Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. marec 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200643
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8814200643.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: vendue,

a.s., Neklanova 152/44, Praha 2 - Vyšehrad 128 00, Česká republika, IČ: 28062256, právne zastúpený:
JUDr. Zuzana Stavrovská, advokátka, Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava proti žalovanej: K. T.V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. X.Y. Q., XXX XX U. W. M., o zaplatenie 6.192,41 Kč s príslušenstvom,
t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 6.192,41 Kč so sankčným úrokom vo výške 25 % ročne
zo sumy 4.799 Kč od 01.04.2011 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6.192,41 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne
zo sumy 4.799 Kč od 01.04.2011 do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
žalovanásastaladlžníkomžalobcunazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokzodňa31.03.2011,ktorú
uzavrel žalobca s pôvodným veriteľom žalovaného Č. L., E..L... Oznámenie o postúpení pohľadávok
bolo žalovanej zaslané doručeným listom zo dňa 03.05.2011. Informácia o tom, kedy bolo žalovanej
doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a či ju fakticky prevzal, nie je žalobcovi známa, nakoľko

toto oznámenie bolo zaslané žalovanej bez doručenky s návratkou. Právny predchodca žalobcu Č. L.,
E..L.. uzavrela so žalovaným dňa 20.01.2004 Zmluvu o sporožírovom účte - Osobný účet Č. L., E..L..
a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb (ďalej len „Zmluva o sporožírovom účte“). Žalovaná
v priebehu roka 2009 zrealizovala výbery v hmotnosti z bankomatu a iné platby, čím na jej účte aj
zúčtovaním poplatkov a úrokov, vznikol ku dňu 01.02.2010 debetný zostatok. Č. L., E..L.. ako pôvodný
veriteľ žalovanú niekoľkokrát vyzývala k zaplateniu dlhu, avšak márne. Listom zo dňa 03.02.2010
vypovedala Č. L.Ň., E..L.., zmluvu o účte a dohôd o službách súvisiacich s účtom a vyzvala k zaplateniu

nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte, pričom v uvedenom liste zosplatnila celú
pohľadávku na sporožírovom účte dňom 03.02.2010. Dlžná čiastka k tomuto dňu bola v sume 2.050,44
Kč, a skladala sa z čiastky nepovoleného debetného zostatku vo výške 1.936 Kč, čiastky sankčného
úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 114,44 Kč. Nepovolený debetný zostatok je úročený
sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 25 %. Dňom zosplatnenia pohľadávky bola
pohľadávka prevedená na evidenčný účet pohľadávok a je ďalej evidovaná pod ID číslom 4303847813
(podtýmIDčíslompohľadávkunavrhovateľevidujeatotočíslojepotrebnéuvádzaťprivšetkýchplatbách

ako variabilný symbol). Zosplatnenie bolo prevedené v súlade s bodom 16.8 c) VOP, podľa ktorého
sa oznámenie o zosplatnení pohľadávky zasiela najneskôr v deň jeho realizácie. Od tohto dátumu je
teda v súlade s vyššie uvedenými ustanovenými Všeobecnými obchodnými podmienkami požadovaný
sankčný rok za nepovolené prečerpanie účtu z celej čiastky vo výške 25 %. Žalovaná sa v zmluvezaviazala disponovať iba s finančnými prostriedkami, ktoré má na účte a udržiavať na účte dostatok
prostriedkovnakrytievšetkýchsvojichplatiebvsúvislostisvedenímúčtuaďalšíchbankovýchpoplatkov.
Pre prípad, že by na účte nebol dostatok finančných prostriedkov k uhradeniu bankových poplatkov je

banka oprávnená prostriedky z účtu odpísať i pokiaľ by týmto krokom došlo k prekročeniu zostatku na
účte do mínusu (nepovoleného debetu). Vzhľadom na to, že žalovaná nemala na sporožírovom účte
povolený debetný zostatok, ani mu nebol povolený kontokorent, bol nepovolený debetný zostatok na
účte odo dňa jeho vzniku úročený úrokovou sadzbou 25 % podľa oznámenia Č. L., E..L.. o úrokových
sadzbách pre nepovolený debetný zostatok. Žalovaná čiastka je tvorená: čiastkou istiny vo výške 4.799

Kč, čo predstavuje čiastku, o ktorú bol účet prečerpaný, ďalej riadny úrok z bežného účtu vo výške
0,00 Kč od doby čerpania úveru do doby splatnosti pohľadávky a sankčným úrokom za nepovolené
prečerpanie účtu za dobu od nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ktorú ku dňu
účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 01.04.2011 predstavujú 1.393,41 Kč. Žalobca ďalej
požaduje ako príslušenstvo žalovanej pohľadávky sankčný úrok nepovolené prečerpanie účtu vo výške
25 % p.a. z čiastky istiny 4.799 Kč a to od dátumu 01.04.2011 do zaplatenia.

2. Žalobca ako aj právny predchodca žalobcu má sídlo na území Českej republiky, žalovaná má pobyt na
území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť otázku právomoci
súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie
žalobou uplatneného nároku žalobcu.

3. Súd preto skôr, ako začal konať vo veci samej musel sa vysporiadať s otázkou svojej právomoci a za
podmienky zistenia právomoci príslušnosti ako nevyhnutných podmienok konania.

4. Slovenská republika a Česká republika sú členskými štátmi Európskej únie viazanými zmluvou o

založení Európskeho spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnení, na ktoré ako členské štáty sa
vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“).

5. Podľa ustanovenia článku 1 odsek 1 nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní

a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie Rady), toto nariadenie
sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní
sa najmä na daňové, colné a správne veci.

6. Podľa čl. 2 ods. 1 v kapitole II. Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak osoby s bydliskom

naúzemíčlenskéhoštátusabezohľadunaichštátneobčianstvožalujúnasúdochtohtočlenskéhoštátu.

7. Podľa čl. 3 ods. 1 v kapitole II. oddiel 1 Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu
možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až
7 tejto kapitoly.

8. Podľa čl. 16 ods. 2 v kapitole II. oddiel 4 Nariadenia (v spojení s ustanovením čl. 15 a čl. 17) upravujúce
právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv (definovaných v čl. 15 ods. 1 ako zmluvy) uzavreté
spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, druhý
účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ

bydlisko.

9. Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluva buď na súdoch členského štátu, v ktorom má
tentoúčastníkbydliskoalebonasúdochpodľamiestabydliskaspotrebiteľa.Druhýúčastníkzmluvymôže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko (článok 16, bod

1,2 nariadenia).

10. Podľa § 14 Civilného sporového poriadku, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého
obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

11. Žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením
nariadenia Rady je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.12. Podľa ustanovenia článku 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor),
ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.

13. Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky sa zmluva spravuje
právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne
spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť
právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

14. Podľa článku 5 bod 1,2,3 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky tento článok sa uplatní
na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe ("spotrebiteľ") na účel,
ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí
úveru na tento účel. Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva
zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu: - ak
uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol v

tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo - ak druhý účastník zmluvy
alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo - ak ide o kúpnu zmluvu a
spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku, za predpokladu, že cestu
spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si tovar kúpil. Bez ohľadu
na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy uzavreté za

okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu
spotrebiteľa.
15. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi vrátane všeobecných
obchodných podmienok žalobcu a to čl. 41 VOP účastníci ako rozhodné hmotné právo pre svoj právny
vzťah zvolili právny poriadok Českej republiky.

16. Na základe uvedeného preto súd pri posudzovaní záväzkového právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania vychádzal z českého právneho poriadku.

17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, so zmluvou o sporožírovom

účte zo dňa 20.01.2011 ( ďalej len zmluva o osobnom účte ), s výpisom z účtu žalovanej, so zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2011 s prílohou č. 1 k tejto zmluve spolu so špecifikáciou
postúpenýchpohľadávok,oznámenímopostúpenípohľadávok,spísomnýmpodanímzástupcužalobcu,
sovšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamiČ.L.(ďalejlenVOP),sosadzobníkomČ.X.L.,soznámením
o úrokových sadzbách Českej sporiteľne.

18. Z predložených dôkazov vyplýva, že dňa 20.01.2004 uzatvorila žalovaná s právnym predchodcom
žalobcu Č. L., E..L.. Zmluvu o sporožírovom účte.

19. Podľa čl. 1 zmluvy o sporožírovom účte, banka sa zaväzuje zriadiť odo dňa 20.01.2004 majiteľovi

sporožírový účet, a ktorý bude vedený v českých korunách.

20. Podľa čl. 2 zmluvy o sporožírovom účte, majiteľ účtu a banka sa dohodli, že peňažné prostriedky
na účte budú úročené ročnou úrokovou sadzbou stanovenou a vyhlasovanou bankou v Oznámení Č.
L., E..L...

XX. Podľa čl. 4 zmluvy o sporožírovom účte, majiteľ účtu je povinný platiť banke ceny za
služby poskytované bankou podľa sadzobníka Č. L. pre bankové obchody platné v deň vykonania
spoplatkovaného úkonu.

22. Podľa čl. 6, 7 zmluvy o sporožírovom účte, ostatné práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou
výslovne neupravené sa riadia platnými Všeobecnými obchodnými podmienkami Č. L., E..L.., (ďalej len
VOP ), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Majiteľ účtu prehlasuje, že mu je známy obsah
VOP a že s nimi bez výhrad súhlasí.

23. Podľa čl. 10 bodu 10.6 VOP, klient udržuje na platobnom účte peňažné prostriedky v takej výške,
aby postačovali ku krytiu platobných transakcií podľa jeho príkazov a ku krytiu jeho záväzkov voči
banke vyplývajúcich zo zmluvy a platobnom účte a súčasne neklesli pod výšku minimálneho zostatku
stanoveného pre takýto platobný účet, bankou.24. Podľa čl. 10 bodu 10.7 VOP Banka odpisuje peňažné prostriedky z príslušného Platobného účtu
na základe platobného príkazu Klienta alebo z dôvodu uvedených v bode 10.2 VOP. Banka taktiež

odpisuje z Platobného účtu Klienta peňažné prostriedky vo vyšších platobných transakciách, ktorá boli
prevedené prostredníctvom šeku vystaveného k príslušnému Platobnému účtu alebo odpísané v súlade
s Klientovým súhlasom k inkasu. Banka je oprávnená na základe požiadavky príjemcu platby/inkasnej
spoločnostiavzáujmezachovaniaplynuléhoprevedeniatrvalýchpríkazovkúhradeasúhlasusinkasom
predaných Klientom previesť hromadnú zmenu bankového spojenia účtu príjemcu taktiež i ďalších

identifikačných údajov platby. Pokiaľ nie je dojednané inak, Banka nie je povinná previesť platobný
príkaz Klienta, nie je na Platobnom účte dostatok peňažných prostriedkov. Ak tak napriek tomu učiní a
Klientovi tak vznikne debetný zostatok na Platobnom účte, je Banka oprávnená vyrovnať tento debetný
zostatok z prostriedkov došlých na Platobný účet i bez ďalšieho príkazu Klienta. Ak vzniknutý debetný
zostatok nie je možné vyrovnať týmto spôsobom, je Klient povinný tento debetný zostatok vyrovnať na
prvé požiadanie Banky.

25. Podľa čl. 11.2 VOP Banka je oprávnená vypovedať zmluvu o Platobnom účte písomne i bez uvedenie
dôvodu. Výpovedná doba začína bežať od dňa doručenia výpovedi Klientovi a končí posledným dňom
druhého kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená Klientovi.
Výpoveď zmluvy o platobnom účte Banka zasiela na adresu trvalého pobytu/sídla Klienta. V prípadoch

zvláštnych zreteľov hodných je Banka oprávnená využiť aj inú jej dostupnú adresu Klienta.

26. Podľa čl. 11 bodu 11.5 VOP, od zmluvy o platobnom účte je možné odstúpiť v prípadoch podstatného
porušenia zmluvných povinností . Za podstatné porušenie zmluvných povinností klientom sa považuje
najmä nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov na platobnom účte klientom alebo omeškanie

klienta s úhradou cien.

27. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom dňa 31.03.2011 a prílohou č. 1, ktorú tvorí zoznam postúpených pohľadávok
mal súd preukázané, že žalovaná pohľadávka bola postúpená na žalobcu ( v priloženom zozname pod

ID 2997 ).

28.Podľavýpisuúčtužalovanejakojenačl.35až39 poslednýúkonboluskutočnenýdňa08.10.2009vo
výške 3.073,60 Kč - úhrada exekúcie, z ktorého je zrejmý prehľad pohybov na účte. Ku dňu 31.01.2010
dlžia žalobcovi sumu - 1.149,50Kč.

29. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.05.2014 na výzvu súdu
uviedol, že právny predchodca žalobcu Č. L., E..L.., uzavrel so žalovanou dňa 20.01.2004 Zmluvu
o sporožírovom účte - Osobný účet Č. L., E..L.. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb
(ďalej len „Zmluva o sporožírovom účte“). Žalovanej nebolo poskytnuté povolené prečerpanie účtu.

Prečerpanie bolo spôsobené tým, že žalovaná nemala na účte dostatok finančných prostriedkov na
úhradu bankových poplatkov nakoľko dňa 08.10.2009 bola na účte zrealizovaná exekúcia a odporca
viac na účte nezrealizovať žiadne kreditné operácie. Podľa bodu 10.6 VOP žalovaná bola povinná na
účte dodržiavať minimálny zostatok a dostatok finančných prostriedkov na kryte platobných transakcií.
Podľazmluvysažalovanázaviazalaplatiťvbankecenyzaslužbyaproduktypodľasadzobníka.Debetný

zostatok pretrvával až do vypovedania zmluvy. Tento vznikol z dôvodu pravidelného účtovania poplatkov
za vedenie účtu v sume 20 CZK, prípravy výpisu v sume 45 Kč, poštovného 9,50 Kč, vyhotovenie výpisu
z účtu 5 Kč a poštovné poplatky v sume 9,50 Kč. Zároveň boli účtované aj poplatky za tri upomienky
po 300 Kč. Vo výpise za mesiac 2/2010 sú vyčíslené úroky z nepovoleného debetu v sume 114,44 Kč
ku dňu uzatvorenia účtu 03.02.2010. Za nepovoleného prečerpania účtu si banka úročila nepovolený

debetný zostatok sankčným úrokom vo výške 25 % p.a. podľa VOP. V prípade prečerpania účtu bol
medzi stranami dohodnutý sankčný úrok z omeškania vo výške 25 % ročne plynúci od dátumu prvého
prečerpania čiastky do nepovoleného debetu, prípadne zosplatnenia dlhu a to v súlade s bodom 10.9
VOP a oznámenia. Listom zo dňa 02.03.2010 vypovedal žalobca zmluvu o účte a vyzval žalovanú
k zaplateniu nepovoleného debetného zostatku pričom dňom 03.02.2010 zosplatnil celú pohľadávku.

Dlžná čiastka k tomuto dňu bola v sume 2.050,44 Kč a skladala sa z nepovoleného debetného zostatku
vo výške 1.936 Kč, sankčného úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 114,44 Kč.30. Podľa § 708 ods. 1 Obchodního zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

31. Podľa § 710 Obchodního zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

32. Podľa § 497 Obchodního zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
33. Podľa § 502 ods. 1 Obchodního zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
34.Podľa§369ods.1Obchodníhozákonníka, akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, a nie je dohodnutá sadzba úroku z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej
čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi Občianskeho práva.

35. Podľa § 155 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku výrok o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v
cudzejmene,aktoneodporujeokolnostiamaakpredmetkonaniajevyjadrenývcudzejmeneaúčastník,
ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo ak niektorý z účastníkov je
devízovým cudzozemcom.
36. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodního zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy touto

časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných tam
uvedených zmlúv) zo zmluvy o bežnom účte (§ 708).

37. Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami na jednej

strane sú spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

38. Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákoníka sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu
odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon
poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

39. Podľa § 517 ods. 1 Občanského zákoníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dostatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

40. Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákoníka pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ podľa tohto zákona nie
je povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví
vykonávací predpis.

41. Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroku z prodlení a
poplatku z prodlení podle občanského zákoníku výška úroku z omeškania zodpovedá výške repo sadzby
stanovenej Č. W. F. pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku,
v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenému o sedem percentuálnych bodov.

42. Podľa § 262 ods. 4 Obchodního zákonníku vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených
Obchodnímu zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných
právnych predpisov nevyplýva niečo iné, ustanovenia tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia
Občanského zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych

zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba
použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá
nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa Občanského
zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia Občanského zákonníku.43. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodního zákonníku právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva

vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

44. Podľa § 388 ods. 1 Obchodního zákonníku premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

45. Podľa § 100 Občanského zákoníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

46. Podľa § 101 Občanského zákoníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

47. Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol o žalobe rozsudkom zo dňa 28.1.2015 a
to tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že medzi právnym predchodcom žalobu a žalovanou bola uzavretá zmluva o osobnom účte, z

ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo
preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občanského zákoníka a preto má súd za to, že je
daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

48. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Česká republika, ktorej právnym poriadkom

sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z
tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

49. Žalovaná je v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ, keďže uzavrela zmluvu o osobnom účte,
obsah ktorej bol daný pôvodným veriteľom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky
režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej

zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k zmluvám o bežnom ako tzv. absolútnym obchodno-právnym
vzťahom. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou
a ustanoveniami Občanskeho zákoníka.

50. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať

právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo
20/09 ). Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. §
52 a nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny
vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

51. Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp. zn. 21Co/79/2013 zo dňa
5.11.2013, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia v obdobnej veci ( predmetom konania bol nárok na
zaplatenie zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Č. L., E..L.. a žalovanou
ako spotrebiteľkou ) uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa a že postavenie spotrebiteľa
nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zmluvy o úvere,

ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten
istý inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, keby išlo o úver medzi dvomi
nepodnikateľmi,alebodvomipodnikateľmi,resp.akbynešloospotrebiteľskúzmluvu.Trebapripomenúť,
že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť.

52. Keďže opatrovníčka žalovanej vzniesla námietka premlčania, súd sa zaoberal premlčaním. Čo
sa týka začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza do
úvahy v zmysle § 101 Občanskeho zákonníka, a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonaťpo prvý raz, v prejednávanej sa žalobca prvýkrát mohol domáhať od žalovanej plnenia najneskôr
dňom nasledujúcim po vypovedaní zmluvy. Zmluva bola vypovedaná listom to dňa 03.02.2010 a
účinnosť nadobudla k poslednému dňu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

v ktorom bolo doručená výzva. Žalobca nepredložil súdu doručenie tejto výpovede, ale v návrhu
uviedol, že zospaltnenie nastalo dňa 03.02.2010 a teda dňom 04.02.2010 je žalovaná v omeškaní.
Všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula preto dňom 04.02.2013. Keďže žalobný návrh bol
doručený tunajšiemu súdu až dňa 29.01.2014, je žalobcom uplatnený nárok nárokom uplatneným po
uplynutívšeobecnejtrojročnejpremlčacejlehoty.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa ust.§142ods.1

Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého súd priznal žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech,
právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi. Keďže žalovanej
žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov
konania nepriznáva.

53. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., teda že súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež podľa
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V odvolaní zdôraznil, že žalobca sa so žalovanou nedohodol na poskytnutí prečerpania
finančných prostriedkov na bankovom účte a prečerpanie bolo spôsobené tým, že žalovaná nemala
na účte dostatok finančných prostriedkov na úhradu bankových poplatkov, nakoľko dňa 8.10.2009 bola

na účte zrealizovaná exekúcia a žalovaná viac na účte nezrealizovala žiadne kreditné operácie. Ako
vyplýva zo zmluvných dojednaní a zo znenia všeobecných obchodných podmienok Č. L., E..L.., ktorými
sa tento zmluvný vzťah riadi podľa bodu 9 Zmluvou o sporožírovou účte. Právny vzťah medzi klientom a
bankouupravenýVšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamisariadiprávnymporiadkomČeskejrepubliky.
VtomtokontextežalobcapoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduČeskejrepubliky32Cdo/3337/2010

a uznesenie Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp.zn. 5Co/1706/2010, podľa ktorých je záver
rovnaký, a to že aj keď bol úver poskytnutý spotrebiteľovi, jedná sa o zmluvu podľa Obchodného
zákonníka, a teda na tento právny vzťah sa vzťahuje 4-ročná premlčacia lehota. Žalobca týmto uviedol,
že pokiaľ ide o rozhodné právo pre posúdenie nárokov žalobcu, je týmto právo Českej republiky tak,
ako to tvrdí, a to vzhľadom na voľbu práva, ktorá bola uskutočnená vo Všeobecných obchodných

podmienkach Č. L., E..L.., ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru a zmluvy o
sporožírovom účte. Z uvedeného dôvodu je nutné v zmysle Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky, ktorý bol uzavretý v Ríme 19.6.1980 aplikovať čl. 3 ods. 1 tohto Dohovoru účinný pre zmluvy
uzavreté do 17.2.2009, a to, že zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy.
V tomto prípade banka so sídlom na území Českej republiky a žalovaná síce ako občianka Slovenskej

republiky si otvorila účet na území Českej republiky a čerpala úver na území Českej republiky, preto
použitie článku 3 ods. 1 Dohovoru vyplýva z ustanovenia čl. 5 ods. 4 písm. b), ktoré vylučuje použitie
čl. 5 Dohovoru (ktorý upravuje použitie rozhodného práva pre určité spotrebiteľské zmluvy). Právom
Českej republiky, ktoré je nutné použiť pre riešenie tohto právneho vzťahu je teda Obchodný zákonník,
ktorý bol platný na území Českej republiky, inak zákon č. 513/1990 Sb. a konkrétne jeho ustanovenia §

497 a nasl., ktoré upravujú zmluvu o úvere. V súlade s týmto podaným odvolaním a listinnými dôkazmi
produkovanými v konaní zo strany žalobcu, dohodou o rozhodnom práve, má tento za preukázané,
že nárok je dôvodný. Podľa uvedenej právnej argumentácie má žalobca za to, že žaloba bola podaná
v lehote plynutia 4-ročnej premlčacej doby, a preto nebol dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu jej
premlčania.Vkonečnomdôsledkuktomu,žeprávnyvzťahmedzižalobcomažalovanousariadičeským

právnymporiadkomdospelsprávneajprvostupňovýsúd,avšaknesprávneprávnevyhodnotilďalšízáver
tým, že z hľadiska uplatnenia premlčacej lehoty uplatnil 3-ročnú premlčaciu lehotu podľa Občianskeho
zákonníkasprihliadnutímnaprávaspotrebiteľa.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie
zmenil a návrhu vyhovel. Súčasne vyslovil námietku, že v priebehu konania nemal možnosť sa vyjadriť
k otázke premlčania.

54. O tomto odvolaní rozhodol odvolací súd a to tak, že rozsudok prvej inštancie zrušil a to z dôvodu, že v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku so zreteľom na ustanovenie § 470
ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol

účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom, preto mu vzniklo právo
na prejednanie odvolania podľa doterajších právnych predpisov. Z hľadiska legitímneho očakávania a
princípu právnej istoty bolo treba odvolanie žalobcu prejednať podľa Občianskeho súdneho poriadku.
V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti.Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl.
I. ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj
zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval

na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný
spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis
nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho
predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva
už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Naviac žalobca použil odvolacie

dôvody uvedené v Občianskom súdnom poriadku a práve týmito dôvodmi sa musel odvolací súd
zaoberať. So zreteľom na vyššie uvedenú argumentáciu preto odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu
podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné. Súd
prvého stupňa aj keď konštatoval, že vec posudzuje podľa právneho poriadku Českej republiky, otázku
premlčania posúdil podľa Občianskeho zákonníka nezohľadňujúc judikatúru, ktorá v Českej republike
ohľadne tejto otázky platí. Ako prílohu odvolania doložil žalobca aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky zo dňa 14.7.2012, v ktorom sa otázka premlčania v spotrebiteľskej veci rieši inak, ako to
posúdil súd prvej inštancie. Aj v uvedenom rozsudku sa uvádza, že zásadnou otázkou je to, či úprava
premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku v § 101 a nasl. je práve takým iným ustanovením
smerujúcim k ochrane spotrebiteľa, ktoré mal zákonodarca pri zavedení ustanovenia § 262 ods. 4 v časti
vety prvej za stredníkom Obchodného zákonníka do právneho poriadku na zreteli. Najvyšší súd dospel k

záveru, že takéto ustanovenie nesmeruje k ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 262 ods. 4 Obchodného
zákonníka bolo prevzaté do právneho poriadku Českej republiky zákonom č. 370/2000 Sb., ktorým sa
mení Obchodný zákonník účinný od 1.1.2001 v súvislosti s požiadavkou Smernice Rady ES č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorej základe tiež boli
do Občianskeho zákonníka doplnené ustanovenia § 52 až 65 upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Cieľom

bolorozšíreniepoužiteľnostiustanovenínaochranuspotrebiteľanavšetkytypyzmlúvbezohľadunato,v
akomkódexesúupravené.Výkladom§262ods.4častivetyprvejzastredníkomObchodnéhozákonníka
všaknemožnodospieťkzáveru,žeodôvodňujeaplikáciuakýchkoľvekustanovení,ktorébymohlibyťpre
spotrebiteľa výhodnejšie. K takémuto záveru nemožno prisvedčiť už len preto, že by vnášal do právnych
vzťahov zásadnú neistotu a znamenal by tiež výrazný zásad do zásady rovnosti účastníkov týchto

vzťahov. Úprava premlčania nie je úpravou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa; odlišne stanovená
dĺžka premlčacej doby v Občianskom a Obchodnom zákonníku je len výsledkom rôznych legislatívnych
procesov, z ktorých však žiaden nesmeruje k ochrane slabšej strany (spotrebiteľa). Premlčanie pôsobí
voči obom stranám rovnako, z komplexnej úpravy premlčania v každom z týchto zákonov nemožno
považovať len niektoré z nich za výhodnejšie pre spotrebiteľa.

55. Po vydaní rozsudku odvolacieho súdu súd v súlade s jeho právnym názorom na novo rozhodol a
to tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 6.192,41 Kč so sankčným úrokom vo výške 25 %
ročnezosumy4.799Kčod01.04.2011dozaplateniaatovlehote3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

56. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Taktiež na pojednávanie
sa nedostavila žalovaná, ktorej súd doručoval zásielku na adresu trvalého pobytu, aj keď v konaní
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu neznámeho pobytu žalovanej jej súd mu
ustanovil uznesením zo dňa 4.11.2014 opatrovníčku na zastupovanie v konaní, ktorá vzniesla námietku
premlčania.

57. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobu a žalovanou bola uzavretá zmluva o osobnom účte, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na
žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občanského zákonníka a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu

v tomto konaní. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu Č. L., E..L.., uzavrel so
žalovanou dňa 20.01.2004 Zmluvu o sporožírovom účte - Osobný účet Č. L., E..L.. a o poskytovaní
súvisiacich produktov a služieb (ďalej len „Zmluva o sporožírovom účte“). Žalovanej nebolo poskytnuté
povolené prečerpanie účtu. Prečerpanie bolo spôsobené tým, že žalovaná nemala na účte dostatok
finančných prostriedkov na úhradu bankových poplatkov nakoľko dňa 08.10.2009 bola na účte

zrealizovaná exekúcia a žalovaná viac na účte nezrealizovať žiadne kreditné operácie. Podľa bodu 10.6
VOP žalovaná bola povinná na účte dodržiavať minimálny zostatok a dostatok finančných prostriedkov
na kryte platobných transakcií. Podľa zmluvy sa žalovaná zaviazala platiť v banke ceny za služby a
produkty podľa sadzobníka. Debetný zostatok pretrvával až do vypovedania zmluvy. Tento vznikol zdôvodu pravidelného účtovania poplatkov za vedenie účtu v sume 20 CZK, prípravy výpisu v sume
45 Kč, poštovného 9,50 Kč, vyhotovenie výpisu z účtu 5 Kč a poštovné poplatky v sume 9,50 Kč.
Zároveň boli účtované aj poplatky za tri upomienky po 300 Kč. Vo výpise za mesiac 2/2010 sú vyčíslené

úroky z nepovoleného debetu v sume 114,44 Kč ku dňu uzatvorenia účtu 03.02.2010. Za nepovoleného
prečerpania účtu si banka úročila nepovolený debetný zostatok sankčným úrokom vo výške 25 % p.a.
podľa VOP. V prípade prečerpania účtu bol medzi stranami dohodnutý sankčný úrok z omeškania vo
výške 25 % ročne plynúci od dátumu prvého prečerpania čiastky do nepovoleného debetu, prípadne
zosplatnenia dlhu a to v súlade s bodom 10.9 VOP a oznámenia. Listom zo dňa 02.03.2010 vypovedal

žalobca zmluvu o účte a vyzval žalovanú k zaplateniu nepovoleného debetného zostatku pričom dňom
03.02.2010 zosplatnil celú pohľadávku. Dlžná čiastka k tomuto dňu bola v sume 2.050,44 Kč a skladala
sa z nepovoleného debetného zostatku vo výške 1.936 Kč, sankčného úroku za nepovolené prečerpanie
účtu vo výške 114,44 Kč. Dôvodnosť týchto nárokov vyplýva z dôkazov ako ich predložil žalobca k
žalobe.

58. Pokiaľ ide o námietku opatrovníčky žalovanej, súd v súlade s názorov odvolacieho súdu túto
námietku nepovažoval za dôvodnú ako je uvedené v odseku 54. tohto rozsudku.

59. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal
úspech v plnom rozsahu, preto mu priznal náhradu trov v rozsahu 100 %.

61. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

62. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.