zvýšením na sumu
150 eur mesačne súhlasil. K výdavku voči spoločnosti SODEMA, s.r.o. uviedla. že z dohody o sporných
nárokoch uzavretej dňa 10.05.2016 medzi navrhovateľom ako dlžníkom a spoločnosťou SODEMA, s.r.o.
Bratislava ako veriteľom vyplýva že počas pracovného pomeru navrhovateľa v tejto spoločnosti od

24.06.2012 do 04.06.2015 spôsobil spoločnosti škodu vo výške 4.893,03 eura v príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou, ktorá sa stala dňa 25.05.2015 a navrhovateľ bol pod vplyvom alkoholu.

3.1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že Okresný súd Zvolen rozsudkom
14C/54/2016-58 zo dňa 26.4.2016 zaviazal C. I. na platenie výživného v prospech K. Y. vo výške 150 eur

mesačne, keď ustálil, že menovaná K. Y. je dcérou C. I., žije v spoločnej domácnosti s matkou, a podľa
názoru OS Zvolen prišlo od poslednej úpravy výživného v roku 2001 k zásadnej zmene pomerov na
stranenavrhovateľky(K.Y.)akoiobochrodičov,azmenuvýškyvýživnéhopodľanázorusúduovplyvňuje
len samotný vývoj životných nákladov a samotné obdobie 15 rokov od poslednej úpravy je dôvodom na
zmenu. Okresný súd Zvolen ďalej konštatoval, že navrhovateľka K. Y. nie je schopná sama živiť, a z

dôvodu invalidity jej matky je odporca C. I. povinný prispievať na výživu dcéry. Navrhovateľka preukázala
výdavky vo výške 1.800 eur ročne za štúdium, 300 eur mesačne na byt, 25,19 eura na mobil, 15 eur na
prolongáciu ISIC-u ročne, 100 eur na šošovky. Ďalšie náklady predstavovali 150 eur mesačne na denné
potreby (strava, oblečenie, drogistický tovar).

3.2. Uviedol, že z oznámenia spoločnosti R. X., vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnancom tejto
spoločnosti na základe zmluvy zo dňa 12.11.2015 až do 28.2.2017, kedy pracovný pomer zanikol
dohodou. Z pracovnej zmluvy je zrejmé, že C. I. uzatvoril dňa 12.11.2015 so spoločnosťou R.. pracovnú
zmluvu (ďalej aj pracovná zmluva) s dňom nástupu do zamestnania 15.11.2015, pričom zmluva bola
uzavretá na dobu určitú do 30.6.2016. Navrhovateľovi ako zamestnancovi bola pridelená práca v sídle

spoločnosti v SR a to zváračské práce, sústružnícke práce, zámočnícke práce, montážne práce a
za uvedenú prácu bola dohodnutá mzda vo výške 900 eur brutto. Dodatkom k pracovnej zmluve zo
dňa 29.2.2016 sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na hrubej mzde vo výške 405 eur mesačne.
Dodatkom zo dňa 31.3.2016 sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na mzde vo výške 900 eur
mesačne, pričom sa jednalo o mzdu brutto. Dňa 26.6.2016 uzatvoril dodatok k pracovnej zmluve, na

základe ktorého sa zvýšila zamestnancovi základná mesačná mzda na sumu 1.070 eur mesačne.
Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 27.6.2016 sa strany dohodli o predĺžení pracovnej zmluvy od
1.7.2016 do 31.12.2016. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 5.12.2016 sa dohodli na predĺžení
pracovnej zmluvy od 1.1.2017 do 31.12.2017. Následným dodatkom zo dňa 30.12.2016 sa strany
dohodli, že počnúc 1.1.2017 uzatvárajú pracovný pomer na dobu neurčitú a zamestnávateľ poskytne

zamestnancovi mzdu vo výške 1 070 eur mesačne brutto. Dohodou zo dňa 9.2.2017 sa C. I. a HF V.,
s.r.o., X. dohodli na skončení pracovného pomeru k 28.2.2017 s tým, že ich všetky vzájomné nároky
sú vysporiadané. Zo mzdového listu vyplýva, že C. I. v mesiaci január 2016 mal čistý príjem vo výške
691,54 eura a k tomu 1116 eur cestovné, v mesiaci február 2016 mal čistý príjem 691,54 eura a 1 044
eur cestovné. V mesiaci marec 2016 mal čistý príjem vo výške 344,31 eura a k tomu stravné vo výške

274,40 eura. V mesiaci apríl 2016 mal čistý príjem 597,55 eura. V máji 2016 mal čistý príjem 691,54
eura a cestovné vo výške 450 eur, v júni 2016 predstavoval čistý príjem sumu 398,79 eura a cestovné
vo výške 225 eur, v júli 2016 mal čistý príjem vo výške 810,79 eura a cestovné náhrady vo výške 1 450
eur, v auguste čistý príjem vo výške 810,79 eura a cestovné náhrady vo výške 1 550 eur, v mesiaci
september 2016 čistý príjem vo výške 810,79 eura a cestovné náhrady vo výške 1 260,- eur, v októbri

2016 čistý príjem vo výške 810,79 eura a cestovné náhrady vo výške 1 395 eur, v novembri 2016 mal
čistý príjem vo výške 810,79 eura a cestovné náhrady vo výške 990 eur a v decembri 2016 čistý príjem
vo výške 810,79 eura a cestovné náhrady vo výške 945 eur. Celkovo tak za rok 2016 zarobil navrhovateľ
v čistom 8 280,01 eura spolu s cestovným vo výške 10 425 eur a stravným vo výške 274,40 eura, čospolu predstavuje sumu 18 979,41 eura. Za rok 2017, konkrétne za mesiace január a február dostal
navrhovateľ u zamestnávateľa R. čistú mzdu vo výške 1 616,11 eura a cestovné vo výške 450 eur.
Navrhovateľ ako živnostník v priebehu roku 2016 zarobil 9 329,99 eura.

3.3. Zo mzdového listu od zamestnávateľa I. Z., súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľ v mesiaci
február až apríl 2017 dostával v tejto spoločnosti čistú mzdu za mesiac február 2017 vo výške 379,39
eura, za mesiac marec 2017 vo výške 628,41 eura a za mesiac apríl 2017 vo výške 610,41 eura, pričom
ako vyplýva z tvrdení právneho zástupcu navrhovateľa, takúto mzdu navrhovateľ poberá i naďalej.

3.4. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že navrhovateľ, ako zamestnanec spoločnosti G., s.r.o., dňa
24.6.2012 spôsobil zamestnávateľovi škodu, keď ako vodič I. dňa 25.5.2015 na ceste Z v W., spôsobil
pod vplyvom alkoholu dopravnú nehodu, čím vznikla spoločnosti G., s.r.o. škoda vo výške 4.893,03 eura,
pričom v zmysle dohody vyplýva, že C. I. sa zaviazal vrátiť spoločnosti G., s.r.o. 3 000 eur v pravidelných
mesačných splátkach po 250 eur s tým, že splatnosť poslednej splátky bola najneskôr 30.4.2017. Ďalej
zistil, že navrhovateľ uzatvoril ako dlžník so spoločnosťou X. G., a.s., ako veriteľom zmluvu o úvere,

na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 7 000 eur, ktorý sa zaviazal splácať pravidelnými
24 mesačnými splátkami vo výške 345,25 eura, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na
15.6.2017.

3.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov (osvojiteľov),

bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti
je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím
schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť
schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa,
aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu. Príjem náhodného charakteru nemožno

považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.

3.6. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný,
pretože od vydania rozhodnutia, ktorým bola určená povinnosť platiť výživné vo výške 150 eur mesačne
počnúc od 07.03.2016 (Rozsudok OS Zvolen 4C/54/2016-58 zo dňa 26.4.2016), nenastali také zmeny

pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o výživnom, čím nie je naplnený predpoklad
uvedený v § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhovateľ sa domáhal zníženia výživného počnúc od
08.06.2016, teda súd sa v čase vyhlásenia rozsudku musel zaoberať celým obdobím, t.j. obdobím od
8.6.2016 do vyhlásenia rozsudku a rovnako tak i zmenami pomerov u povinného z výživného v tomto
období v porovnaní s obdobím, kedy bol vyhlásený rozsudok OS Zvolen. Je nepochybné, že súd musí

prihliadať na vyživovaciu povinnosť oboch rodičov k deťom. Od vyhlásenia rozsudku Okresným súdom
Zvolen sa pomery na strane matky nezmenili, pretože invalidný dôchodca nemôže mať zásadne iné
pomery, ako predtým. Oprávnená z výživného žije u matky, ktorá prispieva na jej živobytie a výživu a
stará sa o ňu a rovnako tak i o domácnosť. Je taktiež nepochybná tá skutočnosť, že doposiaľ sa nezmenil
ani životný štandard oprávnenej, ktorá je študentkou na vysokej škole (resp. do 12.6.2017 bola), a teda

má obdobné výdavky.

3.7. Súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľ v roku 2016 vykázal príjem vo výške 18.979,41 eura
(mzdové listy), a ako živnostník príjem vo výške 9 329,99 eura (daňové priznanie za rok 2016), za
obdobie január a február 2017 zarobil u pôvodného zamestnávateľa R. sumu vo výške 1 616,11

eura (v čistom) a za obdobie február až apríl 2017 u nového zamestnávateľa má príjem v hodnote
810 eur mesačne v hrubom, čo je v čistom okolo 1.300 eur, pričom naďalej mu zostáva pravidelný
mesačný príjem vo výške okolo 610 eur. Je teda nepochybné, že zo samotného príjmu, navrhovateľovi
vychádza úhrada výživného. To že navrhovateľ z neznámych príčin, resp. z príčiny nedostatku práce u
pôvodného zamestnávateľa. zmenil prácu, ktorá je menej platená ako pôvodná práca, nemôže byť na

úkor oprávnenej z výživného. Aj v prípade zmeny zamestnania z dôvodu nedostatku práce, nie je možné
opierať nemožnosť splácania výživného o znížený plat. Okrem toho súd poukázal na tú skutočnosť, že
navrhovateľ mal v čase začatia konania na Okresnom súde Komárno, a teda aj v čase, od ktorého
požaduje zníženie výživného, obdobné resp. rovnaké finančné príjmy ako v čase vyhlásenia rozsudku
na Okresnom súde Zvolen, ba dokonca mal oveľa lepší príjem, a to v júni 2016 vo výške 398,79 eura

a cestovné vo výške 225 eur, v júli 2016 mal čistý príjem vo výške 810,79 eura a cestovné náhrady vo
výške 1 450 eur. Teda čo sa príjmu týka, je nepochybné, že tento v posudzovanom období postačuje
na krytie výživného pre oprávnenú a v porovnaní s rozhodnutím Okresného súdu Zvolen nenastali
zásadné zmeny v pomeroch navrhovateľa. Pokiaľ išlo o úver, o tomto vedel a úver mal už v čase vydaniarozhodnutia Okresného súdu Zvolen a berúc do úvahy výplatu, ktorá je v súčasnosti menšia iba o
cca 200 eur v porovnaní s výplatou u predošlého zamestnávateľa, nemôže mať platba tohto úveru za
následok to, že by sa malo znížiť platenie výživného, pričom poukázal na § 62 ods. 5 zákona o rodine.

Uvedený výdavok na splátky úveru súd nevyhodnotil ako nevyhnutný a navyše už v čase vyhlásenia
rozsudku mal byť splatený. Obdobne súd prvej inštancie vyhodnotil aj dlh v prospech spoločnosti G.,
s.r.o., keďže vznik samotnej škody o náhradu ktorej ide, zapríčinil navrhovateľ svojim správaním a to
tým, že viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu. Aj pre uvedený dlh platí, že od mája už tento dlh neuhrádza.

3.8. Súd prvej inštancie zhrnul, že reálne zárobkové schopnosti navrhovateľa sú v sume cca 600 eur
mesačne a výdavky v sume cca 200 eur, takže navrhovateľ nepochybne môže uhrádzať výživné v takej
výške, v akej bolo stanovené rozsudkom Okresného súdu Zvolen, lebo od poslednej úpravy výživného
tak na strane navrhovateľa, ako i na strane oprávnenej z výživného nenastali žiadne zmeny v pomeroch,
ktoré by odôvodňovali pripustenie platenia výživného v menšej miere ako doposiaľ.

3.9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. Uviedol, že Civilný mimosporový
poriadok zakotvuje v § 52 základné pravidlo, podľa ktorého účastníci konania nemajú nárok na náhradu
trov konania. Vyhodnotil, že v danom prípade je súd názoru, že postup podľa § 55 CMP možný nie
je, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu by nebolo spravodlivé, aby súd zaviazal navrhovateľa k
náhrade trov konania, pretože návrh podal v domnení, že zmenou pomerov na jeho strane sa zmenila

celkovo situácia v oblasti platby výživného, a teda nie úplne bez príčiny začal konanie, keď vzhliadol
určité okolnosti (pribudnutie dlhu spoločnosti G., s.r.o., zníženie príjmu), ktoré v ňom možno oprávnene
vyvolávali pocit, že výživné v sume 150 eur nebude môcť ďalej uhrádzať. Bolo však na súde a na jeho
konaní a na vykonanom dokazovaní preukázať, či tieto obavy sú dôvodné, a ako vyplýva z dokazovania
acelkovéhozáverusúdu,neprišlokzmenepomerovnavrhovateľavporovnaníspomerminaOSZvolen,

avšak nebolo by spravodlivé uložiť povinnosť znášať trovy konania navrhovateľovi a pripustiť tak postup
podľa výnimky zo základného pravidla. Podľa názoru súdu, by priznanie trov podľa § 55 CMP bolo
možné a spravodlivé iba vtedy, ak by navrhovateľ podal návrh bez ohľadu a bez akéhokoľvek náznaku
zmeny v jeho pomeroch, teda svojvoľne by si podal návrh, hoci všetky okolnosti by boli do poslednej
úplne totožné (napríklad nepribudol by dlh voči spoločnosti G., s.r.o.)

4.1. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac tým, že pokiaľ súd
prvej inštancie neuznal dôvodnosť týchto zvýšených výdavkov navrhovateľa mesačne v sumách 250 eur
a 350,93 eura, podľa názoru navrhovateľa aj pri akceptovaní takéhoto právneho posúdenia zisteného
skutkového stavu súd prvého stupňa z ďalej uvedených dôvodov na základe vykonaného dokazovania

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď nekonštatoval zmenu
pomerov na strane navrhovateľa spočívajúcu v znížení jeho príjmov od 01.03.2017 a zmenu pomerov
na strane oprávnenej z výživného spočívajúcu v znížení jej výdavkov od 01.07.2017.

4.2. Príjem navrhovateľa je vo výške 610 eur mesačne v čistom. Okrem predmetnej vyživovacej

povinnosti voči oprávnenej z výživného má vyživovaciu povinnosť aj k svojej druhej dcére, maloletej
Y. I. vo výške 120 eur mesačne, určenú rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 16.1.2014 č.k.
9Cop/69/2013-64. Navrhovateľ nesúhlasí s týmto záverom súdu prvého stupňa z dôvodu, že jeho
mesačné výdavky na bývanie, stravu a iné základné a bežné výdavky podstatne prevyšujú sumu 200
eur a má vyživovaciu povinnosť aj k svojej druhej, maloletej dcére vo výške 120 eur mesačne. Za tejto

situácieprimesačnompríjmenavrhovateľavsume610eurniejevjehomožnostiachuhrádzaťajvýživné
v sume 150 eur mesačne oprávnenej z výživného.

4.3. Druhou podstatnou okolnosťou, ktorú podľa názoru navrhovateľa súd prvého stupňa nesprávne
vyhodnotilzvýsledkovvykonanéhodokazovania,jezáverotom,žeaninastraneoprávnenejzvýživného

nenastali žiadne zmeny v pomeroch, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného oproti stavu, kedy
bolo určené rozsudkom Okresného súdu Zvolen vo výške 150 eur mesačne. Oprávnená z výživného
dňa 12.06.2017 úspešne ukončila štúdium na vysokej škole vykonaním štátnej záverečnej skúšky.
Ukončenie štúdia na vysokej škole mal súd prvého stupňa podľa názoru navrhovateľa zohľadniť ako
podstatnú zmenu pomerov na strane oprávnenej z výživného, pretože pri určení výživného v sume

150 eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Zvolen, boli výdavky oprávnenej z výživného na denné
štúdium na vysokej škole v H. v značnej miere zohľadňované, a to najmä výdavky vo výške 1 800 eur
ročne na školné, vo výške 300 eur mesačne za podnájom bytu v H. a cestovné zo D. resp. z Y. do H.
a späť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trovkonania, považuje vzhľadom na všetky okolnosti danej veci za spravodlivé. V závere navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že súd zníži výživné zo sumy 150 eur na sumu 50 eur počnúc dňom 1.3.2017,
alternatívne dňom 01.07.2017.

4.4. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila oprávnená z výživného zopakujúc, že navrhovateľ podal
návrh na zníženie výživného ešte pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti citovaného
rozsudku pričom vecne súhlasila s rozsudkom prvého stupňa.

5.1. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len "CSP"), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 zák. č.
161/2015Z.z.CMP),prejednalodvolanienavrhovateľabeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385
ods. 1 CSP a contrario) za splnenia povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru,

že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti návrhu na zníženie výživného od 01. júla 2017 podľa § 388 CSP zmenil tak, že
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na oprávnenú znížil a vo zvyšnej časti výroku, ktorým bol návrh na
zníženie výživného zamietnutý, rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil
§ 387 ods. 1 CSP.

5.2. Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) ak §
396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5.3. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5.4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5.5. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované (§ 395 ods. 2 CMP).

5.6.Podľa§388CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6.1. Z ust. § 388 CSP vyplýva, že pokiaľ odvolací súd nerozhodne o potvrdení napadnutého rozhodnutia
(§ 387 CSP) alebo o jeho zrušení (§ 389 CSP), napadnuté rozhodnutie zmení, t. j. predpokladom zmeny
rozhodnutia je to, že ho nemožno potvrdiť ani zrušiť. K zmene napadnutého rozhodnutia dochádza
predovšetkým vtedy, ak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, prípadne vtedy, ak súd prvej inštancie síce správne zistil skutkový stav, ale dospel
k nesprávnym právnym záverom.
6.2. Dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť zákony č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré zrušili dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 395 ods. 1 CMP platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je v § 396 ustanovené inak), je
potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 161/2015 Z. z., a teda právnu úpravu
Civilnéhomimosporovéhoporiadkuavzmysleustanovenia§2ods.1CMPiprávnuúpravuCSP,pretože
CMP v jeho prvej časti, v § 59 až § 73, obsahuje úpravu len niektorých ustanovení o odvolaní, a tak pri
rozhodovaní o podanom odvolaní povinného otca bolo potrebné aplikovať i právnu úpravu štvrtej časti

CSP o odvolaní.

6.3.Odvolacísúdpreskúmavajúcdôvodnosťpodanéhoodvolaniadospelkzáveru,žesúdprvejinštancie
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie vo veci samej, dostatočne zistil skutkový stav, avšak dospel
k nesprávnemu právnemu záveru ohľadom zmeny pomerov na strane oprávnenej z výživného, resp.

obdobia za ktoré bol návrh navrhovateľa dôvodný.

7.1. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v ustanoveniach § 154 až 157 CMP.7.2. Podľa § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá
je podľa návrhu povinná platiť výživné.

7.3. Podľa § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.

7.4. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

7.5. Podľa § 62 ods. 1-5 zák. č. 36/2005 o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

7.6. Podľa § 78 Zákona o rodine Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7.7. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).

8.1. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je ovládané dispozičným princípom, t. j. môže sa
začať len na návrh. Z dikcie ustanovenia § 23 CMP je zrejmé, kedy kódex výslovne ustanovuje, že
konanie možno začať len na návrh. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je presne takýmto
prípadom. Obligatórna návrhovosť konania sa prejavuje aj v ďalších aspektoch. V tomto druhu konaní
je súd viazaný petitom návrhu na začatie konania.

8.2. V § 157 CMP je vyjadrená zásada rébus sic stantibus (výhrada zmeny pomerov). Ide o prípad,
keď procesný predpis výslovným vymedzením zasahuje do už existujúceho právoplatného rozhodnutia.
Táto klauzula vyjadruje, že určitý právny stav, v danom prípade založený súdnym rozhodnutím, trvá až
dovtedy, kým sa podstatným spôsobom nezmenia okolnosti. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase

jeho vyhlásenia (217 ods. 1 prvá veta CSP), čo ale s ohľadom na kritériá rozhodujúce pre určenie
vyživovacej povinnosti a jej rozsahu dôvodne vyvoláva potrebu reflektovať zmenu pomerov (strata
príjmu, dlhodobá práceneschopnosť, na strane oprávneného zmena potrieb s ohľadom na zhoršenie
zdravotného stavu a pod.). Predmetná zásada zároveň vyjadruje výnimku z popísanej materiálnej
stránky právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Smyčková, R., Števček, M, Tomašovič, M, Kotrecová, A. a

kol Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. Vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2017, 588 s , 591 s.

8.3. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol opakovanie rozhodnúť zmene výživného je
zmena pomerov, pričom Civilný mimosporový poriadok ale ani Zákon o rodine nevyžaduje, aby išlo
o podstatnú zmenu pomerov, ale v zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým

okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ale len vtedy je to dôvod na zmenu vyživovacej
povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase vyhlásenia rozsudku.

8.4. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak

na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú
obaja rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery
každého z rodičov.

8.5. Pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem
rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje
schopnosti a možnosti rodiča, a to z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať)vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo
sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku. Súd pri určovaní výšky
výživného skúma aj majetkové pomery rodičov, a to opäť individuálne u každého z nich. Majetkové

pomery sa preukazujú napr. listami vlastníctva, výpisom z bankových účtov, výpisom z evidencie
motorových vozidiel ako aj inými listinami alebo inými dôkazmi. Smerodajná pre určenie výživného je
životná úroveň rodičov. Životnú úroveň rodičov určujú mnohé faktory ako napríklad výška úspor, leasingy
motorových vozidiel, dovolenky, čerpané úvery a podobne.

8.6. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov,
ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie
nákladovdieťaťavsúvislostispribúdajúcimvekom,sfyzickýmvyspievaním,formamiprípravynabudúce
povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.
V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu,

alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného
majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Súd pri rozhodovaní o
zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj
na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom,
tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo

všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej
vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne
od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako

aj majetkovými pomermi rodičov. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre
výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné
potreby, tvorba úspor a pod.).

8.7. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného,
resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods.
3 tohto ustanovenia. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je
povinný skúmať príčiny), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie
majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie

čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod
na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák - prvý stupeň - druhý stupeň - stredná škola - vysoká
škola), zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery
účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Pavelková, B. Zákon o
rodine. Komentár. 1. Vydanie. Praha : C. H. Beck, 2011, 481 s.

9.1.Podľa§388CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9.2. Predmetom preskúmavania napadnutého rozsudku vo veci samej je tá časť rozsudku súdu prvej

inštancie, ktorou súd zamietol žalobu a to za obdobie od 01.03.2017, pretože navrhovateľ napadol
výrok vo veci samej, žiadajúc zníženie výživného alternatívne od 01. marca 2017, resp. od 01.07.2017.
Vo zvyšnej časti súdom prvej inštancie zamietnutého výroku za obdobie od podania žaloby t.j. od
08.06.2016, do 28.02.2017 navrhovateľ rozsudok odvolaním nenapadol.

10.1. V predmetnej veci súd prvej inštancie zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov
konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Zvolen č.k. 14C/54/2016-58 zo dňa 26.04.2016. V tomto smere, podľa názoru odvolacieho súdu,
súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci. Odvolací súd je ale toho názoru, že zmena
pomerov na strane oprávnenej K. Y. odôvodňuje, aby odvolací súd vyhovel návrhu navrhovateľa na

zníženie výživného pre oprávnenú a to konkrétne od 01. júla 2017 so znížením výživného zo 150 eur
na 50 eur mesačne.10.2. Vyživovacia povinnosť navrhovateľ voči oprávnenej z výživného bola naposledy upravená
rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/54/2016-58 zo dňa 26.04.2016, ktorým bola zvýšená
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na oprávnenú na sumu 150 eur mesačne zo sumy 16,50 eura

(500,- Sk) počnúc od 07. 03. 2012. Odvolací súd vo vzťahu v odvolacom prieskume posudzovanému
obdobiu od 01.03.2017 do 30.06.2017 konštatuje, že súd prvej inštancie správne konštatoval
neexistenciu (závažnej) zmeny pomerov na strane oprávnenej alebo navrhovateľa od poslednej úpravy
výživného v tom zmysle, že ich dôsledkom by bolo zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči
oprávnenej z výživného. Uvedené správne oprel o neexistenciu zmenu pomerov, ktoré by odôvodňovali

zmenu rozhodnutia o výživnom, čím nie je naplnený predpoklad uvedený v § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

10.3. Od vyhlásenia rozsudku Okresným súdom Zvolen sa pomery na strane matky oprávnenej
nezmenili, pretože jej stav invalidity trvá. Oprávnená z výživného žije u matky, a prispieva na jej živobytie
a výživu a stará sa o ňu a rovnako tak i o domácnosť. V predmetnom období sa nezmenil ani životný
štandard oprávnenej, ktorá bola študentkou na vysokej škole. Súd prvej inštancie správne zistil, že

oprávnená z výživného ukončila štúdium na vysokej škole v mesiaci jún 2017.

10.4. Pokiaľ ide o navrhovateľa súd prvej inštancie správne zistil, že v roku 2016 vykázal príjem vo
výške 18979,41eura (mzdové listy), a ako živnostník príjem vo výške 9329,99 eur (daňové priznanie za
rok 2016), za obdobie január a február 2017 zarobil u pôvodného zamestnávateľa R. sumu vo výške

1616,11 eur (v čistom) a za obdobie február až apríl 2017 u nového zamestnávateľa má príjem v hodnote
810 eur (základná mzda) mesačne v hrubom, pričom naďalej mu zostáva pravidelný mesačný príjem
vo výške okolo 610 eur aj u posledného zamestnávateľa od marca 2017. Odvolací súd je taktiež toho
názoru, že navrhovateľ zmenil prácu, ktorá je menej platená ako pôvodná práca, samo o sebe nemôže
byť v tomto prípade na úkor oprávnenej z výživného. Stále platí, že jeho príjem na účely posledne

súdom určeného výživného aj s prihliadnutím na uvedenú zmenu (od marca 2017) vo výške 150,- eura
mesačne je v súlade s jeho možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi. Uvedená schopnosť
platiť výživné vo výške 150,- eura v uvedenom období bola dôvodná aj za situácie existencie ďalšej
vyživovacej a súdom určenej povinnosti na Y. I.. Uvedený záver, tak ako sa ho dožaduje navrhovateľ, by
bolo na mieste modifikovať v prípade pristúpených okolností, na ktoré poukazoval, či išlo o úver alebo

škodu ktorú splácal predchádzajúcemu zamestnávateľovi.

10.5. Uvedenú možnosť a schopnosť navrhovateľa v tomto období posúdil súd správne vo vzťahu
a vo vzájomnom súhrne nedôvodným výdavkom navrhovateľa, ktoré sa týkali jednak úveru, ktorého
splátky úveru odčerpávali príjem navrhovateľa pričom navrhovateľ okrem skutočnosti, že úverom kryl

dlžobu u svojho brata nijak bližšie a najmä nie dôvodne nezdôvodňoval a ani nepreukazoval. Predmetný
úver preto nemožno brať ako nevyhnutný výdavok povinnej osoby z výživného podľa § 62 ods. 5
Zákona o rodine. Obdobne sa odvolací súd stotožňuje záverom, pokiaľ ide o povinnosť navrhovateľa
platiť splátky bývalému zamestnávateľovi G. s.r.o., pretože v zásade nemožno vyhodnocovať škodu
spôsobenú navrhovateľom pod vplyvom alkoholu bývalému zamestnávateľovi ako niečo, čo by dôvodne

mohlo byť posudzované ako výdavok povinnej osoby nevyhnutný a na účely možností schopností a
majetkových pomerov na účely určenia výživného relevantný bez ďalšieho.

10.6. Odvolací súd konštatuje správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu
v posudzovanom období od 01.03.2017 do obdobia 30.06.2017, preto súd prvej inštancie v tejto

časti napadnutý rozsudok ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na strane
navrhovateľa, ako osoby povinnej z výživného v uvedenom období, nenastala taká podstatná a trvalá
zmena, na základe ktorej bolo možné konštatovať zmenu schopnosti navrhovateľa platiť na výživu
oprávnenej vo výške 150 eur, hoci bolo zistené že príjem navrhovateľa sa čiastočne znížil. Uvedené
zníženie však nemalo charakter zmeny podľa § 157 CMP a preto nebolo možné v tejto časti (za uvedené

obdobie) návrhu (odvolaniu) vyhovieť.

11. Dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže
sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy - napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa. Rozhodne však
povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný

zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá záujem a z vlastnej vôle
nepracuje. Na tieto prípady sa vyživovacia povinnosť rodičov nevzťahuje.(Pavelková, B. Zákon o rodine.
Komentár. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2011, 379 s.)12.1. Pokiaľ ide o ďalšie obdobie a navrhovateľovým odvolaním napadnutá časť zamietajúceho
výroku súdu prvej inštancie (od 01.07.2017), odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napriek
správne zistenej skutočnosti ukončenia štúdia oprávnenej z výživného na vysokej škole ukončením

štúdia dňa 12.06.2017, ktoré bolo prednesené v záverečnom návrhu právnej zástupkyne oprávnenej
z výživného, z uvedenej skutočnosti nevyvodil správny právny záver o zmene pomerov na strane
oprávnenej s dôsledkom zníženia odôvodnených potrieb oprávnenej, ba dokonca hmotnoprávnemu
zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa k oprávnenej. Vo vzťahu k obdobiu mesiaca jún 2017, v
ktorom oprávnená ukončila prípravu na povolanie, pri neexistencii zistenia skutočnosti, pre ktoré by

vyživovacia povinnosť povinných osôb mala trvať aj naďalej, bolo potrebné vyhodnotiť, že uplynutím
tohto mesiaca sa zmenili pomery na strane oprávnenej do takej miery, že ide o zmenu závažnú na strane
oprávnenej z výživného. Zmena spočíva v zániku odôvodnených potrieb oprávnenej, ktoré spočívali v
platbe školného (1 800 eur ročne), platbu za nájom (300 eur mesačne), cestovné do školy a potrebe
predlžovania ISICu, keďže štúdium v júni 2017 ukončila. Takto bolo na mieste konštatovať výrazné
zníženie odôvodnených potrieb oprávnenej na výživné od navrhovateľa ako aj jej schopnosť sama sa

živiť.

12.2. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ sa odvolacím návrhom (a návrhom samotným) domáhal,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zníži výživné zo sumy 150 eur mesačne na sumu 50
eur mesačne, odvolací súd, súc viazaný návrhom, zmenil napadnutý výrok za obdobie od 01. júla 2017

a zaviazal navrhovateľa na platenie zníženého výživného vo výške 50 eur mesačne podľa podmienok
uvedených vo výroku rozsudku s tým, že sa uvedeným zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa
26.04.2016 č. k. 14C/54/2016-58.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala oprávnená z výživného v zákonnej lehote odvolanie,

v časti náhrady trov konania uvádzajúc, že navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného ešte pred
nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k 14C/54/2016-58
zo dňa 26.4.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.6.2016 a vykonateľnosť dňa 16.6.2016. Z
vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ v čase podania návrhu nemal
znížené príjmy oproti poslednej úprave, ako i to, že nenastala podstatná zmena pomerov na jeho strane

a že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu, že navrhovateľ
podal návrh v domnení, že zmenou pomerov na jeho strane sa zmenila celkovo situácia v oblasti
výživného, pričom súd prvej inštancie poukázal na pribudnutie dlhu G. a zníženie príjmu. Uvedené
skutočnosti sú jednoznačne vyvrátené vykonaným dokazovaním, z ktorých vyplýva, že dlh navrhovateľa
existoval už v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku OS Zvolen. Dohodou uzavretou so spoločnosťou

G. .s.r.o., sa navrhovateľ dohodol už len na splatnosti tohto dlhu. S ohľadom na konkrétne okolnosti tohto
prípadu považuje za spravodlivé, priznať oprávnenej náhradu trov konania, ktoré by jej neboli vznikli,
keby navrhovateľ nepodal zjavne nedôvodný návrh na zníženie výživného. Pri zvažovaní spravodlivosti
priznania trov navrhla prihliadať na charakter tohto konania. Oprávnená z výživného je, respektíve bola
odkázaná na výživné od povinného (navrhovateľa). Navrhovateľ bol zaviazaný na platenie výživného

na oprávnenú rozsudkom Okr. súdu Komárno č.k Nc 172/01 zo dňa 26.6.2001 vo výške 500,-Sk(16,59
eur) počnúc od 1.5.2001 až do 7.3.2016, kedy bol tento rozsudok zmenený až rozsudkom OS Zvolen
sp.zn.14C/54/2016-58zodňa26.4.2016.Takmer15rokovnavrhovateľprispievaloprávnenejnavýživné
len vo výške 16,59 eura. Po zvýšení výživného od 7.3.2016 navrhovateľ v máji 2016 uhradil 150 eur,
v júni 2016 zaostalé výživné vo výške 237,80 eura a od júla 2016 platí oprávnenej už len po 50 eur

mesačne. Dňa 12.6.2017 oprávnená z výživného ukončila štúdium na vysokej škole vykonaním štátnej
záverečnej skúšky, ktorú skutočnosť prostredníctvom vykázanej právnej zástupkyne oznámila súdu na
pojednávaní dňa 23.6.2017. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj skutočnosť, že navrhovateľovi odpadla
aj povinnosť platiť výživné na oprávnenú, vzhľadom na ukončené štúdium, navrhovateľ by nemal mať
problém nahradiť trovy konania oprávnenej, ktoré jej vznikli v súvislosti s účelným bránením jej práv v

tomto konaní a ktoré by jej nevnikli, keby nedôvodný návrh nepodal. Nepovažuje za spravodlivé, aby
tieto trovy znášala sama oprávnená, pretože nedala podnet na toto konanie a sama na toto výživné
bola odkázaná.

14. K odvolaniu oprávnenej z výživného sa vyjadril navrhovateľ tak, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvej

inštancie čo do náhrady trov konania.

15.1. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.15.2. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

15.3. Podľa 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

15.4. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15.5. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

15.6. Podľa § 396 ods. 2 CSP Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu

trov konania na súde prvej inštancie.

17. Generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Aj predmetné ustanovenie (§ 55
CMP) predstavuje prelomenie generálnej klauzuly, avšak v konaniach podľa Civilného mimosporového

poriadku, kde vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, musí súd vyhodnotiť z úradnej moci,
za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok a náhradu trov konania a nejde o
konania vymenované v § 53 CMP, t. j. o konanie vo veciach určenie rodičovstva a o konanie vo veciach
notárskych úschov. Domnievame sa, že pokiaľ prišlo k uplatneniu nároku na náhradu trov konania a súd

rozumie, že sú tu okolnosti, s ohľadom na ktoré je spravodlivé náhradu trov konania priznať, umožniť
účastníkovi, ktorý má byť zaviazaný na náhradu trov konania, na túto skutočnosť vopred upozorniť a dať
mu priestor na predstavenie prípadných opačných argumentov. (Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič,
M, Kotrecová, A. a kol Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck,
2017, 207 s.).

18.1. O trovách prvoinštančného konania odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 2 CSP) podľa § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľ (hoci v konaní podľa
CMP nemožno v zásade hovoriť o úspechu v konaní) bol čiastočne úspešný, pretože jeho návrhu bolo
vyhovené čiastočne za obdobie od 01.07.2017. Potom aj úvahy o nedôvodnosti návrhu na zníženie

výživného (ako predostrela oprávnená z výživného aj v odvolaní), a z nich rezultujúce závery o existencii
okolností prípadu v zmysle § 55 CMP nemajú opodstatnenie. Skutočnosť, že navrhovateľ platil takmer
15 rokov výživné určené vo výške 16,50 eura je skutočnosťou, ktorá môže navodzovať predstavu
oprávnenej z výživného o existencii okolností podľa § 55 CMP, avšak odvolací súd poukazuje aj na
„vyvažujúcu“ okolnosť, že oprávnená z výživného, resp. predtým matka maloletej oprávnenej mohla

kedykoľvek v priebehu uvedeného času podať návrh na zvýšenie výživného, ak sa domnievala, že prišlo
k zmene pomerov. Odvolací súd teda nezistil existenciu takých okolností prípadu, po zistení ktorých by
bolo možné konštatovať, upúšťajúc od aplikácie generálnej klauzuly (§ 52 CMP), že priznanie náhrady
trov konania jednej zo strán by bolo spravodlivé. Neexistuje okolnosť, či na strane strán sporu, alebo
okolnosť prípadu ako takého, ktorý by aplikáciu ust. § 55 CMP umožňoval.

18.2.Pokiaľideotrovyodvolaciehokonania,odvolacísúdpoukazujena§52CMP(§396ods.1CSP),za
súčasného konštatovania totožnosti odôvodnenia ohľadne neexistencie okolností prípadu, ktoré uviedol
k náhrade prvoinštančných trov konania vyššie s tým, že žiaden z účastníkov nemá náhradu na trovy
odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP
a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).