Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204646
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616204646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov

JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: Všeobecnej úverovej banky, a.s., so
sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 37 927 795, proti žalovanej Q. F.,
H.. XX.X.XXXX, C. K. D. XXX, o zaplatenie 1.184,85 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.09.2016 č.k. 9C/103/2016 - 55 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie čo do zaplatenia istiny vo výške 50,-
eur, spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne od 16.2.2016 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.184,85 eur
spolu s úrokom z omeškania, ktorého sa žalobca domáhal na základe tvrdenia, že so žalovanou uzavrel
dňa 1.8.2011 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej sa jej zaviazal

poskytnúť kreditnú kartu. Takto jej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 22,80 %. Žalovaná mala
schválený úverový rámec 600,- eur a bola povinná uhrádzať mesačnú splátku vo výške 20,- eur.
Vzhľadom na to, že táto si neplnila svoje zmluvné povinnosti, bol ku dňu 10.2.2016 vystavený výpis
z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 15.2.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to
istiny, poplatkov, sankčného úroku, štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanou
s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.184,85 eur.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru,žezmluvauzavretámedziúčastníkmijezmluvouospotrebiteľskomúverevzmyslevšeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Konštatoval z jej obsahu, že ide o formulárovú zmluvu pripravenú
vopred žalobcom, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalovaná túto
zmluvu uzavrela ako fyzická osoba nepodnikateľa. Z toho vyvodil záver o tom, že žalovaná ako
spotrebiteľka nemala možnosť reálne ovplyvniť podmienky zmluvy. Konštatoval, že na daný právny
vzťah sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. a keďže spornú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľský

úver, konštatoval, že táto musí mať aj náležitosti uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Z
obsahu zmluvy zistil, že táto bola uzavretá v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. f), i) a j) zákona
o spotrebiteľských úveroch, keďže neobsahuje všetky náležitosti. Konštatoval, že v zmluve nie je
uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskéhoúveru. Úroková sadzba úveru je uvedená neurčito, nezrozumiteľne a zo zmluvy nevyplýva ani výška
jednotlivých zložiek mesačnej splátky, pričom priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku
ani vypočítať. Mesačná splátka je uvedená bez uvedenia počtu termínu splátok. Zmluva ďalej obsahuje

len príkladný výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov na základe určitých predpokladov o čerpania
splácaní revolvingového úveru klientom. Vzhľadom na tieto skutočnosti v zmysle § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. vyhodnotil uvedený úver ako bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na zistenia z
vykonaných dôkazov konštatoval, že žalovaná vyčerpala celkovú sumu 632,21 eur a žalobcovi uhradila
sumu 680,18 eur. Z tohto dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobu zamietol. V rozsahu

späťvzatia žaloby konanie vo veci zastavil. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods.
1 C.s.p.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v jeho
zamietavom výroku a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania. V odvolaní
uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania

uvedenom v ust. § 282 C.s.p., keď žalobu zamietol z dôvodu bezúročnosti úveru, pričom pri rozhodovaní
neprihliadol na uznávajúci prejav žalovanej, ktorý táto učinila na pojednávaní konanom dňa 13.09.2016.
Táto nerozporovala nárok z dôvodu porušenia splátkového kalendára a uviedla, že je ochotná dlh
uhradiť. Z jej vyjadrenia nemožno dospieť k inému záveru ako k tomu, že dlh, ktorého zaplatenia sa
žalobca domáha táto uznala. Poukázal na to, že v podaní zo dňa 08.09.2016 žalobca navrhol rozhodnúť

vo veci rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 C.s.p., v prípade, ak žalovaná svoj dlh uzná. Má za
to, že v prípade uznania nároku žalovaným súd neskúma hmotnoprávne predpoklady uznania a takéto
posudzovanie je logicky pojmovo vylúčené aj v prípadnom odvolacom konaní, pretože by tým priamo
negovalo podstatu rozhodovania na základe uznania nároku a procesnoprávne účinky uznávajúceho
úkonu žalovaného, ktoré nie je možné vziať späť.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.11.2016 (teda po rozhodnutí súdu prvej inštancie a
po podaní odvolania žalobcu), žalobca navrhol zámenu účastníka na strane žalobcu podľa ust. § 80 ods.

1 C.s.p. tak, aby z tohto konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kartadžičova č. 8, IČO: 35 831 154, a to na základe
uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.09.2016.

7. O tomto procesnom návrhu rozhodol súd prvej inštancie svojím uznesením zo dňa 20.01.2017, ktorým

pripustil navrhovanú zmenu strany sporu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2017.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietavom výroku, ako
aj vo výroku o trovách konania a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a
na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie postupoval

zákonným spôsobom ak v dôsledku vyhodnotenia sporu medzi účastníkmi ako sporu spotrebiteľského,
vykonal vo veci aj dôkazy, ktoré žalovaná ako spotrebiteľka nenavrhla a na základe takto vykonaných
dôkazov aj správne vo veci rozhodol, pokiaľ žalobu zamietol.

9. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že tento považuje za nesprávny postup súdu prvej inštancie v

tom, že v rozpore so zásadou kontraditornosti konania vyplývajúcou z ust. § 282 C.s.p. nevychádzal z
uznávajúceho prejavu žalovanej, ktorý táto predniesla na pojednávaní dňa 13.09.2016 a nerozhodol vo
veci rozsudkom na základe uznania. Túto odvolaciu podmienku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú.
Z dôvodov prvoinštačného rozsudku je totiž zrejmé, že tento vyhodnotil spor medzi účastníkmi konania
ako spor spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia druhej hlavy C.s.p. o sporoch s ochranou

slabšej strany.

10. Podľa ust. § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

11. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že toto predstavuje výnimku z princípu procesnej
zodpovednosti strán sporu, na ktorej je založené civilné sporové konanie. Vychádza zo záveru, že
takýto princíp je ťažko zlučiteľný so sociálnou funkciou v sporoch s ochranou slabšej strany. Toto
predstavujejednozkľúčovýchustanoveníprelamujúcedispozičnýprincípvcivilnomsporovomprocesescieľom poskytnúť spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho práv garantovaných hmotným právom.
Zaobstaranie a vykonanie dôkazov v prospech spotrebiteľa ex officio je súčasťou systému ochrany
zavedenej Smernicou Rady č. 93/13/EHS vychádzajúcou z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s

predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom ako dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň
ochrany, ktorú chce Smernica dosiahnuť, Súdny dvor EÚ viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav
medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba vonkajším pozitívnym zásahom vo

vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ rozhodol, že vnútroštátny súd
musí ex offo nariadiť vykonanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie nachádzajúce sa v zmluve,
ktorá bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom patrí do pôsobnosti Smernice a v prípade,
ak to tak je, posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu tohto ustanovenia. Táto možnosť priznaná súdu
bola posúdená ako nevyhnutná preto, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana najmä s
ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti

s ich uplatnením. V tejto súvislosti je potrebné vnímať aj ust. § 295 C.s.p. Ide o vykonanie dôkazov,
ktoré by mohli byť v prospech spotrebiteľa. Ak súd vykoná nejaký dôkaz bez návrhu strán, z princípu
kontradiktórnosti vyplýva právo každej zo strán vyjadriť sa k týmto dôkazom a tiež k takto určeným
skutkovým a právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania. Z judikatúry Súdneho
dvoraEÚvyplýva,ževspotrebiteľskýchsporochjerelativizovanánielendôkaznápovinnosťspotrebiteľa,

ale aj povinnosť jeho tvrdenia. Vnútroštátny súd musí preto prihliadnuť na nekalú povahu spotrebiteľskej
zmluvy aj bez návrhu spotrebiteľa.

12. S poukazom na uvedené zásady považuje odvolací súd za správny postup súdu prvej inštancie,
ktorý s poukazom na záver o tom, že ide o spotrebiteľský spor, vykonal v záujme ochrany slabšej strany

sporu, teda žalovanej ako spotrebiteľky, aj také dôkazy, ktoré ona sama v konaní neoznačila a ani
nenavrhla vykonať a za správny považuje aj záver súdu prvej inštancie, ktorý vyvodil z takto vykonaných
dôkazov záver, že spornú zmluvu medzi účastníkmi vyhodnotil ako bezúročnú a bezodplatnú. Takýto
záver žalobca v odvolaní ani nenapáda. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietavom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.

1 C.s.p. vrátane správneho výroku o trovách konania.

13. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s§ 255 ods. 1
C.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí
a úspešnej žalovanej odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov

odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).