Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615209475
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615209475.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, vo veci starostlivosti súdu
o maloletého R. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce sociálnych vecí
a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov, matka: R.. S. N., nar. XX. XX. XXXX,
bytom I., Q.. V. XXX a otec: Y. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., R. XXXX/X, o návrhu matky na zvýšenie

výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12. januára 2016 č. k.
11P/241/2015-66 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zameškaného výživného m
e n í tak, že otec je povinný zaplatiť zameškané výživné za čas od 01. 09. 2015 do 31. 12. 2015 v
sume 160 eur, ktoré mu súd povoľuje splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným
k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť prispievať zvýšeným výživným na
maloletého R. N., nar. XX. XX. XXXX sumou 160 eur
mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01. 09. 2015.
Zameškané výživné za čas od 01. 09. 2015 do 31. 12. 2015 v sume 240 eur súd povolil otcovi splácať
v splátkach po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným, do rúk matky od právoplatnosti rozsudku,

pod následkom straty výhody splátok. Súčasne určil, že týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného
súdu Piešťany sp. zn. 12P/141/2012 zo dňa 18. 09. 2013 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca
na maloleté dieťa. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1 až 5, § 75
ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a konštatovaním, že vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti bol dôvodný, nakoľko od posledného
rozhodnutia o výživnom došlo na strane účastníkov - matky, otca aj maloletého dieťaťa k takým zmenám

pomerov, ktoré má na mysli ustanovenie podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine a ktoré odôvodňujú zmenu
rozhodnutia o vyživovacej povinnosti. Najzávažnejšou zmenou, ku ktorej došlo na strane maloletého
dieťaťa je skutočnosť, že dieťa prešlo na vyšší stupeň školskej dochádzky, nakoľko v čase poslednej
úpravy výživného navštevoval MŠ v I., aktuálne je žiakom 1. ročníka ZŠ v I., a to od 01. 09.
2015, čím bezprostredne súvisia zvýšené náklady rodiča, jednak zvýšením nákladov na stravovanie
ako aj hradením jednorazových poplatkov v škole. Takisto matka aj lekárskymi správami preukázala,

že nedošlo ani k zlepšeniu zdravotného stavu maloletého od času poslednej úpravy výživného, s čím
má matka takisto zvýšené náklady, jednak tým, že dochádza na tieto vyšetrenia, a jednak zakupovaním
liekov. K závažnej zmene pomerov došlo aj na strane otca, nakoľko sa podstatne zmenili jeho zárobkovémožnosti a schopnosti, nakoľko porovnaním posledného obdobia, kedy došlo naposledy k úprave
výživného, stúpol jeho priemerný mesačný zárobok o 191,92 eura, čo je podstatné zvýšenie mzdy,
pričom naopak na strane matky došlo k poklesu mzdy o 47,75 eura. S poukazom na tieto skutočnosti mal

súd za to, že návrh matky je dôvodný, a preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca s účinnosťou od 01. 09.
2015, čo je dátum a čas nástupu maloletého na základnú školskú dochádzku a ku ktorej skutočnosti sa
viaže zmena pomerov. S poukazom na to, že súd určil vyživovaciu povinnosť od 01. 09. 2015 a zároveň
rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 01. 09. 2015 do 31. 12. 2015, rozhodol o tom, že
zameškané zročné výživné je v sume 240 eur (160-100=60x4=240), ktoré zročné výživné súd povolil

otcovi splácať v splátkach po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky od právoplatnosti
rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1
písm. a/ OSP a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré,
sa mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku, v časti týkajúcej sa zameškaného výživného, podal v zákonnej lehote odvolanie

otec, domáhajúc sa zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že bude
zaviazaný na zaplatenie zameškaného výživného za obdobie od 01. 09. 2015 do 31. 12. 2015 v sume
160 eur, ktoré uhradí k rukám matky v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným,
od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. V podanom odvolaní poukázal na
skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že v rozhodnom období platil výživné na maloletého R. v

sume 120 eur mesačne a žiadal, aby túto skutočnosť vzal súd do úvahy.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec má bočné príjmy ako masér, uzatvára
životné poistky, venuje sa dlhoročne chovu drahých papagájov, robí rozhodcov po turnajoch, atď. Všetko
pred súdom poprel a klamal, že žije v dome sám a nemá žiadne iné príjmy. Otec robí všetko pre to,

aby sa vyhýbal plateniu skutočne zodpovedajúcej sume výživného. Čo sa týka výpočtu zameškaného
výživného, toto bolo zo strany súdu prvého stupňa posudzované správne, a to na základe posledného
rozhodnutia o výživnom č. k. 12P/141/2012, kde bolo vychádzané z určenej sumy 100 eur mesačne.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§10ods.1OSP)preskúmalrozhodnutiesúduprvéhostupňavjeho
napadnutej časti týkajúcej sa zameškaného výživného podľa § 212 odsek 2 písm. a) OSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 156 ods. 3 OSP)
a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej

časti je potrebné podľa ustanovenia § 220 OSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 14. 11. 2015 sa matka
domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému synovi R. N., nar. XX. XX. XXXX, a to
zo sumy 100 eur mesačne (určenej rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 18. 09. 2013 č. k.

12P/141/2012) na sumu 250 eur mesačne, počnúc od 01. 09. 2015. Svoj návrh odôvodnila zmenou
pomerov na strane dieťaťa, ktoré od 01. 09. 2015 začalo navštevovať 1. ročník Základnej školy v I., čím
sa podstatne zvýšili náklady na jeho výchovu. Ďalej uviedla, že má zvýšené náklady i z dôvodu fyzického
rastu dieťaťa, a to náklady na ošatenie a hygienické potreby. Ďalšou veľkou položkou sú aj matkou
udávané náklady spojené so zhoršeným zdravotným stavom dieťaťa. Keďže od posledného rozhodnutia

došlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, žiadala zaviazať otca prispievať na
výživu syna zvýšeným výživným, v ňou navrhnutej výške.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12. januára
2016 č. k. 11P/241/2015-66 tak, že uložil otcovi povinnosť prispievať zvýšeným výživným na maloletého

R. N., nar. XX. XX. XXXX sumou 160 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky, s účinnosťou od 01. 09. 2015. Zameškané výživné za čas od 01. 09. 2015 do 31. 12. 2015 v
sume 240 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným, do
rúk matky od právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Súčasne určil, že týmto
dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 12P/141/2012 zo dňa 18. 09. 2013 v

časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. O trovách konania účastníkov rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Podaným odvolaním otca bolo napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa, čo do zameškaného výživného, pričom rozsudok prvostupňového
súdu, pre absenciu odvolania, nadobudol právoplatnosť v časti uloženia povinnosti otcovi prispievaťna výživu maloletého R. N. zvýšeným výživným v sume 160 eur mesačne, počnúc od 01. 09. 2015.
Predmetom odvolacieho konania tak bolo zameškané výživné na maloletého R. Orviského.

Y. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa§78ods.1Zákonaorodinedohodysúdnehorozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Po prejednaní veci v rozsahu otcom podaného odvolania v časti zameškaného výživného odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa určil výšku zameškaného výživného za obdobie od 01. 09.
2015 do 31. 12. 2015 nesprávne, čo bolo dôvodom na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 220 OSP. Z obsahu spisu v prejednávanej veci, a to už priamo
z návrhu matky na začatie konania, ako i z výpovede oboch rodičov na pojednávaní konanom dňa 09.

12. 2015 vyplýva, že otec od júna 2015 prispieval na výživu maloletého R. sumou 120 eur mesačne,
a nie sumou 100 eur, ako to nesprávne konštatoval súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. I
napriek skutočnosti, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 18. 09. 2013 č. k. 12P/141/2012
bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna sumou 100 eur mesačne, z hľadiska výpočtu
zameškaného výživného otca v súvislosti so zvýšením jeho vyživovacej povinnosti na syna, je potrebné

zohľadniť jednotlivé platby výživného, ktorými otec v rozhodnom období (v danom prípade od 01. 09.
2015 do 31. 12. 2015) skutočne na výživu maloletého syna prispel, pričom z dokazovania v danej veci
vyplýva, že otec na výživu syna prispieval sumou 120 eur mesačne, a nie sumou 100 eur mesačne.
S ohľadom na túto skutočnosť potom zameškané výživné otca za obdobie od 01. 09. 2015 do 31. 12.
2015 predstavuje sumu 160 eur mesačne (zvýšené výživné 160 eur mesačne mínus otcom uhrádzané

výživné 120 eur mesačne = 40 eur krát 4 mesiace = 160 eur zameškané výživné).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
zameškaného výživného podľa § 220 OSP zmenil tak, že otca zaviazal zaplatiť k rukám matky
zameškané výživné v sume 160 eur, pričom v zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 OSP povolil otcovi

zameškané výživné splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne (v zmysle návrhu otca, ktorý
navrhol určiť výšku splátky sumou vyššou, ako ju určil súd prvého stupňa v napadnutej časti rozhodnutia)
a to spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej
splátky zameškaného výživného sa stane splatnou celá nesplatená časť zameškaného výživného.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 odsek 1 a § 146 odsek 1 písm. a) OSP tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie vo veciach starostlivosti súdu
o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.