Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711201146
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8711201146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča v sporovej veci žalobkyne: A.. U. O., X.. X.X.XXXX, V. L.
Š. XXXX/XX, V., zastúpenej JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska
32, proti žalovanému: K. L., X.. XX.X.XXXX, V. L. C. XXXX/XX, J. - H., zastúpeného JUDr. Tatianou
Pribylincovou, advokátka so sídlom v Poprade, Okružná 789/16, Poprad, o určenie neplatnosti dohody
o vyporiadaní BSM s prísl., o odvolaní žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 21C/14/2011-256 z 18.5.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o vylúčení veci na samostatné konanie.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vzájomných majetkových záväzkov uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 14.12.2009 je neplatná. Určil, že žalobkyňa má nárok na náhradu konania
v rozsahu 100 % proti žalovanému. Konanie o vyporiadanie BSM sporových strán vylúčil na samostatné
konanie.

2. Vychádzal zo zistenia, že nastala situácia, kedy žalovaný získal značný majetok, pričom pred vstupom
do manželstva žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou bytu vo Y. V., v ktorom manželia po uzavretí
manželstva žili a po vyporiadaní BSM by žalobkyni neostalo vôbec nič, pokiaľ by bola realizovaná aj
ďalšia Dohoda č. 2. Táto predpokladala, že žalobkyňa odpredá novej veriteľke byt nachádzajúci sa v
obytnom dobe súpisné č. XX na parc. č. XXXX/X v obci Y. V. za dohodnutú cenu (tu vyvstáva otázka,
aká bola dohodnutá cena), čím by podlžnosť dlžníčky bola započítaná s podlžnosťou novej veriteľky
predstavujúcej cenu za odkúpený byt, ktorú bude povinná zaplatiť dlžníčke. Dohoda č. 1, s ktorou úzko

súvisí Dohoda č. 2 sa prieči dobrým mravom a ani s ohľadom na zásadu zmluvnej voľnosti ju nemožno,
vzhľadom na nemajetnosť žalobkyne, akceptovať. Zmyslom ustanovení upravujúcich dobré mravy je
zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. Podľa názoru
súdu tu došlo k situácii, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou uzavretej Dohody č. 1 a
následne Dohody č. 2 bol úmysel znevýhodniť povinnú osobu. Možno konštatovať, že je zrejmé, že
takýto výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa tak medzi účastníkmi zmluvného
vzťahu, ako aj na postavení žalobkyne. Neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi prichádza do úvahy

vtedy, ak ide o úkon, ktorý nie je v rozpore so zákonom a ani ho neobchádza, ale odporuje takým
pravidlám správania, ktoré nemajú povahu právnych noriem a ktoré zákonodarca urobil podporným
zdrojompreurčeniepravidielžiadúcehosprávania.Žalobkyňaokremvlastníctvabytunemalakdispozícii
žiaden iný hnuteľný, či nehnuteľný majetok, ani žiadne finančné prostriedky, ktorými by bola schopnáuhradiť v lehote jedného mesiaca od vyporiadania sumu, ktorá mala pripadnúť žalovanému. Súd nezistil
dôvod odôvodňujúci uzavretie takejto dohody, podľa ktorej žalovaný získal v sumáre všetky aktíva, zatiaľ
čo žalobkyňa len pasíva a je zrejmé, že tieto, či už spoločné alebo len svoje dlhy nemá z čoho uhradiť.

Takáto dohoda je podľa § 39 Občianskeho absolútne neplatná. Žalobkyňa podpisom týchto dohôd, si
zrejme vôbec neuvedomila, že sa zaviazala na zaplatenie sumy 62.955,- eur. Majetkom žalobkyne bol
byt, ktorý chcela odpredať, keďže sa chcela odsťahovať. Súd vyhodnotil, že tu bol záujem A.. A. L. (aj
žalovaného) o kúpu bytu žalobkyne, čo vyplýva z Dohody o postúpení pohľadávky, ktorá bola podpísaná
dva dni po podpise Dohody č. 1, a to predovšetkým z bodu 2.4 Dohody č. 2. Touto zmluvou sa zaviazala

žalobkyňa na zaplatenie vyššie uvedenej sumy do jedného mesiaca napriek tomu, že nemala žiadnu
finančnú hotovosť. Možno konštatovať, že žalovaný pripravoval prevod bytu žalobkyne na svoju blízku
príbuznú. Vzájomné finančné prostriedky uvedené v časti 1 a 2 Dohody č. 1 mali vzniknúť započítaním
a výsledkom bol záväzok žalobkyne voči žalovanému vo výške 49.155,- eur. V Dohode č. 2 bol k sume
49.155,- eur pripočítaný aj údajný dlh voči A.. L. vo výške 13.800,- eur, ktorý vyplýva z Dohody č.
1. Uvedené dáva za pravdu žalobkyni o pripravenosti jednotlivých krokov zo strany žalovaného a je

uveriteľné, že dohody boli podpisované nie ako prejav skutočnej vôle zmluvných strán, ale že zmluvné
strany si boli vedomé, že dohody neuzatvárajú vážne s cieľom reálneho vyporiadania BSM, ale obe
mali slúžiť za účelom otvorenia možností predaja bytu vo vlastníctve žalobkyne A.. L.. Tomu nasvedčuje
aj rýchly časový sled jednotlivých úkonov. Súd v konaní žalobkyne nevidel premyslené konanie tak,
ako uvádzala právna zástupkyňa žalovaného, kedy žalobkyňa mala dobre vedieť, prečo Dohodu č. 1

podpisuje a súd sa priklonil k tvrdeniam žalobkyne o dôvodoch podpísania Dohody č. 1. Na tom nič
nemení ani ustanovenie Dohody č. 1, na ktoré poukazovala právna zástupkyňa žalovaného, a to článok
IV. bod 4.3 a ani skutočnosť, že žalobkyňa svoj podpis na Dohode č. 1 a následne aj na Dohode č. 2
overilaunotárky.LenztýchtoskutočnostínemožnovyvodiťzáveroplatnostiDohodyovyporiadaníBSM.
Za týchto okolností súd vyhodnotil Dohodu č. 1 ako absolútne neplatnú, keďže vyvoláva pochybnosti

o tom, že subjekty prejavujúce vôľu zamýšľali privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom
spája. Dôvody neplatnosti Dohody č. 1 možno vidieť jednak v nedostatku vážnej vôle, v nedostatku
určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka a súd konštatuje
neplatnosť tejto Dohody č. 1 aj z dôvodu rozpornosti s dobrými mravmi tak, ako to predpokladá § 39
Občianskeho zákonníka.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP.

4. Výrok o vylúčení veci (vyporiadanie BSM sporových strán) na samostatné konanie odôvodnil
ustanovením § 166 ods. 2 CSP.

5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

6. Poukázal na to, že dohoda zo 14.12.2009 je platná v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka a daný úkon

je urobený žalobkyňou ako zrozumiteľný, jasný, určitý v predpísanej forme, na dôkaz čoho žalobkyňa
pripojila svoj vlastnoručný, notársky overený podpis. Žalobkyňa bola s Dohodou o vyporiadaní BSM
stotožnenávčaseod14.12.2009aždo28.1.2011,t.j.viacakorokabolasivedomáabsolútnejsprávnosti
podpísania tejto dohody. Žalobkyňa si bola vedomá svojich záväzkov a 4 mesiace po podpísaní Dohody
o vyporiadaní BSM previedla svoje vlastnícke právo k bytu, čím jej konaním bol 7.4.2010 povolený

vklad pri prevode nehnuteľnosti jej bytu na svojho bývalého spolužiaka E. L.. Žalobkyňa sa takýmto
spôsobom snažila vyhnúť záväzkom a svojej zodpovednosti za záväzky, inak by fiktívne nepreviedla
svoje vlastnícke právo na E. L.. Žalobkyňa podala žalobu v predmetnej veci 28.1.2011, teda rok po
prevode vlastníckeho práva bytu na nového vlastníka E. L.. Dňa 16.9.2009 došlo k podpisu Dohody o
postúpení pohľadávky, v ktorej sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť veriteľke A.. A. L. sumu 62.955,- eur, a

to tak, že svoj dlh zaplatí v prospech účtu veriteľky, najneskôr do jedného mesiaca od podpisu dohody.
Dňa 16.12.2009 boli podpisy na dohode osvedčené u notárky. Dňa 11.2.2010 podala veriteľa A.. A.
L. návrh na Okresný súd Poprad na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie istiny 62.955,- eur. Z
chronológie vyplýva, že následne dňa 7.4.2010 bolo prevedené vlastnícke právo k predmetnému bytu
na nového vlastníka Júliusa Béreša, napriek tomu, že jednou z alternatívnych možností vyrovnania

záväzkov bol predaj bytu veriteľke za dohodnutú kúpnu cenu. Treba poukázať na konanie žalobkyne,
ktorá mala skutočne od prvého dňa premyslené, nakoľko Dohodu o vyporiadaní BSM pripravoval jej
právny zástupca E.. L.. Žiadnym spôsobom nebol preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne tak,
ako to tvrdí prvoinštančný súd. Súd sa nezaoberal záverečnými ustanoveniami Dohody o vyporiadaníBSM zo 14.12.2009. V záverečných ustanoveniach je uvedené, že strany prehlasujú, že táto dohoda,
ktorú si pred podpisom prečítali, jej obsahu porozumeli, sa zhoduje s ich slobodnou a vážnou vôľou.
Týmto ustanovením a následným vyjadrením právnej zástupkyne žalovaného v tomto smere nezaoberal

v odôvodnení rozhodnutia. Žalobkyňa nad rámec svojich povinností túto dohodu, ktorá je predmetom
sporu, podpísala na notárskom úrade E.. J.. V zmysle zákonných ustanovení bol tento úkon urobený
nad rámec obligatórnych povinností žalobkyne. Ak by nešlo o jej pravú a slobodnú vôľu, nikdy by takýto
úkon nespravila.

7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci
výrok o trovách konania, a preto výrok o vylúčení veci na samostatné konanie, ktorý odvolaním
napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367
ods. 2 CSP).

10. Pokiaľ ide o preskúmavanú časť rozhodnutia, súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne
rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie
rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu
prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a nemožno mať pochybnosti ani o

správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný. Výkon práv a povinností vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

12. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že manželstvo sporových strán bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad z 21.10.2009 sp.zn. XXC/XXX/XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť 4.11.2009. Dňa 14.12.2009 došlo u notárky k podpisu Dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vzájomných majetkových záväzkov. Zmluvnými stranami
boli sporové strany tohto konania. Dňa 16.12.2009 bola podpísaná dohoda o postúpení pohľadávky
medzi veriteľom K. L., novou veriteľkou A.. A. L. a dlžníčkou U. O. (vtedy ešte L.), v ktorej sa uvádza,
že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 14.12.2009 Dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej je
dlžníčka povinná zaplatiť veriteľovi sumu 49.155,- eur. Dlžníčka súčasne prevzala na seba záväzok

zaplatiť A.. A. L. nesplatený dlh vo výške 13.800,- eur. Touto zmluvou dlžníčka U. L. uznala dlh voči novej
veriteľke vo výške 62.955,- eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť v prospech účtu novej veriteľky, najneskôr do
jedného mesiaca od podpisu dohody. Dňa 16.12.2009 boli podpisy na tejto dohode osvedčené u notárky.
Žalobkyňa v pozícii dlžníčky sumu 62.955,- eur A.. L. neuhradila, pričom táto podala na Okresnom súde
Popradžalobuozaplatenie62.955,-eursprísl.,atotokonaniesavediepodsp.zn.11C/117/2010,pričom

je v súčasnosti prerušené.

13. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že Dohoda o vyporiadaní BSM sporových
strán nespĺňa kritéria zrozumiteľného a určitého právneho úkonu, ktorý by bol preskúmateľný a naviac
z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že tento právny úkon nie je vyjadrením skutočnej vôle

žalobkyne pokiaľ ide o vyporiadanie BSM sporových strán. Možno tiež konštatovať v zhode so súdom
prvej inštancie, že v závislosti od obsahu dohody ide o právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom so
zreteľom na výrazné znevýhodnenie žalobkyne pri tomto vyporiadaní.

14. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na správne a výstižné dôvody, ktoré uviedol súd prvej

inštancie pri analýze Dohody o vyporiadaní BSM sporových strán, ako aj v nadväznosti na Dohodu o
postúpení pohľadávky zo 16.12.2009, pričom na doplnenie týchto dôvodov treba poukázať na to, že
Dohoda o vyporiadaní BSM je právny úkon, ktorý je nezrozumiteľný a vo svojej podstate zmätočný.15. V bode 1.1 tejto Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa totiž definuje
určitý hnuteľný majetok, ako aj spoločné záväzky vzniknuté za trvania manželstva, vrátane splatenej
časti hypotekárneho úveru poskytnutého žalobkyni A., C..R.., pričom v bode 1.3 tejto dohody je uvedený

ďalší hnuteľný majetok, ktorý mal dosiahnuť hodnotu spolu 43.800,- eur. Po prepočítaní hodnoty týchto
vecí, ktorá je špecifikovaná u každej položky, vrátane splatenej časti hypotekárneho úveru A., C..R..,
ktorý bol poskytnutý žalobkyni, vychádza v skutočnosti hodnota 31.580,- eur, aj keď ako bolo vyššie
naznačené, v tejto dohode je uvedená suma 43.800,- eur. Zároveň nepreskúmateľným spôsobom je
uvedené, že žalobkyňa sa zaväzuje žalovanému zaplatiť sumu 43.800,- eur ako náhradu nákladov na

rekonštrukciu a zariadenie bytu. Čo je však najdôležitejšie, zároveň v bode 3.1 je uvedená formulácia,
že účastníci dohody sa dohodli, že vzájomné finančné záväzky vyplývajúce z časti 1 a z časti 2 tejto
dohodysivzájomnezapočítajúapozapočítanívzájomnýchzáväzkovžalobkyňamázaplatiťžalovanému
49.155,- eur. Nijakým spôsobom nie je možné zistiť, ako k takémuto započítaniu a jeho výsledku sporové
strany dospeli v tejto dohode a aké zápočty boli vykonané.

16. Z uvedeného vyplýva, že predmetná dohoda je zmätočný a neurčitý právny úkon, ktorý nespĺňa
náležitosti riadne uzavretého právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň
ide o právny úkon, ktorý je aj závažným spôsobom nevýhodný pre žalobkyňu (okrem jeho nespornej
nepreskúmateľnosti a zmätočnosti), čo možno hodnotiť ako rozpor s dobrými mravmi, ako to správne
uviedol aj súd prvej inštancie. Za týchto okolností treba súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie

uvedeným v odôvodnení jeho rozhodnutia, že takýto právny úkon nemôže odzrkadľovať skutočnú vôľu
žalobkyne na vyporiadaní BSM sporových strán a je ťažko uveriteľné, že by takýto právny úkon pripravil
právnik. Preto nemožno vychádzať zo záveru, že text tejto dohody pripravila žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu.

17. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe v tejto časti vyhovel a určil neplatnosť
predmetnej Dohody o vyporiadaní BSM sporových strán. K odvolacím námietkam žalovaného treba
uviesť, že samotný podpis zmluvy, jeho overenie u notárky nepreukazujú, že išlo o skutočnú vôľu
žalobkyne takýto nevýhodný právny úkon uzavrieť a možno v tejto súvislosti súhlasiť s názorom súdu
prvej inštancie, že bez náležitého rozmyslenia takýto úkon žalobkyňa podpísala bez toho, aby si bola

vedomá skutočného významu tohto dokumentu a jeho dôsledkov, pričom tak urobila len preto, aby čo
najrýchlejším spôsobom realizovala odpredaj svojho bytu vo Y. V.. Podstatné je však to, že predmetný
právny úkon je neurčitý, nezrozumiteľný a vlastne zmätočný, čo je zásadným dôvodom neplatnosti tohto
právnehoúkonuavtomtokontextejehopodpísanieunotárkyniejemožnévnímaťkonvalidáciutakéhoto
zmätočného právneho úkonu. Za týchto okolností nemožno súhlasiť ani s námietkami odvolateľa, že

žalobkyňa si bola veľmi dobre vedomá toho, aký právny úkon podpisuje, pretože takéto námietky nie
sú právne významné.

18. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý treba považovať taktiež za správny a v

podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej
inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktoréhožalobkyňaakosporovástrana,ktorámalavodvolacomkonaníplnýúspechmánároknanáhradu

trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,

ak:a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).