Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/278/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203691
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113203691.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 19C/61/2013-37 zo dňa 25.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody
vo výške 175,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 719,16 Eur majúcej vzniknúť žalobcovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „exekučný súd“), pretože tento nerozhodol o
žiadostiozmenuexekútoravzákonnejlehote.Žalovanémunepriznalnáhradutrovkonania.Rozhodnutie
prvostupňový súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), §
9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 a 5, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 41
ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný poriadok“).Vecne rozsudok
odôvodnil tým, že rámci skutkového stavu v prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca podal dňa
22.03.2006 návrh súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Nagyovi návrh na vykonanie exekúcie vo veci
oprávneného/žalobcu proti povinnému N. R., bytom U. XXX, C., pre vymoženie pohľadávky 12.840,- Sk
s príslušenstvom. Dňa 28.03.2006 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenie o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Senica poveril dňa 31.03.2006 vykonaním exekúcie

súdneho exekútora Ing. Bc. Karol Nagy, so sídlom exekútorského úradu Mierové nám. 4, Galanta
(poverenie číslo 5205 021212*). Dňa 29.05.2009 bola súdu doručená žiadosť oprávneného o informáciu
o stave konania. Dňa 11.01.2010 oznámil Okresný súd Senica oprávnenému, že neeviduje žiadosť o
zmenu exekútora. Dňa 08.06.2010 došlo Okresnému sudu Senica odstúpenie podania z Okresného
súdu Galanta (elektronické podanie oprávneného označené ako žiadosť o informáciu o stave konania -
dňa 24.05.2010 doručené Okresnému súdu Galanta). Dňa 15.06.2010 bol doručený Okresnému súdu
Senica návrh na zmenu exekútora zo dňa 11.06.2010. Dňa 25.08.2010 vyzval Okresný súd Senica Ing.

Bc. Karola Nagya na vyčíslenie trov exekúcie a JUDr. Rudolfa Krutého na oznámenie súhlasu s návrhom
na zmenu exekútora. Dňa 22.11.2010 oznámil JUDr. Rudolf Krutý dal súhlas s návrhom na zmenu
exekútora. Uznesením č.k. 4Er/276/2006-34 zo dňa 01.08.2011 súd vyhovel žiadosti oprávneného o
zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie vedenej pôvodne u súdneho exekútora Ing. Bc. KarolaNagya a poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorému sa exekučná vec postúpila na
ďalšie konanie (právoplatné dňa 28.09.2011). Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody doručenou žalovanej v rozmedzí od 23.04.2012 do 25.09.2012 požiadal žalobca o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci. Žalovaná na uvedenú žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neodpovedala dôvodiac, že žalobca neposkytol
v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces predbežného prerokovania
fakticky zmarený. V čase rozhodovania súdu tak uplynula šesťmesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti,
preto žalobu nemohol súd považovať za predčasnú. Poukázal na znenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, podľa
ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb. Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci

orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi
normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou
postupu. Citované ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá
predpokladá splnenie súčasne troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu
verejnej moci, vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

vznikomškody.Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomsaneviažena
vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak
ide o taký postup v konaní smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu
rozhodnutia neodrazí. Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval
všetky predpísané dielčie kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť

úradného postupu musí byť hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne
moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. Dňa 15.06.2010 bol

Okresnému súdu Senica doručený návrh na zmenu súdneho exekútora a Okresný súd Senica dňa
01.08.2011 rozhodol v zmysle § 44 ods. 9 Exekučného poriadku o zmene exekútora. Predmetné
exekučné konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo
žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd
Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom

kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a ukladať súdu zákonodarcom lehotu je riešenie, ktoré
nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho ktorého prípadu. V súdenom prípade však Exekučný
poriadok v zmysle platnej právnej úpravy v čase začatia exekučného konania neurčoval lehotu na
rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. K rozhodnutiu o zmene exekútora
sú potrebné podklady od pôvodného exekútora a bez potrebných podkladov nie je možné včas

rozhodnúť. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov
a po ich doručení bolo vo veci rozhodnuté. Pre rozhodnutie o zmene súdneho exekútora zákonná
lehota neexistuje, a teda nemožno konštatovať, že v prejednávanej veci nebola nedodržaná lehota
na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania návrhu na súd lehotu neurčoval. Žalobca
ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora

nepresadzoval zákonnými možnosťami, nijako sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal (vychádzajúc z
obsahu exekučného spisu). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto doby bol
v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako žalobca nepreukázal, že doba od doručenia
žiadosti o zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia o zmene súdneho exekútora, viedla k strate
jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce

konečnévymoženiepohľadávky,keďževmnohých inýchexekučnýchveciachžalobcuakooprávneného
bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku. Nepochybne o žiadosti zmenu súdneho exekútora bolo rozhodnuté. V zmysle judikatúry
Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy

je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S poukazom
na konkrétne okolnosti prípadu sa postup Okresného súdu Senica nevyznačuje takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy vzhľadom na objektívne dôvody, a
to vykonanie potrebných úkonov zo strany súdu nevyhnutných pre rozhodnutie súdu o zmene súdnehoexekútora. Navyše aj po podaní návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora mal a mohol
pôvodný súdny exekútor pokračovať vo vymáhaní pohľadávky od povinného, na ktorú mal poverenie
v záujme zachovania kontinuity konania. V postupe Okresného súdu Senica neboli zistené žiadne

pochybenia, konal riadne a bez prieťahov, a preto možno konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho
úradného postupu. Vzhľadom k uvedeným konštatovaniam je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka
pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny
úradný postup nebol v konaní preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu
považoval za neopodstatnený.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca napriek
márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal ich vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz
na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže
mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na

preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná,
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec
preukázať, že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci vznikla akákoľvek
škoda, či ujma. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so správou a udržateľnosťou

pohľadávky bez toho, aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov informačného systému
spravovalo pohľadávky dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou informačného systému,
kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu, kedy a akú komunikáciu vyvíjal s
pôvodnýmsúdnymexekútorom,akéakedyposielalurgencieexekučnémusúdu),keďnutnosťspravovať
pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný už tým, že nesplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k

vymáhaniu formou exekúcie. Znamená to, že vznik nákladov žalobcu ako oprávneného v exekučnom
konaní na správu a udržateľnosť pohľadávky nie je v príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu
Senicavexekučnejveci.Žalobcasvojetvrdeniaovznikumajetkovejškodyvžalobevšeobecnepopísané
nijako nezdokladoval a určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku. V časti
uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci by stačilo iba

prípadnékonštatovanieporušeniaprávaaniesúdanédôvodynapriznanienáhradynemajetkovejujmyv
peniazochsprihliadnutímnadôvodyuvedenévyššie.Samotnévedenieexekučnéhokonaniabezohľadu
na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora,
s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom
neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní.

Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Nepochybne žalobcovi
musela byť všeobecne známe vzhľadom na predmet jeho podnikania (poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov
v danej problematike rozhodcovských rozsudkov. Preto, ak by aj žalobcovi vznikla majetková škoda
a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom Okresného súdu Senica

v exekučnej veci.V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej
lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009. O takýto prípad
v prejednávanej veci nešlo, nakoľko žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená dňa 15.06.2010, a o žiadosti bolo rozhodnuté dňa 01.08.2011, preto sa
súd vznesenou námietkou premlčania nezaoberal.

Nepreukázanienesprávnehoúradnéhopostupu,reálnenepreukázanievznikuškody,chýbajúcapríčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie
uplatneného nároku pre jeho nedôvodnosť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, keď plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože
si ich neuplatnila a ani nepreukázala, že by jej trovy konania vznikli.

Protirozsudkusúduprvéhostupňapodalvzákonomstanovenejlehotežalobcaodvolanie,ktorýmžiadal,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako
odvolaciedôvodyuviedol,žeúčastníkovikonaniasapostupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,
súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K jednotlivým dôvodom odvolania žalobca uviedol,
že namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie novou právnou úpravouobsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., keď v právnom štáte nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku

právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd bol
pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím
zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z.. Súd tak svojim rozhodnutím de iure a de
facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva

názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám
nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol znalecké dokazovanie. Súd
tak znemožnil žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej
vzniku. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Navyše
súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj

práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase.

Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej „O.s.p.“), po

zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez

nariadeniaodvolaciehopojednávania(§214 ods.2O.s.p.),adospelkzáveru,žeodvolaniuniejemožné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstav,ktorývykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom,
pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdeniežalobouuplatnenýchnárokovapretožeodvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 219

ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie
správnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica spisová značka 4Er/276/2006 súd zistil, že dňa 28.03.2006
bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo
veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému: N. R., bytom U. XXX, C., pre vymoženie pohľadávky
12.840,- Sk s príslušenstvom. Okresný súd Senica poveril dňa 31.03.2006 vykonaním exekúcie súdneho
exekútora Ing. Bc. Karol Nagy, so sídlom exekútorského úradu Mierové nám. 4, Galanta (poverenie

číslo 5205 021212*). Dňa 29.05.2009 bola súdu doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave
konania. Dňa 11.01.2010 oznámil Okresný súd Senica oprávnenému, že neeviduje žiadosť o zmenu
exekútora. Dňa 08.06.2010 došlo Okresnému sudu Senica odstúpenie podania z Okresného súdu
Galanta (elektronické podanie oprávneného označené ako žiadosť o informáciu o stave konania - dňa
24.05.2010doručenéOkresnémusúduGalanta).Dňa15.06.2010boldoručenýOkresnémusúduSenica

návrh na zmenu exekútora zo dňa 11.06.2010. Dňa 25.08.2010 vyzval Okresný súd Senica Ing. Bc.
Karola Nagya na vyčíslenie trov exekúcie a JUDr. Rudolfa Krutého na oznámenie súhlasu s návrhom
na zmenu exekútora. Dňa 22.11.2010 oznámil JUDr. Rudolf Krutý dal súhlas s návrhom na zmenu
exekútora. Uznesením č.k. 4Er/276/2006-34 zo dňa 01.08.2011 súd vyhovel žiadosti oprávneného o
zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie vedenej pôvodne u súdneho exekútora Ing. Bc. Karola

NagyaapoverilsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,ktorémusaexekučnávecpostúpilanaďalšie
konanie (právoplatné dňa 28.09.2011).Predmetom konania je nárok navrhovateľa na náhradu majetkovej škody v sume 175,- Eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 719,16 Eur.

Keďže žalobca postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní
nešpecifikoval a odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto
dôvod nezistil, v tejto časti považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa
návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§

120 ods. 1 O.s.p.).

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.

Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci
na žalobcovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení §
9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, a

to aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou
právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup
taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej

moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,

ktorý v konaní o žiadosti oprávneného na zmenu exekútora nerozhodol v zákonnej lehote 30 dní, keď
rozhodnutie vydal po uplynutí 30 dní.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu

podanianávrhuozmenuexekútora.Oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbez
uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

V zmysle ods. 9 cit. ustanovenia súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň

vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Z uvedeného vyplýva, že v preskúmavanej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu tým, že o žiadosť o zmene exekútora súd rozhodol, tzn. po uplynutí 30-tich dní odo dňa
doručenia žiadosti. Súd prvého stupňa však za čas od doručenia žiadosti do jej vybavenia nebol nečinný,
ale vykonal dotazy na povereného exekútora ako aj na novonavrhnutého exekútora a vyžiadal si ich
stanovisko k žiadosti oprávneného.

Pokiaľ však ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Senica v danej veci, ktoré
by malo spočívať všeobecne v zbytočných prieťahoch pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti súdneho
exekútora o zmenu exekútora je potrebné poukázať na to, že z logiky veci vyplýva, že všeobecný
súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade,

ak o existencii prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym
z príslušných orgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu na
prieťahy, v dôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské právaalebo Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že
sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o
náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom

kompetentným pre vyslovenie takéhoto záveru. Ako na to poukazuje dôvodová spáva k novele § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. účinnej od 01.01.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol
hodnotiťpostupinéhosúduzhľadiskaexistenciezbytočnýchprieťahov,znamenalobytoabsurdnýzáver,
keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov

o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší
súdSR). V prípade,ak by sa zbytočných prieťahov dopustilnapr. Najvyšší súd SR jeho postup by mal byť
preskúmavanýsúdomnižšiehostupňa,čojezjavneabsurdnéalenpotvrdzuje,žekonštatovaťexistenciu
prieťahov v súdnom konaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom závere nič
nemení ani skutočnosť, že zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z. až s účinnosťou od 01.01.2013.

Ako odvolací súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka

existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok navrhovateľa, ani
nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné
a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a

nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by bolo nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa s
ďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu (sčasti i nesúladnou s argumentáciou prvostupňového súdu),
ktorá je vzhľadom na vyššie uvedené už irelevantná a nespôsobilá zvrátiť výsledok konania.

S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu

ako v celom rozsahu nedôvodnú, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd s použitím § 219 ods. 1,
2 O.s.p. napadnutý rozsudok, včítane správneho výroku o náhrade trov konania, (odvolacími dôvodmi
osobitne nenapadnutého) potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.

§ 142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.