Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 61P/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214209103
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marta Murgašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1214209103.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletú S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,

zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/
a, Bratislava, dieťa matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, I., t.č. bytom I.Á. X, I., právne
zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Lužická 7, Bratislava, a otca A. B., E.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom O. L. XX, P., t.č. bytom XX B. P., P. G., A., Q. D., právne zastúpeného ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Koceľova 25, Bratislava, o návrhu na
zvýšenie výživného a úpravu styku, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na mal. S. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX Kč na

sumu XXX Eur mesačne počnúc od XX.XX.XXXX, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky
maloletej, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX B. XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,XX je otec povinný uhradiť
do rúk matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je oprávnený stretávať sa s mal. S. B., nar. XX.XX.XXXX každý posledný víkend v mesiaci v sobotu

od 10.00 hod do 12.00 hod a od 14.00 hod do 16.00 hod a v nedeľu od 10.00 hod do 12.00 hod a od
14.00 hod do 16.00 hod, za prítomnosti matky.

Odovzdanie a prevzatie maloletej sa uskutoční v mieste bydliska matky.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu v Klatovech, č. k. 11Nc 108/2011-34 zo dňa 27.05.2011 v

časti výživného na mal. S. B., nar. XX.XX.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej sa svojím návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú S. zo
sumy X.XXX Kč na sumu XXX Eur mesačne počnúc dňom 01.09.2014.

Svoj návrh matka odôvodnila tým, že maloletá S. v súčasnosti navštevuje materskú škôlku, v septembri

2014 nastupuje na prvý stupeň základnej školy. Maloletá má aj zdravotné problémy, nakoľko sa narodila
s vrodenou vadou rázštepu hornej pery, pravidelne navštevuje odborné ambulancie. Rozsudkom
Okresného súdu Klatovy zo dňa 27.05.2011 bola maloletá S. zverená do výchovy matke a otec bol
zaviazaný prispievať na jej výživu sumou X.XXX Kč mesačne. V čase rozhodovania súdu o výživnomotec maloletej pracoval v zahraničí a výška jeho príjmu nebola zistená. V súčasnosti otec maloletej
dlhodobo žije a pracuje v W., jeho čistý mesačný príjem je cca XXXX P.. Priemerné náklady na dieťa
matka vyčíslila nasledovne: ZRPŠ - 30 Eur ročne, školský klub detí pri ZŠ - 13,56 Eur mesačne, stravné

v ZŠ - cca 25 Eur mesačne, triedny fond - 10 Eur /2x ročne, družinársky fond - 4 Eur /2x ročne, krúžky
- 60 Eur ročne, cestovné - 20 Eur mesačne, lieky a hygiena - 80-100 Eur mesačne, stravné - 150 Eur
mesačne, oblečenie - cca 50 Eur mesačne. Maloletej bol zistený atopický ekzém ako aj inhalačná alergia
na rôzne typy inhalačných alergénov, s čím súvisia zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť a v
domácnosti sa musia dodržiavať rôzne protialergické opatrenia. Otec sa o maloletú vôbec nezaujíma,

nemá k nej vytvorený žiaden vzťah a ani sa o to nesnaží. Matka spláca úver, ktorý si zobral otec maloletej
v Českej republike, kde matka vystupovala ako spoludlžník. Otec peniaze utratil, odišiel do zahraničia
a dlh ostal na matke, ktorá musela vyhlásiť osobný bankrot a mesačne spláca dlžnú sumu vo výške
250 Eur.

Otec maloletej s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, bol ochotný prispievať na výživu

maloletej zvýšenou sumou 150 Eur mesačne. Okrem takto určeného výživného bol otec ochotný
prispievať na lieky, školskú činnosť a oblečenie pre maloletú celkovou sumou 400 Eur ročne. Vzhľadom
na problematický kontakt s maloletou otec navrhol, aby súd určil styk s maloletou každú tretí víkend v
mesiaci a to v sobotu od 10.00 hod do 18.00 hod a v nedeľu od 10.00 hod do 18.00 hod za prítomnosti
matky.

Matka s návrhom otca na úpravu styku nesúhlasila, keďže maloleté dieťa nemá záujem byť s otcom.
Otec o maloleté dieťa nejavil záujem, v roku 2014 bol s maloletou iba raz. Vzhľadom na vyjadrenia
klinického psychológa, ktorý vyšetroval maloletú, matka navrhovala určiť styk otca s maloletou raz v
mesiaci v sobotu od 11.00 hod do 18.00 hod za prítomnosti matky. Proti telefonickému kontaktu otca s

maloletou nemala matka námietky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s
rozhodnutím o prijatí maloletej do 1. ročníka základnej školy, príjmom matky, príjmom otca, potvrdeniami
o zdravotnom stave maloletej, výdavkami na maloleté dieťa, fotografiami, ako aj ďalšími listinnými

dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav veci.

Vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu v
Klatovech zo dňa 27.05.2011, č.k. XXNc XXX/XXXX-XX. Týmto rozsudkom bola maloletá S. zverená
do výchovy a opatery matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživou sumou X.XXX Kč mesačne

splatnou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.01.2011. Zročné výživné
za obdobie od 01.01.2011 do 31.05.2011 v sume 10.000 Kč bol otec povinný doplatiť matke do 3
mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

VčaseposlednéhorozhodovaniasúduovyživovacejpovinnostimalamaloletáS.Xroky.Maloletábývala

s matkou v prenajatom byte v S., otec sa o maloletú nezaujímal a na jej výživu neprispieval žiadnou
čiastkou.Matkadoapríla2011poberalarodičovskýpríspevokvovýške7.600Kčaprídavkyvovýške500
Kč mesačne, od 17.05.2011 bola evidovaná na úrade práce. Otec maloletej sa zdržiaval pravdepodobne
v zahraničí, jeho majetkové a zárobkové pomery neboli súdu preukázané, preto bola výška vyživovacej
povinnosti na maloletú stanovená s ohľadom na jeho schopnosti, možnosti a platové ohodnotenie

možných voľných pracovných miest pre zamestnancov s maturitou v danom okrese. Obidvaja rodičia
mali vyživovaciu povinnosť len k maloletej S..

Maloletá S. nastúpila dňom 01.09.2014 do prvého ročníka základnej školy, čím podstatne narástli
náklady spojené s jej výchovou. Výdavky na maloletú matka vyčíslila v priemere na sumu cca 400

Eur mesačne, pričom tieto výdavky pozostávajú zo školských poplatkov, poplatku za školskú družinu,
stravné v škole i doma, výdavky na krúžky maloletej, na cestovanie, na nákup liekov, hygienických
potrieb, krémov a na nákup oblečenia pre maloletú. Maloletá má zvýšené výdavky súvisiace s jej
zdravotným stavom. Pre rázštep hornej pery absolvovala po narodení operáciu, v súčasnosti bola
maloletej doporučená ešte korekčná operácia hornej pery a operácia pre odstávajúce ušnice. Z

dôvodu alergickej nádchy je maloletá sledovaná v imunoalergologickej ambulancii, pravidelne užíva
antihistaminiká a v domácnosti je nutné dodržiavať protialergické opatrenia. Maloletá má atopický
ekzém, čo si vyžaduje premasťovanie kože hypoalergénnymi mliekami, ktoré nie sú hradené zdravotnou
poisťovňou, maloletá musí používať aj špeciálne prípravky na umývanie a do kúpeľa zabraňujúcevysušovaniu kože, jej oblečenie musí byť z čistej bavlny, nakoľko všetky ostatné materiály zhoršujú jej
zdravotný stav. Pri preventívnej prehliadke bolo u maloletej zistené chybné držanie tela a plochonožie,
vyžadujúce si ortopedické pomôcky (matrac, špeciálna obuv). Okrem toho má maloletá aj problémy so

zažívaním, je alergická na bielkovinu kravského mlieka, má problémy so štítnou žľazou, hormonálne
problémy. V dôsledku týchto zdravotných problémov je nutné maloletej zabezpečovať BIO stravu a
mliečne produkty nahrádzať potravinami zo sóje a pod. Podľa potvrdenia základnej školy maloletá S.
sa nezúčastňuje žiadnych mimoškolských akcií financovaných rodičmi, ako sú školy v prírode, plavecký
kurz, korčuľovanie a pod., nakoľko to rodinný rozpočet matke neumožňuje.

Matka maloletej je od 08.07.2013 zamestnaná v spoločnosti U. O. S. s.r.o. ako operátorka pohľadávok.
Priemerný mesačný netto príjem matky za obdobie od X-XX/XXXX činil XXX,XX Eur, za obdobie od
1-12/2014 netto príjem XXX,XX Eur a za obdobie od 1-8/2015 činil netto príjem XXX,XX Eur. Matka býva
spoločne so svojim priateľom A. S. a s maloletou dcérou v prenajatom byte s mesačným nájomným vo
výške 500 Eur, na nájomné matka prispieva sumou 250,- Eur. Priateľ matky pomáha matke s výchovou

maloletej a vypomáha jej aj finančne. Medzi ďalšie mesačné výdavky matky patrí: doprava 30 Eur,
strava 120 Eur. Matka spláca úver, ktorý si vzal otec maloletej v roku 2007 a pri ktorom vystupovala ako
spoludlžníčka, a to splátkou vo výške 250 Eur mesačne.

Otec maloletej od roku 2010 žije a pracuje vo K. I.. Priemerný mesačný netto príjem otca za obdobie

od 2-12/2013 činil X.XXX,XX libier a za obdobie od 1-12/2014 netto príjem X.XXX,XX libier. V decembri
2014maloteczdravotnéproblémy,vdôsledkučohoukončilpracovnýpomerusvojhozamestnávateľa.V
januári 2015 otec nastúpil do nového zamestnania, kde v období od 16.01.2015 do 13.03.2015 dosiahol
priemerný týždenný príjem vo výške XXX,XX libier netto, od apríla 2015 dosahuje priemerný týždenný
príjem vo výške XXX libier netto. Otec maloletej býva spoločne so svojou partnerkou v 2-izbovom dome,

za prenájom ktorého platí cca 800 libier mesačne. Je vlastníkom motorového vozidla zn. Saab, rok
výroby 2005, za ktoré platí poistku 1250 libier ročne, cestnú daň 220 libier ročne a za technickú kontrolu
vozidla 35-40 libier ročne. Medzi ďalšie mesačné výdavky otca patrí: strava 100 libier, oblečenie 30 libier,
telefón 25 libier, kozmetika 20 libier.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately, zo dňa 31.07.2015 vyplýva, že bol vykonaný pohovor s maloletou S., a to bez
prítomnosti matky. Maloletá S. uviedla, že ide do X. ročníka základnej školy. Vysvedčenie bolo dobré,
mala samé jednotky iba zo slovenčiny mala dvojku. Doma býva spolu s mamou a jej priateľom A.. S
priateľom matky si rozumie, hrajú sa a občas vymýšľajú všelijaké bláznivé veci. Majú aj psíka, volá sa

Angel boy. V byte má svoju izbičku, v ktorej má poschodovú posteľ. Izbu má novo zariadenú, pomáhala
a vyberala si farbu. Maloletá ďalej uviedla, že s otcom sa nevidela dávno, ani si nepamätá, kedy to bolo.
Nechce sa s ním stretávať, lebo sa o ňu nestará. Keď bola s ním, tak ju zatváral - v izbe, do auta. Vtedy
nemohla nič robiť. Otec jej nevymieňal ani spodné prádlo. Občas na ňu aj kričal. Otec nepočúva, čo by
chcela ona, robí si len svoje veci. Tato je teraz v W.. Cez Vianoce ju zobral do Košíc k babke a bola tam

15 dní, čo bolo veľa. Bolo jej smutno za mamou. Naposledy jej doniesol vymaľovanky a nejaké veci do
školy k vysvedčeniu, ale nechal to u pani učiteľky, tak sa s ním nestretla.

SvedkyňaA..W.G.,klinickápsychologičkaDetskejfakultnejnemocnicespoliklinikouBratislava,uviedla,
že matka maloletej ju prvýkrát navštívila v júli 2014 na odporučenie kožnej lekárky pre podozrenie,

že zdravotné problémy maloletej môžu byť psychického charakteru. Svedkyňa postupne vyšetrila aj
maloletú bez prítomnosti matky. Svedkyňa má za to, že maloleté dieťa má nárazové nepravidelné
stretávania s otcom. Aby sa však nadviazal dobrý kontakt s otcom, musí byť tento kontakt pravidelný.
Svedkyňa nezistila, že by bolo dieťa ovplyvnené matkou až na vyjadrenia dieťaťa ohľadne finančnej
situácie v rodine. V tomto smere mohla byť maloletá ovplyvnená. Maloletá jednoznačne otca odmieta,

nechce s ním ani telefonovať. Partnera matky vníma ako rodinu, oslovuje ho buď krstným menom alebo
ako rodiča. Podľa svedkyne by kontakt dieťaťa s otcom za prítomnosti matky bol v prospech dieťaťa.
Pokiaľ má dieťa negatívny vzťah k otcovi je potrebné, aby bola matka prítomná. V záujme dieťaťa by bolo
vhodné, pokiaľ si dieťa zvykne, realizovať styk raz do mesiaca v sobotu a nedeľu za prítomnosti matky
cca 2 hodiny. Ak sa dieťa bude cítiť dobre, môžu sa rodičia dohodnúť aj na širšom styku. Prespávanie

dieťaťa u otca svedkyňa nedoporučovala. Dieťa by malo byť vedené k tomu, kto je biologickým otcom,
hocizačnepartneramatkyoslovovaťotecalebotato.Dieťasamusívysporiadaťstým,žemálenjedného
biologického otca a tiež jednu matku. Svedkyňa doporučovala realizovať styk otca s dieťaťom raz do
mesiaca v sobotu a nedeľu po dvoch hodinách za prítomnosti matky. Úlohou matky je pripraviť dieťa nastretnutie s otcom. Zároveň je potrebné, aby rodičia vytvorili pri styku takú atmosféru a aby styk prebiehal
v prostredí, v ktorom sa dieťa dobre cíti. Dieťa chodí s matkou k svedkyni na podpornú terapiu, svedkyňa
dáva matke rady ako východné poradenstvo. Skutočnosť, že by kožné problémy dieťaťa boli spôsobené

len stresom, sa jednoznačne nepotvrdila. Stres však môže tieto problémy zhoršovať.

V priebehu konania otec zmenil svoj pôvodný návrh na úpravu styku a navrhol určiť styk s maloletou
posledný víkend v mesiaci v sobotu a v nedeľu 2 hodiny doobeda a 2 hodiny poobede podľa režimu
dieťaťa. Matka súhlasila s určením styku otca s dieťaťom raz do mesiaca v sobotu v rozsahu 2 hodín a

v nedeľu v rozsahu 2 hodín za prítomnosti matky, nakoľko maloletá má každú nedeľu v poobedňajších
hodinách doučovanie zo slovenského jazyka.

Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na sumu 250 Eur mesačne. Zároveň súhlasil, aby styk otca s
maloletou bol realizovaný za prítomnosti matky. Styk však navrhoval určiť v sobotu tri hodiny a v nedeľu
dvehodiny,pričompriúpravestykujepotrebnéprihliadaťajnato,žeotecmusídocestovaťzozahraničia.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených
potrieb maloletej ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov jej rodičov, pričom

odôvodnenými výdavkami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na
uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Maloleté dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom prvoradou a zákonnou povinnosťou oboch
rodičov je prispievať na výživu a potreby svojho maloletého dieťaťa až do času, kým nie je schopné
samostatne sa živiť. Vyživovaciu povinnosť k maloletej má aj matka, ktorá ju však čiastočne kompenzuje

svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre
určovanie výživného tak v pôvodnom, ako i tomto konaní a zistil, že na strane maloletej, ale aj na
strane jej rodičov došlo k podstatnej zmene pomerov. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
uplynuli 4 roky a maloletá začala navštevovať základnú školu. V súvislosti s tým sa zvýšili výdavky
maloletej, spočívajúce v úhrade školských poplatkov či nákupe školských pomôcok, ktoré sú najmä
v prípade prváčikov začínajúcich svoju školskú dochádzku značným výdavkom rodinného rozpočtu.

Zároveň má maloletá viacero zdravotných problémov (inhalačná alergia, atopický ekzém, alergia na
mlieko, ortopedické problémy, atď), v dôsledku ktorých je nutné maloletej zakupovať špeciálne potraviny,
lieky, telové mlieka či ostatné kozmetické prípravky, ortopedickú obuv a ktoré si zároveň vyžadujú
dodržiavanie protialergických opatrení aj v domácnosti. Toto všetko odôvodňuje zvýšené výdavky na
potreby maloletej. Nemožno žiadať, aby matka, ktorá sa o maloletú osobne stará, zároveň hradila

všetky tieto výdavky v plnom rozsahu. K zmene pomerov však došlo aj na strane jej rodičov. Matka
sa zamestnala a v zamestnaní dosahuje stabilný príjem. Otec maloletej na prelome rokov 2014/2015
zmenil svojho zamestnávateľa, v dôsledku čoho došlo aj k poklesu jeho príjmov. Z prehľadu príjmov otca
vyplýva, že do decembra 2014 dosahoval netto príjem cca vo výške XXXX libier mesačne, v súčasnosti
netto príjem otca činí len XXX libier týždenne. Nemožno prehliadnuť skutočnosť, že otec maloletej je

osobou v produktívnom veku, zdravotne spôsobilou vykonávať pracovnú činnosť, a preto má schopnosti
amožnostidosahovaťajvyššípríjem.Otecmápovinnosťzabezpečiťsipríjem,zktoréhobudemôcťplniť
svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére. Svoj príjem si môže zvýšiť prípadne aj brigádnickou
formou popri trvajúcom pracovnom pomere.

Na druhej strane nemožno od otca žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky
maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, platí to však aj
opačne, že je nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky samotného dieťaťa. Výdavky
na maloletú matka vyčíslila v priemere na sumu cca 400 Eur mesačne. Matka však žiadala naposledy
určenú vyživovaciu povinnosť na maloletú S. zvýšiť takmer 7-násobne, pričom takéto zvýšenie nebolo

preukázanévodôvodnenýchvýdavkochmaloletejanivpríjmochotca.ZvýšenievýživnéhonasumuXXX
Eur mesačne preto súd považoval sa primerané a zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletej S.
ako aj možnostiam a schopnostiam otca s ohľadom na jeho kvalifikáciu, vek a zdravotný stav. Vo zvyšku
súd návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol.

Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy
určeným výživným za obdobie od 01.09.2014 do 30.11.2015 (15 mesiacov - 9/2014 až 11/2015) =
X.XXX,XX Eur (15 x XXX,XX Eur; naposledy určené výživné X.XXX KČ po prepočte menovým kurzom
zo dňa 01.09.2014 suma XX,XX Eur, v tomto rozhodnutí určené výživné XXX Eur, rozdiel XXX,XX Eur).

O povinnosti otca uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 160 O.s.p..

Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou S. súd prihliadol na skutočnosť, že otec maloletej žije
a pracuje v zahraničí, odkiaľ musí na stretnutia s maloletou docestovať. Súd akceptoval návrh otca na
úpravu styku s maloletou S. počas posledného víkendu v kalendárnom mesiaci v rozsahu 4 hodín v

sobotu a 4 hodín v nedeľu, t.j. 2 hodiny dopoludnia a 2 hodiny popoludní. Keďže styk otca s maloletou bol
upravenýlenpočasjednéhovíkenduvmesiaci,matkounavrhnutýstykvrozsahucelkovo4hodinypočas
víkendu považoval súd za nedostatočný a neumožňujúci budovanie vzťahu otca s maloletou dcérou. Ak
má maloletá počas víkendu nejaké aktivity, napr. doučovanie, tieto je potrebné časovo prispôsobiť tak,
aby sa styk otca s maloletou mohol realizovať.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa ustanovenia § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).