Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116220590
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116220590.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu J.. V. S., N..

XX. XX. XXXX, A. Q. XXXX/XX, XXX XX W., proti žalovanej B. W., N.. XX. XX. XXXX, A. N. B. XX, XXX
XX A. A., W. W. Y. V. B. W. - P., N. B. XX, XXX XX A. A., J.: XXXXXXXX, o zaplatenie 375,68 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 375,68 Eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne
zo sumy 76,77 Eur od 16. 05. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 263,38
Eur od 26. 05. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 35,53 Eur od 11. 02.
2015 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca m á nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 07. 01. 2016 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 375,68 Eur
z titulu zmluvy o nájme nebytových priestorov.

2. Žalovaná žiadala návrh zamietnuť.

3.Súdvykonaldokazovaniežalobnýmnávrhom,výsluchomstrán,zmluvouonájme,dodatkomkzmluve,

vyúčtovaním energie za rok 2014, faktúrou splatnou 25. 05. 2014 za dodávku máj 2014 v sume 263,38
Eur, za apríl 2014 v sume 263,38 Eur, výpisom účtu žalovanej, výdavkovými pokladničnými blokmi,
vyúčtovaním energií za január, február 2014 na sumu 217,01 Eur, faktúrou za marec 2014 na sumu
263,38 Eur, za mesiac február na sumu 72,-- Eur, vyúčtovaním za rok 2013 na sumu 15,24 Eur a zistil
tento skutkový stav:

4.Podľatvrdeniažalobcutentouzatvorilsožalovanouzmluvuonájmenebytovýchpriestorovč.2/12/HE.

Žalovaná neuhradila nájomné za mesiac apríl 2014 splatné 15. 05. 2014 v sume 76,77 Eur, za mesiac
máj 2014 splatné 25. 05. 2014 v sume 263,38 Eur a z titulu vyúčtovania dodávok za služby spojené s
užívaním nebytových priestorov sumu 35,53 Eur splatnú 10. 02. 2015. Z týchto dôvodov žiadal návrhu
vyhovieť a zaviazať žalovanú zaplatiť sumu 375,68 Eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy
76,77 Eur od 16. 05. 2014 až do zaplatenia, zo sumy 263,38 Eur od 26. 05. 2014 až do zaplatenia a vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 35,53 Eur od 11. 02. 2015 až do zaplatenia.

5. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že z titulu zmluvy o nájme nemá voči žalobcovi žiadne
podlžnosti. Podala výpoveď z nájomnej zmluvy v mesiaci február 2014, keď v polovici mesiaca február
2014 priestory opustila a vrátila kľúče. Žalobca trval na 3-mesačnej výpovednej lehote s platením
nájomného, aj keď priestory už nevyužívala. Uhradila nájomné za január 2014 v plnej výške, za februárv plnej výške dňa 09. 04. 2014 a 3-mesačné nájomné po dohode so žalobcom splácala mesačne
v splátkach po 100,-- Eur mesačne počnúc mesiacom jún 2014 až február 2015. Spolu uhradila
takýmto spôsobom sumu 789,-- Eur. Nárok žalobcu na zaplatenie energie za rok 2015 považovala za

neopodstatnený, lebo prenajatý priestor od polovičky februára nevyužívala. Tento priestor bol využívaný
inou firmou, s ktorou mali spoločný elektromer aj vodomer. Pri odovzdávaní kľúčov jej žalobca neukázal
stav elektromeru ani vodomeru, čím by preukázal jej spotrebu.

6. Žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaná uhrádzala splátky, tieto platila bez špecifikovania platieb, preto

tieto platby priradzoval k najstarším neuhradeným platbám. Doložil prehľad vystavených faktúru a ich
úhrad, ku ktorým ich priradil (č. l. 58 spisu).

7. Z pripojenej zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej podľa zákona 116/1990 Zb. medzi
účastníkmi dňa 29. 11. 2012 bolo zistené, že predmetom nájmu boli nebytové priestory v dome č. X,
N. L. E. N. Š., M. A. A., vo vlastníctve žalobcu. Nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú počnúc dňom

03. 12. 2012.
Výška a splatnosť nájomného bola dojednaná v článku IV. zmluvy a to vo výške 194,42 Eur za mesiac,
pričom táto výška v zmysle článku IV.3. mala byť začiatkom každého kalendárneho roka upravovaná v
závislosti na raste spotrebiteľských cien služieb v Slovenskej republike na základe zverejnených údajov
Slovenského štatistického úradu a na základe písomného oznámenia žalovanej. V článku IV.6. zmluvy

bolo dojednané, že žalovaná bude platiť za služby po obdržaní vyúčtovaní od dodávateľov služieb
podľa skutočnej spotreby, prípadne vo výške zodpovedajúcej pomeru plochy prenajatých nebytových
priestorov k celkovej ploche prenajatých nebytových priestorov v objekte. Jednalo sa o splátky za
elektrickú energiu, vodu, stočné a odvoz smetí.
V dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 29. 05. 2013 bola zmenená výška a splatnosť nájomného na sumu 260,--

Eur mesačne s tým, že odkaz na úpravu výšky nájmu na článok IV.3. zostával nezmenený.
Splatnosť nájomného bola upravená v článku IV.2. - do siedmich dní od doručenia faktúry prenajímateľa.

8. Na pojednávaní dňa 14. 06. 2017 žalovaná uviedla, že uznáva, že za mesiac január a február 2014,
kedy užívala prenajaté priestory žalobcu, by mala zaplatiť za spotrebovanú elektrinu, vodné a stočné.

Požadovaná výška z tohto titulu zo strany žalobcu sa jej však zdala byť neprimeraná. Uviedla, že aj
v minulosti robil žalobca odpočty elektromerov a vodomerov sám s tým, že jednotliví nájomcovia si
správnosť tohto odpočtu mohli skontrolovať. Keď odchádzala z prenajatých priestorov, stav elektromeru
a vodomeru neskontrolovala. Nespochybňovala zistený stav elektromeru a vodomeru žalobcom, z
ktorého vychádzal. Od júna roku 2013 užívala na prvom poschodí jednu kanceláriu a spoločné priestory,

pričom zálohovo platila za služby 50,-- Eur. Za pol roka zaplatila 300,-- Eur, pričom v januári 2014 jej
žalobca oznámil, že má preplatok. V septembri alebo v októbri 2013 prišiel do týchto priestorov aj iný
nájomník, ktorý využíval priestory viac než ona. Žalobca jej povedal, že platby bude rozpočítavať na m2.
Argumentovala tým, že pokiaľ v predchádzajúcom období, keď tam bola sama, za pol roka platila sumu
315,-- Eur, v súčasnej dobe za 2 mesiace od nej žalobca požaduje sumu 374,54 Eur, pričom tam bol aj

iný nájomca. Od žalobcu neobdržala žiadne podklady od dodávateľov energií a vody.

9. Žalobca uviedol, že žalovanej zaslal riadne vyúčtovanie za služby. Najväčšia spotreba je v zimných
mesiacoch. Stav elektromeru, ktorý odpisoval ku dňu 28. 02. 2014, vynásobil 36/104, t. j. pomerom
podlahovej plochy k celkovej ploche, ktorú užíval aj iný nájomca. Spôsob výpočtu si dal robiť firme,

pričom žiadni nájomcovia tento nenamietali. Žalobca potvrdil, že medzi ním a žalovanou existovala
ústna dohoda o splátkach dlhu po 100,-- Eur mesačne. Jednalo sa však o celkový dlh, nielen na
nájomnom ale aj za služby spojené s užívaním nebytových priestorov. Žalovaná uhradila platby za
január a február 2014, pričom mali ústne dojednané, že bude platiť aj zálohové platby za služby vo
výške 50,-- Eur mesačne. Tieto zálohové platby platila už od 15. 07. 2013. Pôvodne vyúčtoval dodávku

energií a ostatných služieb za január a február 2014 na sumu 217,01 Eur a celkové vyúčtovanie
služieb na sumu 339,01 Eur, ktoré zahŕňalo aj vodné, stočné, domový odpad. Vychádzal z cien energií
z predchádzajúceho roku. Žalovaná však chcela porovnať tieto náklady s faktúrou z elektrární. Počkal
potom na vyúčtovanie za celý kalendárny rok 2014 a v januári 2015 vyfakturoval podľa vyfakturovanej
sumy dodávateľom elektriny a vyšla mu celková suma 374,54 Eur.

10. Nepopieral, že žalovaná splácala splátky tak, ako uviedla vo svojom podaní nazvanom odpor proti
platobnému rozkazu. Tieto platby však započítaval tak, ako je uvedené v jeho tabuľke v písomnom
vyjadrení na č. l. 58 spisu. Vychádzal pri tom z vyúčtovania služieb v celkovej sume 339,01 Eur, keď vtejto sume je vypočítané za mesiace január a február 2012 alikvotná suma za spotrebovanú elektrickú
energiu vo výške 258,49 Eur, vodné, stočné 13,92 Eur, poplatok za odvoz domového odpadu 12,12 Eur.
Čo sa týka vyúčtovania dodávky elektrickej energie za toto obdobie, toto vyúčtovanie doložil do spisu na

č. l 61pv, keď vychádzal zo stavu elektromeru ku dňu 31. 12. 2013 a 28. 02. 2014 a podielu podlahovej
plochy užívanej žalovanou.

11. Pokiaľ žalovaná namietala, že neobdržala faktúry za služby, žalobca predložil korešpondenciu s jej
právnou zástupkyňou zo dňa 12. 05. 2014 a korešpondenciu so žalovanou, v ktorej vracia tieto faktúry

ako neopodstatnené s poznámkou, že došli 09. 05. 2014.

12. Predmetom žaloby bol nedoplatok z titulu nájomného za nebytové priestory a za služby spojené
s užívaním týchto priestorov za obdobie január, február 2014. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že
nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe nájomnej zmluvy medzi účastníkmi, zanikol ku dňu 31. 05. 2014.
Tiež nebolo sporné, že fakticky tieto priestory žalovaná užívala do konca februára 2014.

13. Sporná nebola otázka výšky a dátumov platieb z tohto titulu za obdobie roku 2014.

14. Žalovaná spochybňovala výšku vyčíslených nákladov za služby, najmä elektrinu a vodné a stočné za
2 mesiace roku 2014 tak, ako ju vypočítal žalobca. Jej argumenty však nesmerovali voči zistenému stavu

elektromeru a vodomeru, ani spôsobu rozpočítania nákladov, prípadne výšky vyúčtovaných služieb zo
strany dodávateľov. Porovnávala len rozsah platieb, ktoré platila v predchádzajúcom období a rozsah
vyúčtovaných platieb za obdobie január, február 2014. Nebolo sporné, že v tomto období užíval priestory
napojenénarovnakémeračeelektrinyavodyajinýnájomca,ktorýpokiaľmalvyššiuspotrebuzaobdobie
mesiacov január a február 2014, takáto spotreba sa rozpočítala podľa užívaných m2 týchto priestorov

aj vo vzťahu ku žalovanej. Takýto spôsob vyúčtovania však bol medzi stranami v spore dohodnutý, a
preto žalovaná nemohla porovnávať spotrebu za predchádzajúce obdobie, kedy tento nájomca v týchto
priestoroch sa v prevažnej miere nezdržiaval, resp. mohol mať nižšiu spotrebu.

15. Konanie medzi účastníkmi je typické sporové konanie. Od 01. 07. 2016 je účinný zákona 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok. Stranám v spore bolo doručené poučenie o ich procesných právach a
povinnostiach v zmysle § 160 a § 292 CSP. Boli poučení najmä o tom, že sú povinní uplatniť prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany včas. Takýmito prostriedkami sú najmä skutkové tvrdenia, návrhy
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Žalovaná okrem toho, že spochybňovala správnosť
výpočtu, neuviedla žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by správnosť tohto výpočtu spochybňovali (napr.

výšku vyúčtovaných služieb od dodávateľa elektriny, vyúčtovanú cenu elektriny, vodného, stočného,
správnosť odpočtu stavu elektromeru, vodomeru a pod.). Nebolo tiež preukázané, že by došlo k dohode
o splátkach dlhu len vo vzťahu k dlžnému nájomnému, prípadne že by žalovaná účel tejto platby uviedla
vo vzťahu k žalobcovi. Z uvedených dôvodov súd jej obranu považoval za nedostatočnú a návrhu
žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

16. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 O. z. a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995
Z. z., keď vychádzal zo splatnosti jednotlivých faktúr .

17. Žalobca bol v konaní úspešný. Súd o trovách konania rozhodol v súlade so zásadou úspechu v

spore tak, že úspešnému žalobcovi priznal v plnom rozsahu náhradu trov konania v zmysle ustanovenia
§ 255 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis sprílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).