Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616213819
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616213819.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: Y. P., a. s., so sídlom P.,
E. V. X, S.: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o. so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovaným 1/ S. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. Q. XX,
štátny občan SR, 2/ J. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie
sumy 6 000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
12Csp/127/2016 - 63 zo dňa 09. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/127/2016-63 zo dňa 09. 03. 2017 vo výroku, ktorým

súd žalobu v časti zaplatenia dlžného úroku z istiny vo výške 1 271,57 Eur a zaplatenia zmluvného
úroku vo výške 18,90% ročne zo sumy 6 000,- Eur od 01. 09. 2016 do zaplatenia zamietol a vo výroku
o trovách konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 6 000,- Eur, dlžné úroky z istiny vo výške 656,64 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 6 000,- Eur od 01. 09. 2016 do zaplatenia v lehote

troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobu v časti zaplatenia dlžného úroku z istiny
vo výške 1 271,57 Eur a zaplatenia zmluvného úroku vo výške 18,90% ročne zo sumy 6 000,- Eur od
01. 09. 2016 do zaplatenia zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú
povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 67,8% (výrok III.). Súd na
základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zostatok na dlhu na istine žalovaných z titulu
poskytnutého úveru na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 12. 12. 2014 ku dňu
21. 09. 2015 je vo výške 6 000,- Eur. Súd mal za preukázané, že žalovaní úver nesplácali riadne a včas,

preto žalobca listom zo dňa 21. 09. 2015 vyhlásil pohľadávku z úveru za splatnú a žalovaných vyzval na
zaplatenie zostatku dlhu. Pokiaľ sa žalobca domáha od žalovaných aj zaplatenia úroku z úveru vo výške
1 928,21 Eur vyčísleného ku dňu 31. 08. 2016 a taktiež zaplatenia úroku z úveru vo výške 18,9% ročne,
ktorý bol dohodnutý v zmluve o úvere zo sumy 6 000,- Eur od 01. 09. 2016 do zaplatenia, súd dospel
k záveru, že s prihliadnutím na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru dňom 21. 09. 2015 dohodnuté
zmluvnéúrokyzposkytnutéhoúverupatriaveriteľovilendosplatnostidlhu.Posplatnostiúverunastupuje
režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu

zaniká. Súd poukázal na to, že záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým
vzťahom, úrokový záväzkový vzťah je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému
záväzku.Splnenímhlavnéhozáväzkualeboinýmsospôsobovjehozániku,zanikáiakcesorickýzáväzok
úrokový. Súd mal za to, že žalobca má právo na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku z úveru vovýške 18,90% ročne len do dňa 21. 09. 2015 kedy bola vyhlásená pohľadávka za splatnú. Z týchto
dôvodov priznal právo na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru žalobcovi len do dňa 21. 09. 2015, čo
predstavuje sumu 656,64 Eur, pričom do vyhlásenia predčasnej splatnosti, t. j. do dňa 21. 09. 2015 výška

nezaplateného úroku z úveru bola vo výške 645,35 Eur a výška z úroku z omeškania do zosplatnenia
úveru bola vo výške 11,29 Eur čo spolu predstavuje sumu 656,64 Eur. Z týchto dôvodov vo zvyšku
čo do zaplatenia úroku z úveru po vyhlásenej predčasnej splatnosti úveru vo výške 18,90% zo sumy 6
000,- Eur od 01. 09. 2016 do zaplatenia ako aj v časti zaplatenia dlžného úroku vo výške 1 271,57 Eur
ako rozdielu z dlžného úroku zo sumy 1 928,21 Eur vyčísleného do 31. 08. 2016 a vyčísleného do dňa

vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru spolu vo výške 656,64 Eur zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 CSP, a to podľa pomeru úspechu strany sporu v konaní. Z dôvodu, že žalobca bol úspešný
v konaní pomerne, súd mu priznal trovy v rozsahu 67,8%, pričom o výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca s

odôvodnením, že pokiaľ súd nepriznal nárok na zmluvné úroky z poskytnutého úveru odo dňa
zosplatnenia úveru je rozsudok v tejto časti v rozpore so zákonnou úpravou. Poukázal, že v zmysle
§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady
poskytnutého úveru. Z obsahu tohto ustanovenia nie je možné dospieť k záveru, že veriteľ nemá v
prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne

zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je tak
následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate
výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorazovo a nie po
častiach. Pokiaľ tak platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do
času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky

(zosplatenie úveru) povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Takýto
výkladbybolažabsurdný,keďžeprivodenímstavupredčasnéhozosplatneniaúveruzdôvoduporušenia
povinnosti dlžníka, by sa postavenie dlžníka zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak
by povinnosť neporušil. Takýto výklad nie je prípustný. Ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa
z poskytnutia úveru. Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a

tvorí ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa.
Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov ako k tomu súdy
vo svojej judikatúre nesprávne pristupujú. Súd odmietnutím priznania zmluvného úroku konal v rozpore
s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Hoci slovenské
súdy zastávajú líniu, v zmysle ktorej nárok veriteľa na zmluvný úrok zosplatnením zaniká, poukázal na

opačný prístup českých súdov. Navrhol, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na nové prejednanie alebo rozsudok súdu zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom
rozsahu vyhovie.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd

poukazuje na to, že z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalobca napáda rozhodnutie súdu len vo
výroku, ktorým súd žalobu v časti zaplatenia dlžného úroku z istiny vo výške 1 271,57 Eur a zaplatenia
zmluvného úroku vo výške 18,9% ročne zo sumy 6 000,- Eur od 01. 09. 2016 do zaplatenia zamietol
(výrok II.). Z týchto dôvodov odvolací súd podrobil preskúmaniu len výrok rozsudku súdu prvej inštancie
II., ktorou súd čiastočne žalobu žalobcu zamietol a ako závislý výrok podrobil preskúmaniu aj výrok o

trovách konania (výrok III.).

5. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.7. Na základe podaného odvolania žalobu, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania,

ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite
odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody
žalobcu uvedené v jeho odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel
odvolací súd k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej

inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto
poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po
preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by
sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým
a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú

založené na chybnom hodnotení dôkazov. K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že predmetnom
konania sú nároky žalobcu vyplývajúce zo zmluvy, ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou
a predmetný vzťah založený touto zmluvou je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský vzhľadom k tej
skutočnosti, že pri uzatváranie zmluvy žalobca vystupoval v postavení podnikateľa a žalovaní 1/, 2/
boli nepochybne v postavení spotrebiteľov. Pokiaľ sa žalobca v konaní dovoláva nárokov na odplatné

úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ a aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok v
termínoch dohodnutých v zmluve, teda za stavu, že by nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru,
odvolací súd uvádza, že tým, že došlo k zosplatneniu úveru zo strany žalobcu došlo aj k zmene
záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa - žalovaných 1/ a 2/ a súčasne predčasným

zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje
režim omeškania v spojení s využitím práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K predčasnému
zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa v dôsledku konania žalovaných 1/ a 2/ pričom predčasné
zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou
záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok

a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá
povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva
stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne spláca, a teda vracia veriteľovi, za čo patrí
veriteľovi dohodnutý úrok. Pri predčasom a mimoriadnom zosplatnení úveru však vzniká veriteľovi nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia

úveru. Pri predčasnom zosplatnení úveru, teda veriteľ predčasným zosplatnením navodzuje stav, v
ktoromveriteľmáprávozískaťokamžite späťcelúsumupožičanýchpeňažnýchprostriedkov,vdôsledku
čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal (po
zosplatnení úveru) stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, ale je povinný zaplatiť úver jednorazovo, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by

muinakpatrilizastavuoprávnenejdržbyprostriedkovspotrebiteľom.Jednorazovýmzosplatnenímúveru
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania vzniká nárok veriteľovi na úroky z
omeškania, a to v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z. z.

8. K odvolacej námietke žalobcu, že žalobca má v zmysle § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka
nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru, odvolací súd uvádza, že
zmluva o úvere bola uzavretá dňa 11. 12. 2014, s prihliadnutím na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré bolo do Občianskeho zákonníka včlenené zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou

od 01. 04. 2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keby sa inak mali použiť

normy obchodného práva. Hoci zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanými je absolútnym
obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a § 497 Obchodného zákonníka,
vzhľadom na zákonné ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka sa na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (pričom v konaní nebolo sporné, že dlžníci pri uzatváranízmluvy so žalobcom boli v postavení spotrebiteľov), vždy prednostne použijú ustanovenie Občianskeho
zákonníka, a to aj za predpokladu, že by sa inak riadili normami obchodného práva. Z uvedeného
zákonného ustanovenia vyplýva, že spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu

ustanovení Občianskeho zákonníka nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, ale na posúdenie všetkých práv založených touto zmluvou i keď ide o absolútny obchod v
zmysle Obchodného zákonníka. Odvolací súd v súvislosti s potrebou aplikácie predmetného zákonného
ustanovenia aj na súdenú vec poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, a to na
závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014, sp. zn. 8MCdo/13/2014,

v ktorých Najvyšší súd SR vyslovil, že ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho práva aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj
na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd v predmetných
rozhodnutiach vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01. 04. 2015
právny predpis, ktorého je súčasťou nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely, a preto sa ich

účinnosť vzťahuje aj na právne vzťahy založené predo dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia.
Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 18. 09. 2012 sp. zn. IV. ÚS
476/2012, v ktorom rozhodnutí Ústavný súd SR sa vyslovil, že považuje za ústavne akceptovateľný
výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania a nie už úrokov z úveru; odvolací súd teda uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

súladné s rozhodovacou praxou všeobecných súdov a je aj ústavne komfortné s prihliadnutím už na
hore uvedený záver ústavného súdu.

9. S poukazom už na vyššie uvedené odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
zamietajúcej časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil; rovnako potvrdil aj výrok

súdu prvej inštancie v časti rozhodovania o trovách konania, ktorý je výrokom závislým. Súd o trovách
konania rozhodol v súlade s § 255 podľa pomeru úspechu, pričom pri aplikácii ustanovenia § 262 ods.
1 O. s. p. súd rozhodol, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v rozsahu 67,8% priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovaným v rozsahu 67,8% pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP aplikujúc
ust. § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/, 2/ boli síce v odvolacom konaní úspešnou
stranou sporu a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by im prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže však odvolací súd z obsahu spisu mal nepochybne preukázané, že žalovaným 1/, 2/ žiadne trovy

konania v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, nevznikol im ani nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, a preto odvolací súd žalovaným 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).