Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/200/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216452
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712216452.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Drahomíry Mikulajovej a sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča, v právnej
veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25,
zastúpeného právnym zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave,
Grösslingova č. 4, v mene ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
advokát a konateľ, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k.

12C/295/2012-280 zo dňa 24.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrhy navrhovateľa na prerušenie konania (prvý výrok).
Zamietolnávrhnavrhovateľanazačatiekonania(druhývýrok).Náhradutrovkonaniaodporcovinepriznal
(tretí výrok).

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhmi zo dňa 21.09.2012, doručenými
okresnému súdu dňa 27.09.2012, sa navrhovateľ v konaniach spisová značka 12C/295/2012,
12C/297/2012, 12C/298/2012, 12C/299/2012, 12C/300/2012, 12C/301/2012, 12C/302/2012,
12C/303/2012, 12C/304/2012 a 12C/305/2012 domáhal voči odporcovi náhrady škody titulom
majetkovej škody ako aj titulom nemajetkovej ujmy vzniknutej mu nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Zvolen, pretože tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej lehote a žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Súd z dôvodu, že predmetom vyššie uvedených konaní sú obdobné veci a účastníci konania sú
v jednotlivých konaniach totožní, uznesením č.k. 12C/295/2012-15 zo dňa 28.01.2013 rozhodol o
spojení vecí na spoločné konanie s tým, že konanie sa bude viesť pod spoločnou spisovou značkou
12C/295/2012.

Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie exekučnými spismi a zistil takýto skutkový stav:

Vo vzťahu k sp. zn. 12C/295/2012 súd z exekučného spisu vedeného okresným súdom pod sp.zn.
20Er/658/2009zistil,žesúdnyexekútorpodalnaokresnýsúdžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie dňa 26.08.2009. Okresný súd uznesením č.k. 20Er/658/2009-11 zo dňa 20.01.2010 žiadosť
súdneho exekútora zamietol.

Vo vzťahu k sp. zn. 12C/297/2012 súd z exekučného spisu vedeného okresným súdom pod sp .zn.
25Er/679/2009 zistil, že súdny exekútor podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 16.09.2009. Okresný súd uznesením č.k. 25Er/679/2009-11 zo dňa 28.01.2010
exekučné konanie zastavil pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu. Uznesenie z dôvodu podaného
odvolania zo strany oprávneného bolo zrušené odvolacím súdom, pričom okresný súd opätovne

rozhodol uznesením č.k. 25Er/679/2009-57 zo dňa 19.06.2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
02.08.2012.

Vo vzťahu k sp. zn. 12C/298/2012 súd z exekučného spisu vedeného okresným súdom pod sp.
zn. 20Er/1169/2009 zistil, že súdny exekútor podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciedňa24.11.2009.Okresnýsúduznesenímč.k.20Er/1169/2009-15zodňa11.03.2010

žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2010.

Vo vzťahu k sp. zn. 12C/299/2012 súd z exekučného spisu vedeného okresným súdom pod sp.
zn. 21Er/1423/2010 zistil, že súdny exekútor podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 09.09.2010. Okresný súd uznesením č.k. 21Er/1423/2010-31 zo dňa

20.06.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2011.

Vo vzťahu k sp. zn. 12C/300/2012 súd z exekučného spisu vedeného okresným súdom pod sp.
zn. 20Er/238/2010 zistil, že súdny exekútor podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie 18.02.2010. Okresný súd uznesením č.k. 20Er/238/2010-14 zo dňa 17.06.2011

žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie z dôvodu podaného odvolania zo strany oprávneného
bolo zrušené odvolacím súdom, pričom okresný súd opätovne rozhodol tak, že vydal poverenie na
vykonanie exekúcie sp.zn. 20Er/238/2010 zo dňa 26.05.2014.

Vo vzťahu k sp. zn. 12C/301/2012 súd z exekučného spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn.

24Er/1017/2010 zistil, že súdny exekútor podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 09.12.2010. Okresný súd uznesením č.k. 24Er/1017/2010-9 zo dňa 16.12.2010
žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2011.

Vo vzťahu k sp. zn. 12C/302/2012 súd z exekučného spisu vedeného okresným súdom pod sp.

zn. 21Er/1086/2009 zistil, že súdny exekútor podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 16.07.2010 (správne má byť dňa 02.11.2009 - poznámka Krajského
súdu). Okresný súd uznesením č.k. 21Er/1086/2009-19 zo dňa 13.05.2010 žiadosť súdneho exekútora
zamietol. Uznesenie z dôvodu podaného odvolania zo strany oprávneného bolo zrušené odvolacím
súdom, pričom okresný súd opätovne rozhodol uznesením č.k. 21Er/1086/2009-55 zo dňa 23.03.2012

tak, že žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2012.

Vo vzťahu k sp .zn. 12C/303/2012 súd z exekučného spisu vedeného okresným súdom pod sp.
zn. 21Er/1387/2009 zistil, že súdny exekútor podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 28.12.2009. Okresný súd uznesením č.k. 21Er/1387/2009-15 zo dňa

17.05.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2010.

Vo vzťahu k sp. zn. 12C/304/2012 súd z exekučného spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn.
26Er/752/2010zistil,žesúdnyexekútorpodalnaokresnýsúdžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie dňa 16.07.2010. Okresný súd uznesením č.k. 26Er/752/2010-22 zo dňa 04.04.2011 žiadosť

súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.09.2011.

Vo vzťahu k sp. zn. 12C/305/2012 súd z exekučného spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn.
21Er/140/2011 zistil, že súdny exekútor podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 11.02.2011. Okresný súd uznesením č.k. 21Er/140/2011-10 zo dňa 03.03.2011 žiadosť

súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2011.

S poukazom na vykonané dokazovanie súd žalobu navrhovateľa vo veci pôvodného žalobného návrhu
s pridelenou sp.zn. 12C/295/2012, ale aj vo veci ostatných žalobných návrhov, ktoré boli pôvodnezapísané pod sp.zn. 12C/297/2012, 12C/298/2012, 12C/299/2012, 12C/300/2012, 12C/301/2012,
12C/302/2012, 12C/303/2012, 12C/304/2012 a 12C/305/2012, zamietol ako neodôvodnenú a
neopodstatnenú, pretože nezistil kumulatívne splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú

potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z..

Navrhovateľ sa vo všetkých uvedených prípadoch domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom s tým, že súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v
zákonnom stanovenej lehote, resp. že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v žiadnom z uvedených prípadov nebolo poverenie súdnemu
exekútorovi udelené, ale v každom z už uvedených exekučných konaní bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

K tvrdeniam navrhovateľa, že exekučný súd nerozhodol v predmetných exekučných veciach v zákonnej
15 - dňovej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okresný súd poukázal

na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012-20 zo dňa 14.12.2012, v ktorom Ústavný súd
uviedol, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí
rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie.

Okresný súd nenašiel zákonný dôvod na prerušenie konania a návrhy navrhovateľa na prerušenie
konania zamietol.

Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania, ktorý navrhovateľ odôvodnil tým, že pred Okresným súdom
Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie

uviedol, že v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa nerieši žiadna otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní vo veci samej. A to, ani pokiaľ ide o dotknuté
vnútroštátne konanie vedené Okresným súdom Prešov, ktorého predmet, ale aj okruh účastníkov je
odlišný od konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 12C/295/2012. Konanie o prejudiciálnych
otázkach, ktoré boli v rámci predmetného vnútroštátneho konania Okresným súdom Prešov Súdnemu

dvoru položené nie je konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
tunajšieho súdu vo veci samej.

Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania, ktorý navrhovateľ odôvodnil podaním ústavnej sťažnosti pre
porušenie základného práva na súdnu ochranu, okresný súd uzavrel, že konanie o uvedenej ústavnej

sťažnosti nie je konaním, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tomto
konaní, resp. že by dokonca od jej vyriešenia priamo závisel výsledok sporu vo veci samej. To, či a
ktorý sudca Okresného súdu Zvolen je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, postupom podľa § 16 ods. 1 O.s.p. vyriešil Krajský súd v Banskej

Bystrici ako súd nadriadený a to tak, že vo svojich príslušných rozhodnutiach konštatoval, že pochybnosť
o nezaujatosti môže existovať len u sudcu, ktorý sa prípadne podieľal alebo mohol podieľať na procese
a rozhodovaní v konkrétnej veci, v ktorej mala navrhovateľovi vzniknúť ním tvrdená a uplatňovaná škoda
z titulu nesprávneho úradného postupu. V zmysle uvedeného okresný súd uzavrel, že neexistuje dôvod
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom

by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Rovnako neexistuje ani dôvod na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený
sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a
mimoriadnych opravných prostriedkov, nie Ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými
namieta porušenie svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to
vyplýva z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožných veciach napr.
sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06.02.2013, resp. I. ÚS 92/2013 zo dňa 13.02.2013.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnenézákonnépodmienky.Trvalnaosobnejúčastijehoprávnehozástupcunapojednávaní,ktorébudevedené
nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd nemohol rozhodnúť vo veci samej, pretože v
čase rozhodnutia nebolo ešte právoplatné uznesenie o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania.

Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
odporcu (vyjadrenie odporcu mu nebolo doručené) ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd
založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia
okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi
uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie

v jeho neprítomnosti a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia
dôvodu určil sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v
zákonnej lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie
jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej
lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec
nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a

2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu

podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhmi na začatie konania, vedenými na okresnom súde pod
sp. zn. 12C/295/2012, 12C/297/2012, 12C/298/2012, 12C/299/2012, 12C/300/2012, 12C/301/2012,
12C/302/2012, 12C/303/2012, 12C/304/2012 a 12C/305/2012, sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal

vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Zvolen, pretože tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej lehote a žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Súd z dôvodu, že predmetom vyššie uvedených konaní sú obdobné veci a účastníci konania sú

v jednotlivých konaniach totožní, uznesením č.k. 12C/295/2012-15 zo dňa 28.01.2013 rozhodol o
spojení vecí na spoločné konanie s tým, že konanie sa bude viesť pod spoločnou spisovou značkou
12C/295/2012.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľa
odvolací súd udáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právneposúdil. Záver okresného súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu považuje
aj odvolací súd v celom rozsahu za správny, pretože navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný
postup exekučného súdu v spornom exekučnom konaní. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom

a dôvodmi odvolania navrhovateľa viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal
len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.

3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011zodňa27.04.2012).Onavrhovateľomvznesenejnámietkezaujatostizákonnéhosudcu
riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil; zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom
riadne doručené. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol.

Okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania správne zamietol. O námietkach zaujatosti
vznesených navrhovateľom v konaniach sp. zn. 12C/295/2012, 12C/297/2012, 12C/298/2012,
12C/299/2012, 12C/300/2012, 12C/301/2012, 12C/302/2012, 12C/303/2012, 12C/304/2012 a
12C/305/2012, rozhodol krajský súd s tým, že zákonného sudcu, ktorý prejednáva a rozhoduje vec

a ktorý vydal aj napadnuté rozhodnutie z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil.
Okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods.
2 písm. c) O.s.p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre
rozhodnutie súdu v tejto veci. Samotné podanie ústavnej sťažnosti navrhovateľom nie je dôvodom, ktorý
by zakladal obligatórnu povinnosť prerušiť konanie, pretože v danom prípade ide o otázku procesného

charakteru (zaujatosť sudcu), ktorá nemá priamy dopad na posúdenie nároku navrhovateľa, t.j. nemá
priamy súvis s vyriešením sporu vo veci samej a teda nejde o prejudiciálnu otázku, od vyriešenia
ktorej priamo závisí výsledok sporu. Navyše podľa odvolacieho súdu nie je dôvod ani na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. do prípadného rozhodnutia ústavného súdu, pretože otázku,
či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom

postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o
sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1
a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I.ÚS/89/2013 zo dňa 06.02.2013 alebo sp. zn. I.ÚS/92/2013 zo dňa 13.02.2013, ktorými sťažnosti

navrhovateľa proti uzneseniam nadriadeného súdu, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov
okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci, ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci
Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie).

Dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. v zmysle návrhu navrhovateľa

má byť aj predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, zodpovedanie ktorých majú podľa názoru navrhovateľa
zásadný význam aj pre konanie v tejto veci.

UznesenieOkresnéhosúduPrešovč.k.7C/6/2010-269zo07.10.2013,ktorýmpodľa§109ods.1písm.

c) O. s. p. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych
otázkach bolo podľa zistenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušené uznesením Krajského súdu v
Prešove z 22. 12. 2014. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 7C/6/2010-316 z 12. 03. 2015 opätovneprerušil konanie a predložil vec Súdnemu dvoru Európskej únie na zodpovedanie prejudiciálnych otázok
v znení:

1. Či ide o závažné porušenie práva Európskej únie, ak sa vymôže v exekúcii vedenej na základe
rozhodcovského rozsudku plnenie z neprijateľnej podmienky v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie?

2. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako

účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci, môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?

3. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie

orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na absolútnu
nečinnosťžalobkyneavzhľadomnanevyčerpanievšetkýchprávnychprostriedkovnápravyumožnených
právom členského štátu?

4. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou

uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovednosť členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

5. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?

Konanie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 začalo na návrh fyzickej osoby proti
Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava o náhradu škody pre porušenie práva
Európskej únie, ide teda o skutkovo a právne odlišnú vec, než je vec sp. zn. 8C/243/2012 začatá na

návrhnavrhovateľa.Názorokresnéhosúdu,ževkonanívedenomnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.
7C/6/2010 sa neriešia žiadne otázky, ktoré by mohli mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej
veci, je správny.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti

a vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie
na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa riadne a včas s poskytnutím
päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Navrhovateľ žiadal o zrušenie pojednávania
v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, iný dôvod

na odročenie pojednávania neuviedol. O námietke zaujatosti sudcov okresného súdu vznesenej
navrhovateľom nadriadený súd riadne rozhodol. Nesúhlas navrhovateľa s rozhodnutím nadriadeného
súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, pretože navrhovateľovi zostáva zachovaný
odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.). Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas

predvolaného navrhovateľa preto boli podľa odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky (§ 101
ods. 2 O.s.p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti
účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani v
rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov
konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však pozostávalo len s oboznámením sa s exekučnými spismi,

ktoré ako dôkaz navrhol vykonať samotný navrhovateľ priamo v návrhoch na začatie konania s tým,
že navrhovateľ bol účastníkom uvedených exekučných konaní a teda obsah exekučných spisov z
hľadiska tvrdených skutočností o dobe od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
do rozhodnutia exekučného súdu o jej zamietnutí mu bol nepochybne známy. Iné dokazovanie okresný
súd nevykonal. Odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že v tomto rozsahu vykonané

dokazovanie je dostatočné na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že
mu nebolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu, je potrebné pripustiť, že zo spisu skutočne nevyplýva
doručenie vyjadrenia odporcu k návrhu navrhovateľovi. Táto vada konania však nemala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a podľa odvolacieho súdu ani nemohla mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pretože okresný súd jednak
nerozhodol na základe argumentov odporcu uvedených vo vyjadrení k návrhu a jednak je odvolaciemu
súdu z jeho činnosti známe (§ 121 O.s.p.), že totožné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa podal odporca aj

v nespočetnom množstve ostatných právnych vecí navrhovateľa a odporcu prejednávaných odvolacím
súdom, v týchto konaniach bolo vyjadrenie navrhovateľovi doručené a teda jeho obsah je navrhovateľovi
nepochybne známy (táto odvolacia námietka navrhovateľa je preto zjavne účelová). Okresný súd riadne
rozhodol aj o návrhoch navrhovateľa na prerušenie konania. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať
pred súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci

samej pred nadobudnutím právoplatnosti výroku o zamietnutí návrhov navrhovateľa na prerušenie
konania. Týmto postupom okresného súdu nebol navrhovateľ vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho
procesnéhooprávneniaajeplneodôvodnenýhospodárnosťoukonania.Navyševyhlásenýmuznesením
(aj keď bol výrok obsahom rozsudku nestráca charakter uznesenia) o zamietnutí návrhov navrhovateľa
na prerušenie konania bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O.s.p.) a preto mohol pokračovať v konaní.

Navrhovateľ v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote.
Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci. Ťažisko argumentácie navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe exekučného
súdu spočívalo v tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty. Súdna prax sa však ustálila
na závere, že lehota pätnásť dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012 zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013
zo dňa 25.04.2013 alebo sp. zn. II.ÚS/112/2013 zo dňa 13.02.2013). Preto v prípade, že okresný súd
v zhode s odvolacím súdom z pripojeného exekučného spisu zistil, že žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 31.01.2011 (v tejto
súvislosti odvolací súd podotýka, že vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu
nie je rozhodujúce, kedy začalo samotné exekučné konanie) a exekučný súd ju zamietol uznesením
zo dňa 29.03.2011, uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup
(prieťahy v konaní) a je plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti

predloženého exekučného titulu. Odvolací súd podotýka, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní,
ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota
nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013).

Za nesprávny úradný postup exekučného súdu nie je možné považovať ani to, že po doručení žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku
pristúpil k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd

nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu z vlastnej iniciatívy riešiť otázku, či právomoc
rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou ako podmienku
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, keď týmto postupom nedochádza k preskúmaniu vecnej
správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale len k posúdeniu, či
predložený exekučný titul je v súlade so zákonom; ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského

súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho vyvodiť všetky právne
dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou rozhodcovskou zmluvou viazaná, t.j.
exekučnýsúdjepovinnýžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepovereniazamietnuť(porovnajnapríklad
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2012, sp.

zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 uverejnené v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 66/2013 a sp. zn.
5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdovSlovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 4Cdo/88/2013 zo
dňa 24.10.2013, sp. zn. 5MCdo/25/2012 zo dňa 12.06.2013, sp. zn. 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.06.2013

a mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa
22.08.2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09.12.2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03.03.2011
ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti Ivete
Korčkovskej zo dňa 16.11.2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej
veci.

Nakoniec navrhovateľ v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,
ktorý sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v
tomto smere však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko
navrhovateľ v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti
odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),

v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne
zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade
nespôsobuje navrhovateľom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom

rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom odporcu v konaní, ktorý však žiadne trovy konania nežiadal
nahradiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.

1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnému navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však odporca neurobil žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho

konania proti navrhovateľovi nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.