Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201558
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116201558.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne: M. R., nar. X.X.XXXX, bytom O.,
M. A. X, zastúpenej advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o
vydaniebezdôvodnéhoobohateniaaurčenieneprijateľnostizmluvnejpodmienky,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C/23/2016-46 zo dňa 11.7.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie vo výške 727,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 727,33 eur od 13.2.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň určil, že
zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXX z 22.11.2003 uvedená vo všeobecných obchodných
podmienkach poskytnutia úveru bod 13 v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou,
je neprijateľná. Posledným výrokom rozsudku priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške

100 %, ktorej výška bude určená samostatným uznesením.

2. V dôvodoch rozsudku uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 22.11.2003 zmluvu o úvere č. XXXXXXX
vo výške 597,49 eura, za poplatok vo výške 477,99 eura s tým, že celkovú čiastku vo výške 1.075,48
eur sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému v 20 dvojtýždňových splátkach po 53,77 eur. V
Zmluve nie je uvedená hodnota RPMN. Podľa emailovej komunikácie zmluva bola uhradená dňa
16.1.2013. Podľa vkladu (č.l. 8) žalobkyňa uhradila žalovanému dňa 16.1.2013 sumu 1.324,82 eur.

Prvoinštančný súd konštatoval, že posudzovaný právny vzťah strán sporu je právnym vzťahom
založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobkyňa bola od uzavretia
zmluvy v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa, preto uvedený právny vzťah je
v režime spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti. Právny vzťah účastníkov konania tak súd prvej
inštancie posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu

zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Vykonaným dokazovaním
hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Žalobkyňa v konaní žiadala učiť, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa
22.11.2003, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 13) v tej časti poplatku,ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorene Zmluvy o úvere,
spolu so všetkou administratívou s tou spojenou je neprijateľná podmienka a domáhala sa vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 727,33 eur. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na vyhlásení

zmluvnej podmienky za neprijateľnú, tak vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, konštatoval, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako
spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento
naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo
z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn.
1Co/237/2013).

3. Prvoinštančný súd následne skúmal tu časť poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce
náklady na vypracovanie a uzatvorene Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tou spojenou.
Podľa bodu 13 Všeobecných obchodných podmienok poplatok, ktorý má žalobkyňa žalovanému

vrátiť pozostáva z 1/3 úroku a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorene Zmluvy o úvere, spolu so
všetkou administratívou s tou spojenou. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 597,49 eur, pričom
sa zaviazala vrátiť 1.075,48 eur. Náklady na vypracovanie a uzatvorene Zmluvy o úvere, spolu so
všetkou administratívou s tou spojenou teda predstavujú sumu 477,99 eur. Z toho je zrejmé, že tieto
tvoria podstatnú časť odplaty, ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanému. Súd tento poplatok vyhodnotil

ako neplatný z dôvodu rozporu s § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona. Obchádzanie
zákona videl súd v tom, že dojednaním tak vysokého poplatku, vo výške dvojnásobku úroku, nie je
ničím iným ako snahou obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov pri úvere nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi a zároveň mal spôsobiť neúmerne navyšovanie úveru. Z rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky je zrejme, že dojednanie úrokov v neprimeranej výške bolo a je v rozpore s dobrými mravmi

(§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Taktiež je zrejmé, že takýto poplatok značne prevyšuje náklady,
ktoré má žalovaný s vypracovaním a uzatvorením zmluvy, a preto je takýto poplatok neprimeraný a
aj z tohto dôvodu sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd je preto toho názoru, že poplatok,
ktorému zodpovedajú 2/3 nákladov na vypracovanie a uzatvorene Zmluvy o úvere, spolu so všetkou
administratívou s tou spojenou spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľný. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje
záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. Taktiež
poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 11C/42/2012-46 zo dňa 13.09.2013 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/219/2013-91 zo dňa 21.08.2014 bolo určené,

že zmluvná podmienka v úverovej zmluve, o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou,
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a ako taká je absolútne neplatná. V danej veci ide o
rovnakú zmluvnú podmienku, a preto je žalovaný je povinný zdržať sa používania podmienky s takýmto
znením. Keďže žalovaný na tejto podmienke trval, súdu nezostávala iná možnosť ako ju opätovne

vyhlásiť za neprijateľnú.

4. Súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
727,33eur, uviedol,že Zmluvaneobsahujeúdajpodľa§4ods.2písm.g)ZoSÚ,atoročnúpercentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Keďže úver zo Zmluvy uzavretej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov a medzi účastníkmi
nebolo sporné, že žalobkyňa z poskytnutého úveru 597,49 eur uhradila žalovanému sumu 1.324,82 eur,
žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 727,33 eur, a preto ho súd zaviazal toto
bezdôvodné obohatenie vydať.

5. Ďalej prvoinštančný súd, uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania.
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci
ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na

premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd nemá dôvod neveriť, že žalobkyňasa o bezdôvodnom obohatení dozvedala v november 2015, kedy sa uskutočnilo stretnutie so J. a
taktiež žalovaný nepreukázal, že sa tak dozvedela skôr. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu tak žalovaný
ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho

povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Zákon
o spotrebiteľských úveroch jednoznačne stanovoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
neuvedenie RPMN v Zmluve nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom. Vzhľadom na uvedené má súd
za to, že nárok žalobkyne nie je premlčaný. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom,

ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody
účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaný, podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný
splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného
obohatenia súd považoval doručenie žaloby žalovanému, a preto sa nasledujúci deň dostal žalovaný
do omeškania. Vzhľadom na uvedené zaviazal ho súd na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo
výške 8,05% ročne zo sumy 727,33 eur od 13.2.2016 až do zaplatenia.

6. Prvoinštančný súd o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, a preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O
výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením

7. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Napadnuté rozhodnutie považuje za
nepreskúmateľné, nakoľko súd predmetné rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. §
157 ods. 2 O.s.p.. Žalovaný zastáva názor, že žalobkyňa na určení neprijateľnosti/neplatnosti zmluvných
podmienok nemá naliehavý právny záujem. Odvolateľ zdôraznil, že vo vyjadrení k žalobe vzniesol

námietku premlčania a má za to, že požadovaný nárok žalobkyne sa stal premlčaný. K premlčaniu
došlo tak v objektívnej ako i subjektívnej lehote, a to dňa 16.1.2016. Žalobca uplatnil svoj nárok až dňa
27.1.2016. V súčasnosti eviduje úver ako uhradený. Žalovaný zastáva názor, že zo zmluvy o úvere
nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe
platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za

neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový
prospech získal žalovaný poctivých zdrojov. Žalovaný rázne odmieta, že by z jeho strany došlo k
bezdôvodnému obohateniu. Navrhuje zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle ustanovení 378 a nasl. CSP bez
toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie
vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho
viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní

napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP).

9. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom
stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
súdov SR (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

10. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2

CSP) dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu
či zrušenie napadnutého rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Prvoinštančný
súd pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové
závery a vec napokon aj správne právne posúdil. Dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú odpoveď
na pre vec rozhodujúce skutkové otázky i na právne posúdenie nárokov. Odvolací súd je toho názoru,

že spĺňa v celom rozsahu náležitosti dané ustanovenia § 220 CSP a v podstate dáva odpoveď i na v
odvolaní uplatnené odvolacie dôvody.11. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13.Rozhodnutiesúduprvejinštanciejevecnesprávne,odvolacísúdsasnímvcelomrozsahustotožňuje

a na správne zdôvodnenie aj v celom rozsahu odkazuje.

14. V súvislosti s uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd snáď môže uviesť len nasledovné.

15. Podľa § 52 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 (ďalej len ako „OZ“),
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v

ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ
a na druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).

17. Podľa § 53 ods.4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods.1,2 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 879 e/ ods. 3 OZ v znení účinnom od 1.4.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a

54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj
s ustanovením § 55 ods.1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré
nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po
uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť

od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa
odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do
troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

20. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy

medzi účastníkmi, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. V zhode so súdom prvého stupňa ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že

právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere pod č. 8200290 z 22.11.2003 je
vzťahom spotrebiteľským v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože nepochybne ide
o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. nakoľko ide o dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov vo forme úveru.

22. Nie je dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že žalobca na určení neprijateľnosti/neplatnosti
zmluvných podmienok nemá naliehavý právny záujem.23. Naliehavý právny záujem žalobcu - spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 53a Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa
napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem
je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Preto ho spotrebiteľ nemusí
preukazovať.

24. K žalovaným vznesenej námietke premlčania aj odvolací súd má za to, že na strane žalovaného

v predmetnej veci došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3-
ročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu
došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela v
novembri 2015, žalovaný nepreukázal, že by sa o tom dozvedela skôr. Odvolací súd sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne stanovoval
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemožno neuvedenie RPMN v zmluve o úvere hodnotiť

inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne
s nepriamym úmyslom. V svetle týchto úvah aj odvolací súd má za to, že nárok žalobkyne nie je
premlčaný.

25. Pokiaľ ide o vrátenie bezdôvodného obohatenia, je potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej zmluve nie je uvedená
ročná percentuálna miera nákladov predmetného spotrebiteľského úveru (RPMN), čo spôsobuje,
že v zmysle § č ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy
medzi účastníkmi, je potrebné takýto úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

26. Pokiaľ ide o samotný poplatok, je potrebné súhlasiť aj s tým, že v 2/3-tinách je tento poplatok
neúmerne vysoký, a to vo vzťahu k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku
administratívnu činnosť. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje o aké činnosti ide, pričom
2/3-tiny z tohto poplatku predstavuje 80 %-né navýšenie úveru. Takýto poplatok je neúmerne vysoký a v
tomto slova zmysle aj taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. To je ďalší dôvod na určenie neplatnosti

tejto časti dojednaného poplatku.

27. Z uvedeného vyplýva, že tak z dôvodu absencie RPMN v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere, ako aj z dôvodu vzťahujúceho sa na 2/3-tiny tohto poplatku (neúmerne vysoké a nešpecifikované
administratívne náklady na spracovanie úveru), je predmetný poplatok v celosti neakceptovateľný

a predstavuje bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak ako to
konštatuje správne aj súd prvého stupňa.

28. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné súhlasiť aj s určením absolútnej neplatnosti a
neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k 2/3-tinám tohto poplatku z úveru, pretože skutočne ide

o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi
tohto konania ako dodávateľom a spotrebiteľom.

29. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky týkajúcej sa časti predmetného poplatku za poskytnutie
úveru v zmysle bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je možné vyvodiť z generálnej

klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých
mravov, ako to analyzuje v odôvodnení svojho rozhodnutia aj súd prvého stupňa.

30. Skutočne je potrebné konštatovať, že takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký, v konaní
absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľ s jeho podstatou bola oboznámená, nakoľko je súčasťou

spomínaných Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalovaného a nie je uvedený priamo v texte
zmluvy, pričom tento poplatok nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa (jeho časť v rozsahu 2/3-tín)
na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Naviac je potrebné konštatovať, že nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal odrážať úrok
z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených

nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne
vysoký.31. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že ide vlastne o situáciu typickú ako je judikovaná v
rozsudku Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom
tento súd konštatoval, že ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa, pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.

32. To znamená, že tento súd aj dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytovaním úveru považuje

za neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatuje, že za tento poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi
skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na neurčitosť a
nešpecifikovanosť predmetných 2/3-tín poplatku.

33. Vo vzťahu k rozhodnutiu prvoinštančného súdu o priznaní náhrady trov konania žalobkyni v rozsahu
100 %, vo vzťahu k tomuto neboli zo strany odvolateľa podané námietky, preto odvolací súd viazaný

rozsahomadôvodmiodvolanianemaldôvodvýrokrozsudku,ktorýmprvoinštančnýsúdpriznalžalobkyni
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, preskúmavať.

34. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa v odvolacom konaní bola plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

36. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (ust. §
3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a ust. § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.