Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16Cb/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216210175
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216210175.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: ČSOB Poisťovňa,

a.s., IČO: 31 325 416, Vajnorská 100/B, Bratislava, zastúpeného splnomocnenkyňou: HMG LEGAL,
s.r.o., advokátka kancelária, Bratislava, proti žalovanému: J. A., Z.. XX. F. XXXX, bytom U. XXX/XX, L.
Š., o 84 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta aj v časti o zaplatenie 84 € s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 23. apríla 2014.
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 29. júna 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.344 € s úrokom
z omeškania. V žalobe predniesol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe
ktorého vykonával finančné sprostredkovanie pre žalobcu, čo zahŕňalo v zmluve vymedzené činnosti.

Za to mal okrem iného nárok na mimoriadnu finančnú odmenu v celkovej výške 1.400 €. Ak však zmluva
so žalobcom zanikla pred uplynutím určitého času, bol túto odmenu povinný (čiastočne) vrátiť. Keďže
zmluva so žalovaným zanikla 30. aprílu 2013, je žalovaný povinný vrátiť z tejto odmeny 90 %, t. j. 1.260
€. Okrem toho je žalovaný povinný vrátiť províziu v sume 84 € v dôsledku toho, že poistná zmluva, za
ktorej sprostredkovanie bola vyplatená, bola stornovaná.

2. Žalovaný namietol premlčanie celého nároku. Okrem toho namietol, že nie je zrejmé, z čoho žalobca

vychádzal pri výpočte uplatnených súm.

3. Žalobca v nevyžiadanej replike v podstatných častiach zopakoval obsah žaloby a doplnil, že zmluva
o obchodnom zastúpení sa spravovala Obchodným zákonníkom, podľa ktorého je premlčacia doba
štvorročná. Jeho nároky sú preto uplatnené včas.

4. Súd o časti nároku na vrátenie mimoriadnej finančnej odmeny 1.260 € s úrokom z omeškania rozhodol

čiastočným rozsudkom č. k. 16 Cb 151/2016-56 právoplatným 4. apríla 2017 tak, že žalobu v tejto
časti zamietol (I), v časti o zaplatenie stornovanej provízie 84 € s úrokom z omeškania konanie prerušil
do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-48/16. Súdny dvor v danej veci rozhodol
rozsudkom zo 17. mája 2017, vzhľadom na čo súd pokračoval v prerušenom konaní (§ 165 ods. 1 C.
s. p.).

5. Pretože čiastočný rozsudok nadobudol právoplatnosť, je medzi stranami záväzný (§ 228 C. s. p.).

Skutkový stav v ňom zistený nebol spochybnený a naďalej nie je sporný, vo veci aj naďalej ide len o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a zostávajúci predmet konania nepresahuje 2.000 €,
preto súd o zvyšku uplatnených nárokov rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 177 ods. 2 písm. a)
C. s. p.].6. Pokiaľ ide o
skutkový stav,

súd odkazuje na body 5 a 6 rozsudku č. k. 16 Cb 151/2016-56.

Právne vec súd posúdil takto:

7. Žalobca sa svojho nároku, ktorý zostal predmetom konania, domáha zo zmluvy o obchodnom
zastúpení z 21. decembra 2011. Medzi stranami nebolo sporné, že uvedená zmluva je zmluvou o
obchodnom zastúpení v zmysle § 652 a nasl. Obchodného zákonníka (čo napokon vyplýva už z
jej názvu). Z čl. II uvedenej zmluvy totiž bezpochyby vyplývalo, že žalovaný sa zaviazal vykonávať
pre žalobcu dlhodobú činnosť spočívajúcu v získavaní nových klientov a uzatváraní poistných zmlúv.
Žalovaný pritom svoju činnosti vykonával ako viazaný finančný agent, ktorý sa považuje za podnikateľa

(§ 14 ods. 2 a 7 v spojení s § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a
finančnom poradenstve). Žalobca mal teda v uvedenej zmluve postavenie zastúpeného a žalovaný
postavenie obchodného zástupcu. V čl. V ods. 1 tejto zmluvy je upravený nárok žalovaného ako
obchodného zástupcu na províziu, a to odkazom na provízny poriadok žalobcu, ktorý sa na základe
tohto výslovného prejavu stal súčasťou zmluvy a určuje časť jej obsahu (§ 273 Obch. zák. per

analogiam). Z jednotlivých ustanovení provízneho poriadku potom vyplývalo, že výška provízie je
závislá (okrem zaradenia viazaného finančného agenta do kariérneho stupňa) od výšky poistného v
dohodnutej poistnej zmluve a jej trvania. Podľa § 659 ods. 1 druhej vety Obch. zák. sa za províziu
obchodného zástupcu považuje aj odmeňovanie zástupcu v závislosti od počtu alebo úrovne obchodov.
Z citovaných ustanovení provízneho poriadku je zrejmé, že výška provízie bola závislá od počtu a úrovne

dosiahnutých obchodov (uzavretých poistných zmlúv). V dôsledku toho ide o províziu obchodného
zástupcu podľa citovaného paragrafu.

8. Žalobca však vo výsledku tvrdí, že nárok žalovaného na províziu zanikol a žalovaný ich musí vrátiť.
Zánik nároku na províziu obchodného zástupcu je upravený v § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka,

podľaktoréhonárokzanikne,akjezrejmé,žeobchodmedzizastúpenýmatreťouosobousaneuskutoční
a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu
nevyplýva niečo iné. Podľa § 662 ods. 3 Obch. zák. sa od tohto ustanovenia možno odchýliť len dohodou
v prospech obchodného zástupcu (tzv. jednostranná kogentnosť). I keď citované ustanovenia nie sú v
§ 263 Obch. zák. výslovne označené za kogentné, musí podľa názoru súdu ich kogentnosť vyplývať z

obsahu týchto ustanovení. Bolo by nelogické, ak by ustanovenie, ktorého cieľom je výslovne zakotviť
tzv. jednostrannú kogentnosť iného ustanovenia, bolo samo dispozitívnym. V takom prípade by totiž
stranymohliveľmiľahkovylúčiťúčinkytohtoustanovenia,atýmajvylúčiťjednostrannúkogentnosťiného
ustanovenia. Takýto výklad by bol v celkom zjavnom rozpore s úmyslom zákonodarcu vyjadreným práve
vo výslovnom normovaní jednostrannej kogentnosti určitého ustanovenia, v tomto prípade § 662 ods. 1

Obch. zák. Preto podľa názoru súdu treba ustanovenie § 662 ods. 3 Obch. zák. vykladať ako doplňujúce
ustanovenie k § 263 Obch. zák. Chýbajúci odkaz v § 263 Obch. zák. tak nespôsobuje, že by § 662 ods.
3 Obch. zák. nebol kogentný, ale § 663 ods. 3 Obch. zák. treba (popri § 263 Obch. zák.) považovať
za ďalšie ustanovenie, ktoré upravuje kogentnosť niektorých ďalších ustanovení (v tomto prípade § 662
ods. 1 Obch. zák.).

9. Citované ustanovenie (v dnešnom znení) bolo do Obchodného zákonníka zavedený zákonom č.
500/2001 Z. z. (čl. I bod 291), ktorým sa do slovenského právneho poriadku implementovali ustanovenia
smernice Rady č. 86/653/EHS o koordinácii zákonov členských štátov týkajúcich sa samostatných
obchodných zástupcov. Z tabuľky zhody predloženej na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky

(II. volebné obdobie, parlamentná tlač 989) vyplýva, že ustanovením § 662 Obch. zák. sa implementuje
čl. 11 uvedenej smernice č. 65/653/EHS. Tento článok v odseku 1 ustanovuje, že nárok na províziu môže
zaniknúť, iba ak:
- je ustanovené, že zmluva medzi treťou stranou a zastúpeným sa nerealizuje a
- že sa tak nestalo vinou zastúpeného.

Na základe prejudiciálnej otázky tunajšieho súdu Súdny dvor Európskej únie v rozsudku zo 17. mája
2017 vo veci C-48/16, ERGO poisťovňa proti Alžbeta Barlíková, rozhodol, že toto ustanovenie sa
má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej
medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda žesa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas.
K otázke použiteľnosti tohto rozsudku na prerokúvanú veci treba uviesť, že síce Súdny dvor EÚ vo
svojom rozsudku veci C-449/01, Abbey Life Assurance Co. Ltd and Kok Theam Yeap, rozhodol, že

samostatní agenti poverení získavaním zmlúv životného poistenia nespadajú do rozsahu pôsobnosti
smernice 86/653. Tento záver SD vychádzal zo znenia čl. 1 ods. 2 tejto smernice, ktorý za obchodných
zástupcov považuje len sprostredkovateľov majúcich trvalé oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup
tovaru. Poistenie nie je tovar, takže sa naň smernica 86/653/EHS nevzťahuje, čo by mohlo zvádzať k
záveru, že ju nemožno použiť ani pri výklade § 662 Obch. zák. v prerokúvanej veci. Súdny dvor však už v

rozsudku vo veci C-3/04, Poseidon Chartering BV proti Marianne Zeeschip VOF, Albert Mooij, Sjoerdtje
Sijswerda, Gerrit Schram, pripustil určitú výnimku z tohto striktného pravidla. Ak sa totiž vnútroštátna
právna úprava prispôsobí riešeniami, ktoré prináša pre čisto vnútorné situácie, riešeniam upravenými v
práve Únie, aby sa tak vyhla najmä výskytu diskriminácie alebo prípadným narušeniam hospodárskej
súťaže, existuje jasný záujem Únie na tom, aby dostali ustanovenia alebo pojmy prevzaté z práva Únie
jednotný výklad bez ohľadu na podmienky, za ktorých sa majú uplatniť, a to preto, aby sa vyhlo v

budúcnosti ich rôznym výkladom. Tento názor sa stal súčasťou pevnej judikatúry Súdneho dvora (porov.
aj cit. rozsudok C-48/16, ods. 29). Z ustanovenia § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že
slovenské právo nerozlišuje medzi obchodnými zástupcami poverenými dojednávaním zmlúv týkajúcich
sa tovaru a iných komodít. Naopak, odkazuje všeobecne na „obchody určitého druhu“ bez toho, aby
bližšie vymedzilo predmet týchto obchodov. Ustanovenie § 662 Obchodného zákonníka potom tiež

nerozlišuje medzi obchodnými zástupcami pre tovar a pre iné komodity, ale určuje jednotné pravidlá pre
všetky zmluvy o obchodnom zastúpení. Podávať iný výklad § 662 Obch. zák. pre obchodných zástupcov
poverenýchdojednávanímzmlúvtýkajúcichsatovaruainývýkladpreostatnýchbyznamenalovytváraťz
§ 662 Obch. zák. dve samostatné normy so samostatným obsahom. Pre takýto postup však v samotnom
§ 662 Obch. zák., ani v žiadnom inom ustanovení o zmluve o obchodnom zastúpení nemožno nájsť

oporu. V dôsledku toho ho ale treba nevyhnutne vykladať vždy v súlade so smernicou 86/653/ESH aj
v prípadoch, kedy upravuje zmluvy o obchodnom zastúpení v oblasti finančného sprostredkovania, a aj
na tieto zmluvy aplikovať § 662 Obch. zák. v jeho eurokonformnom výklade.

10. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa musia vnútroštátne ustanovenia sa musia v konaní

vo veci samej v čo najväčšej miere vykladať a uplatňovať v súlade so smernicami. Vnútroštátne súdy
teda musia vnútroštátne právo v najväčšej možnej miere vykladať v zmysle znenia a účelu smernice,
aby bol dosiahnutý výsledok, ku ktorému táto smernica smeruje (porov. z posledného obdobia napr.
rozsudok SD z 25. apríla 2013, C-81/12, Asociaţia ACCEPT proti Consiliul Naţional pentru Combaterea
Discriminării, ods. 71). Vyžaduje sa, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc

do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac ich výkladové metódy, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť
predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou (porov.
z posledného obdobia rozsudok SD z 24. januára 2012, C-282/10, Maribel Dominguez proti Centre
informatique du Centre Ouest Atlantique a Préfet de la région Centre, ods. 27). Z citovaných zásad
tak pre súdy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť, aby pri výklade § 662 Obch. zák. v čo najväčšej

možnej miere vzali do úvahy znenie a účel tých ustanovení smernice, na ktorých implementáciu bolo toto
ustanovenie do nášho právneho poriadku zavedené, aby zaručili tejto smernici úplnú účinnosť. Podľa už
uvedenéhobolototoustanoveniezavedenédoprávnehoporiadkunaúčelimplementáciečl.11smernice
86/653/EHS. Preto je povinnosťou súdov prihliadať na znenie a účel tohto ustanovenia smernice pri
výklade § 662 Obchodného zákonníka. Na základe toho tak treba dospieť k záveru, že § 662 ods. 1

Obch. zák. treba vykladať v súlade s čl. 11 ods. 1 cit. smernice (akoi ho interpretoval Súdny dvor vo
veci C-48/16) tak, že toto ustanovenie ustanovuje jediný prípustný dôvod zániku nároku na províziu
obchodného zástupcu. Nárok obchodného zástupcu na províziu teda môže zaniknúť jedine v prípade,
že sa neuskutoční obchod medzi zastúpeným a treťou osobou, a to len v rozsahu, v akom sa tento
obchod neuskutoční.

11. Ustanovenie § 662 ods. 3 Obch. zák. umožňuje odlišnú dohodu o spôsobe tohto zániku na prospech
obchodného zástupcu. Aj toto ustanovenie implementuje čl. 11 ods. 3 smernice 86/653/EHS, ktorý
je formulovaný taktiež jednoznačnejšie: Od ustanovení odseku 1 sa nemožno odchýliť dohodou v
neprospech obchodného zástupcu. Toto ustanovenie tak jednoznačne zakazuje akúkoľvek odchylnú

dohodu od ods. 1, ktorá by bola v neprospech obchodného zástupcu. Podľa vyššie uvedených zásad
treba rovnakým spôsobom vykladať aj § 662 ods. 3 Obch. zák., teda aj toto ustanovenie treba vykladať
tak, že zakazuje akúkoľvek dohodu odchylnú od § 662 ods. 1 Obch. zák. v neprospech obchodného
zástupcu. Pod pojmom „v neprospech“ treba rozumieť akúkoľvek dohodu, ktorá buď rozširuje dôvodyzániku na províziu aj na iné prípady než sú výslovne vymedzené v § 662 ods. 1 Obch. zák. (a čl. 11 ods.
1 smernice 86/653/EHS), alebo ktorá rozširuje pre tento prípad rozsah zániku nároku. Súdny dvor EÚ v
už citovanom rozsudku vo veci C-48/16 v tejto súvislosti uviedol, že ustanovenie zmluvy o obchodnom

zastúpení, podľa ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade čiastočnej
nerealizácie zmluvy uzavretej medzi zastúpeným a treťou osobou, nie je „odchýlením v neprospech
obchodného zástupcu“ v zmysle článku 11 ods. 3 tejto smernice, pokiaľ časť provízie, ktorá sa musí
vrátiť, je primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy a pod podmienkou, že nerealizácia tejto zmluvy
nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému. Povinnosť vrátiť pomerne vyššiu časť

provízie, než bol rozsah nerealizovanej zmluvy, by v skutočnosti predstavovala odchýlenie v neprospech
zástupcu, ktoré článok 11 ods. 3 smernice 86/653 zakazuje. Ako už bolo uvedené, povinnosťou súdov
Slovenskej republiky je potom vykladať § 662 ods. Obch. zák. v čo najväčšej možnej miere vzali do
úvahy znenie a účel tých ustanovení smernice, na ktorých implementáciu bolo toto ustanovenie do
nášho právneho poriadku zavedené, aby zaručili tejto smernici úplnú účinnosť. Povinnosťou súdov teda
je vykladať § 662 ods. 1 až 3 Obch. zák. ako jednostranne kogentnú normu, v dôsledku čoho každá

dohoda odchyľujúca sa od § 662 ods. 1 Obch. zák. v neprospech obchodného zástupcu je právnym
úkonom svojím obsahom odporujúcim zákonu, ktorý je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.

12. Z ustanovení ods. 5.2 oddielu 4 druhej časti provízneho poriadku vyplýva, že nárok na províziu
vyplatenú v 1. roku poistenia zanikne v celom rozsahu, ak poistné nebolo zaplatené na dobu 18

mesiacov. Podľa ods. 2.2 tohto oddielu je však základom pre výpočet základnej provízie poistné za
obdobie jedného roka, a to tak v prvom, ako aj druhom roku poistenia. Z uvedených ustanovení potom
vyplýva, že trvanie poistnej zmluvy 12 mesiacov (jeden rok) teda určuje objem pravidelného poistného,
na ktoré má poisťovateľ z jednotlivých zmlúv nárok v jednom roku, a tým objem obchodu, za ktorý
sa základná provízia za jeden rok vypláca. Nárok na základnú províziu potom podľa § 662 ods. 1

Obchodného zákonníka zanikne v rozsahu, v akom sa tento predpokladaný objem poistného za 12
mesiacov nezrealizuje, teda v rozsahu, v akom poistná zmluva trvá kratšie než 12 mesiacov rozhodných
pre výpočet provízie. Pomer rozsahu zániku nároku na základnú províziu k celkovej provízii potom musí
zodpovedať rozsahu, v akom jednotlivá poistná zmluva nedosiahla predpokladaný čas 12 mesiacov (vo
vzťahu k prvému alebo druhému roku poistenia) a teda v akom žalobcovi nevznikol nárok na poistné z

tejto poistnej zmluvy. Každé odchýlenie sa od tohto pravidla v neprospech zástupcu potom predstavuje
odchýlenie v rozpore § 662 ods. 3 Obch. zák. a je neplatné podľa § 39 Obč. zák. Z ustanovenia ods. 5.2
oddielu 4 druhej časti provízneho poriadku je zrejmé, že rozsah zániku nároku na províziu za prvý rok
poistenia nie je úmerný rozsahu, v akom sa obchod nezrealizoval (v zmysle § 662 ods. 1 Obchodného
zákonníka). Je totiž zrejmé, že zánik príslušnej poistnej zmluvy, za ktorú bola vyplatená provízia, až do

18. mesiaca jej trvania, resp. nezaplatenie poistného za akúkoľvek časť tejto 18-mesačnej doby, má za
následok odňatie 100 % (teda celého) nároku na províziu. Vzhľadom na to treba považovať ustanovenie
ods. 5.2 oddielu 4 druhej časti provízneho poriadku za neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s kogentným ustanovením § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka. Ďalej ho treba považovať
za neplatný aj preto, že nárok na províziu je závislý od toho, v akom bolo poistné skutočne zaplatené. Z

ustanovenia § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že poistiteľ má právo na poistné za dobu
do zániku poistenia. Trvanie poistnej zmluvy teda samo osebe zakladá poistiteľovi nárok na poistné,
ktoré je poistiteľ oprávnený od poistníka vymáhať podľa okolností aj súdne. Pokiaľ ho poistiteľ nevymáha
a nemá teda z neho výnos, nedochádza k uskutočneniu obchodu (poistnej zmluvy) v určenom rozsahu.
Za také neuskutočnenie obchodu (nezískanie poistného za určitý mesiac trvania poistnej zmluvy) však

zodpovedá poistiteľ tým, že takéto poistné od poistníka neuplatňuje.

13. Na základe uvedeného teda treba uzavrieť, že žalobca ako zastúpený má voči žalovanému nárok na
vrátenie provízií podľa § 662 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, avšak len v rozsahu, ktorý zodpovedá
pomeru, v akom poistná zmluva, za ktorú sa provízia určila, netrvala určených 12 mesiacov rozhodných

predvýpočetprovízie.Zozistenéhoskutkovéhostavujezrejmé,žežalovanémubolavyplatenázákladná
provízia 84 € za uzavretie poistnej zmluvy na produkt Prolife so začiatkom poistenia 1. novembra 2012.
Poistné bolo pritom poistníkom zaplatené práve na obdobie jedného roka, teda do 1. novembra 2013; na
ďalší rok poistné zaplatené nebolo. Táto poistná zmluva tak trvala 12 mesiacov, a teda došlo k realizácii
tohto obchodu v celom rozsahu. Žalobca teda nemá nárok na vrátenie ani časti zo základnej provízie

84 €, a preto súd jeho žalobu zamietol aj v zostávajúcej časti (výrok I).

14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 257 C. s. p. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu,
keď rozsudkom č. k. 16 Cb 151/2016-56 bola žaloba zamietnutá v jednej časti a týmto rozsudkom čodo zvyšku. Preto by podľa § 256 ods. 1 C. s. p. mal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Žalovanému však zjavne žiadne nahraditeľné trovy nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu nepriznal
(výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).