Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. december 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815203309
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815203309.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsporežalobcu:Y.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.A.Q.č.XXX,protižalovanému:
X., s.r.o., so sídlom T. XXC, N., IČO: XXXXXXXX, zastúpenému: D. I., s.r.o., so sídlom S. XX, W., IČO:
XXXXXXXX, o neplatnosť zmluvy o pôžičke, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 24. februára 2017, č. k. 4C/91/2015-45, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania potvrdzuje.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Žalovanému priznal proti žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa podanou
žalobou zo dňa 06.03.2015 žiadala určiť, že zmluva o pôžičke a zmluvné podmienky žalovaného sú
neplatné s odôvodnením, že dňa 19.11.2014 požiadala o pôžičku, ktorá jej bola vo výške 280 eur

schválená. O predchádzajúce pôžičky požiadala dňa 28.10.2014, 06.11.2014 a o poslednú vo výšku
230 eur, ktoré pôžičky všetky splatila. Tvrdila, že uzavreté zmluvy o pôžičke obsahovali neprijateľné
podmienky, a to jednak poplatok za správu pôžičky, ktorú vyberá žalovaný v rozpore so zákonom, jednak
nesprávny údaj o RPMN. Namietala aj skutočnosť, že žalovaný sa rozhodol zameniť ročnú úrokovú
sadzbu za poplatok spravovania pôžičky, aby sa vyhol sankciám z úžerného konania. Skôr než sa začalo
pojednávanie,žalobkyňazobralažalobupodanímzodňa14.02.2017späť.Späťvzatiežalobyodôvodnila

tým, že žalovaný ju podvodným spôsobom nechal podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy bez toho,
aby o tom čo i len tušila. Od podania žaloby v tejto veci sa žalovaný nevyhrážal uplatňovaním dohody
o zrážkach zo mzdy, lebo by tým preukázal, že takáto dohoda existuje a potvrdil by tým naliehavosť
právneho záujmu na podanej žalobe. Pred nariadením pojednávania ju žalovaný písomne vyzval na
plnenie; podľa žalobkyne tak urobil z dôvodu, aby preukázal, že celý spor chce viesť súdnou cestou a
nie uplatňovaním dohody o zrážkach zo mzdy. Ak by žalovaný poprel existenciu dohody o zrážkach zo

mzdy, ktorou disponoval iba sám žalovaný, stráca sa dôvod naliehavého právneho záujmu. Vzhľadom
na späťvzatie žaloby celkom, súd konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Uviedol, že v danej
veci žalobkyňa vzala žalobu späť, čím procesne zavinila zastavenie konania. Súd preto rozhodol, že
žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady

trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Proti uzneseniu, jeho výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. V
odvolaníuviedla,žepodalanávrhžalobyztohodôvodu,lebojužalovanývydieraldohodouozrážkachzo
mzdy, ktorú mala podpísať, o čom si ale nebola vôbec vedomá. Táto skutočnosť mala byť aj naliehavým
právnym záujmom žalobkyne na podanie predmetnej žaloby. Keďže zákonná sudkyňa vyše roka vôbec

nekonala, tým sa strácal akýkoľvek zmysel a podstata naliehavého právneho záujmu. Keď sa k tomu
pridá ešte skutočnosť, že žalovaný si počas obdobia súdneho konania žiadnu dohodu o zrážkach zomzdy neuplatňoval, ba počas tohto obdobia ju ani nejakým spôsobom nevyzval na plnenie, toto všetko
iba umocňovalo postrádanie zmyslu naliehavého právneho záujmu. Ešte pred vytýčením pojednávania
ju žalovaný písomne vyzval na plnenie, lebo inak celú záležitosť postúpi na súdne vymáhanie, čím

žalovaný de facto poprel akúkoľvek existenciu podpisu dohody o zrážkach zo mzdy, z čoho usúdila, že
ju musel žalovaný uviesť do omylu, keď tvrdil, že takáto dohoda o zrážkach zo mzdy podpísaná bola.
Na základe tejto skutočnosti stiahla žalobu, lebo vedela, že by žaloba bola zamietnutá, a to práve na
základe absencie naliehavého právneho záujmu. Okrem toho žalovaný nemal žiadne preukázateľné
náklady, takže priznanie náhrady trov žalovanému bolo len z akejsi pomsty zo strany sudkyne, pretože o

tomto všetkom bol upovedomený predseda Okresného súdu Prievidza. Z uvedených dôvodov žiadala,
aby súd zrušil uznesenie súdu v tejto časti.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

4.Krajskýsúdpreskúmalvecvzmysleust.§379a§380ods.1zákonač.160/2015Z.z.(Civilnýsporový

poriadok, ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej
časti výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Z citovaných ustanovení vyplýva, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada

úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že
trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom použitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu
tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu.

Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska.
Pokiaľ teda jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom vo veci nemôže
byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká zásadne povinnosť
druhej procesnej strane uhradiť trovy konania. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane
žalovaného. Zavinenie na strane žalovaného možno konštatovať vtedy, ak sa pre správanie žalovaného

vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, pretože v takomto prípade žalovaný nesporne zavinil
zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku
čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by
bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil
to, čoho sa žalobca domáhal, a z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

8. V posudzovanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia, že zmluva o pôžičke a
zmluvné podmienky žalovaného sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. Žalobu zobrala späť pred
začatím pojednávania, paradoxne tvrdiac, že tak urobila z dôvodu, že žalovaný ju písomne vyzval na
plnenie a tým preukázal, že celý spor chce viesť súdnou cestou a nie uplatňovaním dohody o zrážkach

zo mzdy (ktorej neplatnosti sa žalobkyňa v danom konaní nedomáhala). Je tak zrejmé, že žalobkyňa
späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania pred tým, ako súd o jej žalobe o určenie
neplatnosti zmluvy o pôžičke mohol rozhodnúť, pričom nie je možné ustáliť, že tak urobila pre správanie
sa žalovaného, pretože práve z vyjadrenia žalobkyne je zrejmé, že žalovaný neupustil od vymáhania
plnenia na základe predmetnej zmluvy o pôžičke, ale naopak toto právo chce voči žalobkyni uplatňovať

súdnou cestou.

9. Boli tak splnené podmienky ust. § 256 ods. 1 CSP pre to, aby súd prvej inštancie priznal náhradu
trov konania protistrane.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o
trovách konania ako vecne správne potvrdil.11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).