Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213210861
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6213210861.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej,
v právnej veci navrhovateľa Fercam Austria GmbH, Möslbichl 78, A-6250 Kundl, Rakúska republika,
zastúp. Dvořák Hager & Partners, s.r.o., AK so sídlom Cintorínska 3/a, 811 08 Bratislava, proti odporcovi:
RZ spol. s.r.o., Opatovská Nová Ves 102, IČO: 44 109 521, zastúpenému JUDr. Miroslavom Chromým,
advokátom so sídlom SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 3.900 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 7Cb/138/2014-146 zo dňa 13. marca 2013,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 7Cb/138/2014-146 zo dňa 13. marca 2013 potvrdzuje.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 3.900,-Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,25% p. a. zo sumy 600,- Eur od 19. 5. 2011 do zaplatenia, zo sumy
700,- Eur od 1. 7. 2011 do zaplatenia, zo sumy 600,- Eur od. 1. 7. 2011 do zaplatenia, zo sumy 600,-
Eur od 1. 7. 2011 do zaplatenia a zo sumy 800,- Eur od 1. 7. 2011 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi sa priznáva

náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie práva.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca si objednal v rámci spolupráce u navrhovateľa opravy
prívesov a s tým súvisiace služby, navrhovateľ odporcovi objednané služby dodal a cenu vyfakturoval
faktúrami, ktorých zaplatenie je predmetom sporu. Odporca fakturované sumy nezaplatil, a to aj napriek
výzve navrhovateľa, pričom navrhovateľ pri vymáhaní pohľadávky inkasnou spoločnosťou Akzepta
Inkasso GmbH mal náklady vo výške 808,80 Eur.

Odporca sa prostredníctvom právneho zástupcu v konaní bránil, že došlo k úhrade faktúr započítaním,
keďže medzi navrhovateľom a odporcom dochádzalo k vzájomnému obchodovaniu a aj žalovaná suma
bola predmetom vzájomného započítania pohľadávok.

Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k
uzatvoreniu zmluvy o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka. Zároveň súd konštatoval, že sa

jedná o obchodno - záväzkový vzťah s cudzím prvkom, keďže na jednej strane vystupuje obchodná
spoločnosť so sídlom v Rakúsku a na druhej strane obchodná spoločnosť so sídlom na Slovensku.
Poukázal na článok 24 Nariadenia Rady ( ES ) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Brusel I ), podľa ktorého okrem právomoci založenejna iných ustanoveniach tohto Nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný
zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania len aby namietol absenciu
právomocí, alebo ak má iný súd právomoc podľa článku 22. Zároveň súd konštatoval, že vzhľadom k

tomu, že navrhovateľ žaluje odporcu z titulu nezaplatenia za vykonané služby zo zmluvy o dielo, takáto
vec nespadá do výlučnej právomoci podľa článku 22 Nariadenia Brusel I. Odporca sa v prvom úkone,
ktorý mu patril t.j. odpor proti platobnému rozkazu zúčastnil na konaní, a preto Okresný súd vo Veľkom
Krtíši má v Slovenskej republike právomoc na konanie. Súd tiež uviedol, že podľa článku 4 Nariadenia
rady EP a ES č. 593/2008 o rozhodnom práve, pre zmluvné záväzky ( Rím I ) platí, že pokiaľ nedošlo

k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až
8, právo, ktorým sa spravuje zmluva sa určuje takto po b) ) Zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje
právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb. Keďže navrhovateľ žaluje svoj
nárok podľa slovenského práva a odporca túto skutočnosť nenamieta, ide o nesporný stav a podľa
článku 3 Nariadenia Rím I možno slovenské právo považovať za právo rozhodné, a preto súd vychádzal
z ustanovení Obchodného zákonníka.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že navrhovateľom uplatnený nárok
nebol v priebehu konania zo strany odporcu žiadnym spôsobom spochybnený, odporca sa len bránil
tým, že žalovaná suma bola zaplatená. Z predložených výpisov zo strany odporcu súd však zistil, že
výpismi sú preukázané úhrady iných faktúr, ako tých, ktoré sú žalované. Z tohto dôvodu súd dospel k

záveru, že odporca nezvládol dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že dlh voči navrhovateľovi
zanikol zaplatením, resp. započítaním, a preto návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Nakoľko odporca nepreukázal, že žalovanú sumu zaplatil, priznal okresný súd navrhovateľovi aj právo
na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka z vyfakturovaných súm

od lehoty splatnosti faktúr až do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O.s.p. a priznal navrhovateľovi,
ktorý mal v spore úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatňovania práva vo výške 100 % s tým,
žepoprávoplatnostitohtorozhodnutiarozhodneovýškenáhradytrovkonaniasamostatnýmuznesením.

V lehote 15 dní od doručenia rozsudku odporcovi podal odporca podanie, nazvané odvolaním, v ktorom
uviedol, že proti rozsudku podáva v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pretože s ním nesúhlasí.

Nakoľko podanie odporcu označené ako odvolanie nespĺňalo náležitosti odvolania v zmysle § 42 ods. 3

a § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., okresný súd uznesením 7Cb 138/2014-162 zo dňa 7.5.2015 vyzval odporcu,
aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia svoje podanie označené ako odvolanie doplnil tak, že uvedie
v akom rozsahu napáda rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, v čom toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a zrozumiteľne uvedie čoho sa domáha. Zároveň ho poučil, že doplnené
odvolanie musí byť datované, podpísané a doručené súdu v dvoch rovnopisoch a poučil ho o následkoch

nesplnenia stanovenej povinnosti podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p.

Odporca na základe výzvy okresného súdu doplnil odvolanie podaním doručeným okresnému súdu dňa
29.6.2015 a uviedol, že rozsudok okresného súdu napáda v celom rozsahu. Má za to, že súd prvého
stupňa uvedenú vec nesprávne právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav. Zároveň súd rozhodol bez

toho, aby odporcu vypočul, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd podanie odporcu odmietol z dôvodu podľa
§ 218 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p. a pokiaľ odvolací súd podanie odporcu neodmietne, žiadal napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať odporcu na náhradu trov odvolacieho
konania. Navrhovateľ vo vyjadrení poukázal na obsahové náležitosti odvolania, pričom podanie odporcu
podané v lehote (29.4.2015 ) neobsahuje podstatné náležitosti odvolania. Vzhľadom na túto skutočnosť
podľa názoru navrhovateľa podanie odporcu zo dňa 29.4.2015 nemôže byť považované a súdom
brané do úvahy, ako odvolanie proti rozsudku. Keďže odporca uviedol, a teda rozšíril rozsah a dôvody

napadnutia rozsudku až po lehote na odvolanie, nemôže sa na ne prihliadať, a teda má navrhovateľ za
to, že podanie odporcu nemôže predstavovať odvolanie proti rozsudku v zmysle § 205 a nasl. O.s.p. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo 279/2010, pričom podotkol, že v odvolacej
lehote neboli súdu predložené žiadne dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 O.s.p.Zároveň navrhovateľ uviedol, že podanie odporcu zo dňa 29.6.2015 je zavádzajúce a účelové. Odporca,
ako strana sporu má možnosť sa k veci počas celého konania vyjadriť a taktiež mal príležitosť sám

navrhnúť svoj výsluch, ako účastníka sporu, teda výsluch konateľa odporcu. Odporca však neúčelne
a opakovane žiadal o odročenie pojednávania, na ktorých by sa mohol rovnako k veci vyjadriť v
potrebnom rozsahu. Navrhovateľ má teda za to, že odporca svojím postupom odďaľuje právoplatnosť
a vykonateľnosť rozhodnutia.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal veci podľa ustanovenia

§ 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý
rozsudok podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie okresného súdu, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa
v celom rozsahu, nakoľko mal za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi služby, ktorých cenu
riadne vyfakturoval, pričom odporca faktúry navrhovateľovi v lehote splatnosti neuhradil, čo v konaní

nebolo sporným. Odporca sa bránil tým, že žalovaná pohľadávka zanikla zaplatením ešte v roku 2011,
pričom vierohodné dôkazné prostriedky o svojich tvrdeniach súdu nepredložil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.12.2013
domáhal zaplatenia sumy 3.900,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 600,-

Eur od 19.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 600,-Eur od 19:5.2011 do zaplatenia, zo sumy 700,-
Eur od 1.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 600,-Eur od 1.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 600,-Eur od
1.7.2011 do zaplatenia a zo sumy 800,-Eur od 1.7.2011 do zaplatenia. Zaplatenie sumy pozostáva
z úhrady faktúr, ktoré navrhovateľ vystavil odporcovi na základe vykonaných opráv prívesov a s tým
súvisiacich služieb, ktoré navrhovateľ vykonal pre odporcu na základe jeho objednávok. Okresný súd

dňa 8.1.2014 vydal platobný rozkaz č.k. 9Rob 190/2013-53, proti ktorému odporca podal odôvodnený
odpor. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný,
a preto rozsudkom č.k. 7Cb 138/2014-156 zo dňa 13.3.2013 odporcu zaviazal na zaplatenie žalovanej
sumy s príslušenstvom.

Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ustanovenia § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci,
pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo

úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Preskúmaním veci sa odvolací súd plne stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že
medziúčastníkmikonaniabolauzatvorenázmluvaodielovzmysle§536ods.1Obchodnéhozákonníka,

ako aj s právnym názorom, že Okresný súd vo Veľkom Krtíši Slovenskej republiky má právomoc na
konanie vo veci, pričom za rozhodné právo sa považuje slovenské právo.

Nakoľko v konaní nebolo sporným, že navrhovateľ vykonal služby pre odporcu, ktorých zaplatenie je
predmetom sporu, okresný súd postupoval správne, keď si osvojil v konaní skutkové zistenia založené

na zhodnom tvrdení účastníkov v súlade s § 120 ods. 3 O.s.p. Sporným v konaní ostalo, či odporca
splnil dlh navrhovateľovi tak, ako v priebehu prvostupňového konania tvrdil. Odvolací súd poukazuje
na to, že účastníci konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v zmysle § 120
ods. 1 O.s.p. V rámci dokazovania však platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno
ohľadne svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje ( a ffirmanpi inciumbit probatio ). Inak povedané, účastník

musí preukázať to čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak
teda odporca tvrdí, že dlh voči navrhovateľovi splnil, bol povinný v konaní predložiť relevantné listinné
dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia. Odporca však žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach nepredložil, teda
prvostupňový súd správne konštatoval, že odporca neuniesol dôkazné bremeno v konaní.

K námietke odporcu, že mu postupom súdu bola odobratá možnosť konať pred súdom tým, že konateľ
odporcu nebol v konaní vypočutý ako svedok, odvolací súd uvádza, že samotnou výpoveďou konateľa
odporcu nemôže dôjsť k preukázaniu skutočnosti, že došlo k zaplateniu, resp. započítaniu žalovaných
pohľadávok. Jediným relevantným dôkazom, ako už bolo uvedené vyššie sú listinné dôkazy, t.j.výpisy z účtu odporcu, resp. obidvomi zmluvnými stranami podpísaná dohoda o vzájomnom započítaní
pohľadávok. Zároveň odvolací súd dopĺňa., že odporca bol v konaní zastúpený advokátom, ktorému
sa doručovalo predvolanie na pojednávanie, pričom samotný právny zástupca odporcu mohol navrhnúť

výsluch konateľa odporcu ako svedka, resp. sa konateľ odporcu mohol sám zúčastniť vytýčeného
pojednávania a na pojednávaní vypovedať. Pokiaľ tak neurobil, odobral si sám možnosť konať pred
súdom, a preto odvolací súd námietku odvolateľa nepovažoval za dôvodnú.

K tvrdeniam navrhovateľa, že odvolanie odporcu nespĺňa náležitosti odvolania, pričom kvalifikované

odvolanie doplnil odporca až po zákonnej 15-dňovej lehote, odvolací súd uvádza, že aj keď odporca
nepodal v zákonnej lehote odvolanie, ktoré by spĺňalo všetky náležitosti odvolania, prvostupňový súd
postupoval správne v súlade s § 209 ods. 1 O.s.p., keď vyzval odporcu , aby chýbajúce náležitosti
odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. doplnil a poučil ho o následkoch neodstránenia vád odvolania
podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. Nakoľko odporca doplnil svoje podanie nazvané odvolaním v
súdom stanovenej lehote, odvolací súd musel prihliadať k doplnenému odvolaniu, aj keď bolo podané

po 15-dňovej lehote od doručenia rozsudku, a preto odvolací súd nemohol odvolanie odporcu odmietnuť
tak, ako navrhol navrhovateľ. Vzhľadom na uvedené musel odvolací súd odvolanie odporcu prejednať,
pričom odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok podľa

ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s § 151
ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal hoci mal v odvolacom
konaní plný úspech, avšak navrhovateľ, ktorý si vo vyjadrení k odvolaniu uplatnil právo na náhradu

trov odvolacieho konania tieto v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy
nevyplývali.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.