Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/226/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204386
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815204386.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu
JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o.,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou, Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému T. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX
XX O., v konaní vedenom pred súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Vajnorská 100/

A, Bratislava pod sp. zn. Ex 3993/2015, o vymoženie istiny 53,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 5Er/398/2015-32 zo dňa 11.11.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že medzi účastníkmi (Poštová banka, a.s. právny
predchodca oprávneného) bola dňa 14.09.2009 uzatvorená Zmluva o osobnom účte. Súčasťou zmluvy
o osobnom účte č. 0016795266 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka,

a.s.) a povinnou boli Obchodné podmienky pre osobný účet v spojení so Všeobecnými obchodnými
podmienkami. Podľa tejto doložky sa oprávnený a povinný dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad a zánik zmluvy, budú riešené Rozhodcovským súdom,
ktorým je Rozhodcovská arbitrážna a mediačná a.s. Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na rozhodcovskom súde. Súd mal za to, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nútila spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ

týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste bydliska. Súd prvej
inštancie mal za to, že neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu
na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny
akt. Preto súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnej exekútorke udelí poverenie na vykonanie
exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

4. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 (§ 205 ods.2 písm.a)

zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „O.s.p.“/), že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.2 písm.d) O.s.p.), žerozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm.f)
O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods.2 písm.e) O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods.1 písm.d) O.s.p.), že účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods.1 písm.f) O.s.p.) a že súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods.1 písm.h) O.s.p.). Poukázal na § 44 ods.2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol,

že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá
však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku.
Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo
veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku.
Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní

(ďalej len „ZoRK“). Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento
vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK); výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku „res iudicata“.

Tiež poukázal na § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť právnemu
predchodcovi oprávneného (Poštová banka, a.s.) ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s
tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. V ďalšom namietal, že
rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom táto spôsobovala
hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za týmto účelom

zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom
či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal za to, že nie je možné záver o neplatnosti
rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt,
ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny
význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný.

Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto
konania,bezprostrednezáväzná.OprávnenývďalšompoukázalnarôznerozhodnutiasúdovSlovenskej
republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu
povinného.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods.1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd sa podľa § 387 ods.2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

7. Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda

neplatnej podmienky.

8.Vposudzovanomprípadejeexekučnýmtitulomrozhodcovskýrozsudokzodňa14.11.2014,sp.zn.PC-
A/0913/0168 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s.. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť 19.12.2014 a vykonateľnosť

23.12.2014. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli súčasťou
zmluvy o vedení účtu č. 0016795266 uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a.s. (právny predchodca
oprávneného) a povinným (ďalej len „zmluva“).

9. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods.2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúmažiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

10. Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor

Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde
zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný
exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného

rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s
právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

11.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011

konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6Cdo/135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku,

okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to,
či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá
platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

12. Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

13. K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní
platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, sa vychádza predovšetkým

z tvrdení oprávneného a povinného, z predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd
nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to oboznamovanie
sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov
pre zastavenie exekúcie sa nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného alebo

povinného.

14. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011).

15. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode 10.2.2 Všeobecných
obchodných podmienok (ďalej len „VOP“).16. Podľa bodu 10.2.2 VOP, banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia
všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb,

bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a
zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania,

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

17.Podľa§53ods.1vetaprváObčianskehozákonníkaúčinnéhokudňuuzavretiazmluvy,spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

18. Podľa § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní.

19. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z VOP predložených
oprávneným, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvej inštancie a má
za to, že táto vyžadovala od povinnej ako spotrebiteľa, aby akékoľvek spory vyplývajúce zo zmluvy,
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom a podľa jeho vnútorných predpisov, s
ktorými povinný ani nebol oboznámený. Okrem toho, ako uviedol súd prvej inštancie a čo vyplýva aj z

vyššie uvedeného, rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, bola súčasťou predtlačeného
formulára vypracovaného Poštovou bankou, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinný
nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale iba zmluvu podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných
vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené vo Všeobecných podmienkach alebo v
obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú veľmi rozsiahle, takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný

sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ
uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam.

21. Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky
priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, odvolací súd uvádza, že citovaná smernica v čl. 8 umožnila členským
štátom prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto
smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Pod takýmto opatrením
môžeme chápať inštitút neprijateľných podmienok obsiahnutý v § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, a
konkrétne § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje danú problematiku prísnejšie ako

v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa.

22. K námietke oprávneného, že zákonná úprava (§ 93 ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách)
dáva bankám povinnosť spotrebiteľovi ponúknuť riešenie sporov v rozhodcovským súdom odvolací
súd uvádza, že ide o poučovaciu povinnosť, ale nie povinnosť takýto spôsob rozhodovania sporov

spotrebiteľom vnútiť. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením oprávneného, že z právnej úpravy
nevyplýva , že spotrebiteľské spory nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ale k tomu uvádza,
že pri dohode o takomto spôsobe riešenia sporov má byť spotrebiteľ, ktorý nie je podnikateľom a
nepozná právnu úpravu takéhoto konania ako ani vnútorné predpisy rozhodcovských súdov, podrobne
oboznámený s takýmto konaním, aby mal možnosť si vybrať, či spor s oprávneným ako dodávateľom,

bude riešiť v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom.

23. Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj
pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. orozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami.
Ako vyplynulo z obsahu spisu, Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská
doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je

možné posúdiť ako platne dohodnutú v zmluve o úvere. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom
konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a
formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo/245/2010).

24. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá a okrem toho jej znenie
uvedené vo VOP bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na

vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 387 ods.1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

26. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP
tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom

konaní úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP).