Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/265/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115209659
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115209659.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Ferdinanda Zimmermann a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej
veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34
127 798, v konaní právne zastúpený JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom, s.r.o., so sídlom Sad A.
Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej: I. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. S. S., v
konaní zastúpenú JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom, so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica, o
zaplatenie 2 039,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 14C/164/2015 - 85 zo dňa 14. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 564,31 Eur,
spolu s 19,40 % ročným úrokom zo sumy 380,96 Eur od 25. 09. 2014 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 380,96 Eur od 25. 09. 2014 do zaplatenia na účet žalobcu, a
to v 20,- Eur mesačných splátkach, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcom
po právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu, pod sankciou
straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky (druhý výrok) a vo výroku, ktorým
žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške

161,59 Eur na účet právneho zástupcu žalovanej, vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., číslo
účtu právneho zástupcu žalovanej, vedený vo A.A. S., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, Y.: O
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého
rozhodnutia (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti (prvý výrok) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie
nedotknutý.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 1 475,24
Eur zastavil (prvý výrok). Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 564,31 Eur, spolu s 19,40 % ročným
úrokomzosumy380,96Eurod25.09.2014dozaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške8,00%ročne
zo sumy 380,96 Eur od 25. 09. 2014 do zaplatenia na účet žalobcu, a to v 20,- Eur mesačných splátkach,
splatných vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti odvolaním
napadnutého rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu, pod sankciou straty výhody splátok v prípade

nezaplatenia čo i len jednej splátky (druhý výrok). Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 161,59 Eur na účet právneho zástupcu žalovanej,
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (tretí výrok).2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela s žalovanou Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch spojených s Obchodným a Občianskym
zákonníkom. Na základe uzatvorenej zmluvy boli žalovanej, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom,

dočasne poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru právnym predchodcom žalobcu, ktorý
poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uzatvorená zmluva obsahovala všetky
náležitosti podľa § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola
pohľadávka voči žalovanej postúpená z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Žalovanej bolo
postúpenie pohľadávky oznámené listom zo dňa 07. 10. 2014, pričom výška pohľadávky bola ku dňu jej

postúpenia, t.j. ku dňu 25. 09. 2014 vo výške 2 039,55 Eur. Po späťvzatí žalobcom v časti sumy 1 475,24
Eur, ktorá pozostávala zo splatných a nezaplatených splátok do 08. 05. 2012 a ich príslušenstva, dlh
žalobcu predstavoval ku dňu 25. 09. 2014 sumu 564,3 Eur, ktorý predstavoval splatné a nezaplatené
splátky od 08. 05. 2012 do 08. 08. 2013 (konečná splatnosť úveru) a príslušenstva týchto splátok.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca svoj nárok
preukázal. Súd preto vyhovel žalobcovi v celom rozsahu a priznal mu nárok v rozsahu uvedenom

vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie podľa § 160 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len ,,OSP“) vzhľadom na osobné, majetkové
a zárobkové pomery žalovanej umožnil žalovanej predmetný dlh uhrádzať v 20,- Eur mesačných
splátkach,atoaždoúplnéhozaplateniadlhu,podsankcioustranyvýhodysplátokvprípadenezaplatenia
čo i len jednej splátky. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 OSP vzhľadom

na čiastočný úspech oboch účastníkov v konaní tak, že priznal žalovanej trovy právneho zastúpenia v
rozsahu 45 % čo predstavuje je čistý úspech v konaní (72 % úspech žalovanej - 27 % úspech žalobcu.
Žalovanej vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v sume 45 % zo sumy 359,08 Eur, čo
predstavuje sumu 161,59 Eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovanej
(§ 149 ods. 1 OSP).

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie, a to v časti druhého a tretieho výroku, a to
z dôvodu, že v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP., rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci žalovaná. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
povinnosť žalovanej platiť úrok z úveru vo výške 19,4 % ročne a súčasne úrok z omeškania vo výške 8

% ročne z dlžnej sumy. Podľa žalovanej žalobca vo svojom síce tvrdil, že zmluvný úrok vo výške 19,4
% z požičanej sumy sa žalovaná dobrovoľne zaviazala platiť, avšak súčasne predložil súdu Oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014, na základe ktorého právny predchodca žalobcu postúpil
žalobcovi pohľadávku vo výške 2 039,55 Eur s prísl., pričom z predloženého dokumentu je zrejmé,
že ide o predčasne zosplatnenú istinu úveru a jej príslušenstvo. Podľa názoru žalovanej teda muselo

zo strany právneho predchodcu žalobcu dôjsť k právnemu úkonu ukončujúcemu predmetnú úverovú
zmluvu. Uvedené je podľa žalovanej zrejmé aj z tej skutočnosti, že žalobca sa nedomáha zaplatenia
úrokov z úveru z tej ktorej jednotlivej splátky, ale z celkovej istiny. Z uvedeného potom podľa nej vyplýva,
že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a teda
žalobca má nárok len na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania.

4. Čo sa týka tretieho výroku napadnutého rozsudku, žalovaná uviedla, že podľa jej názoru mohol súd
prvej inštancie postupovať podľa ust. § 142 ods. 3 OSP a priznať žalovanej plnú náhradu trov konania
a to z dôvodu, že obrana žalovanej bola z viac ako z troch štvrtín dôvodná a žalobca vzal svoj návrh
v časti späť až po vyjadrení žalovanej.

5. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zmenil druhý a tretí výroku rozsudku zo dňa
14.03.2016 tak, že: ,,Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 564,31 €, s úrokom z
omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 380,96 € od 25.09.2014 do zaplatenia na účet navrhovateľa,
a to v 20,- € mesačných splátkach, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim

po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu, pod sankciou straty výhody splátok
v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 359,08 € na účet právneho zástupcu odporkyne,
vedený vo A. F. S., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: O XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia“.

6. Žalovaná si uplatnila aj náhradu trov právneho zastúpenia.7. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril a uviedol, že podľa článku I. bod 1 úverovej zmluvy nastala
konečná splatnosť poskytnutého úveru dňa 08.08.2013. Žalobca mal napriek tomu voči žalovanej nárok
na zaplatenie úroku aj po splatnosti úveru, nakoľko mu takýto nárok vyplýval jednak zo zákona, ako aj

zo znenia bodu 7.4.2 a 7.4.3. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú v zmysle znenia článku
II. bod 2. úverovej zmluvy jej súčasťou. Podľa žalobcu žiadne zákonné ustanovenie nezakazuje dohodu
zmluvných strán o tom, že žalovaný je povinný platiť popri úroku z omeškania aj zmluvný úrok až do
úplného splatenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Oprávnenosť nároku na zaplatenie úrokov aj
posplatnostiúveružalobcapreukázalustanovením§6ods.2zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských

úveroch, z ktorého jasne vyplýva, že rozhodujúcim pre zánik povinnosti dlžníka (spotrebiteľa) je moment
splatenia dlhu, nie samotná skutočnosť, že nastala splatnosť úveru.

8. Žalobca má za to, že právne predpisy upravujú len moment, odkedy si veriteľ môže uplatňovať
zmluvnéúroky,neupravujúmoment,kedymutakétoprávozaniká.Zákonodarcapretonechaltútootázku
na zmluvnej voľnosti strán. Vzhľadom na uvedenú a citovanú zákonnú úpravu rozhodujúcim momentom

pre zánik povinnosti dlžníka (spotrebiteľa) platiť úroky je vrátenie peňažných prostriedkov a nie samotná
skutočnosť, že nastala splatnosť úveru. V opačnom prípade by vznikla značná nerovnováha v právach
a povinnostiach zmluvných strán, kedy dlžník pri predčasnom splatení úveru je povinný platiť úroky len
do okamihu vrátenia peňažných prostriedkov, avšak v prípade, ak dlžník svoje povinnosti neplní riadne
a veriteľ na základe toho odstúpi od zmluvy, je dlžník od okamihu odstúpenia od zmluvy povinný platiť

len úrok z omeškania, ktorý je v danom prípade v nižšej úrokovej sadzbe. Takáto rozhodovacia prax by
dlžníka napriek tomu, že porušil svoje zmluvné povinnosti zvýhodňovala a nelogicky ukracovala veriteľa,
ktorý so svoje povinnosti riadne splnil, o odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, ktorá predstavuje
dohodnutý zmluvný úrok. Takáto rozhodovacia prax súdu by bola podľa žalobcu v rozpore so zásadou
rovnosti účastníkov konania ako aj zásadou zmluvnej voľnosti strán. Vzhľadom k vyššie uvedenému

mal žalobca za to, že zmluvný úrok si uplatnil oprávnene, v súlade s uzavretou Zmluvou o úvere ako
aj zákonom, a preto súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď žalobcovi priznal nárok na zmluvný
úrok aj po konečnej splatnosti úveru.

9. Čo sa týka napadnutého výroku rozsudku o náhrade trov konania, žalobca uviedol, že tento výrok

je plne v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok. Postup podľa § 142 ods. 3 OSP by podľa
žalobcu pripadal do úvahy len v prípade, ak by neúspech žalovanej v konaní bol len nepatrný. Čo možno
považovať za nepatrný neúspech nie je v zákone definované, avšak vzhľadom ku gramatickému výkladu
tohto slovného spojenia (synonymum - veľmi malý) možno dospieť k názoru, že neúspech žalovanej vo
výške 27 %, teda prevyšujúci jednu štvrtinu, v žiadnom prípade nemožno považovať za nepatrný. Súd

prvej inštancie preto v súlade so zásadou úspechu vyjadrenou v § 142 ods. 2 OSP, žalovanej správne
priznal len časť vyčíslených trov právneho zastúpenia vo výške 45 %, teda vo výške čistého úspechu
žalovanej v konaní. Žalovaná navyše vo svojom odvolaní neuviedla relevantný dôvod pre rozhodnutie
súdu v zmysle § 142 ods. 3 OSP, keď nepreukázala dôvodnosť takéhoto postupu.

10. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
druhom a tretom výroku potvrdil.

11. Odvolanie žalovanej bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 24. 03. 2016, teda ešte za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom

č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.“ Z citovaných ustanovení vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konanie
prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia

CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP aktuálne § 362 ods. 1 CSP) oprávneným

subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 CSP)
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP
aktuálne § 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods.
1 OSP aktuálne § 127 a § 165 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom§ 379 CSP a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom druhom a tretom výroku ako vecne správny
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

14. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 564,31 Eur, spolu s 19,40 % ročným úrokom zo sumy 380,96 Eur od
25. 09. 2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 380,96 Eur od 25.

09. 2014 do zaplatenia na účet žalobcu, a to v 20,- Eur mesačných splátkach, splatných vždy k 20. dňu
v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia až
do úplného zaplatenia dlhu, pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej
splátky a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 161,59 Eur na účet právneho zástupcu žalovanej, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti

odvolanímnapadnutéhorozhodnutiaarozhodolvzneníenunciátusvojhorozhodnutia.Dôvody,prektoré
tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozhodnutia. S týmito dôvodmi
sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Na doplnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza:

16. Žalovaná v odvolaní poukázala na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže okresný súd priznal okrem zákonného úroku z omeškania
aj zmluvný úrok vo výške 19,40 % ročne.

17. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

18. Podľa § 503 ods. 3 druhá veta Obchodného zákonníka, úroky je povinný zaplatiť odo dňa poskytnutia

do vrátenia peňažných prostriedkov.

19. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu
uzavretia Zmluvy o úvere, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia
spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

20. Na základe citovaných zákonných ustanovení krajský súd ako súd odvolací konštatuje, že
rozhodujúcouskutočnosťouprezánikpovinnostispotrebiteľa(dlžníka)platiťúrokyjevráteniepeňažných
prostriedkov (splatenie dlhu) a nie samotná skutočnosť, že nastala splatnosť úveru. V opačnom prípade
ako správne poukázal vo svojom vyjadrení žalobca by nastala značná nerovnováha v právach a

povinnostiach zmluvných strán, kedy by dlžník, ktorý svoje povinnosti neplnil riadne a veriteľ by na
základe toho odstúpil od zmluvy, bol povinný platiť len zákonný úrok z omeškania. Takáto rozhodovacia
prax by dlžníka napriek tomu, že porušil svoje zmluvné povinnosti zvýhodňovala a naopak ukracovala
by veriteľa. Vzhľadom k uvedenému mal krajský súd ako súd odvolací za to, že súd prvej inštancie vec
správne posúdil, keď priznal nárok na zmluvný úrok aj po konečnej splatnosti úveru.

21. Krajský súd ako súd odvolací súd naviac uvádza, že mu je z jeho činnosti známe, že bankové
úroky u porovnateľných úverov sa pohybujú vo výške maximálne okolo 20 % ročne. Navyše samotný
právny predchodca žalobcu je bankou, z čoho vyplýva, že výška úrokov dohodnutých v predmetnej
zmluve o úvere nemohla presiahnuť mieru úrokov poskytovanú bankami. Odvolací súd sa preto stotožnil

s názorom žalobcu, že úrok dohodnutý v zmluve o úvere predstavuje formu odmeny pre veriteľa za
poskytnutie finančných prostriedkov na základe zmluvy o úvere.

22. Čo sa týka odvolaním napadnutého tretieho výroku o náhrade trov konania odvolací súd uvádza:23. Podľa §142 ods. 2 OSP, účinného v čase prvoinštančného konania, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov právo.

24. Podľa § 142 ods. 3 OSP, účinného v čase prvoinštančného konania, aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, aj mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy

súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia.

25. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa pôvodne domáhal voči žalovanej zaplatiť sumu 2.039,55 €
a 19,40 % ročný úrok zo sumy 1.078,12 € od 26.09.2014 do zaplatenia a 8,00 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 1.078,12 € od 26.09.2014 do zaplatenia. Po vznesení námietky premlčania žalovanou, však

čiastočne zobral svoj návrhu spať a žiadal od žalovanej zaplatiť sumu 564,31 € a 19,40 % ročný úrok
zo sumy 380,96 € od 26.09.2014 do zaplatenia a 8,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 380,96 €
od 26.09.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozhodnutím návrhu žalobcu
po čiastočnom späťvzatí vyhovel.

26. Žalovaná v odvolaní poukázala na skutočnosť, že súd jej mohol podľa ust. § 142 ods. 3 OSP priznať
plnú náhradu trov konania a to z dôvodu, že jej obrana bola z viac ako troch štvrtín dôvodná a žalobca
vzal svoj návrhu čiastočne späť až po jej vyjadrení.

27. Krajský súd ako súd odvolací sa s uvedených tvrdením žalovanej nestotožnil, nakoľko postup podľa

§ 142 ods. 3 OSP by pripadal do úvahy len v prípade, ak by bol neúspech žalovanej v konaní len
nepatrný. Neúspech žalovanej vo výške 27 % vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax nie je možné
považovať za nepatrný (za nepatrný neúspech sa považuje výška maximálne okolo 10%). Súd prvej
inštancie preto správne v súlade so zásadou úspechu, vyjadrenou v § 142 ods. 2 OSP, žalovanej priznal
len časť vyčíslených trov právneho zastúpenia.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v druhom a
tretom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

29. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku nenapadnutého odvolaním (prvý výrok), ponechal

nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

30. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).