Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/957/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112227396
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112227396.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
MárieVrtochovejaJUDr.DenisaVékonyhovprávnejvecinavrhovateľkyE.F.,bytomM.,W.č.XXXX/XX,
právne zastúpená JUDr. Vladimírom Beňačkom, bytom Piešťany, Scherera č. 8 proti odporcovi Sociálne
služby mesta Trenčín, m. r. o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická č. 42, IČO: 36 124 702, právne zastúpený
GARANT PARTNER legal s.r.o. so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 21, IČO: 36 856 380, o ochranu

osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- eur, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.09.2015, č.k. 14C/415/2012-61, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 119,62 eur, k
rukám právneho zástupcu odporcu GARANT PARTNER legal, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Einsteinova

č. 21, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáhala proti
odporcovi zaplatenia sumy 5.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa po
právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 100 ods. 1, 2 a § 101
Občianskeho zákonníka, kedy v prejednávanej veci mal za preukázané, že navrhovateľka odvíja svoj

nárok na ochranu osobnosti od skúšky na alkohol vykonanej dňa 06.11.2007 a následne od udelenia
disciplinárneho opatrenia zo strany odporcu listom zo dňa 14.11.2007 za závažné porušenie pracovnej
disciplíny, ktorého sa mala dopustiť dňa 06.11.2007 zistenou prítomnosťou požitia alkoholu. Rozsudkom
OS Trenčín zo dňa 07.09.2009 súd určil, že disciplinárne opatrenie udelené navrhovateľke odporcom
listom zo dňa 14.11.2007 za závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 06.11.2007 je neplatné,
pretože v konečnom dôsledku sa požitie alkoholu navrhovateľky v tento deň nepreukázalo. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2009.

Právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúce z porušenia práva na ochranu osobnosti, je majetkové
právo, ktoré podlieha premlčaniu. Účelom premlčania je pobádať poškodeného, aby pod sankciou
premlčania uplatnil svoje právo v stanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna
neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v

právnych vzťahoch a to aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
plynutie času, v dôsledku ktorého nárok súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou a jej použitie
má za následok zánik nároku a jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčacia doba na uplatnenie nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku porušenia práva na ochranu osobnosti je 3-
ročná a plynie odvtedy, ako sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Začiatok plynutia všeobecnej 3-
ročnej premlčacej doby podľa §101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, v ktorom došlo

k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej
osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcom po dni, v ktorom došlo k neoprávnenémuzásahu do osobnostných práv. V danom prípade nemožno vykonanie dychovej skúšky u zamestnanca
na pracovisku považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv zamestnanca. Rovnako za
neoprávnených zásah do práv navrhovateľky nemožno považovať ani vynesenie rozsudku vo veci

vedenej pod sp.zn. 12C/218/2007 zo dňa 07.09.2009, ktorým bolo rozhodnuté v jej prospech. Za
zásah do osobnostných práv sa v danom prípade považuje disciplinárne opatrenie zo dňa 14.11.2007,
ktorým bola upozornená na existujúce porušenie pracovnej disciplíny odporcom v dôsledku pozitívnej
dychovej skúšky, ktorá však bola len orientačná a následnou krvnou skúškou nebola potvrdená.
Dňom nasledujúcim po doručení disciplinárneho opatrenia, preto začala navrhovateľke plynúť 3-ročná

premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Kedy presne k doručeniu
disciplinárneho došlo sa nepreukázalo. Nepochybne to bolo ku dňu 21.11.2007, kedy sa obrátila na
advokáta, v tento deň prevzal aj jej právne zastúpenie a dňa 22.11.2007 jej začala plynúť 3-ročná
premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 22.11.2010. Žaloba bola podaná na súd dňa 09.10.2012, teda po
uplynutí zákonom stanovenej 3-ročne premlčacej doby, kedy odporca sa premlčania dovolal, a preto
súd žalobu zamietol. Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania súd nevykonal v tejto veci

žiadne ďalšie dokazovanie spočívajúce v osobnej účasti a ďalšom výsluchu navrhovateľky a jej zástupcu
na pojednávaní z dôvodu jeho nehospodárnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému odporcovi
priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci po

91,29 eur a to za prípravu a prevzatie veci, účasť na pojednávaniach dňa 04.05 a 09.09.2015, 3x režijný
paušál po 8,39 eur, cestovné osobným motorovým vozidlom po trase Bratislava - Trenčín a späť vrátane
náhrady za stratu času za účasť na pojednávaniach za 12 začatých polhodín po 13,98 eur a celkovo
takto náhrada trov konania predstavuje sumu 673,73 eur, ktorú bude povinná zaplatiť navrhovateľka,
ktorá úspech vo veci nemala na účet právneho zástupcu odporcu.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá sa nestotožnila s názorom súdu
prvého stupňa ohľadom premlčania jej nároku. Uviedla, že je toho názoru, že v predmetnej veci nemohlo
dôjsť k premlčaniu, pretože lehota začína plynúť od doby, kedy sa ukončilo posledné konanie. V tomto
prípade vyslovila domnienku, že súd sa zbytočne zaoberal požitím alkoholických nápojov, pretože bolo

preukázané, že navrhovateľka ich nepožila. Na základe tohto potom žiadala, aby krajský súd ako súd
odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, tento zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré riadne vyčíslil.
Vo vzťahu k premlčaniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že vzhľadom k tomu, že právo
na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z porušenia práva na ochranu osobnosti je majetkovým
právom, premlčuje sa vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odvtedy, ako sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Odporca súhlasí so závermi súdu, ktorý uvádza, že pokiaľ došlo

k zásahu do osobnostných práv navrhovateľky, mohlo sa tak udiať iba na základe disciplinárneho
opatrenia. Na základe tohto je potrebné za začiatok plynutia premlčacej doby na náhradu nemajetkovej
ujmy považovať deň nasledujúci po doručení predmetného disciplinárneho opatrenia. Pokiaľ odporca
uviedol, že nesúhlasí s názorom navrhovateľky v tom, že premlčacia doba začala plynúť až od doby,
kedy bolo rozsudkom vo veci samej rozhodnuté o neplatnosti disciplinárneho opatrenia, z ust. § 112 OZ

vyplýva, že veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo iného príslušného orgánu a v začatom
konaní pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Navrhovateľka sa vo
veci vedenej pod sp.zn. 12C/218/2007 domáhala zrušenia disciplinárneho opatrenia. Išlo jej o uplatnenie
nároku z prácovnoprávnej oblasti a vedenie tohto konania nespôsobilo spočívanie premlčacej doby,
pretože predmetom nebolo uplatnenie práva na náhradu nemajetkovej ujmy. Spočívanie premlčacej

doby by nastalo iba v prípade, ak by na súde uplatnila právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Preto súd
správne posúdil námietku premlčania, ktorú vzniesol odporca na pojednávaní a z dôvodu premlčania,
nárok v konečnom dôsledku zamietol. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so
všetkými rozhodujúci skutočnosťami, ktoré tvoria pre rozhodnutie o premlčaní práva navrhovateľky na
náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z porušenia práva na ochranu osobnosti.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvého
stupňa, na ktoré zároveň poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že fyzická osoba má
právo na ochranu osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
mena a prejavov osobnej povahy v zmysle § 11OZ. V zmysle § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo
domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby sa odstránili následky z týchto zásahov a
aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby,
alebo vážnosť spoločnosti, má fyzická osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať. Z § 100 ods. 2 OZ vyplýva, že sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Preto ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom
rozsahu stotožňuje, keďže právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch predstavuje jedno z
parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti
fyzickej osoby, vzniká vtedy, keď morálna sankcia ako rýdzo osobné právo nestačí na vyváženie a

zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv. Napriek tomu, že ide
o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom má
za následok, že ide osobné právo majetkovej povahy. Preto je v prejednávanej veci určujúcim obsah
nároku a nie predmet jeho ochrany. Ak je obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy požiadavka
na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané

žiadne právne účinky.

Počiatok plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu je
podľa § 101 OZ viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému
porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba potom začíta plynúť dňom

nasledujúcom po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. V prejednávanej veci bolo preukázané, že
neoprávneným konaním zo strany odporcu bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľky s
tým, že tak, ako správne ustálil súd prvého stupňa navrhovateľka mohla svoje právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať prvý deň odo dňa nasledujúceho potom, ako jej bolo doručené
disciplinárne opatrenie zo strany odporcu, ktoré sa ako neskôr ukázalo nezakladalo na vecne správnom,

skutkovomaprávnomzáklade.Odtohtodňajejzačalaplynúťvšeobecná3-ročnápremlčaciadoba,ktorá
skončila s poukazom na nejasnosti okolo doručenia samotného disciplinárneho opatrenia najneskôr
dňa 22.11.2010 s počiatkom plynutia od 22.11.2007, kedy prevzal jej právne zastúpenie v súvislosti
s podaním žaloby na súd o určenie neplatnosti tohto disciplinárneho opatrenia právny zástupca. S
poukazom na skutočnosť, že žaloba na súd o náhradu nemajetkovej ujmy bola podaná dňa 09.10.2012

a odporca v prejednávanej veci vzniesol námietku premlčania, nezostávalo súdu prvého stupňa spolu
s rozhodnutím odvolacieho súdu nič iné ako rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý zamietol nárok
navrhovateľky z dôvodu premlčania ako vecne správny potvrdiť.

Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodenie súdu prvého stupňa,

s ktorým sa v náväznosti na § 219 ods. 2 stotožňuje.

Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie na strane súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade
trov konania a preto aj v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo potvrdené.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému odporcovi v odvolacom konaní bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania za jeden
úkon právnej pomoci a podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu 91,29 eur + režijný paušál 8,39 eur,
spolu 119,62 eur vrátane 20% DPH (19,93 eur). K náhrade trov odvolacieho konania bola zaviazaná
navrhovateľka, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .