Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913205964
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913205964.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci navrhovateľa: P. D., L..V.., E.J.: XX

XXX XXX, V. V. Z. XX, M., práv. zast. A. &. Q., V..R..J.., E.: XX XXX XXX, V. V. Š. XX, M., proti odporcovi:
X. Š., S.. X.X.XXXX, N. M. C. A., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou F.. W. H., W. V. Ú. J.
V. X., o zaplatenie 2.836,70 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 272,64 Eur, s 9% ročným úrokom z omeškania od
22.12.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
II. Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomdoručenýmsúdudňa17.4.2013sanavrhovateľdomáhalododporcuzaplateniasumy2.836,70

Eur, 17,30% ročného úroku zo sumy 2.392,37 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, 9% ročného úroku z
omeškania zo sumy 2.392,37 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že
pohľadávku nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 od V. V., L..V.. M. (ďalej
len právny predchodca navrhovateľa). Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené listom zo dňa
28.12.2010 v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka.
Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 12.10.2005
Zmluvu o splátkovom úvere č. 0552324978, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške

1.659,70 Eur pri úrokovej sadzbe 17,30% ročne. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver splácať v
mesačných splátkach vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá
na deň 10.11.2005 a konečná splatnosť úveru na deň 10.10.2010. Odporca svoj záväzok neplnil a
poskytnutý úver nesplatil ani do dňa jeho konečnej splatnosti, t.j. do 10.10.2010. Odporca ani po
postúpení pohľadávky na navrhovateľa neuhradil žiadnu splátku. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k
21.12.2010 celkový zostatok pohľadávky zo Zmluvy o úvere predstavoval 2.836,70 Eur, ktorý pozostával
z istiny 2.392,37 Eur, zmluvného úroku v sume 82,77 Eur a úrokov z omeškania 361,56 Eur. Navrhovateľ

si uplatnil i riadny úrok vo výške 17,30% ročne z istiny 2.392,37 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia
a 9% ročný úrok z omeškania z istiny 2.392,37 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia. Návrh odôvodnil
ustanovením § 497, § 502 ods. 1, § 504, § 369 ods. 1, § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ust. § 175
ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku a rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky publikovaným
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. R 15/2001.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení, doručenom súdu 10.10.2014, vyšpecifikoval žalobný nárok a

uviedol, že pohľadávka vo výške 2.836,70 Eur pozostáva z istiny po splatnosti vo výške 2.392,37 Eur,
riadnych úrokov vo výške 82,77 Eur a úrokov z omeškania vo výške 361,56 Eur. Do istiny 2.392,- Eur
sú zahrnuté riadne úroky a poplatky za správu úveru 119,47 Eur, a poplatky za upomienky 29,88 Eur,
kapitalizované riadne úroky 1.480,76 Eur. Čistá istina bez úrokov a poplatkov predstavuje 762,26 Eur.Poukázal na to, že predmetná zmluva nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci (peňazí dlžníkovi),
ale dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýva platný záväzok právneho predchodcu
navrhovateľa poskytnúť v prospech dlžníka finančné plnenie formou úveru a zároveň záväzok dlžníka

takto poskytnuté plnenie navyšené o úrok splácať v dohodnutých splátkach. Je nepochybné, že v tomto
prípade ide o zmluvu o úvere v zmysle ust. § 497 a násl. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere
patrí podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré
je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na povahu účastníkov. Z Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy by teda izolovaným výkladom nezohľadňujúc

iné ustanovenia právnych predpisov bolo možné vyvodiť, že úverová zmluva, ako absolútny obchod
podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spotrebiteľskou zmluvou nie je (takýto názor
je prezentovaný niektorými právnymi teoretikmi). Je potrebné však poukázať aj na ust. § 23a ods. 1
zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľský úver nie je jeden zmluvný typ, ale osobitný
subtyp zmluvných typov, ktorých kauzou je dočasné poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi
za odplatu. Tvrdenia o tom, že v prípade, že ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva výlučná pôsobnosť

Občianskeho zákonníka na daný vzťah nemajú žiadnu normatívnu oporu a priečia sa pravidlu lex
specialis derogat lex generali, pričom v tomto prípade lex specialis je ust. § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka. Pri aplikácii rozhodných právnych noriem je potrebné vychádzať z nasledujúcej
hierarchie právnych noriem: ako základný predpis pre riešenie otázok záväzkového práva je potrebné
aplikovaťvsúladesust.§261ods.3písm.d)ObchodnéhozákonníkatretiučasťObchodnéhozákonníka

(tento záver je rozhodujúci pri posudzovaní premlčania, úrokov z omeškania, uznania záväzku a
ďalších inštitútov upravených dvojkoľajne v oboch kódexoch a pod.). To, že úverová zmluva upravená v
Obchodnomzákonníkusabezohľadunato,čijeúverposkytovanýspotrebiteľovialebopodnikateľskému
subjektu spravuje Obchodným zákonníkom, vyplýva aj z názoru prezentovaného F.. F. M. v článku
„Spotrebiteľ v exekučnom konaní“, Je potrebné aplikovať na právnu úpravu úverovej zmluvy Obchodný

zákonník ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, čo
vyplýva aj z článku Spotrebiteľská zmluva od Q.. F.. Q. W., G.., uverejneného v M. V. L. Č.. XX/XXXX.
Pokiaľ ide o otázku napr. premlčania nárokov z úverovej spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľská zmluva je
aj absolútna obchodná zmluva bez ohľadu na to, že sa riadi právnym režimom Obchodného zákonníka.
Ust. § 54 Občianskeho zákonníka zakotvuje v prospech spotrebiteľa kogentnosť dispozitívnych noriem

uvedených v Občianskom zákonníku, ak by spotrebiteľská zmluva obsahovala od nich odklon v
neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že ide o dispozitívne ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Predmetné ustanovenie nestanovuje aplikáciu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské zmluvy vo
forme absolútnych obchodov inak ako v rozsahu § 52 - § 54, resp. § 60. To, že ide o dispozitívne
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj záver vyplývajúci z predchádzajúcej vety vyplýva aj z toho,

že pre danú vec podstatné ustanovenia o premlčaní nie sú ustanoveniami dispozitívnymi ale kogentnými
ako aj zo záveru s tým spojeného, dĺžka premlčacej doby v občianskoprávnych spotrebiteľských
vzťahoch nemajúcich formu absolútneho obchodu nemôže byť predmetom zmluvnej podmienky (ktorá
by bola bez ďalšieho, teda aj bez potreby skúmania prijateľnosti neplatná), pretože je predmetom
kogentnej právnej normy. Navrhovateľ poukázal na právnu úpravu v Českej republike a ust. § 262 ods. 4

Obchodného zákonníka a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/3337/2010.
Premlčanie sa teda aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu spravuje
výlučne obchodným zákonníka, premlčacia doba je štvorročná. Tento záver o aplikácii Obchodného
zákonníka neodporuje ani rozhodnutiu NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009, ktorý zaujal záver, že pri
zmluve o pripojení so spotrebiteľom je premlčacia doba 3 roky, nakoľko tento záver sa týkal zmluvnej

podmienky o voľbe práva - Obchodného zákonníka, ktorá bola vyhodnotená ako neprijateľná, nešlo
teda o obligatórne použitie Obchodného zákonníka, ako je tomu v prejednávanej veci. Navrhovateľ
poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 6MCdo/4/2012, v ktorom bol vyslovený záver, že
hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok, je v danom prípade zmluva
o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. V písomnom vyjadrení navrhovateľ

ďalej poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov majúc za to, že na predmetný právny vzťah, ktorým je
zmluva o úvere a teda tzv. absolútny obchod je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
Okresný súd Trebišov vydal dňa 14.5.2013 platobný rozkaz č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX, ktorým vyhovel
návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných
rúk, preto ho súd podľa ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.

Za účelom zistenia pobytu odporcu súd vykonal šetrenie, pri ktorom bolo zistené, že odporca má hlásený
pobyt bezdomovca v obci C. A.. V obci sa však nezdržiava, adresa jeho terajšieho pobytu nie je známa.
Súd mu preto v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p., ustanovil opatrovníčku, ktorá odporcu v konaní zastupovala.
Opatrovníčka sa k návrhu nevyjadrila.Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to návrhom, Zmluvou o splátkovom úvere
č. 0552324978 zo dňa 12.10.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 28.12.2010, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010,

Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávky, oboznámením s ďalšími listinnými dôkazmi založenými v
spise a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 12.10.2005 uzavrel právny predchodca navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa, a.s. s odporcom v
zmysle ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka Zmluvu o splátkovom úvere č. 0552324978 (ďalej
len Zmluva), na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 50.000,-Sk (1.659,70 Eur). Poskytnutý

úver sa odporca zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 1.309,-Sk (43,45 Eur) splatných vždy k 10.
dňu v mesiaci pri ročnej úrokovej sadzbe 17,30% pevnej do konečnej splatnosti úveru. Poplatok za
správu úveru bol dohodnutý sumou 50,-Sk mesačne (1,66 Eur), prvá splátka bola splatná 10.11.2005
a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 10.10.2010. RPMN bola dohodnutá v čl. IV. bod 2
Zmluvy vo výške 9,45%.

V č.l. V ods. 2 Zmluvy dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami
veriteľa (ďalej len VOP), súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásil, že sa oboznámil
so Sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely Zmluvy sa VOP rozumejú VOP vydané veriteľom s
účinnosťou od 1.8.2002.

V č.l. V ods. 3 Zmluvy sa účastníci dohodli, že všetky právne vzťahy neupravené v Zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi.

V zmysle č.l. 1.2 VOP, tieto VOP upravujú všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe

zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním,
ktorého cieľom je uzatvorenie zmluvy.

Podľa č.l. 7 VOP ustanovenia VOP upravujú záväzkovo - právne vzťahy medzi bankou a klientom -
fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ

zaväzuje, že na požiadanie klienta - fyzickej osoby, nepodnikateľa ako dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky v určitej mena a do určitej sumy a klient - fyzická osoba, nepodnikateľ ako dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, ak nie je dohodnuté inak.

Navrhovateľ nadobudol pohľadávku voči odporcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

21.12.2010, ktorú uzatvoril s pôvodným veriteľom spoločnosťou V. V., L..V...

Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 vyplýva, že zostatok pohľadávky
odporcu ku dňu postúpenia bol na istine 2.836,70 Eur, z toho istina 2.392,37 Eur, na úrokoch 82,77 Eur
a úrokoch z omeškania 361,56 Eur.

Listom zo dňa 28.12.2010 právny predchodca navrhovateľovi oznámil odporcovi postúpenie pohľadávky
v zmysle ust. § 526 Občianskeho zákonníka na navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že odporca skutočne vyčerpal sumu úveru vo

výške 1.659,70 Eur, čo nesporne vyplýva i z úverového účtu klienta. Z poskytnutého úveru splatil sumu
911,90 Eur (27.472,-Sk ). Od postúpenia pohľadávky na navrhovateľa nepreviedol žiadnu úhradu. Pokiaľ
ide o úroky z omeškania uplatnené v konaní vo výške 361,56 Eur, tieto sú vypočítané za obdobie od
7.8.2007 do 21.12.2010 z omeškaných splátok úveru v sadzbe 26,40% ročne platnej do 14.1.2009
(143,95 Eur ) a v sadzbe 8% ročne platnej od 15.1.2009 do 21.12.2010 (217,61 Eur). Úrok z omeškania

sa vypočítava zo základu, ktorý tvorí sumár všetkých omeškaných splátok, ktorý narastá a zvyšuje sa s
každou ďalšou nezaplatenou splátkou. Za správu úveru si navrhovateľ vyčíslil sumu 119,47 Eur, ktorá
suma pozostáva z poplatku za správu úveru za 9 mesiacov po 14,94 Eur (9x50,-Sk - č.l. I Zmluvy), od
júla 2006 si účtoval poplatok za správu úveru podľa Cenníka (30x 60,-Sk) t.j. 59,75 Eur, od septembra
2010 po 1,99 Eur (21x 1,99 Eur) t.j. 41,79 Eur, za október 2010 sumu 2,99 Eur. Pokiaľ ide o poplatky za

upomienky vo výške 29,88 Eur, navrhovateľ si vyčíslil poplatok za prvú upomienku zo dňa 24.3.2006,
25.5.2006 a 26.6.2006 (3 x 3,32 Eur) t.j. 9,96 Eur a poplatky za upomienky zo dňa 24.8.2006, 26.9.2006
a 24.11.2006 vo výške 19,92 Eur (3 x 6,64 Eur).Podľa ust. § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenév§smej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
Je nepochybné, že predmetná zmluva o poskytnutí splátkového úveru je zmluvou spotrebiteľskou, kde
na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane právnická
osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Ide o spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že bola uzavretá v čase, keď sa na tento typ zmluvy
výslovne nevzťahovali ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak v tomto prípade je na daný vzťah
nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú
Slovenská republika prebrala. V rámci eurokonformného výkladu sa ochrana spotrebiteľa vzťahuje na
všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, alebo iného

predpisu. Podľa č.l. 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa názoru súdu Zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi účastníkmi dňa 12.10.2005 má charakter
spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci súd

aplikoval na zmluvu ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľa a rovnako zmluvu
posudzoval i v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa ust. § 497 zák. č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej dobe, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení platnom a účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme; b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa
veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom; c) celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s
poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za
nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkom, ktoré je spotrebiteľ
povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3.

poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesionálne

záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré
sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti
spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku, úroku
a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d)
ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona

z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi
pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zák.č. 258/2001 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) sumu, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na
možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru
alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej
služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e)

adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu
spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení
môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm.
c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za

ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu
alebo čo najpresnejší odhad.
Na základe vykonaného dokazovania ma súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá bola na navrhovateľa postúpená
zmluvou o postúpení; postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní.

Súd mal tiež preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere. Na uvedený právny vzťah je preto potrebné aplikovať zákon č.
634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z

ust. § 23a ods. 1 a 2, podľa ktorých spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.Naspotrebiteľskézmluvy,ktoréneboliuzavretépodľa§52anásl.Občianskehozákonníka
v znení neskorších predpisov, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Je nesporné, že pri uzatváraní zmluvy s odporcom konal právny predchodca navrhovateľa v rámci
predmetu svojho podnikania. Odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, občan, pre svoje súkromné
účely, teda nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vychádzajúc z
obsahu uzavretej zmluvy a zmluvných ujednaní súd uzavrel, že ide o tzv. typovú zmluvu vyhotovenú pre

širšie neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy
a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy.

Slovenská republika, ako člen Európskej únie, je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva.
Členské štáty únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených

so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluvy boli podľa týchto podmienok naďalej záväzné pre strany, ak je ich
ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade

s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna úprava záväzkov - občianskoprávna a

obchodnoprávna. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho
zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je
subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym
zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno - záväzkovýchvzťahov,existujeajskupinavzťahov, ktorémôžmeoznačiťakofakultatívneobchodnézáväzkovévzťahy,
v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny
režim svojho záväzku (§ 262 Obchodného zákonníka).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom. Ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré je
nevyhnutné v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom je irelevantné, či ide o
relatívneobchodnýzáväzkovývzťah,absolútnyobchodnýzáväzkovývzťah,alebofakultatívnyobchodný

záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie, alebo
aj nášho právneho priadku. Je neprípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa
dodávatelia obchádzali zvolením iného zákona, ktorý nie je primárne určený na úpravu či realizáciu
spotrebiteľských vzťahov. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv.

typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v
zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa.
Aj pri uzatváraných zmluvách v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii
právapostupovaťpodľaustanoveníospotrebiteľskýchzmluváchvObčianskomzákonníku,čiosobitných
právnych predpisoch, ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Súd po preskúmaní obsahu, predmetu zmluvy a postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že
právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský, ide o vzťah
zo spotrebiteľského úveru.

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov (premlčanie), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu občianskeho zákonníka nie
podnikateľské právo.
V zmysle ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Rada ES prijala viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne smernicu Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernicu Rady 87/102/EHS o aproximácii
zákonov,inýchprávnychpredpisovasprávnychopatreníčlenskýchštátovtýkajúcichsaspotrebiteľských
úverov v znení smernice 90/88/EHS a 98/7/EHS.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-334/92 zo dňa 16.12.1993 Teodoro Wagner Miret proti
Fondo Garantía Salarial, body 20,21, keď sa vykladá a aplikuje vnútroštátne právo, každý vnútroštátny
súd musí predpokladať, že štát mal v úmysle v plnom rozsahu splniť povinnosti vyplývajúce z príslušnej
smernice. Ako uviedol Súdny dvor v rozsudku v prípade 106/89 Marleasing v La Comercial Internacional

de Alimentación /1990/ ECR I-4135, bod 8, pri použití vnútroštátneho práva, či dotknuté ustanovenia
boli prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd má povinnosť, nakoľko, nakoľko je to možné,
interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu smernice tak, aby sa dosiahol účel smernice v súlade s
odsekom 3 č.l. 189 Zmluvy. Zásada výkladu v súlade so smernicami musí byť dodržiavaná najmä tam,
kdevnútroštátnysúdzvažuje,akovprejednávanejveci,čiskôrúčinnéustanoveniavnútroštátnehopráva

spĺňajú požiadavky príslušnej smernice.

Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 Sabine vom Colsom a Elisabeth
Kamann proti Land Nordrhein - Westfalen, bod 16 a vo veci 79/83 zo dňa 10-4-1984 Doroty Harz proti
Deutsche Tradax GmbH bod 16, podľa ods. 3 č.l. 189 smernica je záväzná pre každý členský štát,

ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód
ponecháva vnútroštátnym orgánom. Hoci toto ustanovenie ponecháva členským štátom možnosť voľby
spôsobov a prostriedkov na zabezpečenie, že smernica je implementovaná, táto sloboda nemá vplyv
na povinnosť všetkých členských štátov, ktorým je smernica určená, prijať, v rámci ich vnútroštátnychprávnych poriadkov všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že smernica je plne účinná v súlade s
cieľom, ktorý sleduje.
Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 1.5.2014, orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý

uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitie námietky premlčania má za následok zánik súdnej
vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením
námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá
naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym

zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba.
Navrhovateľ sa k otázke premlčania vyjadril písomne podaním zo dňa 8.10.2014 doručeným súdu na
pojednávaní dňa 13.10.2014, v ktorom poukázal na skutočnosť, že ustanoveniami § 5a ods. 1 písm.
b) a ods. 2 až 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. nájom 2014 sa však

posudzujú podľa predpisov účinných do 30.4.2014. Ustanovenie č..l. XIV novely zákona č. 102/2014
Z.z. z 25.3.2014, ( vo vyjadrení citované) možno považovať za zakotvenie nepravej retroaktivity vo
vzťahu k taxatívne vymenovaným ustanoveniam. Medzi týmito ustanoveniami sa však § 5b nenachádza.
Z uvedeného potom vyplýva, že spôsob prechodnej aplikácie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nie
je vôbec upravený. Poukázal na princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok,

súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov. Mal za to, že sa
nejedná o normu procesnoprávnej povahy, keďže inštitút premlčania je hmotnoprávny inštitút.
Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. §
5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho, aby sa odporca
premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b Zákona o ochrane

spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je
ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj
nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené
zákonom č. 102/2014 Z.,z. s účinnosťou od 1.5.2014, vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné
ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania
vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné
ustanovenie, bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo.
Ako je zrejmé zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.10.2005, konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá na deň 10.10.2010. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by došlo k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru v zmysel čl. 7 bod 6.1 písm. a) VOP, je potrebné začiatok plynutia
premlčacej lehoty stanoviť v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky. Nepremlčuje sa teda celý dlh naraz, ale každá jednotlivá splátka úveru

má samostatnú trojročnú premlčaciu dobu. Keďže nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru a návrh
bol na súde podaný až dňa 17.4.2013, súd považoval všetky splátky splatné predo dňom 17.4.2010 za
premlčané. Nepremlčanými splátkami sú tak splátky, ktoré boli splatné tri roky spätne od podania návrhu.
V danom prípade bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 10. dňu v mesiaci. Nepremlčanými
splátkami sú tak splátky, ktoré boli splatné dňa 10.5.2010 vo výške 43,45 Eur, dňa 10.6.2010 vo výške

43,45 Eur, dňa 10.7.2010 vo výške 43,45 Eur, dňa 10.8.2010 vo výške 43,45 Eur, dňa 10.9.2010 vo
výške 43,45 Eur, dňa 10.10.2010 vo výške 43,45 Eur (6x 43,45 Eur = 260,70 Eur).
Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné uviesť, platí zásada, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. To znamená, že aj keď sa zmluvné strany písomne dohodli, že ich vzťah sa bude
riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to neplatí.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len čiastočne.
Zo Zmluvy o splátkovom úvere ako aj z prehľadu transakcií na úverovom účte odporcu mal súd za
preukázané, že právny predchodca navrhovateľa na základe úverovej zmluvy č. 0552324978 zo dňa

12.10.2005 poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 1.659,70 Eur (50.000,-Sk) ako bezúčelový
miniúver, ktorý sa odporca zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami po 43,45 Eur (1.309,-
Sk) mesačne, vždy do 10. dňa v tom ktorom mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná 10.11.2005 a
konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 10.10.2010, teda celkovo mal zaplatiť 60 mesačných
splátok v celkovej výške 2.607,-Eur. Navrhovateľ v žalobnom návrhu uviedol, že ku dňu postúpenia

pohľadávky táto predstavovala sumu 2.836,70 Eur. V konaní nebolo preukázané, že došlo k predčasnej
splatnosti úveru, preto sa celý dlh odporcu stal splatným dňom splatnosti poslednej splátky, t.j. dňom
10.10.2010.

V konaní bolo preukázané, že odporca úver vyčerpal, no porušil svoju povinnosť riadne úver splácať.
Výpisom z účtu odporcu, i vyjadreniami právneho zástupcu navrhovateľa bolo preukázané, že odporca

pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa uhradil 911,90 Eur (27.472,-Sk). Zmluvné dojednanie
umožňovalo navrhovateľovi použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu
druhej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. Uvedené ustanovenie
zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu
spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia správa pre

spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným.
Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka
vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa
a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho
ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR:
„Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu so štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax
navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom“ (Uznesenie ÚS SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní zaoberal výškou úroku z omeškania, ktorú navrhovateľ kapitalizoval
a predstavuje sumu 143,95 Eur za obdobie od 7.8.2007 do postúpenia pohľadávky t.j. do 21.12.2010,
ktoré boli navrhovateľom počítané z omeškaných splátok úveru pri úrokovej sadzbe 26,40%, čo je v
rozpore s dobrými mravmi a takáto dohoda je neplatná.

Odporca mal pôvodnému veriteľovi zaplatiť celkovo sumu 2.836,70 Eur (sumu 1.480,76 Eur na
kapitalizovaných zmluvných úrokoch počítaných pri zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe 17,30% ročne
z čerpanej sumy úveru od t.j. od 13.10.2005 do splatnosti úveru t.j. do 10.10.2010, sumu 149,35 Eur
na poplatkoch za správu úveru a poplatkoch za upomienky, sumu 82,77 Eur ktoré boli pripočítané
pri zmluvne dohodnutej sadzbe 17,30% ročne z istiny za obdobie od 10.10.2010 do dňa postúpenia

pohľadávky, t.j. do 21.12.2010, sumu 143,95 Eur ako úrokoch z omeškania za obdobie od 7.8.2007 do
21.10.2010 v sadzbe 26,40% , sumu 217,61 Eur ako úrokoch z omeškania vo výške 8% za obdobie od
15.1.2009 do 21.10.2010 a sumu 762,26 Eur ako čistej istiny úveru). Súd priznal navrhovateľovi nárok na
zaplatenie 6 nepremlčaných splátok, každá po 43,45 Eur mesačne (v tejto sume zahrnutý i dohodnutý
zmluvný úrok) so započítaním poplatku za správu úveru po 1,99 Eur mesačne (dohodnutý v zmluve),

teda spolu 6 splátok po 45,44 Eur (43,45 Eur + 1,99 Eur), spolu predstavuje sumu 272,64 Eur. V tejto
časti súd považoval nárok navrhovateľa za dôvodný. V tejto časti súd návrhu navrhovateľa vyhovel a
v prevyšujúcej časti návrh zamietol
Pokiaľ ide o samotné poplatky za upomienky súd dospel k záveru, že takto uplatnený nárok nie je
dôvodný. Zo strany navrhovateľa súd nemal za preukázané, za aké porušenie, resp. z akého titulu si

voči odporcovi uplatňuje nárok na poplatky za upomienky. Ustanovenia zmluvy, resp. VOP o takýchto
sadzbách voči spotrebiteľovi súd považoval za jednostranne dojednané, pre spotrebiteľa ako zjavne
slabšej strany nevýhodné likvidačné. Opätovne súd konštatuje, že takéto dojednanie je v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený,

nemali by byť pre žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka je neprijateľná, prieči sa
dobrým mravom. Takéto dojednanie súd považoval za neplatné. Navyše v danom prípade ide o poplatky
za upomienky zo dňa 24.3.2006, 25.5.2006, 26.6.2006, 24.8.2006, 26.9.2006 a 24.11.2006, ktoré aj v
prípade, ak by ich súd považoval za prijateľné, boli by premlčané.Súd v danej súvislosti poukazuje na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(č.l. 6 Smernice Rada ES prijala viaceré smernice týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, konkrétne smernicu
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľaust.§517ods.1vetaprváObčianskehozákonníkadlžník, ktorýsvoj dlh riadneavčasnesplní, je
v omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto

zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Navrhovateľovi z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností odporcom vznikol nárok na úrok z
omeškania, ktorý si navrhovateľ uplatnil vo výške 9% ročne od 22.10.2010 do zaplatenia. Keďže
výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k uvedenému dňu bola 1% ročne,

súd odporcu zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 272,64 Eur od
22.12.2010 do zaplatenia
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Pri celkovej žalovanej sume 2.836,70 Eur bol navrhovateľ úspešný v sume 272,64 Eur, čo predstavuje
9,61%. Odporca bol úspešný vo výške 2.564,06 Eur, čo predstavuje 90,39%. Čistý úspech navrhovateľa
je 80,78% (90,39% - 9,61%). Nakoľko odporcovi v tomto konaní žiadne preukázateľné trovy konania
nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.