Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/697/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222405
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412222405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľa:

Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č.25, Bratislava, IČO: 35 807 598, (zn.4392-NZP), právne
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO:36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám.13, Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 27.9.2012 domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej

škody vo výške 125 € a nemajetkovej ujmy vo výške 328,23 €, pretože Okresný súd Nové Zámky v
exekučnej veci vedenej pod exekučným číslom Y rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa XX.X.XXXX a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako
178 dní. Navrhovateľ uviedol, že v predmetnej exekučnej veci Okresný súd Nové Zámky (ďalej len
„exekučný súd“) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo
kzákonnémuzaloženiujehopovinnostizaoberaťsadanoužiadosťouarozhodnúťonejvrámcizákonom

ustanovenej dobe. Exekučný súd v danej veci postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetkovú škodu vyčíslil na sumu 125 €, ktorá predstavuje sumu 70 € za správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, sumu 40 € za
udržiavanie a správu informačného systému a sumu 15 € za administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom

stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následokzbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu.

Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v

spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 328,33 €.
Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom 55 € za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 660 € za rok : 12 mesiacov v roku
= 55 € za mesiac.

Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z.

a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Odporca však do podania návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že navrhuje návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré

sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003Z.z. Poukázal na nedostatky
podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, ale v
skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám
navrhovateľ. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka
uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného

stavu, neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či
využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na
urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne nález III. ÚS 69/2011-25 poukazuje na
skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech

si stráži svoje právo). Ďalej poukázal odporca na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR.

Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že dňa 23.4.2012 boli mu doručované prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, vzhľadom k tomu, že už v mesiaci september 2012 bol
okresnému súdu doručený návrh, je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty,
ale skôr. V takom prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporca adresoval navrhovateľovi
po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti,
napriek tomu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a

tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú

všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne. K nesprávnemu
úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,

aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona
č. 244/2002Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a
zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ
(Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené

konanie zo strany súdov by mohlo viesť ku nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a
tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V zmysle ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia navykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Zároveň odporca
poukázal na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15
dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15-dňová

lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
(okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí, 15-
dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o
zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy,atovtakomrozsahu,vakommutoumožňujúvnútroštátneprocesnépravidlávrámciobdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Pri zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sa nemôže jednať o nesprávny úradný postup na účely zákona č.514/2003Z.z. Taktiež nie
je možné si úspešne uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom

je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už
právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom
prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je splnená v prípadoch
zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované článkom 48

ods. 2 Ústavy SR je pritom kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ústavnou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä
kritéria ako sú zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu. Súd konajúci o náhrade škody by
mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v
prípade,akbytietobolikonštatovanépredsedomsúdualeboÚstavnýmsúdomSR.Odporcanepovažuje

za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125 € a nemajetkovú ujmu vo výške 328,23 €, s
poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené

činnosti je nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody zo strany navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené.
Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy, keď s poukazom na judikatúru
Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické

a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu. Každé prípadové okolnosti
sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660 €, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov,
je nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u fyzických osôb je odlišný.
Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a dôvery“ sú
irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť

ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok NS ČR sp.zn.30Cdo/675/2011, odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby,
ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo.
Taktiež odporca poukázal na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na charakteristiku
podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje jeho konanie odporca za rozporné s dobrými mravmi,

pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala
navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa.
Odporca zároveň poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a prípadnou škodou. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné
pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003Z.z., považuje odporca návrh za právne

neopodstatnený a navrhol, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ podal k vyjadreniu odporcu stanovisko, v ktorom uviedol, že navrhovateľ nevidí dôvod na
postup súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Žiadny právny predpis nevyžaduje, aby náležitosťou podania
účastníka konania bola aj spisová značka súdneho konania. Uviedol, že potrebné je označiť vec, ktorej

sa podanie týka, čo navrhovateľ vykonal spôsobom, ktorý neumožňuje zámenu konania s iným konaním.
Navrhovateľ uviedol, že titul nároku je určený v ustanovení § 9 ods. 1 zákona č.514/2003 Z.z. a ide o
nesprávny úradný postup. V danom prípade je intenzita zásahu do práv a právom chránených záujmov
navrhovateľa nesprávnym úradným postupom veľmi vysoká z dôvodu kumulácie právnych skutočnostívyvolávajúcich nesprávny úradný postup. Ďalej uviedol, že pre existenciu prieťahov v konaní, porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
ako aj pre nečinnosť súdu, právne irelevantné zaoberať sa typom a počtom urgencií a sťažností. V

danom konaní všeobecný súd nerozhoduje o porušení základného práva sťažovateľa, ale o náhrade
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Preto postupy ústavného súdu používané k objasňovaniu
porušenia základného práva nemôžu byť podstatné. Ich štúdium nemá v konaní žiaden právny význam.
Navrhovateľ sa svojim návrhom nedomáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného
rozhodnutia, ale len z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľ uviedol, že v zmysle § 44

ods. 2 Exekučného poriadku nevyhnutne vyplýva, že súd je povinný preskúmať súlad žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom v
lehote 15 dní a dospieť k jednoznačnému záveru, či poverenie vydá alebo nevydá. Navrhovateľ uviedol,
že súd musí uskutočniť rozhodovací proces v zákonom určenej lehote 15 dní bez ohľadu na konečný
výsledok, teda bez ohľadu na to, či poverenie udelí alebo neudelí. Ďalej navrhovateľ uviedol, že žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku bola na príslušný orgán jednoznačne podaná, čo potvrdzuje aj odporca

v obsahu svojho vyjadrenia. Poukázal na dôvodovú správu k § 14 a § 15 zákona č.514/2003Z.z. Odporca
nárok na náhradu škody popiera, preto nie je možné očakávať, že by predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodypredsúdnymkonanímprinieslopožadovanýefektvpodobeúhradypožadovanejnáhrady
škody. Odporca popiera, že by akokoľvek maril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Navrhovateľ reagoval na každý podnet odporcu obšírnym stanoviskom, v ktorom podrobne vysvetlil

všetky rozhodujúce skutočnosti. Odporca sa vyjadril k otázke preukázania majetkovej škody a náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uviedol, že navrhovateľ sa nedomáha náhrady majetkovej škody, ktorá
by predstavovala znížený výťažok exekúcie. Navrhovateľ si ako náhradu majetkovej škody uplatňuje
náklady, ktoré mu vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nekonaním exekučného súdu. Navrhovateľ
v súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy poukázal na to, že konštatovanie porušenia práv nie je v

danej veci dostačujúce na dosiahnutie spravodlivosti a to predloženou argumentáciou dokumentujúcou
intenzitu, rozsiahlosť a komplexnosť následkov vyvolaných porušením práv. S poukazom na skutkovú
a právnu argumentáciu navrhovateľ uviedol, že zotrváva na nárokoch uvedených v návrhu v celom
rozsahu.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa a zástupkyne
odporcu.

Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s obsahom listín založených v spise, oboznámil exekučný spis
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.XXEr/XXXX/XXXX, Y a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa23.8.2010boldozápisniceusúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhospísanýnávrhnavykonanie
exekúcie na návrh oprávneného spoločnosti Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO:35 807 598, proti povinnej K. G., nar.X.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, U. Q. pre vymoženie sumy
539,33 € s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa

17.6.2010 sp. zn. SR XXXXX/XX.

Dňa 24.11.2010 bola na exekučný súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 13737/10.

Exekučný súd uznesením č.k.10Er1280/2010-8 zo dňa 14.12.2010 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.1.2011.

Následne exekučný súd uznesením č.k.10Er1280/2010-9 zo dňa 3.2.2011 exekučné konanie zastavil a
rozhodol o trovách exekučného konania. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.3.2011.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a ) bod 1. zákona č.514/2003Z.z. o zodpovednosti za škodu pri spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.514/2003Z.z.“) vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom

konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiťúkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č.514/2003Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) v znení účinnom od 1.6.2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného
navykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.*) Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125 € a nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 328,23 €, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17.2.2011, teda po uplynutí
zákonom stanovenej doby (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Vyššie citované ustanovenie zákona nedefinuje pojem nesprávneho úradného postupu, nesprávnym
úradným postupom je porušenie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom
je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie
rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 23.8.2010 sa začalo exekučné konanie na základe návrhu
oprávneného spoločnosti Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:35 807 598, proti
povinnej K. G., nar.X.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, U. Q. pre vymoženie sumy 539,33 € s príslušenstvom
priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 17.6.2010 sp. zn. SR 05060/10, pričom dňa

24.11.2010 bola na exekučný súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie. Exekučný súd uznesením č.k.10Er1280/2010-8
zo dňa 14.12.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.1.2011. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnomod 1.6.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul.*) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Až znenie
Exekučného poriadku ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) novelizované zákonom č.102/2011Z.z. s
účinnosťou od 1.6.2011 upravuje, že exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V predmetnej exekučnej veci bola po spísaný návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého dňa 23.8.2010 doručená na exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia
dňa 24.11.2010. Exekučný súd dňa 14.12.2010 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z
hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (uznesenie
Najvyššieho súdu SR 3MCdo 11/2010). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj

bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 105/2011).

Na základe uvedeného súd má za to, že exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne, bez
zbytočných prieťahov, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/2002

samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu
úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv.

Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
exekučnom súde (24.11.2010) do vydania uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (14.12.2010) vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti
vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané

porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Zároveň súd konštatuje, že na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nebol splnený zákonný
predpoklad spočívajúci v konštatovaní nesprávneho úradného postupu spôsobeného prieťahmi v
konaní. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil podľa § 9 zákona č.514/2003Z.z. a nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 zákona č.514/2003Z.z., keď podľa navrhovateľa príslušný
exekučný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne
prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v
konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, prípadne Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2
zákona č.514/2003Z.z. v súčasnom znení, by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie náhrady
škody, citované ustanovenie je účinné od 1.1.2013.

Návrh bol podaný v roku 2012, súd však má za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako
výkladové pravidlo pri aplikácii pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona
č.514/2003Z.z.,účinnéhovčasezačatiaexekučnéhokonania.Súdvkonanízamietolnávrhnadoplneniedokazovania znaleckým posudkom Ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave, nakoľko tento dôkaz
považuje v konaní za nadbytočný, pričom doplnenie dokazovania v tomto smere by pre rozhodnutie vo
veci z vyššie uvedených dôvodov nemalo žiadny význam.

Vzhľadom k tomu, že súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v
predmetnom exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody a nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporcovi, ktorý bol v konaní
v celom rozsahu úspešný náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si žiadne trovy v konaní
neuplatnil a ani ich v konaní nevyčíslil.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p.)