Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. júl 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/360/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206709
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812206709.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: R. D., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XXX/XX, X. V. B., za účasti
vedľajšiehoúčastníkanastranežalovaného:ZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,Važecká
16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, o zaplatenie sumy 4.621,49 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 1.870,73 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovi1.833,84Eurspolus9%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy
76,41 Eur od 21.7.2009 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.8.2009
do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.9.2009 do zaplatenia, 9%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.10.2009 do zaplatenia, 9% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.11.2009 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 76,41 Eur od 21.12.2009 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur
od 21.01.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.01.2010 do

zaplatenia,9%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy76,41Eurod21.02.2010dozaplatenia,9%ročným
úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.03.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 76,41 Eur od 21.04.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur
od 21.05.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.06.2010 do
zaplatenia,9%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy76,41Eurod21.07.2010dozaplatenia,9%ročným
úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.08.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 76,41 Eur od 21.09.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur
od 21.10.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.11.2010 do

zaplatenia,9%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy76,41Eurod21.12.2010dozaplatenia,9%ročným
úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.01.2011 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 76,41 Eur od 21.02.2011 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur
od 21.03.2011 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,41 Eur od 21.04.2011 do
zaplatenia,9%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy76,41Eurod21.05.2011dozaplatenia,9%ročným
úrokomzomeškaniazosumy76,41Eurod21.06.2011dozaplatenia,dotrochdníododňanadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.7.2012 domáhal voči žalovanému a pôvodne
aj proti D. D., ako žalovanej v 2/ rade, voči ktorej zobral žalobu podaním zo dňa 14.11.2012 späť,

zaplatenia sumy 4.621,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 4.111,15 eur
od 21.6.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a
postupníkom spol. EOS KSI Slovensko s.r.o., postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným.
Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ a žalovaní uzatvorili dňa XX.X.XXXX Zmluvu č. XXXXXXXXX ( ďalej
len „zmluva“ ), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy pôvodný veriteľ

poskytol žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti
boli upravené v zmluve a všeobecných podmienkach. Zmluva obsahovala všetky znaky a spĺňa všetky
podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že
žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoje povinnosti podľa zmluvy, postupca

od zmluvy odstúpil a vyzval ich na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala
sumu 4.621,49 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4.111,15 eur, úroku z omeškania v sume
510,34 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu. Žalovaný uznal
uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Úrok z omeškania si uplatňuje počnúc dňom 21.6.2011,

t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávok, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa
prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil v jeho prospech
žiadnu sumu. Dlžná suma je preto vo výške 4.621,49 eur a pozostáva z istiny úveru vo výške 4.111,15
eur a úroku z omeškania vo vyčíslenej výške 510,34 eur.

Podaním doručeným súdu 26.11.2012 žalobca zobral návrh na začatie konania späť v časti uplatneného
nároku voči žalovanej v 2/ rade D. D., nakoľko táto nepodpísala zmluvu o úvere zo dňa 242.4.2005, preto
súd na základe vôle žalobcu uznesením zo dňa 25.3.2013 konanie proti žalovanej v 2/ rade zastavil.

Dňa 21.5.2014 žalobca doručil súdu čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania, v ktorom žalobca

uviedol, že od žalovaného požaduje zaplatenie neuhradených a nepremlčaných splátok ku dňu podania
návrhu na začatie konania, t. j. 36 nepremlčaných splátok (splátku splatnú odo dňa 20.7.2008 až do
20.6.201) v celkovej výške 2.750,56 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z jednotlivej výšky
mesačnej splátky do zaplatenia.

Podaním zo dňa 18.9.2012 oznámil vstup do konania vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 24.3.2011 a prílohou č.1. k tejto zmluve, pokusmi o zmier zo dňa 12.06.2012,
oznámením o vstupe do konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, čiastočným späťvzatím

žaloby zo dňa 14.11.2012, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 24.3.2013, čiastočným
späťvzatím žalobcu zo dňa 21.5.2014, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 17.5.2014 a zistil
nasledovný skutkový stav:

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník a D. D. ako dlžník uzatvorili dňa

10.7.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka.
Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v
sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška bezúčelového úveru bola 100.000 Sk,
úroková sadzba bola dohodnutá ako premenlivá a ku dňu podpisu zmluvy vo výške 11,90 % ročne,
splatnosť úveru bola dohodnutá formou 59 mesačných splátok vo výške 2.302 Sk splatných k 20. dňu v

mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.8.2006 a poslednej dňa 20.6.2011.V článku II., bod 3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich právne vzťahy vyslovene neupravené
v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanovenia úverových podmienok, VOP, Obchodným

zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradení. Zmluvné strany sa ďalej dohodli,
že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať príslušnými
ustanoveniami obchodného zákonníka.

Podľa Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne

splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok
uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu
uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

Podľa Článku 7., body 7.3.2., 7.3.3. a 7.3.4. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, ich

súčasti a príslušenstva splácate mierne pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných
podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň
splatnosti splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať. Úver sa za celú dohodnutú dobu
úveruje a je okamžite splatným ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti klientom poskytnutých
údajov, o osobitnom vzťahu klienta k banke podľa zákona o bankách.

Podľa Článku 7, body 7.4.1. a 7.4.2. VOP, zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t. j. sadzby na
základe ktorej sa vypočítavajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového
obdobia. Úroková sadzba, ktorá je premenlivá, je určovaná bankou a jej aktuálnu výšku určuje banka
zverejnením, pričom banka je oprávnená jednostranne meniť výšku úrokovej sa sadzby v závislosti

od úverovej politiky banky. Úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho
dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového
obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere.

Podľa Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného

dojednania zo strany klienta alebo, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky alebo úrokov,
ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadať
splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v
lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej
odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovedného ho lehoty, dňom jej doručenia

klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane
jej príslušenstva.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE zo dňa 24.3.2011 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako
postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako

postupníka.

Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil pohľadávku v
celkovej výške 4.621,49 eur, pričom istina bola 4.111,15 eur.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.4.2011, pôvodný veriteľ žalovanému oznámil postúpenie
pohľadávky evidovanej voči nemu na žalobcu.

Dňa 12.9.2011 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej
len,,Dohoda“)medzižalobcomažalovaným.Dohodu-Uznaniezáväzku,žalovanýuznalčodoprávneho

dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným
veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 4.111,15 eur a nákladov na inkasné konanie
v sume 150,- eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. žalovaný vyhlásil, že má
vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Žalobca listom zo dňa 12.06.2012 označeným ako pokus o zmier, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy v celkovej výške 5.144,48 eur pozostávajúcej z neuhradeného úveru 4.111,15 eur, zmluvného
úroku v sume 372,99 eur, úroku z omeškania vo výške 510,34 eur a nákladov inkasného konania vo
výške 150,- eur.Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 24.31.2013 uviedol, že je potrebné, aby žalobca
konkretizoval svoje tvrdenia o odstúpení od zmluvy uvedené v žalobe, kedy sa tak stalo a aby o

tom predložil súdu dôkazy. Taktiež uviedol, že je potrebné špecifikovať, z ktorých konkrétnych splátok
pozostáva žalovaná istina a kedy sa ktorá splátka stala splatnou. Zo žaloby podľa vedľajšieho účastníka
nie je zrejmé aký je vzťah medzi úrokom z omeškania v sume 510,34 eur a zákonným úrokom z
omeškania, ktorý žalobca uplatňuje od 21.6.2011. Zároveň vzniesol námietku premlčania vzhľadom na
skutočnosť, že ku dňu postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní 1190 dní. Žalobcom predloženú

dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku považuje za neplatnú a tým aj jej účinky.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo 17.5.2014 k námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom
citoval ust. § 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Z. z., ako aj ust. §100 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z.z. a uviedol,
že v konaní vedľajší účastník má oprávnenia na všetky procesné úkony ako účastník. Koná však iba
sám za seba, nemôže uznať nárok žalobcu a nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku

premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Vzhľadom na uvedené
má žalobca za to, že by súd na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom nemal prihliadať,
nakoľko ju uplatnila neoprávnená osoba.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.Podľa § 548 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, učiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci
ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti

veriteľovi dlžník. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to

pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho konania (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších právnych
predpisov; ďalej len „OSP“ ), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konania zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takom prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Žalobca podaním zo dňa 21.5.2014 zobral žalobu čiastočne späť a uviedol, že od žalovaného požaduje

zaplatenie neuhradených a nepremlčaných splátok ku dňu podania návrhu na začatie konania, t. j. 36
nepremlčaných splátok (splátku splatnú odo dňa 20.7.2008 až do 20.6.201) v celkovej výške 2.750,56
eur spolu so zákonným úrokom z omeškania z jednotlivej výšky mesačnej splátky do zaplatenia.

Súdpretokonanievčastiozaplatenie1.870,73eurspríslušenstvomzastavil.Predmetomkonaniazostal

nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.750,76 eur s príslušenstvom.

V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená
zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné

aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a
vychádzaťpritomzustanovenia§23aods.1,ods.2,podľaktoréhospotrebiteľskýmizmluvamisúzmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka.Súd mal tiež za preukázané, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu, tak ako je to vyššie uvedené
a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje z titulu toho, že so žalovaným uzatvoril dohodu o splátkovom
kalendári a uznaní dlhu.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovaným.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaní dlh, takéto uznanie
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,
nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo

že v čase uznania neexistoval.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou dlžník uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,

vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,
nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo
že v čase uznania neexistoval.

Z vykonaného dokazovania a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku

nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaný uznala dňa 12.9.2011. Zo samotnej zmluvy zo dňa 10.7.2006
je zrejmé, že žalovaný mal uhradiť dlh v 59 splátkach po 2.302 Sk, pričom splatnosť prvej mesačnej
splátky nastala nasledujúci mesiac po podpísaní zmluvy a ku 20. dňu v mesiaci, teda 20.8.2006.
Splatnosť poslednej splátky a teda celej pôžičky tak nastala najneskôr po 59 mesiacoch dňa 20.6.2011.Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie
zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu
žalovaným došlo v čase, keď dlh už bol premlčaný.

Uznanie záväzku žalovaným bolo však vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď

nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v
bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3.1
označenom ako forma splatenia záväzku a to až v posledných ustanoveniach. V danom prípade totiž ide
o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového
kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania

dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zamestnanec
žalobcu naviac sám vyhľadával dlžníkov za účelom podpisu dohody (ako vyplynulo aj z obdobných
vecí prejednávaných na tunajšom súde), teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala od
spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna
situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé, že význam

obsahu formulára, ktorý podpísal mu nebol zrejmý. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a
okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle
žalovaného uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní

vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď
dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre
právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté
právne následky.

Vzhľadomnavyššieuvedenésúddospelkzáveru,žeprehláseniežalovanéhoovedomostionásledkoch
uznania tak, ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa
12.9.2011 nezakladá právny následok uznania dlhu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558
Občianskeho zákonníka.

Úverová zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 10.7.2006 a
žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal splácať formou mesačných splátok, pričom splatnosť poslednej
splátky mala byť ku dňu 20.6.2011. V konaní nebolo preukázané, že došlo k predčasnej splatnosti celého
úveru, a vzhľadom na neuznanie právnych následkov zmluvy o uznaní záväzku a splátkovom kalendári,
súd posudzoval splatnosť jednotlivých splátok jednotlivo. Žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa

2.7.2012, teda všetky splátky vzhľadom na vznesenú námietku premlčania pred dátumom 2.7.2009 (tri
roky spätne od dátumu podania žaloby) považoval súd za premlčané.

Ku skutočnosti, že bola námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom súd poukazuje na názor
vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 19. februára 2009, sp. zn. 25 Cdo 539/2008, v ktorom

sa uvádza, že uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania (žalovaného)
a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia § 93 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku aj vedľajší
účastník konania, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane; na tom, že ide o procesné právo, nič nemení
skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej
úpravy (ako je práve námietka premlčania), pretože procesné právo tieto námietky uplatniť za konania

nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo len v procesnom práve.

Na základe vyššie uvedeného súd prihliadal na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom
na strane žalovanej.Zároveň je potrebné uviesť, že uvedené ustanovenie ust. § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch odkazuje v súvislosti s odstúpením od zmluvy nie na Obchodný zákonník, ale na § 48

Občianskeho zákonníka. Uvedené je zrejmé z odkazovej poznámky pod čiarou (cit. zo zákona č.
258/2001 Zz. (9) § 48 Občianskeho zákonníka).

Zároveň k uvedenému je na mieste uviesť, že v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj

bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči

spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Súd teda dospel k záveru, že žalobca si voči žalovanému pohľadávku súdnou cestou uplatnil včas v časti
týkajúcej sa splátok úveru, ktorých splatnosť nasledovala po dátume 2.7.2009. Na základe uvedeného

malsúdzato,žežalovanýdlhuježalobcovinaistine24splátokvsumepo76,41eur,čospolupredstavuje
sumu 1.833,84 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami súd považoval nárok
žalobcu v tejto časti za dôvodný a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.833,84 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške uvedenej vo výroku rozsudku a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu
zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §-u 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov
1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.