Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114203155
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114203155.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.
Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne: Z. U., nar. X.XX.XXXX, bytom P. W.,
H. X, zast. G. U., X. P. W., H. X, proti žalovaným: 1/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zast. Advokátska kancelária Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613
843, 2/ Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, o určenie, že pohľadávka

žalovaných zo zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru je premlčaná, o odvolaní žalovaného v 1.
rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 40C/64/2014 - 129 zo dňa 03.11.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v 1. rade.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného
v 1. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol
žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd vyhlásil pohľadávku uplatnenú EOS KSI s.r.o. a Tatra
banky, a.s. uplatňovanú výzvou zo dňa 16.12.2013 za premlčanú. Nepriznal žalovaným v 1. a 2. rade
náhradu trov konania a vyslovil, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú povinní zaplatiť súdny poplatok za návrh.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný v 2. rade postúpil pohľadávku zo zmluvy o kontokorentnom
úvere uzavretej so žalobkyňou dňa 28.10.1999 na žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade sa voči
žalobkyni domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške 393,02 eura výzvou zo dňa 16.12.2013 majúc za to,
že takáto pohľadávka voči žalobkyni existuje. Žalobkyňa považuje predmetnú pohľadávku za premlčanú.
Okresný súd v súlade s ust. § 137 písm. c) CSP posudzoval, či má žalobkyňa naliehavý právny
záujem na takomto určení, a to s poukazom na skutočnosť, že v danej veci je potrebné preukazovať

naliehavý právny záujem, keďže naliehavý právny záujem nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu
a nejde podľa ust. § 137 písm. d) CSP o právnu skutočnosť, ktorá priamo vyplýva z osobitného
predpisu. Prvoinštančný súd následne uzavrel, že v prípade úspechu žalobkyne určením, že predmetná
pohľadávka je premlčaná, nedôjde k vyriešeniu spornosti medzi stranami sporu. K vyriešeniu spornosti
dôjde až v prípade, že žalovaný v 1. rade si uplatní túto pohľadávku na súde a námietkou premlčania
sa bude súd zaoberať. Ak uzná námietku premlčania, žalobu zamietne, v prípade neuznania žalobe

vyhovieš.

3. Keďže skúmanie naliehavého právneho záujmu je podmienkou úspešnosti žaloby o určenie bez
ohľadu na premlčanie, súd s poukazom na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobu voči
žalovanému v 1. rade ako nedôvodnú zamietol.

4. Pokiaľ ide o žalobu voči žalovanému v 2. rade Tatra banka, a.s., z vykonaného dokazovania mal
okresný súd za preukázané, že žalobkyňa bola pôvodne v zmluvnom vzťahu so žalovaným v 2. rade,ktorý postúpil tvrdenú pohľadávku voči žalobkyni na žalovaného v 1. rade. Preto okresný súd uzavrel,
že žalovaný v 2. rade nie je v spore vecne pasívne legitimovaný. Súd preto žalobu zamietol aj voči
žalovanému v 2. rade.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil okresný súd ust. § 257 CSP. Aj keď žalovaným v 1. a 2. rade,
ktorí mali vo veci plný úspech podľa ust. § 255 CSP vznikol nárok na plnú náhradu trov konania, dospel
k záveru, že na strane žalobkyne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Za
dôvod hodný osobitného zreteľa posúdil majetkové a zárobkové pomery žalobkyne, ktorá je starobnou

dôchodkyňou, výška jej starobného dôchodku činí 287,40 eura mesačne, sú jej vykonávané zrážky vo
výške 29,77 eur. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 02.09.2014 jej bolo priznané oslobodenie
od súdnych poplatkov. Navyše žalobkyňa trpí zdravotnými problémami, má zvýšené výdavky na lieky vo
výške80,-eur-100,-eurmesačne.Okresnýsúdtaktouzavrel,žeužzákladnéživotnépotrebyžalobkyne
sú ohrozené a uloženie náhrady trov konania by bolo pre žalobkyňu likvidačné.

6. Proti rozsudku, a to výroku o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade podal
včas odvolanie žalovaný v 1. rade. Navrhol zmeniť rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu
žalobkyne a žalovaného v 1. rade tak, že odvolací súd prizná žalovanému v 1. rade voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, resp. v zmysle ust. § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku
zruší rozsudok a vec vráti v napadnutom výroku na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil aj trovy

odvolacieho konania.

7. V dôvodoch odvolania namietal, že bola to práve žalobkyne, ktorá iniciovala súdne konanie a
zapríčinila vznik trov konania na strane žalovaného v 1. rade. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný
v 1. rade bol v spore plne úspešnou stranou, mal súd zaviazať žalobkyňu v zmysle ust. § 255 ods. 1

CSP na náhradu vzniknutých trov konania.

8. Pokiaľ okresný súd v spore zastal názor, že len nepriaznivé majetkové a zárobkové pomery strany
postačujú na to, aby v nich vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nepriznal úspešnej
protistrane nárok na náhradu trov konania, s uvedeným sa žalobca v žiadnom prípade nestotožňuje.

Takýmto právnym záverom súd de facto aproboval nezodpovedné konanie, čo by v praxi znamenalo,
že ak osoba nemá priaznivé majetkové a zárobkové pomery, môže zahltiť súdy tisíckami obdobných
nedôvodných žalôb, vyvolať tak trovy konania protistranám, a to bez akýchkoľvek obáv o to, že v prípade
neúspechu bude povinná takto vzniknuté trovy konania nahradiť.

9. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného v 1. rade nevyjadrila.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného
od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2
CSP a dospel k záveru, že odvolanie proti výroku okresného súdu o nepriznaní náhrady trov konania
žalovanému v 1. rade nie je dôvodné.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa, treba prihliadať na
majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých strán sporu, významnými sú tiež okolností, ktoré
viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a podobne.

13. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na správne ustálený skutkový stav súdom prvej inštancie
ohľadom majetkových pomerov, ak konštatoval, že jediným príjmom žalobkyne je starobný dôchodok v
sume 287,40 eura, z ktorého sú jej vykonávané zrážky vo výške 29,77 eur, trpí zdravotnými problémami,
so zvýšenými výdavkami na lieky 80,- eur až 100,- eur mesačne a správne uzavrel, že uloženie náhrady

trov konania by bolo pre žalobkyňu likvidačné. K tomu odvolací súd dodáva, že nepriznanie náhrady
trov konania úspešnému žalovanému v 1. rade nemá za následok výrazný nespravodlivý zásah do jeho
majetkovej sféry.14. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že súdna prax nebola jednotná pri skúmaní podmienok
uvedených v § 80 písm. c) O.s.p. (platného v čase podania žaloby).

15. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným v 1. rade uvádzané odvolacie
dôvody. Preto odvolací súd uznesenie vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v 1.
rade podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16.Žalovanýv1.radevodvolacomkonaníúspechnemal,žalobkynitrovyodvolaciehokonanianevznikli,

navyše aj vo výroku o trovách odvolacieho konania je potrebné aplikovať ust. § 257 CSP v spojení s
§ 262 CSP. Odvolací súd preto z týchto dôvodov nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 1. rade.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).