Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615209208
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615209208.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 2/ W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., A. XXX/XX, 3/ E. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. - C., B. XXX/XX, 4/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., R. XXXX/X, všetci
zastúpení Mgr. Ivanom Košťálom, advokátom so sídlom Štúrova 11, Nitra, o pozbavenie spôsobilosti

na právne úkony Q., právne zastúpená JUDr. Martinom Kákošom, advokátom so sídlom Topoľčany,
Bernolákova 1546/32, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.,
J. XXXX/XX, za účasti prokurátora okresnej prokuratúry v Topoľčanoch, o odvolaní navrhovateľov v 1. až
4. rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, zo dňa 20. decembra 2016, č.k. 11Ps/110/2015-101,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku, ktorým súd ustanovil Q. P. za

opatrovníka E. K. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom obmedzil spôsobilosť na právne úkony
Q. P., nar. XX.XX.XXXX tak, že táto nie je spôsobilá samostatne konať pred orgánmi štátnej správy,

špecializovanej štátnej správy a samosprávy, vo veciach rozhodovania o svojom zdravotnom stave, vo
veciachvolebnéhopráva,voveciachnakladaniasmajetkomakejkoľvekhodnoty,voveciachuzatvárania
akýchkoľvekzmlúvpodľaObčianskehozákonníkaaObchodnéhozákonníka.Druhýmvýrokomustanovil
Q. P., nar. XX.XX.XXXX za opatrovníka E. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ju bude zastupovať pri všetkých
právnych úkonoch a je povinná vykonávať svoju opatrovnícku funkciu v súlade so záujmami osoby
obmedzenej na právne úkony. Tretím výrokom rozhodol o trovách štátu tak, že tieto platí štát a štvrtým

výrokom rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 10 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, § 52, § 233 ods. 1, § 240 ods. 1, § 243 ods. 2, § 244, § 248 ods. 1, 2, §
250 ods. 1, § 251 ods. 1, § 272, § 274 ods. 2, § 275, § 277 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že od mája
2015 Q. P. býva na adrese E., J. XX, u svojej sestry I. I. a jej dcéry E. K., ktorá sa o Q. P. osobne

stará, pretože jej zdravotný stav vyžadoval opateru inej osoby. Súd zo znaleckého posudku znalca
MUDr. Viktora Segeda, ustanoveného súdom v tomto konan, zistil, že Q. P. trpí ťažkou psychickou
poruchou, ktorá nie je prechodná, ale chronická a progredujúca. Ide o pokročilú zmiešanú demenciu,
t.j. demenciu vaskulárnej (cievnej) etilológie v kombinácii s Alzheimerovou chorobou. U menovanej
sa jedná o závažný a podstatný pokles kognitívnych funkcií a úsudku s neschopnosťou vykonávať
bežné denné úkony, s potrebou opatery zo strany inej osoby, pričom uvedená demencia sa postupne

prehlbuje. V dôsledku uvedenej ťažkej duševnej poruchy nie je schopná robiť žiadne právne úkony.
Znalec neodporučil jej účasť na pojednávaní, lebo nie je schopná pochopiť zmysel a význam súdnehorozhodnutia, neodporúča takéto rozhodnutie menovanej doručiť. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom
konanísúdprvejinštanciezistil,žeQ.P.trpíduševnouchorobou,ktorániejeibaprechodná,avdôsledku
ktorej nie je schopná vykonávať žiadne právne úkony, obmedzil Q. P. spôsobilosť na právne úkony tak,

že táto nie je spôsobilá samostatne konať pred orgánmi štátnej správy, špecializovanej štátnej správy
a samosprávy, vo veciach rozhodovania o svojom zdravotnom stave, vo veciach volebného práva, vo
veciach nakladania s majetkom akejkoľvek hodnoty, vo veciach uzatvárania akýchkoľvek zmlúv podľa
Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Druhým výrokom súd ustanovil za opatrovníka Q. P.
jej neter E. K., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko mal za to, že v tomto prípade je to pre menovanú najvhodnejší

opatrovník na ochranu jej práv a záujmov, keďže sa o svoju tetu osobne stará a to od mája 2015, kedy
si ju zobrala do svojej domácnosti a s celou rodinou sa o ňu starajú. Zároveň súd vymedzil ustanovenej
opatrovníčke jej oprávnenia a povinnosti špecifikované v tomto výroku rozsudku. Tretím výrokom
súd rozhodol o trovách štátu, pozostávajúcich z odmeny za vypracovanie znaleckého posudku v sume
272,92 eur a za podanie znaleckého posudku na pojednávaní v sume 19,92 eur, a preto rozhodol v
súlade s ustanovením § 251 ods. 1 CMP tak, že tieto trovy platí štát. Štvrtým výrokom rozhodol o

trovách konania s poukazom na § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku II. o ustanovení opatrovníka podali v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateliav 1. až 4. rade, ktorí žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietali, že prvoinštančný súd síce
vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil však z neho nesprávne skutkové zistenia a zároveň jeho
rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mali za to, že neboli
preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by bránili tomu, aby nimi navrhnutá E. P. mohla vykonávať funkciu
opatrovníčky Q. P.. Poukázali na to, že E. K. potvrdila, že nakladala s majetkom Q. P., a to s jej rodinným

domom a pozemkom na ulici R. číslo X v E. (LV č. XXX v k.ú. E.) a to tak, že tieto údajne po dohode s
Q. P., dala napísať na seba. Zistili, že E. K. po tom, ako si Q. P. zobrala k sebe, urobila s ňou darovaciu
zmluvu, ktorou tieto nehnuteľnosti previedla na seba a následne na svoju dcéru O. M. s manželom a v
súčasnej dobe sú napísané na E. K.. Tvrdenie E. K., že k prvému prevodu došlo po údajnej dohode
s Q. P. považovali iba za eufimizmus, keďže táto žiadnej dohody a logického uvažovania vzhľadom

na svoj duševný stav nie je schopná. Vzhľadom k tomu zastali názor, že toto konanie E. K. vylučuje
z úvah o možnom opatrovníkovi, keďže tento úkon je jednoznačne na ujmu a v neprospech Q. P., o
ktorú by sa teraz podľa rozhodnutia súdu mala starať. Z tohto hľadiska považovali za nepodstatnú tú
skutočnosť, že sa tak stalo ešte v dobe pred formálnym ustanovením E. K. za opatrovníka. Namietali,
že súd prvej inštancie mal k tejto skutočnosti viac prihliadať a nenechať ju prakticky bez pozornosti

a vyhodnotenia v rozsudku. Prvoinštančný súd sa tak podľa navrhovateľov nevysporiadal s jednou z
dôležitých a podstatných okolností, ktorá má význam pri úvahách o osobe, ktorá by mala byť ustanovená
osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony ako opatrovník.

3. K odvolaniu podala písomné vyjadrenie ustanovená opatrovníčka, ktorá uviedla, že navrhovatelia a

ani E. P. (švagriná Q. P.) sa o Q. P. nikdy nechceli osobne starať, chceli ju dať do domova a Q. P. ju
požiadala aby ju tam nedávala, preto jej sľúbila, že sa o ňu postará, čo dodržala a stará sa o ňu od
októbra 2014. Uviedla, že Q. P. chcela ísť bývať k nej s tým, že jej starý dom môžu prerobiť a potom
tam aj bývať, pričom v tom čase bola na tom mentálne výrazne lepšie než v súčasnosti, ktorý stav
sa podstatne zhoršil po decembri 2015, kedy bola hospitalizovaná. Vyslovila nesúhlas s osočovaním

jej osoby, že darovanie nehnuteľnosti ju vylučuje z úvah o možnom opatrovníkovi. Naopak, úvahy
navrhovateľov sa točia iba okolo domu a nie o osobnú starostlivosť ich rodinného príslušníka. Podľa
nej ich záujmom sú iba peniaze zo starého a zanedbaného 2-izbového domčeka, v ktorom Q. P. žila.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie o svojom ustanovení za opatrovníčku považovala za správne. Uviedla,
že pokiaľ si navrhovatelia chcú uplatňovať svoje majetkové požiadavky, môžu tak urobiť v inom konaní

a nie v predmetnom konaní, v ktorom ide o určenie najvhodnejšej osoby na zabezpečenie starostlivosti
a opatery o Q. P., ktorej opatery sa menovanej u E. P. nedostalo.

4. K odvolaniu sa písomne vyjadril aj právny zástupca Q. P., ktorý uviedol, že s argumentáciou
navrhovateľov v odvolaní nemožno súhlasiť, nakoľko nebolo dokázané ani žiadnym súdnym

rozhodnutím určené, že spomínaný právny úkon nebol robený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne,
alebo že by mal byť na ujmu a neprospech Q. P.. Súd prvej inštancie sa podľa neho správne vysporiadal
s argumentáciou navrhovateľov, keď za opatrovníka určil osobu, ktorá sa o Q. P. stará a zabezpečuje
všetky jej potreby už vyše roka a preukázateľne sa o ňu riadne a svedomito stará.5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení

si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP a ako vecne správny
potvrdiť.

6. Vtomtokonaníbola rozsudkomsúduprvejinštancieQ.P.,nar.XX.XX.XXXXobmedzenáspôsobilosť

na určité právne úkony ( tento výrok nebol odvolaním napadnutý) a zároveň súd rozhodol o ustanovení
opatrovníka ako zákonného zástupcu Q. P. , podľa § 27 ods. 2 Obč. zákonníka a tento výrok, bol
predmetom odvolacieho konania, ktorý napadli odvolaním navrhovatelia z dôvodu, že nesúhlasili s
osobou ustanovenej opatrovníčky.
7. Zákonným dôvodom pre ustanovenie opatrovníka podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby. Takto ustanovený opatrovník je

zákonným zástupcom osoby, ktorej bol ustanovený, a je teda oprávnený svojimi úkonmi v jej mene a
na jej účet právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať povinnosti ( hmotnoprávny opatrovník). Osobu
opatrovníka súd vyberá prednostne z prostredia, ktoré je blízke účastníkovi konania, ktorému sa
má opatrovník ustanoviť. Pôjde najmä o osobu pochádzajúcu z rodinného, pracovného, kultúrneho,
prípadne z iného prostredia, ktoré je účastníkovi blízke ( § 27 ods. 3 Obč. zákonníka).

8. Konanie o ustanovení opatrovníka osobe pozbavenej alebo obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony je upravené v ust. § 272 až 277 Civilného mimosporového poriadku a plní vo všeobecnej rovine
funkciu ochrany subjektov v hmotnoprávnych vzťahoch.

9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rešpektoval všetky hmotnoprávne a procesné

predpoklady, ktoré zákon s ustanovením opatrovníka spája. Týmto rešpektovaním predpokladov zo
strany súdu sa v konečnom dôsledku zvýrazňuje aj jeho zodpovednosť za to, aby práva alebo právom
chránené záujmy osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony ide, boli dostatočne hájené, ktorej
zodpovednostisasúdnemôžezbaviť.Vsúvislostisustanovenímopatrovníkaosobe,oktorejspôsobilosť
na právne úkony ide, je logické, aby tento so svojím ustanovením súhlasil. Súd prvej inštancie vykonal

dostatočné šetrenie ohľadne možností, ktorú osobu pochádzajúcu z rodinného prostredia, možno
ustanoviťzaopatrovníka.Vdanomprípade záujemofunkciuopatrovníkaprejavilidveosobyzrodinného
prostredia a to E. P. ( švagriná - manželka zomr. brata Q. P.- Z. P. ) a E. K. ( neter - dcéra I. I.- sestry Q. P.).
Súd prvej inštancie ustanovil za opatrovníka Q. P. E. K., ktorá už pred jej ustanovením za opatrovníčku
a vykonávala osobnú starostlivosť o opatrovanú osobu. Taktiež aj prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý

vstúpil do konania, odporučil v rámci záverečnej reči ustanoviť za opatrovníka osobu, ktorá sa dlhodobo
o Q. P. stará. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že E. K. by nedokázala dostatočne hájiť práva Q. P.. Námietku navrhovateľov 1.
až 4. rade odvolací súd nepovažoval za relevantnú v tejto veci, nakoľko ako samy uviedli, k darovaniu
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, nachádzajúcej sa v k.ú. E., došlo ešte predtým, ako bola E. K.

ustanovená za opatrovníčku pre Q. P. a bolo by nad rámec predmetného konania posudzovať takýto
úkon vo vzťahu k zisťovaniu vhodnej osoby na ustanovenie za opatrovníka pre Q. P.. Navyše, odvolatelia
neuviedli, ako by nimi navrhnutá opatrovníčka E. P. fakticky vedela vykonávať funkciu opatrovníka,
keď Q. P. už od mája 2015 žije v domácnosti E. K. a navrhovatelia ani nenamietali, že by sa o Q. P.
riadne nestarala. Ani ďalšie námietky uvedené navrhovateľmi v odvolaní odvolací súd s poukazom na

vyššie uvedené závery nepovažoval za právne významné, v tom smere, aby ich odvolaniu vyhovel.
10. Na záver odvolací súd dodáva, že funkcia opatrovníka je funkcia čestná, bez nároku na finančné
zabezpečenie, ak zo zákona nevyplýva niečo iné, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje
povinnosti podľa pokynov súdu, ktorý dohliada nad výkonom funkcie opatrovníka a v prípade, že by
opatrovník porušil svoje povinnosti alebo zneužil svoje práva , súd ho odvolá ( § 275, § 276 a § 277

CMP). Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

12. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie prípustné nie je.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).