Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815210426
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815210426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843,
proti žalovanému R. M., W.. X.X.XXXX, F., T. XXX, o zaplatenie 499,04 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 5C/287/2015-46 z 19.8.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

M e n í druhý výrok rozsudku v časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 187,36 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 2.11.2012 až do zaplatenia a v prevyšujúcej zamietavej časti
ho potvrdzuje.

Žalobcovi prisudzuje náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 40% a náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 145,81 eur s
úrokomzomeškaniavovýške8,75%ročneod2.11.2012aždozaplatenia,dotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozsudku, žalobu ohľadom sumy 353,63 eur s príslušenstvom zamietol a žalovaného zaviazal
nahradiť žalobcovi trovy tohto konania vo výške 40 %.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho domáhal a ako ju
skutkovo a právne odôvodnil, že žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril, že po oboznámení sa so

zmluvou o pôžičke a so všeobecnými obchodnými podmienkami rozhodol tak, že žalobe žalobcu
čiastočne vyhovel, a to v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských zmluvách. Z predloženej zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalovaným a právnym
predchodcom žalobcu 4.4.2012 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu poskytol pre žalovaného
pôžičku vo výške 612,54 eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť v 6 mesačných splátkach po 102,09 eur. Celková
čiastka splatná spotrebiteľom predstavuje sumu 875,09 eur, že žalovanému bola poskytnutá pôžička
vo výške 612,54 eur a z tejto sumy zaplatil sumu 466,73 eur, teda má zaplatiť rozdiel vo výške 145,81

eur. Ďalej uviedol, že v ostatnej časti žalobu žalobcu zamietol z nasledovných dôvodov: poukázal na
§ 52 ods.1 až 3, § 53 ods.1,2,4 Občianskeho zákonníka, článku 6 bod 1 Smernica Rady č. 93/13/
EHS (ich znenie citoval) a uviedol, že odkaz na Všeobecné obchodné podmienky je uvedený na konci
formulára zmluvy o pripojení, nápadne menším písmom, ako ostatné dojednania. Takéto dojednanie
vzbudzuje dojem nepodstatnej časti zmluvy, na úrovni poznámky. Všeobecné obchodné podmienky
majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania
technického a vysvetľujúceho charakteru. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie

bude uvedené v zmluve, a ktoré vo Všeobecných obchodných podmienkach, je iba zdanlivá, keď obe
listiny vo "formulárovej" podobe pripravuje zmluvný partner spotrebiteľa. S ohľadom na nepomer vo
vyjednávacej sile zmluvného partnera a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľovi
len sťaží možnosť domôcť sa zmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní. Tá skutočnosť, žežalobca ukryl dohodu o zmluvnej pokute do Všeobecných obchodných podmienok bez toho, aby v
samotnej zmluve na možnosť požadovať zmluvnú pokutu spotrebiteľa čo len upozornil, má za následok,
že nemožno mu jeho nárok priznať pre rozpore s dobrými mravmi. Teda by bolo v rozpore s dobrými

mravmi, aby okrem nezaplatenej istiny zaplatil aj ďalšie náležitosti. Dospel k záveru, že Zmluva o pôžičke
uzavretá medzi účastníkmi je v rozpore s § 9 ods.2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenie.

V zmluve je uvedená mesačná splátka 102,09 eur a je tam uvedený počet splátok 6, pričom v zmluve
nie je uvedené z čoho poplatky pozostávajú a v akej výške. Z uvedeného nevyplýva, aká je výška
splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca totiž do
spotrebiteľskej zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Považoval
neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako to má na mysli § 53
ods.5 Občianskeho zákonníka. Navyše v zmysle § 11 ods.1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch,

t.j. ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2, okrem aj písm. k/, a to výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
taksaúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zvyššieuvedenýchskutočnostívyplýva,žežalovaný
mal žalobcovi zaplatiť len poskytnutú pôžičku vo výške 612,54 eur, pričom v skutočnosti už zaplatil

sumu 466,73 eur. Preto žalovaného zaviazal k zaplateniu rozdielu medzi poskytnutou pôžičkou a výškou
splatenej pôžičky. Výrok o trovách konania sa oprel o „§ 455 ods.“ CSP.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Súd predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov,
keďže zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle zák. č. 258/2001 Z. z. Nakoľko žalovaný uhradil sumu

466,73 € a bola mu poskytnutá suma 612,54 €, súd mal za to, že jeho návrh je dôvodný len v časti
uplatnenej dlžnej sumy. Proti uvedenému rozhodnutiu v zamietajúcej časti o zaplatenie 187,36 € s prísl.,
podáva žalobca odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, ktoré odôvodnil nasledovne: nebráni sa právnemu posúdeniu poskytnutého
úveru ako bezúročného a bez poplatkov, avšak má za to, že súd nesprávne matematicky dlžnú sumu

vyčíslil. Kúpna cena bola v zmysle zmluvy vo výške 799,90 €. Nakoľko žalovaný bol povinný v zmysle
zmluvy zaplatiť akontáciu v sume 262,55 €, predmetná suma bola započítaná na výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov a žalovanému bola následne poskytnutá suma vo výške 537,35 €, ktorú sa
žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaný celkovo uhradil sumu 466,73
€, tzn. akontáciu a 2 splátky. Suma úhrad vo výške 466,73 €, ktorú súd započítal na sumu poskytnutej

pôžičky, zahŕňa aj úhradu akontácie vo výške 262,55 €, čo súd nezohľadnil. Z uvedeného je teda
zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá pôžička bez úrokov a bez poplatkov v sume 799,90 € a nie
v sume 612,54 €, ako uvádza súd. Vyššie uvedený názor vyplýva z množstva súdnych rozhodnutí, z
ktorých príkladmo poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 30.10.2015, sp. zn. 8Co/488/2015,
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22.9.2015, sp. zn. 13Co/619/2015, Krajského súdu v Trnave zo

16.9.2015, sp. zn. 11 Co/691/2014, Krajského súdu v Trnave z 12.08.2015, sp. zn. 23Co/405/2014. Na
základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutú časť rozsudku v zmysle § 388 Civilného
sporového poriadku zmenil tak, že žalovaného popri povinnosti vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu
Rožňava z 19.8.2016, č. k. 5C/287/2015-46 zaviaže na zaplatenie sumy vo výške 187,36 € s prísl. a
opätovne rozhodne o trovách konania.

4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s rozsudkom súhlasí.
5.Následne sa vyjadril žalobca podaním z 3.1.2017, v ktorom uviedol, že 4.4.2012 pôvodný veriteľ
uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke (ďalej len „Zmluva"). Na základe Zmluvy pôvodný veriteľ
poskytol žalovanému pôžičku vo výške 537,35 eur, ktorú sa zaviazal uhradiť v 6. mesačných splátkach
vo výške 102,09 eur a akontáciu pri podpise zmluvy vo výške 262,55 eur. Z predloženej platobnej

histórie je zrejmé, že z predpísaných úhrad v celkovej výške 875,09 eur uhradil sumu vo výške 466,73
eur, ktoré sú v platobnej histórii evidované ako „Priradené (EČ, splátka)", tak sa dostal do omeškania
s úhradou sumy vo výške 408,36 eur. V zmysle bodu 11.2 Všeobecných obchodných podmienok sa
zmluvné strany dohodli, že ak sa klient dostane do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej
splátky, je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. 10 % z 102,09 eur

(výška mesačnej splátky) = 10,21 eur. V zmysle bodu 11.3 Podmienok k Zmluve o pôžičke sa zmluvné
strany dohodli, že v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť okrem
zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške určenej nariadením vlády č. 87/1995. (výška dlžnej sumy) * %
(zákonná výška úroku z omeškania) / 365 (počet dní v roku) * (počet dní príslušného obdobia). V zmyslebodu 11 Všeobecných obchodných podmienok boli mu vyčíslené poplatky vo výške 91,57 eur. Vyčíslené
poplatky sú v platobnej histórii evidované ako „pokuta sankcia" + „pokuta omeškanie ". Žalovaná suma
vo výške 499,44 eur tak pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 408,36 eur a poplatkov vo výške 91,08

eur. Súhlasí s právnym posúdením pôžičky ako bezúročnej a bez poplatkov a z toho dôvodu žiada,
aby mu súd v rozsudku priznal sumu vo výške 333,17 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje rozdiel
kúpnej ceny vo výške 799,90 eur a všetkých úhrad žalovaného vo výške 466,73 eur a preto žiada, aby
súd žalovaného popri povinnosti vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Rožňava z 19.8.2016, č. k.
5C/287/2015-46 zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 187,36 € s prísl.

6.Rozsudok, vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 145,81 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne od 2.11.2012 až do zaplatenia nebol odvolaním napadnutý a tento
nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1,3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavaný.
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že
nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1
CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 187,36 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 2.11.2012 až do zaplatenia a v prevyšujúcej zamietavej
časti ho potvrdil.

8.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené

posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
9.Súd použil správny právny predpis, ale nesprávne ho na daný skutkový stav aplikoval, z podradenia

skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách
sporu.
10.Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný si požičal od žalobcu sumu 799,90 eur a všetky úhrady
žalovaného boli vo výške 466,73 eur. Žalovaný teda nevrátil žalobcovi sumu 333,17 eur. Súdom prvej
inštancie bol zaviazaný zaplatiť len čiastku 145,81 eur s prísl., preto bol zaviazaný aj k úhrade sumy

187,36 eur, ktorá je rozdielom medzi tým, čo žalovaný má skutočne vrátiť (333,17 €) a sumou, na úhradu
ktorej ho zaviazal súd prvej inštancie (145,81 €).
11.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
12.Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13.Žalovaný sa do omeškania so sumou 187,36 eur dostal od 2.11.2012 (upomienku prevzal 29.10.2012

a lehota na plnenie bola 3 dni, teda do 1.11.2012) podľa § 517 ods.2 O. z. v nadväznosti na § 3 nar. vl.
87/1995 Z. z. bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania od 2.11.2012 do zaplatenia vo výške vo výške
8,75 % ročne počítaný zo sumy 187,36 eur.
14.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

15.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
16.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.17.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
18.Predmetom konania bolo zaplatenie 499,04 eur a žalobca bol úspešný v sume 333,17 eur, čo

predstavuje (66,67 úspech : 33,33 neúspech) celková úspešnosť 33,34% (66,67 - 33,33). 19.V zmysle
zásady zákazu reformationis in peius (zákazu zmeny k horšiemu v neprospech odvolateľa), podľa ktorej
nemožno zmeniť rozhodnutie v neprospech účastníka, ktorý odvolanie podal a v prospech účastníka,
ktorý odvolanie nepodal a tým podstatne zhoršiť postavenie odvolateľa, výrok o trovách konania bol
priznaný v rozsahu 40%, teda v zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie.

20.Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu, lebo odvolanie dal len do výšky 187,36
eur, ktorá mu bola v odvolacom konaní priznaná, preto náhrada trov odvolacieho konania mu bola
priznaná v rozsahu 100%.
21.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.