Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Beniačová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/231/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617203550
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5617203550.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: P. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, o zaplatenie peňažnej pohľadávky 176,79 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4Csp/70/2017 zo dňa 13.
júna 2017, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby
žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu 176,79 Eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne z tejto
sumy od 01.12.2015 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že medzi
žalobcom a žalovanou bola dňa 21.10.2014 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, ktorou sa banka zaviazala zriadiť pre žalovanú účet. Vzhľadom na charakter tejto
zmluvy ju okresný súd kvalifikoval ako zmluvu spotrebiteľskú. Konštatoval, že žalobca nepreukázal
zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovanej platiť poplatky, ktoré jej boli zúčtované na ťarchu
osobného účtu a ich výšku, nepreukázal zmluvné dojednanie o výške poplatku, pričom za nedostatočný
považoval odkaz na Sadzobník poplatkov žalobcu. Ďalej okresný súd uviedol, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov sporu o povinnosti žalovanej platiť
poplatok za upomienku - prečerpanie účtu, poplatok za výzvu - debet a poplatok za kartu MasterCard,
ktoré boli účtované na ťarchu účtu. Žalobca si tiež nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k úrokom,
ktoré boli účtované na ťarchu účtu žalovanej, keďže neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej
sadzbe boli účtované. Okresný súd poukázal na ust. § 132 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého opísanie
rozhodujúcich skutočností nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca nepreukázal
zmluvné dojednania o povinnosti žalovanej platiť úroky, keď navyše tieto predstavujú odplatu veriteľovi
za poskytnuté peňažné prostriedky, pričom žalobca žalovanej peňažné prostriedky neposkytol, ale
len zúčtoval na ťarchu jej účtu poplatky. Za platné zmluvné dojednanie nepovažoval okresný súd
Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, pretože tieto majú slúžiť len na dojednania technického
alebo vysvetľujúceho charakteru. Za platné zmluvné dojednanie nepovažoval ani Sadzobník poplatkov
veriteľa. Rovnako konštatoval, že žalobcovi neprináleží poplatok za vedenie účtu, keďže v zmysle ust.
§ 711 ods. 1 Obchodného zákonníka je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov len za vykonané
transakcie. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá
mala vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, keďže na jej strane žiadne trovy konania
nevznikli a z obsahu spisu neboli žiadne trovy preukázané.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal rozhodnutie
okresného súdu zmeniť tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a budú mu priznané aj trovy
prvoinštančného a odvolacieho konania. Poukázal na ust. § 31 ods. 2 Zákona o platobných službách
a § 31 ods. 4, ods. 5 písm. d), ktoré výslovne neustanovujú, že poplatky za poskytovanie platobných
služieb musia byť individuálne dojednané. Právo účtovať si poplatky za poskytovanie produktov/služieb
muvyplynulozbodu4ods.2predmetnejzmluvy,ktorýodkazujenaSadzobníkpoplatkovstým,ževšetky
poplatky sa účtujú na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby
týka. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na najnovšiu judikatúru Súdneho dvora vo veci Home Credit
Slovakia, a.s. proti Kláre Bíroovej, z ktorého vyplýva záver, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy nemusia byť nevyhnutne v
samotnom texte úverovej zmluvy, ale ich časť môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo
v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie
je upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy a teda nebol daný
dôvod na nepriznanie takéhoto úroku.
3. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) vec
preskúmal z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a 380 ods. 1 CSP) a v preskúmavanej časti bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.
5. Odvolací súd argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní nepovažoval za opodstatnenú. Zákon o
platobných službách nepredstavuje vo vzťahu k normám spotrebiteľského práva špeciálnu úpravu,
ktorá by vylučovala aplikáciu právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, na ktorej je založená požiadavka
individuálneho (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a písomného (§ 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) dojednania zásadných zmluvných ustanovení, medzi ktoré nepochybne úprava poplatkov
a úrokov patrí. Nie je preto dôvod upustiť od ustálených záverov aplikačnej praxe súdov, v zmysle
ktorých majú všeobecné obchodné podmienky slúžiť „len“ na bližšie vysvetlenie vzájomných povinností
účastníkov zmluvy, rozhodne však nemajú byť priestorom na formulovanie tak významných náležitostí
zmluvy, akými sú poplatky za poskytovanú službu. Tieto preto musia byť esenciálnou náležitosťou
textu základnej zmluvy. Správny je záver okresného súdu, že v okolnostiach posudzovanej veci
absentuje kvalifikované zmluvné dojednanie, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na uplatnené poplatky.
Obsah sadzobníka, resp. Všeobecných obchodných podmienok je z tohto hľadiska právne irelevantný.
Ich doplňujúca povaha ako i značná rozsiahlosť a neprehľadnosť textu vylučujú možnosť, aby boli
považované za prameň základných zmluvných náležitostí. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie
Súdneho dvora vo veci Bíroová ide o rozhodnutie C-42/2015, v ktorom sa konštatuje, že Smernica
2008/48/ES nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej
strane, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti tejto smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami
a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy. Zákon o
spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v § 9, ako už bolo konštatované, presne špecifikuje podstatné
náležitosti zmluvy, ktoré musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. S poukazom na vyššie konštatované
odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, preto jeho rozhodnutie potvrdil
a potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.
6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom
rozsahu, preto jej súd priznal voči odvolateľovi, žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
7. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.