Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2011

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/102/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210204620
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4210204620.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava, proti povinnej: B. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., T. XXXX/XX, o vymoženie
809,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo
dňa 1. augusta 2011 č. k. 10Er/285/2010-12, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Drahomíra
Kriváňa, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Ružová dolina 6 zo dňa 14. 04. 2010 o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 10Er/285/2010 (EX 194/10). Rozhodnutie
odôvodnil prvostupňový súd ustanoveniami § 44 ods. 2, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku,

§ 45 ods. 1, 2 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1,
2, § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov a preukázaným zistením vyplývajúcim z exekučného spisu, že
súčasťou formulárovej zmluvy o revolvingovom úvere boli Zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť
nemohol, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
Povinný ako spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným

podmienkam, teda aj rozhodcovskej doložke a rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal oprávnený
ako prvý. Na základe údajov uverejnených v Obchodnom registri SR súd tiež zistil, že oprávnený
v rámci predmetu svojej činnosti poskytuje pôžičky a úvery nebankovým spôsobom z vlastných
zdrojov, pričom z predložených dokladov nie je preukázané, že by bol úver poskytnutý povinnému za
účelom výkonu jeho zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa bodu 18.1 zmluvných dojednaní,
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s

ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa
rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2. tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia
sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi. Bod 18.2 zmluvných dojednaní je označený ako
Rozhodcovská doložka. V rámci tejto rozhodcovskej doložky, podľa bodu 18.2.1 zmluvných dojednaní,
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace

s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom
rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: advokát JUDr. Gustáv Ret, advokát
JUDr. Ján Smetana, advokátka JUDr. Marianna Mochnáčová, Mgr. Michal Krnáč. Občiansky zákonník
v § 53 ods. 3 stanovil demonštratívnym spôsobom podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách,
ktoré sa považujú za neprijateľné. To znamená, že aj iné dojednania dohodnuté medzi veriteľom
a spotrebiteľom, ktoré nie sú v zákone výslovne uvedené, môžu byť považované za neprijateľné

zmluvné podmienky. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve
v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere vneprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že
takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie

skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ
ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zamietne žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. prebiehajúcu exekúciu zastaví v
celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu,

ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Cieľom rozhodcovskej zmluvy
je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné
strany delegovali takúto právomoc. V mnohých prípadoch sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len
v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V
porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v
prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť

nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, ide nepochybne o prípad značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dobré mravy

ako prirodzenoprávna kategória nepodliehajú tak dynamickým zmenám ako pozitívne právo. Prijatie
§ 53 ods. 4 do Občianskeho zákonníka znamenalo, že niektoré z právnych vzťahov, ktoré odporujú
dobrým mravom dostali svoju výslovnú a legálnu definíciu ich prenesením do pozitívneho práva, to
však neznamená, že v citovanom ustanovení demonštratívne uvedené zmluvné podmienky neboli
v rozpore s dobrými mravmi, aj v čase pred účinnosťou uvedenej novely Občianskeho zákonníka.

Prijatím § 53 ods. 4 do Občianskeho zákonníka dostala len určitá časť dobrých mravov svoju zákonnú
definíciu. Nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva
okrem iného v tom, že si oprávnený v predmetnej rozhodcovskej doložke jednostranne vymienil
konkrétnych rozhodcov. Ďalšou skutočnosťou spôsobujúcou nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je samotný postup v rozhodcovskom konaní, ktorým sa

mali zmluvné strany riadiť, keď podľa bodu 18.2 Zmluvných dojednaní (Rozhodcovská doložka) výber
rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej
žalobný návrh. Nakoľko sa dá predpokladať, čo prax potvrdzuje, že žalobné návrhy podávajú takmer
výlučne veritelia, znamená to de facto, že spory sa riešia pred rozhodcami, ktorých si veriteľ navyše
sám zvolil. Pre porovnanie, v súdnom konaní pred všeobecným súdom je zákonný sudca vyberaný

náhodným výberom, čím sa má zabezpečiť rovnosť strán, pričom je neprípustné, aby si žalujúca
strana zákonného sudcu vyberala sama. V danom prípade bolo v rámci rozhodcovskej doložky
dohodnuté skrátené rozhodcovské konanie sui generis, v rámci ktorého je rozhodca oprávnený vydať
aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok. Takýto procesný postup v rámci rozhodcovského
konania je nepochybne v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Je neprijateľné, aby

si oprávnený v rámci adhéznych zmluvných podmienok určil taký postup rozhodcu, kedy môže byť
vydané rozhodcovské rozhodnutie bez akejkoľvek účasti dlžníka, založené iba na tvrdeniach veriteľa.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou v rámci rozhodcovskej doložky je taktiež dojednanie, podľa ktorého
po uplynutí už 7-dňovej lehoty na podanie žalobnej odpovede, nesmie žalovaný svoju žalobnú odpoveď
dopĺňať ani inak meniť, čím sa odníma spotrebiteľovi možnosť v prípade vzniku sporu účinne sa brániť.

V neprospech spotrebiteľa je aj zmluvné dojednanie, podľa ktorého je rozhodca oprávnený nariadiť
ústne pojednávanie v mieste sídla veriteľa, pokiaľ sú predložené písomné dôkazy nedostačujúce pre
rozhodnutie vo veci samej a to bez ohľadu na bydlisko spotrebiteľa (t. j. povinného). Na základe
vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že alternatíva riešenia sporov (pred rozhodcovským
súdom alebo pred všeobecným súdom) je len zdanlivá, pretože v prípade sporov medzi zmluvnými

stranami je žalobcom takmer výlučne veriteľ (t. j. oprávnený). K ustanoveniam právneho poriadku
upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené
aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo Editorial SA,
Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98),

José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C- 244/98).
V predmetnom rozsudku Súdny dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení
národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať
ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice. Ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen
formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, či tu

nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného
titulu. Takýmto ustanovením je ustanovenie § 45 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk
uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 Zák. č. 244/2002 Z. z.
možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí

byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom
konaní, ktoré by trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) Zák. č. 244/2002 Z.
z. a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Rozhodcovský rozsudok, odporujúci týmto zákonným ustanoveniam síce nestráca
svoju platnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku
vykonania exekúcie na jeho základe. Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45

Zák. č. 244/2002 Z. z. je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Vzhľadom k tomu, že
rozhodcovská doložka je v zmysle uvedených dôvodov neplatná, exekučný titul vydaný na základe
takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú
prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu.

Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, odôvodniac ho tým, že osobou
podávajúcou žalobu môže byť tak veriteľ, ako aj dlžník. Konanie pred rozhodcom je teda len alternatívne
a spotrebiteľ nie je nijako limitovaný pri podávaní žaloby. Žalobca je oprávnený rozhodnúť sa pre
konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Oprávnený poukázal aj na

obdobný postup pri vydávaní platobného rozkazu, či zmenkového rozkazu, kedy súd tiež môže bez
vypočutia odporcu vydať rozhodnutie. Aj v odpore, či námietkach má odporca možnosť po prvýkrát
sa vyjadriť k návrhu a tvrdeniam navrhovateľa. Rovnako ako v prípade podania žalobnej odpovede
podľa rozhodcovskej doložky, aj v prípade podania odporu dochádza k zrušeniu platobného rozkazu
a v konaní sa ďalej pokračuje. Oprávnený poukázal aj na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r)

Občianskeho zákonníka s tým, že cieľom úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva. Článok 18 ods. 18.1. zmluvy toto ustanovenie plne rešpektuje a v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Záver súdu o neplatnosti celej doložky predstavuje
tiež neprimeraný zásah. Právne úkony pritom treba vykladať tak, aby čo najviac zodpovedali úmyslu
strán a tiež tak, aby bola, pokiaľ je to možné, zachovaná ich platnosť. Teda ak je tu možnosť dvoch

výkladov, z ktorých jeden ponecháva právny úkon aspoň v určitej podobe v platnosti a druhý ho úplne
zneplatňuje, potom prednosť má ten výklad, ktorý podporuje aspoň čiastočnú platnosť. Tvrdenia súdu
o sťažení prístupu k súdu sú nedôvodné, nakoľko rozhodcovské konanie je ex lege v zásade písomné.
Písomná forma nijako nezasahuje do práv účastníka konania. Všetky ustanovenia rozhodcovskej
doložky uvedenej v zmluve sú vo všetkých jej aspektoch dohodnuté v súlade so Zák. č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní, ktoré v každom štádiu rozhodcovského konania dôsledne dodržiavajú zásadu
rovnostiúčastníkovkonania.Preskúmavanieexekučnéhosúdumožnovymedziťjednakpreskúmavaním
formálnej a materiálnej stránky právoplatnosti exekučného titulu, posúdením rozporu plnenia priznaného
exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného alebo plnenia v súlade s
dobrými mravmi. V tomto zmysle oprávnený poukázal na odlišnosť nachádzacieho konania a konania

exekučného, v ktorom posledne menovanom nie je účelom preskúmavanie menovaných východísk z
pohľadu posudzovania zmluvy samotnej ako právneho úkonu. Okresný súd Komárno mal vystupovať
ako exekučný súd, a teda vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje.
Nakoľko tak neurobil, zásadným spôsobom porušil ústavné pravidlá vyložené Ústavným súdom SR.
Ochrana spotrebiteľa neznamená absolutizovanie jeho postavenia v zmysle, že súd bude brať do úvahy

len to čo je v jeho prospech. Vzhľadom k uvedenému navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k tomu

záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne potvrdil.Exekučné konanie začalo dňa 22. 03. 2010 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi, pričom exekučným titulom bol rozsudok Rozhodcovského súdu sp. zn.
RK-247/08-MK zo dňa 17. 06. 2008, ktorý podľa vyznačených doložiek nadobudol právoplatnosť dňa

07. 07. 2008 a vykonateľnosť dňa 11. 07. 2008. V exekučnom titule bola povinná zaviazaná zaplatiť
oprávnenému sumu 24.374,- Sk spolu s 14,25 % ročným úrokom od 01. 05. 2008 do zaplatenia a
nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 1.500,- Sk, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
uvedeného rozsudku.

Podľa§44ods.2Zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti (ďalejlenExekučný
poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Predpokladom na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, pričom exekučným titulom môže

byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina. Exekučným titulom
je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť. Takéto
rozhodnutie pritom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti.

Podľa § 2 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia

zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 04. 2007 ako aj v čase vydania exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku zo dňa 17. 06. 2008 sp. zn. RK-247/08-MK) na účely tohto zákona
sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský

úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 44 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok,

ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v
Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov.Podľa § 45 ods. 1 citovaného zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky
definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Súd v zásade postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nepreskúmava vecnú správnosť
exekučných titulov, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných

konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie
príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. S prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v
európskom priestore však dochádza, prostredníctvom normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej
činnosti zákonodarných orgánov jednotlivých členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady
„nepreskúmateľnosti“ vecnej správnosti niektorých rozhodnutí - exekučných titulov v konaní o výkone

rozhodnutia. Tak tomu je aj v prípade predpisov na ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd,
ale aj iný povolaný orgán, ktorý rozhoduje právnu vec spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej
povinnosti prihliadať na všetky aspekty nedovolenosti, resp. neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú
spotrebiteľa.Vnajširšomzmyslejepotrebnépovažovaťzatakútozákonnúúpravupríslušnéustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré okrem iného vymedzujú charakteristiku spotrebiteľského právneho

vzťahu a demonštratívny výpočet charakteristických neprijateľných zmluvných podmienok, na ktorých
neprijateľnosť (neplatnosť) prihliada súd z úradnej povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje.
Zákonnou úpravou umožňujúcou prehĺbenie uvedenej ochrany je aj činnosť exekučného súdu pri
nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vydaného orgánmi a postupom podľa Zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, ustanovenie § 45 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní
umožňuje a zároveň súd v exekučnom konaní zaväzuje (ex offo), aby v prípade, ak rozhodcovský
rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom, aby toto konanie zastavil. Exekučný súd pritom nemôže byť

obmedzený pri posudzovaní uvedených nedostatkov izolovane, iba čo do objektívne nemožného,
právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom, výroku rozhodnutia
samotného, ale pre naplnenie cieľov aproximačných právnych nástrojov Európskej únie (Smernica
Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993) a postupom v súlade so zákonom sa vyžaduje, aby
toto posudzovanie prekročilo rámec skúmania len formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti

predmetného rozhodcovského rozsudku. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť
zaplatiť peňažnú sumu, pričom zo samotného výroku rozhodnutia (rozhodcovského rozsudku) nemožno
bez ďalšieho vyčítať „vnútornú stránku“ nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia,
ktoré odporuje dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním len výroku) totiž nemožno ustáliť tento súladani v prípade, ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle vysoká (nízka) suma - istina alebo nezvykle
vysoký (nízky) úrok z omeškania (poprípade zmluvná pokuta), pretože len preskúmaním vnútornej,
obsahovej stránky plnenia možno záver o nemožnom, právom nedovolenom, alebo dobrým mravom

odporujúcom plnení vyvodiť. S plnením, ktoré možno označiť za takto exekučne nevykonateľné, sa
totiž súd vo svojej praxi nestretol a takto ponímaný účel noriem umožňujúci iba takého preskúmanie
rozhodcovského rozsudku by sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska
legislatíva. Z preskúmavanej pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená
vecná správnosť rozhodcovského rozsudku (vo veciach, na ktoré musí príslušný orgán reagovať z

úradnej povinnosti, pričom do skúmania vecnej správnosti patrí aj posudzovanie existencie právomoci
orgánu konať a rozhodnúť), pretože len tak môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred
nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa
vrozhodnutírozhodcovskéhosúdu,ktorémujemožnézjavnevyčítaťnedôslednosťprizákonnejochrane
spotrebiteľa.

Uvedený právny vzťah bol súdom prvého stupňa správne posúdený ako vzťah ochraňovaný kogentnými
ustanoveniami spotrebiteľského práva. Účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a
dodávateľa, pretože zo všetkých skutočností daného prípadu vyplýva, že spĺňajú definíciu pojmov
dodávateľ a spotrebiteľ tak ako ich opísal súd prvého stupňa.

Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť
exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade
so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd v tejto veci odvodil
svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v obchodných podmienkach. V zmysle
doložky (Bod 18.2.1 zmluvy) akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami

vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred
jedným z tam uvedených rozhodcov. Zmluvné strany v uvedenej doložke „vyhlásili“ zásady postupu
v rozhodcovskom konaní (okrem iného stanovili napr. lehotu 7 dní na vyjadrenie sa k návrhu, resp.
rozsudku rozhodcovského súdu, po ktorej márnom uplynutí bude mať rozhodcovský rozsudok účinok

právoplatného rozsudku súdu). Takto koncipovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, a to na škodu spotrebiteľa. Problematickým sa zdá byť skutočnosť, že predmetná
doložka ako podmienka vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu
úverového plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa) je viac ako predpokladané, že subjektom, ktorý
„bude“uplatňovaťsvojenárokypredpovolanýmorgánom,budepráveoprávnený,apovolanýmorgánom

pre možné „efektívnejšie“ dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného
subjektu. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie
takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe takto koncipovanej doložky je nutné konštatovať, že
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu teda, na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky, založená platne nebola. Takto vydal rozhodnutie orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať,
preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné.

Na základe uvedeného prvostupňový súd správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol.

Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za cieľ nad
rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt servanda,

zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za
spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov
„obchodných“- spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov

pred„silnejšími“subjektmi.Dôvodytakejtopotrebymožnohľadaťvcharakterepriemernéhospotrebiteľa,
ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských
potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany -
nespotrebiteľa a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým staraťo svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že
nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinnosti vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu

až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a rozsahom upravená zákonom, preto
možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou
podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je tiež najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu, ktorý vec prejedná, patrí tiež do množiny neprijateľnej

praktiky, podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach z už uvedených
dôvodov. Odvolací súd podotýka, že dojednaná rozhodcovská doložka by mala byť svojimi dôsledkami
ozrejmená spotrebiteľovi v čase a spôsobom, kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky založenia
právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť
vec prejednať v súdnom konaní, pretože možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské alebo súdne
konanie nemá byť len napísané, ale musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi

aj fakticky. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.