Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. september 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111241960
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5111241960.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Sociálna

poisťovňa, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, IČO: 30807 484, proti žalovanému:
Exekútorský úrad, súdny exekútor JUDr. Marián Janec, so sídlom Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina,
zastúpenému Mgr. Pavlínou Jancovou, advokátkou, so sídlom Antona Bernoláka 2200/30, 010 01 Žilina,
o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.4.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 51,28 €. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že z dôchodku povinného
M. G., nar. XX.XX.XXXX, sa vykonávali zrážky na základe exekučného príkazu č. EX 438/09 zo dňa
4.12.2009, vydaného JUDr. O. M. v prospech oprávneného Orange Slovensko, a.s., Prievozská 6/A,
Bratislava, od 24.3.2010 v sume 25,64 € mesačne, ktoré boli poukazované na účet exekútora JUDr.
Mariána Janeca. Povinný M. G. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Invalidný dôchodok povinného pri splatnosti
24. dňa v mesiaci patril do 23.04.2011. Poukazovanie súm zrážok bolo zastavené od 24.06.2011. Za
obdobie od 24.04.2011 do 23.06.2011 bola naviac Exekútorskému úradu poukázaná suma 51,28 € zo

základného fondu invalidného poistenia, t.j. z verejných financií. Naviac poukázaná suma nebola zrážka
z dôchodku dlžníka, ale o tieto sumy bol znížený základný fond invalidného poistenia. Z uvedeného
dôvodu sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Žalobca poukázal na zák. ust. § 113 ods. 2
zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení,podľaktoréhonároknadávkuanároknajejvýplatuzaniká
dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu
dávky, ak tento zákon neustanovuje inak, na zák. ust. § 112 ods. 6 cit. zákona, podľa ktorého dávka
sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie,

za ktoré sa dávka už vyplatila a zák. ust. § 116 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého dôchodkové dávky,
úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách,
pričom deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa.
2. O vrátenie neprávom vyplatenej sumy bol žalovaný požiadaný listom z 09.06.2011, dlžnú sumu však
žalobcovi nevrátil.

3. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

4. Dňa 04.12.2009 bol vydaný príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov sp.
zn. EX/438/09 (č.l. 10 spisu) súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom, Exekútorsky úrad so
sídlom: Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina na základe vykonateľného exekučného titulu - platobnéhorozkazu č.k. 4Ro/74/07, vydaného Okresným súdom Žilina dňa 14.03.2007, ktorý sa stal právoplatným
a vykonateľným dňa 09.06.2007, ktorým bolo uložené povinnému M. G., bytom: N. XXXX/XX, XXX XX
Z. - R. zaplatiť pohľadávku v sume 493,01 € (14.852,50 Sk) a jej príslušenstvo 6%-ný ročný úrok zo

sumy 493,01 € od 08.09.2005 do zaplatenia a trovy konania 29,48 € (888,- Sk) oprávnenému Orange
Slovensko, a.s. na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie č. EX/438/09 zo dňa 19.01.2009
navymoženiepohľadávkyvsume360,24€apríslušenstvapohľadávky-úrokuzomeškania,trovkonania
29,48 € a súdneho poplatku za vydanie poverenia 16,50 €, na základe poverenia vydaného Okresným
súdom Žilina na vykonanie exekúcie č. 5511*051019 zo dňa 19.05.2009.

5. Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa 01.03.2011 (č.l. 7) oznámila spoločnosti Orange
Slovensko, a.s., že na základe príkazu na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku povinného M. G.,
nar. XX.XX.XXXX, vydaného exekútorom JUDr. Mariánom Janecom dňa 04.12.2009, č. EX/438/09, na
vymoženie pohľadávky v celkovej výške 1.567,98 €, začne zrážať z dôchodku povinného od 24.03.2011
mesačne sumu 25,64 €, ktorú bude poukazovať na účet súdneho exekútora.

6. Listom zo dňa 09.06.2011 (č.l. 8 spisu) žiadala Sociálna poisťovňa, ústredie Exekútorský úrad JUDr.
Mariána Janca o vrátenie najviac vyplatenej sumy z dôchodku povinného v celkovej výške 51,28 €,
ktorá bola poukázaná súdnemu exekútorovi za dobu od 24.04.2011 do 23.06.2011. Povinný zomrel dňa
XX.XX.XXXX, nárok na výplatu dôchodku trval do 23.04.2011, preto od 24.04.2011 malo byť ukončené

vykonávanie zrážok z dôchodku. Z uvedeného dôvodu suma v celkovej výške 51,28 € exekútorovi
nepatrí.

7. Z oznámenia o úmrtí vydaného Matričným úradom Mesta Žilina dňa 13.04.2011 súd zistil, že M. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: R., N. XXXX/XX, zomrel dňa XX.XX.XXXX.

8. Súdny exekútor JUDr. Marián Janec, Exekútorský úrad v reakcii na list Sociálnej poisťovne zo dňa
09.06.2011 oznámil listom zo dňa 15.06.2011 Sociálnej poisťovni (č.l. 12 spisu), že príkaz na začatie a
exekučný príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku povinného bol Sociálnej poisťovni doručený
04.12.2009, teda od mesiaca decembra 2009 vznikla Sociálnej poisťovni povinnosť vykonávať zrážky

z dôchodku. Prvá zrážka z dôchodku bola poukázaná 31.03.2010, teda Sociálna poisťovňa je so
zrážkamizdôchodkuvomeškaní.PožadovanúčiastkupretonemôžeSociálnejpoisťovnizaslať,nakoľko
nevzniklo bezdôvodné obohatenie, práve naopak oprávnenému vznikol nárok na podanie poddlžníckej
žaloby voči sociálnej poisťovni z titulu oneskoreného vyplácania zrážok z dôchodku.

9. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 4C/9/2012-20 zo dňa
24.02.2012. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, čím sa platobný rozkaz v
celomrozsahuzrušilpodľa§174ods.2O.s.p.Naodôvodnenieodporužalovanýuviedol,že sodvolaním
sa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 58/2009 je potrebné skúmať
skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre správne právne posúdenie veci. Exekútor v exekučnom konaní

vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom
Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora
a sociálnej poisťovne sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah. Občianskoprávnymi vzťahmi
sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom,
ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občiansko-právne vzťahy neupravujú

iné zákony. Tieto vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch
právnej rovnosti ich subjektov; práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy,
vznikajúce na základe prejavov vôle, vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy,
ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci
rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne. Žalovaný

poukázal na definíciu právneho postavenia súdneho exekútora v ustanoveniach § 2, § 3 a § 5 ods. 2
Exekučného poriadku. Exekútor v exekučnom konaní teda vykonáva úlohy štátneho orgánu a právne
postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej moci sa exekútor podieľa na realizácii
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Na súdneho exekútora
vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený

výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne
Občianskym súdnym poriadkom.
10. Pokiaľ teda žalobca svoj nárok vyvodzuje z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ním ako subjektom
povinným realizovať exekučný príkaz a žalovaným ako súdnym exekútorom, vykonávajúcim exekučnúčinnosť, tento sa netýkal žiadnej z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie
právnickej osoby a nevyplýval zo súkromného práva. Išlo o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie
funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické

pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačuje tým, že súdny
exekútor vystupuje voči sociálnej poisťovni ako nositeľ verejnej, zvrchovanej moci a je oprávnený
druhému subjektu jednostranne ukladať povinnosti.
11. K skutkovým okolnostiam prípadu žalovaný uviedol, že príkaz na začatie a exekučný príkaz
na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku povinného bol sociálnej poisťovni doručený 04.12.2009,

povinnosťou platiteľa dôchodku bolo teda od decembra 2009 vykonávať zrážky z dôchodku. Prvá zrážka
z dôchodku bola poukázaná 31.03.2010, žalobca bol teda v omeškaní so zrážkami z dôchodku viac ako
3 mesiace, preto ani nemohlo bezdôvodné obohatenie na strane súdneho exekútora vzniknúť, práve
naopak, oprávnenému vznikol nárok na podanie poddlžníckej žaloby voči sociálnej poisťovni z titulu
oneskoreného a neúplného vyplatenia zrážok z dôchodku. Žalovaný žiadal žalobu ako bezdôvodnú
zamietnuť.

12. Žalobca v reakcii na obranu žalovaného v písomnom vyjadrení (č.l. 26 spisu) uviedol, že začal
vykonávať zrážky z dôchodku povinného až dňa 31.03.2010, ktorý termín bol najbližším výplatným
termínom po doručení exekučného príkazu - tento spôsob vykonávania zrážok spočíva v poukazovaní
dôchodkov a spracovaní výplat dôchodkových dávok, ktoré sa v súlade s ust. § 116 zák. č. 461/2003

Z.z. vyplácajú vopred. Námietka žalovaného však nesúvisí v danej veci s podaným žalobným návrhom
z dôvodu, že poukázaním súm dôchodkovej dávky po smrti povinného nie je možné vykompenzovať
oneskorené zariadenie zrážok z dôchodku, pretože sumy poukázané po smrti povinného neboli zrážkou
z dôchodku, ale o túto sumu bol znížený základný fond invalidného poistenia. Žalobca poukázal na §
33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju

spôsobil on, alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona, pričom exekútor sa
zbaví povinnosti, ak preukáže že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od
neho možno požadovať. Týmto je potrebné rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú by bolo možné za
danýchpodmienokkonkrétnehoprípaduvyvinúť,abysazabránilovznikuškody.VuzneseníNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/58/2009 zo dňa 14.01.2010 je poukázané na to, že je potrebné posudzovať

dôkaznú situáciu z aspektu, či žalobkyňou uplatnený nárok vyplýva zo vzťahu súdneho exekútora v
zmysle § 33 EP. Žalobca trvá na podanom žalobnom návrhu, keďže má za to, že v danej veci ide o
naplnenie skutkovej podstaty § 451 OZ aj s prihliadnutím na ust. § 33 EP, pretože žalovaný tým, že
prevzal sumu 51,28 €, ktorá mu už po smrti povinného nepatrila, spôsobil žalobkyni škodu a bezdôvodne
sa obohatil o žalovanú sumu, ktorú sumu z dôchodkovej dávky prevzal, hoci mu nepatrila.

13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril ďalším písomným podaním prostredníctvom svojho právneho zástupcu
(č.l. 59 spisu), v ktorom taktiež poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/58/2009, z ktorého vyplýva,
že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, preto vzhľadom na povahu tohto
vzťahu nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451

OZ. Žalovaný zotrval na svojich doterajších tvrdeniach v rámci produkovanej obrany a ďalej poukázal,
že dôchodok, resp. zrážkam zodpovedajúca suma dôchodku, ktorý bol povinnému žalobcom vyplatený
v období od 10.12.2009 do februára 2010, bol povinnému M. G. vyplatený neoprávnene a v rozpore so
zákonom. Sociálna poisťovňa nedodržala zák. ust. § 67 ods. 3 EP, podľa ktorého je platiteľ mzdy povinný
odo dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného a ust.

§ 66 ods. 3 EP, podľa ktorého povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie
exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok. Príkaz na začatie
exekúcie z dôchodku povinného bol vydaný dňa 04.12.2009 a bol doručený žalobcovi dňa 10.12.2009.
Žalovanýmázato,ževšetkyzrážky,ktorémubolivpriebehuexekučnéhokonaniažalobcompoukázané,
prijal oprávnene. Oprávnený mal nárok na zrážky z dôchodku povinného odo dňa doručenia exekučného

príkazu žalobcovi, pričom z hľadiska exekučného konania je nepodstatné, kedy boli žalobcom ako
platiteľom mzdy exekútorovi poukázané, t.j. aj keď sa tak stalo po smrti povinného (t.j. po 11.04.2011).
14. Splnenie predpokladov pre vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia,
teda: získanie bezdôvodného obohatenia, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková
ujma a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou

a majetkovou ujmou určitej osoby musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné
obohatenie získané. Keďže v danom prípade chýba jeden zo základných znakov bezdôvodného
obohatenia, a to jeho protiprávnosť, pričom žalovaný prijal žalobcom poukázanú sumu riadne, v
súlade so zákonom, na základe platného poverenia, podľa vydaného exekučného príkazu, za účelomuspokojenia pohľadávky oprávneného vyplývajúcej z platného exekučného titulu, preto k vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného nedošlo a žalovanému nevznikol ani žiadny majetkový
prospech, keďže zrážky z dôchodku boli ako vymožená pohľadávka vyplatené oprávnenému Orange

Slovensko, a.s. Pokiaľ aj žalobca poukázal na § 33 EP, bol povinný preukázať predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu podľa citovaného zákonného ustanovenia, teda protiprávne konanie, porušenie
zákonom stanovených práv alebo povinností, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi takýmto konaním,
alebo opomenutím a vznikom škody. Žalobný návrh, ani vyjadrenie žalobcu k odporu proti platobnému
rozkazu však skutkové okolnosti k objasneniu základných predpokladov zodpovednosti za škodu

neobsahujú.

15. Súd na poslednom nariadenom pojednávaní vykonanom dňa 23.9.2016 vykonal dokazovanie
výsluchom právnej zástupkyne žalovaného. Žalobca, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne
a včas doručené, sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neodôvodnil a nežiadal o odročenie
pojednávania.

16. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej v texte len Exekučný poriadok) exekútor je štátom
určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej
len „exekučná činnosť“).

17. Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri
výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa
čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich
vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

18. Podľa § 5 ods. 1 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor
postavenie verejného činiteľa.

19. Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

20. Podľa § 29 Exekučného poriadku exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis 3f) alebo
tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá
za škodu tomu, komu ju spôsobil on, alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto
zákona.

22. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

23. Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

24. Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej

vykonanie.

25. Podľa § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

26. Podľa § 63 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v

ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z
iných príjmov,

27. Podľa § 66 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie: a) upovedomí
o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného, b) prikáže platiteľovi mzdy, aby odo

dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného (ďalej len "príkaz na začatie
exekúcie") vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému.28. Podľa § 67 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie
exekúcie zrážkami zo mzdy) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď
mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).

29. Podľa § 67 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a
platiteľovi mzdy. Povinnému a platiteľovi mzdy sa doručí do vlastných rúk.

30. Podľa § 67 ods. 3 Exekučného poriadku platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného

príkazu vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného.

31. Podľa § 81 ods. 1 Exekučného poriadku zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak
sa však vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu
exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať
zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Výplatu

zrazenej sumy oprávneným vykoná exekútor do siedmich dní odo dňa jej prijatia.

32.Podľa§82Exekučnéhoporiadkuakplatiteľmzdynevykonázomzdypovinnéhozrážkyriadneavčas,
ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako je určený, alebo ak nevyplatí zrážky oprávnenému bezodkladne
po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy,

môže oprávnený uplatniť proti platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy
povinného zrážať.

33. Podľa § 89 ods. 1 Exekučného poriadku ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj
na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú

odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného
dôchodkového sporenia.

34. Podľa § 91 Exekučného poriadku ak sa v ustanoveniach o exekúcii zrážkami zo mzdy hovorí o

platiteľovi mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia aj na právnickú osobu a fyzickú osobu, voči ktorým
má povinný nárok na niektoré z príjmov uvedených v § 89.

35. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona

pri verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

36. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škodu
spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného

predpisu.

37. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pri
rozhodovaní vychádzal z ustálenej judikatúry (uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 58/2009 zo dňa 14.1.2009

uverejnené pod Rc 13/2010, nález ÚS SR III. ÚS 192/06 z 3. novembra 2006), podľa ktorej
sa právny vzťah medzi súdnym exekútorom a účastníkom exekučného konania nemôže považovať
za súkromnoprávny vzťah, za takýto právny vzťah sa nemôže považovať ani vzťah medzi súdnym
exekútorom a platiteľom mzdy a iného príjmu povinného. Z definície právneho postavenia súdneho
exekútora v Exekučnom poriadku vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho

orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa
exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR. Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť
ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom,
a to Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Ustanovenie § 5 ods. 2

Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. septembra 2005 (kedy nadobudla účinnosť jeho novela
daná zákonom č. 341/2005 Z.z.) výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom
verejnej moci.38. Žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odvodzuje z právneho vzťahu, ktorý
vznikol medzi ním ako platiteľom iných príjmov povinnej v exekučnom konaní a súdnym exekútorom
vykonávajúcim exekučnú činnosť a netýkal sa niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej

osoby alebo existencie právnickej osoby a nevyplýval zo súkromného práva. Išlo o verejnoprávny
vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého súdny exekútor a platiteľ iného príjmu
povinnej nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na
súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor)
vystupoval voči druhému (platiteľovi iného príjmu) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený

druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti (§ 66 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku v spojitosti s § 89 EP ) oprávňujúce súdneho exekútora prikázať platiteľovi mzdy, aby odo
dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a iného príjmu povinného vykonával zo
mzdy a iného príjmu povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému. Právny vzťah
súdneho exekútora a platiteľa iného príjmu v exekučnom konaní s týmito znakmi sa nemôže považovať
za súkromnoprávny vzťah.

39. V konaní bolo preukázané, že na základe žalovaným vydaného exekučného príkazu zrážkami zo
mzdy a iných príjmov a príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov sp. zn.
EX/438/09 povinného M. G., nar. XX.XX.XXXX voči žalobcovi ako platiteľovi mzdy a iných príjmov
doručeného žalobcovi dňa 10.12.2009 žalobca od 31.3.2011 vykonával zrážky z dôchodku povinného,

ktoré poukazoval priamo na účet súdneho exekútora (§ 81 ods 1 EP) v prospech oprávneného Orange
Slovensko, a.s. Súd mal tiež preukázané, že povinný dňa XX.X.XXXX. zomrel a týmto dňom mu zanikol
nárok na výplatu dávok sociálneho poistenia. V konaní nebolo sporné, že nárok na výplatu dávok patril
povinnému do 23.04.2011, ani že poukazovanie súm zrážok bolo zastavené až od 24.06.2011 a že po
smrti povinného až do 23.06.2011 bola žalovanému poukázaná suma 51,28 €.

40. Vzhľadom na takúto povahu vzťahu vzniknutého medzi súdnym exekútorom vykonávajúcim
exekučnú činnosť a žalobcom ako platiteľom iného príjmu nemohlo dôjsť na strane žalovaného -
súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 OZ tým, že platiteľ mzdy a iného
príjmu mu na základe exekučného príkazu na vykonanie exekúcie poukázal sumu, na výplatu ktorej už

povinný nemal nárok. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza, že sumy prijímané súdnym exekútorom v
exekučnomkonaníslúžianavymoženienárokuoprávneného.Vdanomprípadeprihliadajúcnaokolnosti
prejednávanej veci je potrebné vychádzať z podmienok uvedených v § 61 Exekučného poriadku, podľa
ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Pokiaľ teda súdny exekútor
na základe poverenia vydaného v exekučnom konaní vymohol pre oprávneného v exekučnom konaní

uplatňovanú pohľadávku, nie je možné žiadať od súdneho exekútora vrátenie vymoženej pohľadávky.
Zákon v takom prípade explicitne predpokladá nárok na náhradu škody proti štátu podľa § 4 ods. 1 písm.
a/ bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Uplatnený nárok žalobcu nemožno považovať za nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka proti žalovanému.
41. Žalobca je povinný žalobou uplatnený nárok iba skutkovo vymedziť. Právne posúdenie zistených

skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu. Pokiaľ súd rozhoduje
o nároku na plnenie na základe skutkových okolností, so zreteľom na povahu ktorých alebo spôsob
opísania ktorých prichádza do úvahy možnosť podriadenia žalobou uplatneného nároku pod inú hmotno-
právnu normu, než je uvedená v žalobe, musí vec právne posúdiť podľa zodpovedajúcej normy bez
ohľadu na to, či je v žalobe uvedený (alebo správne uvedený) právny dôvod požadovaného plnenia.

42. S poukazom na to, ako a čím žalobca vymedzil skutkový rámec, z ktorého vyvodzoval svoj nárok
na zaplatenie požadovanej sumy, je zrejmé, že pre uplatnenie nároku na zaplatenie spornej sumy
v súdnom konaní považoval za rozhodujúcu skutočnosť, že v exekučnom konaní (ako platiteľ iného
príjmu povinného) poukázal súdnemu exekútorovi vykonávajúcemu exekučnú činnosť sumu, na ktorú

už povinný nemal nárok, teda vyššiu ako mu patrila, túto sumu poukázal z verejných prostriedkov, keď
exekútor nemal postupovať v súlade zo zákonom a uvedenú sumu mu nevrátil. Bolo preto potrebné
vyriešiť otázku, či žalobou uplatnený nárok nevyplýva zo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora
za škodu spôsobenú v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor v
prípade, že osobitný zákon neustanovuje inak, zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on, alebo

jeho zamestnanec, v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Osobitným zákonom vo vzťahu k
tomuto zákonnému ustanoveniu je zákon č. 514/2003 Z.z. Zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone
funkcie exekútora je širšia, než podľa zákona č.514/2003 Z.z. Vznik zodpovednosti podľa tohto zákona
predpokladá výkon exekučnej činnosti na základe poverenia súdu podľa Exekučného poriadku. Ak všakexekútor spôsobí škodu inak, než pri takej exekučnej činnosti, ktorá má oporu v súdnom poverení,
vtedy exekútor zodpovedá podľa všeobecných predpisov o zodpovednosti za škodu. V predmetnej
veci vykonával exekútor - žalovaný exekučnú činnosť na základe poverenia súdu podľa Exekučného

poriadku. Pokiaľ by žalovaný ako exekútor nepostupoval správne tak, ako to tvrdil žalobca a v dôsledku
tohto malo dôjsť na strane žalobcu k vzniku škody, ide o nesprávny úradný postup exekútora, v prípade
ktorého prichádza do úvahy žaloba o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Predmetný zákon nedefinuje „nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto
pojmu ale vyplýva, že podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s

výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z poruchy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Za nesprávny úradný postup
exekútora vykonávajúceho úlohy štátneho orgánu v exekučnom konaní sa považuje napr. porušenie
povinnosti súdneho exekútora urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, jeho
nečinnosť pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,

právom chránených záujmov. Ak teda exekútor v exekučnom konaní nesprávne postupoval, nemožno sa
vrátenia neoprávnene zaplatenej sumy domáhať žalobou o náhradu škody proti exekútorovi, ale žalobou
o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, pričom za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti zodpovedá štát. Žalovaný teda
nebol v danej veci pasívne vecne legitimovaný, a preto z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol a ďalej

sa nezaoberal meritom veci, nakoľko by to bolo vzhľadom na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie
žalovaného nadbytočné.

43. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojitosti s ust. § 262 ods. 1
CSP a žalovanému priznal voči žalobcovi vzhľadom na plný úspech vo veci nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa s ust. § 262 ods. 1 CSP
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).