Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. február 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/845/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413224171
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413224171.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom
Olejkárska ul. č. 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát,
Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Námestie Martina Benku 9-C1, P.O.BOX 75, 820 09
Bratislava 29, proti odporkyni: Ľ. T., U.. XX.XX.XXXX, R. R. XX, XXX XX R., o zaplatenie 50,70 eura s
príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k.

10C/5/2014-30 zo dňa 21.10.2014, do výroku o náhrade trov konania, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 10C/5/2014-30 zo
dňa 21.10.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu 29,99 Eur na náhradu
trov právneho zastúpenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil. Navrhovateľovi vrátil súdny
poplatok za návrh v sume 9,80 eura a odporkyni v rovnakej výške vrátil súdny poplatok za podaný odpor.
Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady za nevrátenú
časť súdneho poplatku za návrh vo výške 6,70 eura a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške
29,29 eura na účet jeho právneho zástupcu.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.11.2013

domáhal voči odporkyni zaplatenia istiny vo výške 50,70 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým,
že dňa 28.05.2013 cestovala odporkyňa v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka č.
30, bez platného cestovného lístka. Preto bola vyzvaná na zaplatenie postihu vo výške 50,- EUR
a cestovného vo výške 0,70,- EUR . Dňa 17.03.2014 bol odporkyni doručený platobný rozkaz č.k.
25 Ro/3518/2013-7 zo dňa 28.02.2014, voči ktorému odporkyňa podala odpor zo dňa 18.03.2014.
Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 09.06.2014 pred začatím pojednávania vo veci samej, zobral

návrh čiastočne späť z dôvodu, že odporkyňa po podaní žalobného návrhu časť žalovanej istiny splatila.
Ďalším podaním zo dňa 05.08.2014 pred začatím pojednávania navrhovateľ oznámil súdu, že svoj návrh
berie späť v časti istiny, nakoľko odporkyňa uhradila istinu až po podaní návrhu na vydanie platobného
rozkazu. Požiadal súd, aby konanie zastavil a uložil odporkyni povinnosť uhradiť mu trovy konania. Súd
konanie preto konanie podľa § 96 ods. 1 Os.p. vo veci zastavil. Nesúhlas žalovaného so späť vzatím
nebol potrebný, pretože k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd poukázal na ustanovenia § 146 ods. 1, písm. c), ods. 2
O.s.p.. Konštatoval, že ustanovenie § 146 ods. 1, písm. c) O.s.p. je namieste aplikovať vtedy, pokiaľ nie
súdanépodmienkypreaplikáciuustanovenia§146ods.2O.s.p.Vprípadezastaveniakonaniazdôvodu
procesného úkonu účastníka, ktorým je späťvzatie žalobného návrhu je vždy namieste primárne postup
podľa ust. § 146 ods. 2 vety prvej, resp. druhej O.s.p., lebo v takomto prípade z procesného hľadiska
niektorý z účastníkov vždy zaviní zastavenie konania, pričom takéhoto účastníka stíha povinnosť

náhrady trov konania druhému účastníkovi konania. Ak však bol návrh na začatie konania podaný
dôvodne a bol vzatý späť pre správanie sa odporcu, je odporca v takomto prípade povinný nahradiťtrovy konania navrhovateľovi podľa ust. § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p. Dôvodom späťvzatia žalobného
návrhu zo strany navrhovateľa v prejednávanej veci bola skutočnosť, že odporkyňa po podaní návrhu
zaplatila dlžnú sumu v splátkach. Odporkyňa tak zavinila zastavenie konania. Súd preto navrhovateľovi

priznal náhradu trov konania za nevrátenú časť súdneho poplatku za návrh vo výške 6,70 eura, a za
trovy právneho zastúpenia vo výške 29,29 eura za jeden úkon právnej služby.
K výške priznaných trov právneho zastúpenia súd uviedol, že navrhovateľ žiadal priznať ich náhradu
v späťvzatí návrhu zo dňa 01.08.2014 až za 4 úkony právnej služby. Súd však dospel k záveru, že je
dôvod aplikovať ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. a znížiť náhradu trov právneho zastúpenia. Poukázal

na to, že v posudzovanej veci ide o drobný spor a uplatnené trovy konania sú neprimerané voči
uplatnenej pohľadávke, pretože predstavujú takmer 180 % výšky uplatnenej pohľadávky. Nemožno
pritom odhliadnuť od skutočnosti, že v danej veci sa jedná o tzv. formulárovú žalobu, teda o žalobu, ktorá
sa od iných žalôb toho istého navrhovateľa v totožných veciach líši v zásade iba identifikačnými údajmi
odporcu a dopravného prostriedku, v ktorom odporca cestoval. Skutkový základ žaloby vrátane právnej
argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú však prakticky totožné. Za takýchto okolností

možno konštatovať, že spísanie takejto formulárovej žaloby predstavuje skôr administratívny úkon,
ako vykonanie úkonu právnej služby. Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške by
nezodpovedalo ani povahe a dĺžke konania, a ani náročnosti a rozsahu poskytovaných právnych služieb,
keďže v prejednávanej veci išlo o jednoduchú vec, ktorá z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a
času právneho zástupcu, nemohla klásť na neho žiadne väčšie nároky. Za primerané súd považoval

priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi za nevrátenú časť súdneho poplatku za žalobu vo výške
6,70 eura a za trovy právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej jednému úkonu právnej služby po
16,60 eura s režijným paušálom za rok 2013 vo výške 7,81 eura s 20 %-tnou DPH vo výške 4,88 eura.
Uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním odporkyňa, podaním zo dňa 4.11.2014, do výroku o
náhrade trov konania. Namietla, že súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podala odpor,

pretože súd vychádzal z nesprávnej výšky dlžnej sumy, ktorá ku dňu vydania platobného rozkazu
nebola 50,70 Eur, ale len 30,70 Eur. Odporkyňa ešte pre začatím súdneho konania pritom uznala
voči navrhovateľov svoj záväzok ako dlžníčka, a v dňoch 10.12.2013 a 14.1.2014 mu uhradila po
10,- Eur. Napriek tomu na ňu navrhovateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Súd preto
nesprávne uviedol, že návrh bol vo veci podaný dôvodne a že zastavenie konania zavinila odporkyňa.

Späťvzatím návrhu zastavenie konania zavinil navrhovateľ, ktorý pri podávaní návrhu na začatie konania
nepostupoval v súlade s § 79 ods. 1 O.s.p. a uviedol nepravdivé údaje o dlžnej sume. Domáha sa preto,
aby odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov konania tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná nárok na
ich náhradu podľa § 146 ods. 1, písm. c) O.s.p..
K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa

1.8.2014. Poukázal na to, že odporkyňa uhradila žalovanú istinu až po podaní návrhu na vydanie
platobného rozkazu, ktorý bol súdu doručený dňa 25.11.2013. Odporkyňa uhradila prvé dve splátky
po 10,- Eur až dňa 12.12.2013 a 16.1.2014; a ďalšie splátky 16,- Eur dňa 4.7.2014 a 15,80 Eur
dňa 15.7.2014. Návrh na začatie konania bol tak podaný dôvodne a navrhovateľ vzal návrh späť
pre správanie odporkyne, ktorá žalovanú istinu uhradila až po začatí súdneho konania. Navrhovateľ

pritom odporkyňu opakovane vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy a upozornil ju, že inak pristúpi k jej
vymáhaniu súdnou cestou. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti potvrdil a
priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k
odvolaniu, vo výške 29,99 Eur (odmena vo výške 16,60 Eur s paušálom 8,89 Eur a 20%-tnou DPH).
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§

214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Zo súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súd dňa 25.11.2013,
kedy výška neuhradenej žalovanej pohľadávky zo strany odporkyne bola 50,70 Eur. Návrh tak voči nej
bol podaný dôvodne v celom rozsahu. K návrhu navrhovateľ doložil aj pokus o zmier s odporkyňou

zo dňa 8.7.2013, ktorým ju vyzýval na úhradu dlhu pred začatím súdneho konania. Odporkyňa začala
žalovanú pohľadávku postupne splácať až v priebehu súdneho konania, načo navrhovateľ reagoval
najprv čiastočným späťvzatím žalovanej istiny zo dňa 9.6.2014 a neskôr úplným späťvzatím návrhu zo
dňa 1.8.2014.

Súd prvého stupňa vzhľadom na takto zistený skutkový stav rozhodol správne, keď navrhovateľovi
priznal náhradu trov prvostupňového konania so záverom, že návrh na začatie konania bol podaný
dôvodne a zastavenie konania zavinila svojim správaním odporkyňa (§ 146 ods. 2, veta druhá Os.p.).
Súd navyše aplikoval vo veci v prospech odporkyne ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom nadrobný spor vo veci krátil navrhovateľovi náhradu trov len za jeden úkon právnej služby. Navrhovateľ
sa do tohto výroku uznesenia neodvolal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.
ako vecne správne.

Navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania podľa §
142 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd mu preto priznal náhradu trov za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie

k odvolaniu, ktorá pozostáva z odmeny vo výške 16,60 Eur s paušálnou náhradou 8,89 Eur a 20 %-
tnou DPH, t.j. vo výške 29,99 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.