Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116214888
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116214888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka a

členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: W. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. T. XXX, XXX XX I. T., zastúpeného zástupcom TOMANÍČEK & PARTNERS
s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: Obec Kysucký
Lieskovec, so sídlom Kysucký Lieskovec 29, 023 34 Kysucký Lieskovec, IČO: 00 314 081, zastúpenému
advokátom: JUDr. Štefan Strýček, so sídlom F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 942 987, v konaní
o zaplatenie 2.746 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
18Cb/101/2016-95 zo dňa 27.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/101/2016-95 zo dňa 27.10.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v celom rozsahu. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
zaplatenia sumy 2.746 Eur s úrokmi z omeškania a trovami konania. Nárok odôvodnil tým, že vykonával
stavebné práce pre spoločnosť ELTOS, s.r.o., na základe čoho tejto spoločnosti vystavil faktúry. Žalobca
dňa 22.06.2012 uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky so žalovaným za odplatu vo výške 100 %

z výšky pohľadávky so splatnosťou do 12 mesiacov od uzavretia zmluvy. Dňa 31.01.2015 došlo k
uzatvoreniu dohody o urovnaní, na základe ktorej sa upravila lehota splatnosti do 31.12.2015. Žalovaný
dlžnú sumu neuhradil, v dôsledku čoho sa stal dlh splatným v celom rozsahu.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že podľa predložených faktúr žalobca vykonal
pre ELTOS, s.r.o. stavebné práce. Podľa okresného súdu z uvedených faktúr a súpisov vykonaných
prác nevyplýva jednoznačne, že k vykonaniu daných prác skutočne došlo a že medzi žalobcom a

spoločnosťou ELTOS, s.r.o. bol zmluvný vzťah, nakoľko vystavenie faktúr nezakladá automaticky vznik
zmluvného vzťahu, a teda žalobca nepreukázal, že mu skutočne vznikla pohľadávka voči spol. ELTOS,
s.r.o. Okresný súd mal preukázané, že dňa 22.06.2012 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi postupcom - žalobcom a žalovaným ako postupníkom, ktorej predmetom boli faktúry
za vykonanie stavebných prác žalobcom pre ELTOS, s.r.o. za dohodnutú odplatu. Žalovaný poukázal
na to, že v zmluve bolo dohodnuté, že ak ŠFRB nedá súhlas so započítaním, bude zmluva o postúpení
neúčinná a žalovaný od nej odstúpi. Žalovaný listom z 29.01.2014 na základe rozväzovacej podmienky

uvedenejvčl.7,bod7.5zmluvy,odstúpilodzmluvyopostúpenípohľadávky,nakoľkoŠFRBnedalsúhlas
so započítaním pohľadávky. Žalobca odstúpenie od zmluvy nenamietal, žalovaný v konaní uplatnený
nárok namietal, nakoľko obec nemôže bez splnenia zákonom stanovených podmienok nadobudnúť
pohľadávku, pričom z listín je nepochybné, že išlo o svojvoľné rozhodnutie iba starostu obce žalovaného.3. Okresný súd s prihliadnutím na ustanovenie § 47a ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka poukázal
na vyjadrenie žalovaného, ktorý mal za to, že k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo,

nakoľko táto nebola zverejnená do 3 mesiacov od jej uzavretia na webovej stránke žalovaného a
zverejnená bola až 28.11.2013, teda po 1,5 roku od jej uzatvorenia. V Dohode o urovnaní žalovaný
uviedol, že táto sa u neho nenachádza a nebola vôbec zverejnená na webovej stránke obce, čím ani
k uzavretiu takejto Dohody nedošlo. Žalovaný tiež namietal, že pohľadávka žalobcu bola postúpená
na žalovaného bez schválenia obecným zastupiteľstvom a bez zverejnenia, pričom obec hospodári s

verejnými a nie so súkromnými prostriedkami. Okresný súd zo zabezpečeného rozhodnutia vo veci sp.
zn. 19Cb/221/2014 zistil svedeckú výpoveď JUDr. S. O., zamestnankyne ŠFRB, ktorá uviedla, že nebol
daný súhlas s postupom žalovaného ohľadom postúpenia a následného započítania. Podľa okresného
súdu táto skutočnosť medzi stranami v konaní nebola sporná, v dôsledku čoho okresný súd poukázal
na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.

4. Okresný súd ďalej uviedol, že od 01.01.2011 majú obce a mestá povinnosť zverejňovať zmluvy
uzatvorené po tomto dátume, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami, pričom bez
zverejnenia nebudú zmluvy účinné. Podľa okresného súdu došlo u žalovaného k nakladaniu s verejnými
prostriedkami, čo tento aj potvrdil, pričom je nepochybné, že zmluva nebola zverejnená v zmysle

platných predpisov. Zmluvné dojednanie zároveň nebolo schválené príslušnými obecnými orgánmi, ale
iba starostom obce, a preto nie je možné posúdiť platnosť a účinnosť predmetnej zmluvy a teda nárok
žalobcu je neopodstatnený, nakoľko nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Z predložených listín
a rozhodnutí je podľa okresného súdu zrejmé, že nedošlo ani k platnému započítaniu a keďže nedošlo
k platnému postúpeniu, žalobcovi nevznikol nárok v zmysle zmluvy na odplatu.

5. Okresný súd po vyhodnotení všetkých dôkazov konštatoval, že zmluva o postúpení pohľadávky
je neplatná s poukazom na ustanovenie § 47a Občianskeho zákonníka, a preto žalobu zamietol. K
dôkaznému návrhu žalobcu, ktorý žiadal zabezpečiť zoznam pohľadávok zo spisu 2R/1/2012, okresný
súd uviedol, že tento dôkaz nevykonal, nakoľko ho nepovažoval za relevantný pre rozhodnutie, nakoľko

je podstatné, či zmluva je platná alebo nie, ak na jej základe žalobca uplatňuje svoj nárok, a to nárok na
odplatu za postúpenie pohľadávok, pričom je irelevantné, voči ktorému subjektu sú dané pohľadávky.

6. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane v konaní priznal
náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca cestou právneho zástupcu odvolanie. V odvolaní uviedol, že
okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že Zmluvu o postúpení pohľadávky vyhodnotil ako neplatnú,
pretože nebola odsúhlasená obecným zastupiteľstvom, resp. neúčinnú v zmysle § 47a Občianskeho
zákonníka z dôvodu jej nezverejnenia na webovom sídle žalovaného. Žalobca poukázal na podmienky

prevodu a nakladania s majetkovými právami obce, ktoré upravuje zákon č. 138/1991 o majetku obcí.
Tento zákon podmienku udelenia súhlasu s nakladaním s majetkovými právami zakotvuje v ustanovení
§ 9 ods. 1, z ktorého vyplýva, že podmienka udelenia súhlasu s uzatvorením zmluvy o postúpení
pohľadávky by bola daná len v prípade, ak by to vyplývalo zo zásad hospodárenia obce. Takýto
dokument žalovanou stranou nebol predložený. Žalovaný tak nepreukázal tvrdenie o nevyhnutnosti

udelenia súhlasu obecného zastupiteľstva s uzatvorením zmluvy. Žalobca pritom má vedomosť o tom,
že uvedené zmluvy a dokumenty boli uznesením obecného zastupiteľstva schválené.

8. Vo vzťahu k neúčinnosti podľa ustanovenia § 47a Občianskeho zákonníka (ďalej aj len OZ) žalobca
uviedol, že v zmysle ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. je podmienka povinného zverejňovania

zmlúv vymedzená nielen formou a personálnym znakom zmluvy, ale aj vecným znakom. Vecný znak
zakotvuje, že musí ísť o zmluvu, ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za verejné prostriedky alebo
sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom
vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona
alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Zmluva o postúpení pohľadávky ani

dohoda o urovnaní nepredstavujú zmluvu, na základe ktorej by dochádzalo k nakladaniu s verejnými
prostriedkami, keďže majetková hodnota, v danom prípade zmluva o dielo, na základe ktorej sa
vykonávali práce, bola zverejnená a uzatvorenie týchto zmlúv už len predstavovalo určitý spôsob
vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi. Okresný súd sa nevyporiadal ani s námietkou žalobcu, že ak byajdospelkzáveru,žezmluvajeneplatnáaleboneúčinná,žalovanýnevrátilto,čonazákladetejtozmluvy
nadobudol. Z konkurzného spisu, ktorý žalobca žiadal pripojiť minimálne v rozsahu konečného zoznamu
pohľadávok, vyplýva, že žalovaný si v konkurznom konaní 2R/1/2012 prihlásil predmetnú pohľadávku

a uplatňuje si z nej práva. V súlade s ustanovením § 105 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii
má zapísanie pohľadávky do konečného zoznamu a uznanie pohľadávky v konkurze tie isté účinky
ako priznanie práva súdom a žalovaný tým, že si uplatnil pohľadávku v konkurze, disponuje nielen
exekučným titulom na ňu znejúcim na jeho meno, ale znemožnil aj uplatňovanie práv žalobcovi.
Žalovaný má tiež vedomosť o vykonaní započítania zo strany žalovaného voči uvedenej spoločnosti,

čím pohľadávka voči dlžníkovi ELTOS zanikla, čo rovnako znemožňuje vrátenie poskytnutého plnenia
zo strany žalobcu. Vyhodnotenie započítania za neplatné odporuje ustanoveniu § 105 a § 28 Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii. Keďže žalovaný prihlásením pohľadávky do konkurzu a vykonaním
započítania znemožnil vrátenie poskytnutého plnenia žalobcovi, je žalovaný povinný poskytnúť peňažnú
náhradu, resp. nahradiť škodu, ktorú spôsobil tým, že žalobca nedosiahne plnenie z uvedenej zmluvy,
a tým, že spôsobil jej neplatnosť, resp. neúčinnosť. Týmito okolnosťami sa okresný súd nezaoberal.

Žalobca preto žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť alebo zmeniť tak, že odvolací súd žalobe
vyhovie.

9. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu cestou právneho zástupcu označil tvrdenia žalobcu v
odvolaní za účelové a nepravdivé. Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný a nulitný právny úkon,

ktorý nikdy nenadobudol platnosť a účinnosť. K zverejneniu tejto zmluvy v zmysle ustanovenia § 47a OZ
nedošlo, nakoľko zmluva bola zverejnená až dňa 28.11.2013 o 12,54 hod., teda jeden a pol roka od jej
uzatvorenia. Rovnako Dohoda o urovnaní je neplatným a neúčinným úkonom, nakoľko sa u žalovaného
nenachádza a nebola vôbec zverejnená na stránke obce. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že
malo dôjsť k započítaniu žalovaného s úpadcom. Žalovaný s úpadcom žiadne započítanie nevykonal.

Listina, ktorú predložil právny zástupca žalobcu, sa u žalovaného nenachádza. Žalovaný o nej nemá
žiadnu vedomosť a túto listinu považuje za neplatnú a za nulitný právny úkon, ktorý nebol schválený
obecným zastupiteľstvom, ani zverejnený na stránke obce. Tvrdenia žalobcu sú účelové a zavádzajúce,
žalobca mal v prvom rade pohľadávku uplatniť prihláškou v konkurznom konaní voči úpadcovi ELTOS,
s.r.o., pre ktorého mal vykonávať práce. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zmluva o postúpení

pohľadávky a dohoda o urovnaní nepredstavujú zmluvy, na základe ktorých by dochádzalo k nakladaniu
s verejnými prostriedkami, nakoľko všetky prostriedky, s ktorými obec disponuje, sú prostriedkami
verejnými. Žalovaný tak žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.

10. K doručenému vyjadreniu žalovaného k podanému odvolaniu sa žalobca písomne nevyjadril.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania a v medziach odvolacích
dôvodov za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom
za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného

súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/17/2017-115 zo dňa

19.09.2017,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulikrajského
súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na
základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

13. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní bol povinný postupovať a
konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v
zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Žalobca v podanom odvolaní predovšetkým spochybnil záver okresného súdu, ktorý Zmluvu o
postúpení pohľadávky zo dňa 22.06.2012, uzatvorenú medzi žalobcom ako postupcom a žalovaným
ako postupníkom (č.l. 3 súdneho spisu), vyhodnotil ako neplatnú z dôvodu, že nebola odsúhlasená
obecným zastupiteľstvom, resp. neúčinnú v zmysle § 47a OZ z dôvodu jej nezverejnenia na webovom
sídle žalovaného. Zo strany žalobcu sa tak jedná o námietku ohľadom nesprávneho právneho posúdenia

veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Krajský súd k tejto námietke uvádza, že ustanovenie § 47a OZ vychádza zo zásady, že pri tých
zmluvách, ktoré sa podľa osobitných predpisov povinne zverejňujú, nastáva ich účinnosť až dňom
nasledujúcim po dni ich zverejnenia. Rozsah povinne zverejňovaných zmlúv definuje ustanovenie §

5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám tak, že sa jedná o zmluvu,
ktorú uzaviera povinná osoba (podľa ustanovenia § 2 ods. 1 tohto zákona je povinnou osobou
okrem iného aj obec), ak táto zmluva obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s
ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy, vrátane štátnych účelových fondov alebo sa týka
používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom

vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe
zákonaalebonakladaniasfinančnýmiprostriedkamiEurópskejúnie.Vprejednávanomprípadejejednou
zo zmluvných strán uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok povinná osoba v zmysle zákona o
slobodnom prístupe k informáciám, a to žalovaný ako Obec Kysucký Lieskovec. Zákon o slobodnom
prístupe k informáciám povinne zverejňované zmluvy definuje okrem iného znakom písomnej formy

takejto zmluvy, ktorý znak je v danom prípade rovnako naplnený, nakoľko v zmysle ustanovenia §
524 OZ je zmluva o postúpení pohľadávky obligátorne písomnou zmluvou. Poslednou podmienkou pre
definíciu takejto zmluvy ako zmluvy, ktorej účinnosť podlieha povinnému zverejneniu, je, že sa týka
používania verejných prostriedkov alebo nakladania s majetkom obce. Žalobca v podanom odvolaní
spochybnil naplnenie vecného znaku ohľadom povinne zverejňovaných zmlúv s tým, že podľa jeho

názoru zmluva o postúpení pohľadávky nepredstavovala zmluvu, na základe ktorej by dochádzalo k
nakladaniu s verejnými prostriedkami, keďže majetková hodnota, v danom prípade zmluva o dielo, na
základe ktorej sa práce vykonávali, bola zverejnená a uzatvorenie tejto zmluvy už predstavovalo len
určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi. Krajský súd v súvislosti s touto námietkou žalobcu
poukazujenaustanovenie§1ods.2zákonač.138/1991Zb.omajetkuobcí,podľaktoréhomajetokobce

tvoria okrem nehnuteľných veci aj vecí hnuteľné, vrátane finančných prostriedkov. Zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 22.06.2012 v ustanovení svojho článku 4.1 ustanovovala povinnosť žalovaného ako
postupníka zaplatiť za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 100 % jej výšky, t.j. vo výške 2.746 Eur.
Nazákladetejtozmluvytakmalaobcivzniknúťpovinnosťzaplatiťodplatuzapostupovanépohľadávkyvo
forme finančného plnenia stanoveného sumou 2.746 Eur, teda poskytnutie plnenia vo forme finančných

prostriedkov. Ak sa obec na základe takejto zmluvy mala zaviazať vyplatiť odplatu vo forme finančných
prostriedkov žalobcovi, tak sa nepochybne jedná o zmluvu, ktorá sa týkala nakladania s majetkom obce,
do ktorého patria aj finančné prostriedky, z ktorých mala byť odplata za postúpenú pohľadávku žalobcovi
zaplatená. Argumentácia žalobcu v podanom odvolaní, že v danom prípade nie je naplnený vecný znakpovinne zverejňovanej zmluvy, preto nemôže obstáť. V zhode so záverom súdu prvej inštancie možno
konštatovať, že dotknutá zmluva o postúpení pohľadávky je zmluvou, ktorá pre svoju účinnosť v zmysle
ustanovenia § 47a ods. 1 OZ vyžadovala jej zverejnenie, pričom takáto zmluva mohla nadobudnúť

účinnosť až dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. Zároveň zákon v ustanovení § 47a ods. 4 OZ
určuje, že v prípade, ak takáto povinne zverejňovaná zmluva nebola zverejnená najneskôr do troch
mesiacov od jej uzavretia, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, čím
zákon finguje skutočnosť, že zmluva vôbec nevznikla.

20. Krajský súd potom na základe dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom
prípade sa naplnila zákonom stanovená nevyvrátiteľná domnienka, že k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení
pohľadávky datovanej dňa 22.06.2012 nedošlo, nakoľko táto zmluva nebola v zákonom stanovenej
trojmesačnej lehote od jej uzatvorenia zverejnená, keď k jej zverejneniu došlo až dňa 28. novembra 2013
(č.l. 17 spisu ). Ak takáto zmluva na základe zákonnej fikcie vôbec nebola uzavretá, je bez právneho
významu zaoberať sa otázkou, či na uzatvorenie takejto zmluvy prípadne bol alebo nebol daný súhlas

obecného zastupiteľstva a je tiež bez právneho významu zaoberať sa otázkou naplnenia rozväzovacej
podmienky obsiahnutej v článku 7.5 predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej
podmienky mali účinky zmluvy pominúť, ak postupník (žalovaný) nebude môcť započítať postupovanú
pohľadávkuvočizáväzkuzoZmluvyodielozodňa04.01.2010.Akpredmetnázmluvanebolazverejnená
v zmysle ustanovenia § 47a ods. 1 OZ, nemohli jej účinky nastať a v prípade, ak bola zverejnená až

po uplynutí zákonom v ustanovení § 47a ods. 4 OZ stanovenej trojmesačnej lehoty, tak platí, že k jej
uzavretiu nedošlo a ani takýmto následným zverejnením potom žiadne účinky nadobudnúť nemohla. V
konaní preto nemôže byť relevantná otázka, či sa naplnila alebo nenaplnila rozväzovacia podmienka,
ktorá je v ustanovení § 36 ods. 2 OZ definovaná ako podmienka, od ktorej splnenia závisí, či následky,
ktoré už nastali, pominú. V prejednávanom prípade účinky zmluvy o postúpení vôbec nenastali, a preto

je nadbytočné skúmať, či bol alebo nebol udelený súhlas Štátneho fondu rozvoja bývania na zaplatenie
ceny diela započítaním s pohľadávkou, ktorá mala byť postúpená od žalobcu žalovanému. Skúmať
otázku naplnenia rozväzovacej podmienky, ktorej naplnenie znamená zánik účinnosti právneho úkonu
tak má zmysel len v prípade, ak účinnosť tohto právneho úkonu nastala.

21. Žalobca v podanom odvolaní namietol tiež postup súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel jeho žiadosti
o pripojenie konkurzného spisu minimálne v rozsahu konečného zoznamu pohľadávok. Pokiaľ žalobca
vyčítal okresnému súdu nevykonanie ďalších dôkazov, tak potom je namieste pripomenúť, že podľa
judikátu R č. 37/1993 „nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. Tiež podľa R č. 125/1999, „ak súd v priebehu konania

nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného
stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP nie je prípustné, lebo
nemožnotopovažovaťzaodňatiemožnostikonaťpredsúdomazaznemožnenieuplatneniaprocesných
práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení“. Podľa R
č. 164/2003-I. „Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu

na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v
sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým
spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie“. Okresný súd konštatoval, že dôkaz zabezpečením
zoznamu pohľadávok nevykonal, nakoľko ho nepovažoval za relevantný, keď podstatné bolo to, či
zmluva, na základe ktorej žalobca uplatnil svoj nárok, teda odplatu za postúpenie pohľadávok, je alebo

nie je platná (odsek 21 odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu, č.l. 98 spisu). Krajský súd
poukazuje na žalobcom vymedzený nárok, z ktorého plynie, že žalobca podanou žalobou žiadal od
žalovaného zaplatiť odplatu dohodnutú v dotknutej Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 22.06.2012.
Krajský súd v tomto smere zdôrazňuje dispozičnú zásadu, ktorou je ovládané civilné sporové konanie
a podľa ktorej je súd viazaný žalobou a nemôže žalobcovi priznať viac, než požadoval v žalobnom

petite a žalovanému nemôže uložiť inú povinnosť, než žalobcom navrhovanú. Opačný postup by bol
v rozpore s § 132 CSP platným v čase rozhodovania okresného súdu. Vo všeobecnej rovine možno
uviesť, že v rámci procesných princípov, na ktorých stojí občianske súdne konanie, je žalobca dominus
litis (pán sporu), ktorý v procesnej právnej rovine má zodpovednosť za ochranu svojich práv, pričom na
strane žalobcu sa táto zodpovednosť premieta do jeho povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, tak

ako vyplývajú z § 132 ods. 1 CSP. Realizáciou týchto povinností zo strany žalobcu v rovine povinnosti
tvrdenia je predovšetkým vyjadrenie žalobného nároku v žalobe. No nielen výlučne petit samotný,
teda presné vyčíslenie nároku v peniazoch, je rozhodujúci pre vymedzenie predmetu daného konania.
Vymedzujúcimi kritériami sú tiež skutočnosti, ktorými sa definuje skutok, na základe ktorého je nárokuplatňovaný (skutkový dej), pričom jedinou a nevyhnutnou podmienkou je, aby popis skutku bol v žalobe
individualizovaný tak, aby bola vylúčená jeho zámena s iným skutkom. Rozhodujúcimi skutočnosťami,
ktoré sú spoluurčujúcimi kritériami pre vymedzenie predmetu konania (po skutkovej stránke), sú tiež

také údaje, ktoré sú nevyhnutné pre úvahu, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Pre
vymedzenie predmetu konania (t.z. pre záver, čoho sa žalobca domáha a na základe akých skutočností)
je rozhodujúce nielen žiadané peňažné plnenie ako také, ale posúdenie žaloby ako celku, pričom
opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na navrhované dôkazy (§ 132 ods. 2
CSP).

22. Krajský súd poukazuje na žalobu žalobcu, ktorou žalobca svoj nárok vymedzil s odkazom na
uzatvorenú Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.06.2012 ako nárok na zaplatenie odplaty za
postúpené pohľadávky vo výške žalovanej istiny. V priebehu súdneho konania žalobca zotrvával na
svojich tvrdeniach o uplatnení nároku práve s odkazom na túto zmluvu o postúpení pohľadávky,
keď obranu žalovaného ohľadom neplatnosti, či neúčinnosti tejto zmluvy považoval za nedôvodnú.

Zo strany žalobcu v priebehu súdneho konania neboli tvrdené také skutkové okolnosti, ktoré by
umožňovali okresným súdom posúdiť uplatnený nárok na základe iného právneho zhodnotenia základu,
na základe ktorého je tento nárok uplatňovaný. V tomto smere možno poukázať na vyjadrenie žalobcu
na pojednávaní pred okresným súdom dňa 27.10.2016, kedy žalobca titulom prihlásenia pohľadávok
žalovaným v konkurznom konaní na majetok ELTOS, s.r.o. uviedol, že žalovaný nemôže vrátiť uvedené

pohľadávky, „a teda môžeme ako uvažovať v podstate nad priznaním bezdôvodného obohatenia vo
výške, v ktorej si môže započítať svoje pohľadávky voči úpadcovi, čiže v celom rozsahu“. Z takéhoto
vyjadrenia žalobcu nie je možné konštatovať záver, že by žalobca skutkovým tvrdením vymedzil nárok
odlišne od nároku uplatneného v žalobe, a toto vyjadrenie možno hodnotiť len ako úvahu o prípadnom
možnom priznaní uplatnenej pohľadávky na základe iných právnych skutočností. Žalobca pritom aj

v rámci podaného odvolania zotrval na svojom nároku, ktorý odvodzoval od zmluvy o postúpení
pohľadávky, keď odvolaním napadol predovšetkým záver okresného súdu, že zmluva v dôsledku
nedostatku jej zverejnenia je s poukazom na ustanovenie § 47a OZ neplatná. Tvrdenie o možnom
vzniku škody a o jej náhrade, na ktorú by mal byť žalovaný voči žalobcovi povinný, žalobca uplatnil až
v odvolacom konaní. Tieto dôvody, ktoré žalobca uviedol až v podanom odvolaní, tak majú charakter

novotvrdených skutočností neuvádzaných žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom
krajským súdom v prejednávanom prípade nebol zistený žiaden z dôvodov v zmysle ustanovenia §
366 CSP, len za splnenia ktorých by bolo možné v odvolaní použiť prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd bol preto v zmysle ustanovenia §
383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že

odvolací dôvod žalobcu vo vzťahu k možnému nároku na náhradu škody spôsobenej žalovaným, mal
charakter novotvrdenej skutočnosti neuvádzanej žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie, nebol
pre odvolací súd daný priestor z tohto dôvodu napadnutý rozsudok prvej inštancie posudzovať.

23. Krajský súd v súvislosti s námietkami žalobcu vo vzťahu k predloženej listine označenej ako zápočet

pohľadávky (č.l. 48 spisu) uvádza, že sa jedná o listinu, ktorej pravosť žalovaný v konaní poprel, keď
cestouprávnehozástupcunapojednávanípredokresnýmsúdomdňa27.10.2016uviedol,žepredmetnú
listinu považuje za dodatočne vyhotovenú, pretože táto sa u žalovaného nenachádza a nenachádza sa
ani u konkurzného správcu. Krajský súd v tomto smere poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2 Cdo 199/2005, v zmysle ktorého pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti

druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil
skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané. Potom za situácie, kedy žalovaný predmetnú
listinu zápočtu predloženú žalobcom poprel, nastala dôkazná povinnosť žalobcu dodatočne preukázať
skutočnosti, ktoré mali z tejto listiny vyplynúť. Žalobca tak bol povinný v rámci svojho dôkazného
bremena predložiť ďalšie dôkazy preukazujúce skutočnosť, že došlo k započítaniu pohľadávok, ktoré

bolipredmetomZmluvyopostúpenízodňa22.06.2012.Zostranyžalobcutátopovinnosťsplnenánebola
a v konaní tak nebol preukázaný zánik dotknutých pohľadávok ich započítaním. Neobstojí potom ani
argumentácia žalobcu v podanom odvolaní, že predmetné postúpené pohľadávky voči dlžníkovi ELTOS
zanikli, čo má znemožňovať vrátenie poskytnutého plnenia zo strany žalovaného. Ak zánik pohľadávok
započítaním nebol žalobcom preukázaný, nemôže obstáť jeho argumentácia vo vzťahu k nemožnosti

vráteniatýchtopohľadávokzostranyžalovanéhožalobcovi,atýmaniargumentáciaomožnomuplatnení
nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia, či náhrady škody.24. V zmysle uvedených zhodnotení možno konštatovať vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie,
ktorý žalobu žalobcu o zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky v zmysle Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 22.06.2012 zamietol, nakoľko v zmysle zákonným ustanovením § 47a ods. 4 OZ

konštruovanej fikcie platí, že k uzatvoreniu tejto zmluvy o postúpení pohľadávok nedošlo, a preto z
takejto zmluvy žalobca nemôže voči žalovanému uplatniť žiadny nárok. Na základe dôkaznej situácie v
konaní pred súdom prvej inštancie a vo väzbe na závery tak prvoinštančného ako aj odvolacieho súdu
nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, než rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
o zamietnutí žalobného návrhu potvrdiť v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne

rozhodnutie. Výrok o trovách prvoinštančného konania nebol odvolaním žalobcu osobitne napadnutý a
ako závislý výrok od výroku v merite veci bol pri potvrdení prvoinštančného rozhodnutia vo výroku vo
veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný

žalovaný,ktorémutakbolkrajskýmsúdompriznanýnároknaplnúnáhradutrovodvolaciehokonaniavoči
neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.