Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814203312
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6814203312.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka,
PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO : 35 807 598, právne zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnej: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX B. S., vedenej súdnym

exekútoromJUDr.IvanomNestorom,ExekútorskýúradsosídlomHaburská49/A,82101Bratislava,pod
sp. zn. EX 12689/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 590,77 EUR s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 5Er/392/2014-53 zo dňa 17. marca
2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Revúca č. k. 5Er/392/2014-53 zo dňa 17. marca 2017 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z
ust. §§ 52, 53 a 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), a § 17 ods. 3 zákona č.
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľovvzneníúčinnom

ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských
úveroch“). Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý
vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02.08.2011. Súd prvej inštancie posúdil
zmluvu podľa jej obsahu ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 OZ, ktorou sa veriteľ - dodávateľ
zaviazal spotrebiteľovi poskytnúť úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
spolu s poplatkom. Oprávnený uzatvoril zmluvu o úvere v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti,

čo je zjavné aj z výpisu Obchodného registra. Povinná mala postavenie spotrebiteľa, keďže z obsahu
spisu podľa súdu prvej inštancie nevyplynulo, že pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Súd ďalej skúmal, či bolo v rozhodcovskom konaní prihliadnuté na
neprijateľné zmluvné podmienky. Zistil, že dodávateľ a spotrebiteľ dojednali založenie právomoci
rozhodcovského súdu vo forme rozhodcovskej zmluvy. Tú však súd prvej inštancie nepovažoval za
individuálne dojednanú. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá súčasne so zmluvou o úvere, pričom

neumožňovala povinnej od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote a neobsahovala
poučenie pre povinnú o tom, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru. Rozhodcovská zmluva predstavovala predtlačený text, ktorý povinná nemohla
žiadnymspôsobomovplyvniť,resp.niektorézozmluvnýchdojednanívylúčiť.Rozhodcovskázmluvasíce
umožňovala vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto rozhodcovskej
zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ bol

nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čo zakladá značne nerovné postavenie spotrebiteľa
voči dodávateľovi. Podaním žaloby na rozhodcovský súd tak povinná stratila možnosť vybrať si,ktorý súd bude vo veci rozhodovať a teda bola nútená sa rozhodcovskému konaniu podrobiť.
Rozhodcovská zmluva tak nebola individuálne dojednaná a spôsobila značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím predstavuje neprijateľnú

podmienku spotrebiteľskej zmluvy a absolútne neplatné zmluvné dojednanie podľa § 53 ods. 5 OZ.
Keďže predmetná rozhodcovská zmluva bola neplatná, hľadí sa na ňu akoby nebola nikdy platne
uzavretá. Rozhodcovský súd teda nikdy nemal danú právomoc vydať exekučný titul. Takýto exekučný
titul predstavuje nulitný právny akt, čo znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie ako základný
predpoklad pre udelenie poverenia na vykonanie a začatie samotnej exekúcie. Preto súd žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Súd prvej inštancie zároveň ďalej skúmal, že či bolo v rozhodcovskom konaní prihliadnuté na
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Vzhľadom na spotrebiteľských vzťah medzi účastníkmi konania súd prvej inštancie mal za to, že
oprávnený nepreukázal vylúčenie použitia zákona o spotrebiteľských úveroch a to že sa nejednalo o

spotrebiteľský úver. Táto povinnosť oprávneného vyplýva priamo z § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
Vzhľadom na to súd prvej inštancie ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený
zmluvou o spotrebiteľských úveroch, pričom povinný nepoužil finančné prostriedky na výkon povolania
a cieľom vyznačenia použitia finančných prostriedkov na výkon povolania v zmluve o úvere bolo len
vylúčiť aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských

úveroch bola dohoda o zabezpečení dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere blankozmenkou v čase
jej uzavretia neprípustná, je takáto dohoda neplatná podľa § 39 OZ. Vo vzťahu k aplikácii § 17 ods. 4
zákona o spotrebiteľských úveroch súd prvej inštancie konštatoval, že nemožno prijať výklad smerujúci
k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad najprv uspokojiť veriteľa - remitenta a až následne ho žalovať o
náhradu škody s povinnosťou spotrebiteľa dokazovať, že remitent konal zavinene na škodu dlžníka, čím

by došlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je neprijateľný. Aj vzhľadom na to súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie,
ktoré odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej aj

„CSP“), pretože súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“). Podľa názoru odvolateľa v rámci prieskumu exekučného
titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože
rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný
súd sa musí v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. V

tomto smere oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. ÚS 5/2000,
uverejnený pod č. 18/2000. Ďalej namietol, že súd prvej inštancie ukrátil účastníkov exekučného konania
o práva priznané ZRK, a to právo na prejednanie veci pred príslušným súdom, keďže sa oprávnený
mohol vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie. Tým došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. Odvolateľ zároveň namietal podľa §

365 ods. 1 písm. f) CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie v otázke súdom
vyhodnotenej neexistencie platnej rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvorili
rozhodcovskú zmluvu v súlade s § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolacím návrhom
oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

4. Odvolanie oprávneného bolo doručené povinnej na vyjadrenie, ktorá sa k odvolaniu oprávneného v
stanovej lehote nevyjadrila.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a

§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnuté
uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody:

6. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekúcia bola vedená na základe exekučného titulu

- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s.,
sp. zn. SR 00975/13 zo dňa 06.06.2013, ktorým rozhodcovský súd priznal peňažné plnenie, ktoré
bolo predmetom exekúcie, na podklade zmenky. Zmenka slúžila na zabezpečenie splnenia povinnosti
povinnej ako dlžníka zo zmluvy o úvere, uzavretej s oprávneným dňa 02.08.2011, s ktorou bolasúčasne uzavretá v rovnaký deň aj rozhodcovská zmluva. Následne súdny exekútor na základe návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie, spísaného dňa 12.03.2014 u súdneho exekútora, podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017;aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 52 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy; (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy; spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy; za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom v čase uzavretia; zmluvy za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

14. Podľa § 53 ods. 5 OZ; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), považuje odvolaním napadnuté
uznesenie za vecne správne. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s predloženými argumentmi
účastníkov konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.

16. Súd prvej inštancie správne ustálil, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je
spotrebiteľským právnym vzťahom. Z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že oprávnený vstupoval do
zmluvného vzťahu v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, ktorou je poskytovanie úverov apôžičiek. Povinná bola v zmluve o úvere ako aj v rozhodcovskej zmluve označená ako fyzická osoba
- nepodnikateľ. Z obsahu zmluvy o úvere nevyplýva, že by malo ísť o podnikateľský úver alebo úver
poskytnutý za účelom povolania. Z obsahu listín a dokumentov nevyplýva, aké povolanie mala povinná

vykonávať a za akým účelom teda úver potrebuje. Samotné zaškrtnutie políčka v zmluve, že úver
bol poskytnutý za účelom výkonu povolania pre ustálenie záveru, že išlo o nespotrebiteľský právny
vzťah, nepostačuje. Pokiaľ oprávnený pri poskytnutí úveru túto informáciu od povinnej požadoval, mal si
dostatočne overiť, aké povolanie povinná v tom čase vykonávala. V prípade, ak malo ísť o bezúčelový
úver pre výkon povolania, mala byť táto skutočnosť riadne uvedená v príslušnej zmluve.

17. Dôvody použitia úveru na výkon povolania sú všeobecne značne obmedzené. Z charakteru výkonu
povolania je okruh dôvodov, pre ktoré si dlžník berie úver na výkon povolania zjavne zúžený. V zmluve o
úvere dôvody použitia úveru na povolanie nie sú bližšie rozvedené. Naopak, sú tam dané len možnosti
pre zaškrtnutie, na aký účel sa úver poskytuje (zamestnanie, povolanie, podnikanie, iný účel). To celkovo
vyvoláva dojem, že dôvody poskytnutia úveru sú uvedené zo strany veriteľa (oprávneného) len účelovo,

aby sa prípadne vyhol aplikácii kogentných ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

18. Oprávnený uvádza, že ako poskytovateľ úveru neskúma, či poskytnuté peňažné prostriedky
skutočne boli použité na deklarovaný účel, pretože je to pre neho nepodstatná informácia. V danom
prípade tak na jednej strane vyžaduje uvedenie využitia úveru a na strane druhej ho neskúma. Potom

je bez akéhokoľvek hospodárskeho účelu (kauzy), aby tento údaj od povinnej v zmluve vyžadoval, ak v
skutočnosti nie je jeho zámerom poskytnúť povinnej úver na uvedený výkon povolania. V takom prípade
ide o úver bezúčelový, na ktorý sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Z postoja oprávneného
vyplýva, že ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom
na ustanovenie § 2 písm. a) tohto zákona v rozhodnom znení. Takýto postup oprávneného potiera

účel zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má chrániť spotrebiteľa pri poskytovaní úverov od
podnikateľov. Ustanovenie zmluvy o úvere týkajúce sa účelu použitia úveru tak nemá pre oprávneného
materiálny význam. Vzbudzuje to naopak dojem, že účelom vyššie uvedeného ustanovenia je len snaha
vyhnúť sa aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušných spotrebiteľských ustanovení v
OZ. To predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1

OZ), porušenie princípu ochrany spotrebiteľa. Z toho dôvodu vyššie uvedené konanie oprávneného
ochranu nepožíva. Vytvára totiž pochybnosti o hospodárskej kauze poskytnutého plnenia (§ 495 OZ),
teda, že skutočným dôvodom zo strany oprávneného bolo poskytnutie úveru pre dlžníka za účelom jeho
povolania, a nie bez vymedzeného účelu.

19. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach platí výklad, ktorý je spotrebiteľa priaznivejší, čo spôsobuje,
že na zmluvu o úvere je potrebné aplikovať príslušné spotrebiteľské právne normy. Na doplnenie
odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. I ÚS 243/07, podľa
ktorého: „Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé
vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala.“

20. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o obchodno-právny vzťah zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 16 je uvedené, že zmluvné strany sa
dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom, teda zmluvné strany dohodli pre daný prípad tzv. fakultatívny obchod.

Ak by skutočne išlo o oprávneným tvrdený obchodno-právny vzťah, zmluva o úvere sa riadi § 261
ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod). Vzhľadom na to nebol daný dôvod pre
vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady, keď si
zmluvné strany chcú, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové
okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa

jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený
nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že ide o obchodno-právny vzťah. Z obsahu
zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený
vystupoval voči povinnej v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil
povinnej obsah zmluvy, pretože inak by jej úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí

byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe
aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.21. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou tak je spotrebiteľským právnym vzťahom, v zmysle § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré
sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný

vzťah upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). Súdny dvor EU v rozhodnutí vo veci C-76/2010
zo dňa 16.11.2010 uviedol, že vnútroštátny súd je povinný aj vo fáze výkonu rozhodnutia aj bez návrhu
posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere so spotrebiteľom.

22. Odvolací súd po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru, že uzavretá rozhodcovská

zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (povinnej). Uvedená rozhodcovská zmluva mala rovnako ako zmluva o úvere formulárový
charakter. Spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej spotrebiteľskej zmluvy ovplyvniť, bola
podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere a povinná ako spotrebiteľ nebola poučená o tom, že
uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. Zároveň povinná
nemalamožnosťodrozhodcovskejzmluvyjednostranneodstúpiť,keďžesarozhodcovskázmluvamohla

meniť a rušiť výlučne len dohodou zmluvných strán s úradne overenými podpismi. Spornosť o vyvážení
nerovnomerného právneho vzťahu je daná priamym určením rozhodcovského súdu v predtlačenej
rozhodcovskejzmluve.Jezjavné,žetenbolvybratýveriteľom(oprávneným),ktorýrozhodcovskúzmluvu
spotrebiteľovi vypracovanú predložil. Spotrebiteľ si nemohol v zmysle zmluvnej autonómie vybrať alebo
navrhnúť iný rozhodcovský súd, ktorý by prípadný spor zo zmluvy o úvere prejednal a rozhodol.

23. Pokiaľ bol spotrebiteľ oprávnený obrátiť sa v prípade sporu na všeobecný súd, odvolací súd uvádza,
že oprávnený ako veriteľ podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovskom súde zmaril naplnenie
článku 2 ods. 2 rozhodcovskej zmluvy. V zmysle rovnakého ustanovenia rozhodcovskej zmluvy je totiž
uvedené, že vyššie uvedené sa neuplatní, ak bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Po podaní

žaloby na rozhodcovský súd už spotrebiteľ/dlžník nemal možnosť obrátiť sa so svojim prípadným
nárokom na všeobecný súd, čím fakticky a právne došlo k zmareniu možnosti podať návrh na začatie
konania pred nezávislým a nestranným všeobecným súdom garantovaným článkom 46 ods. 1 Ústavy
SR. Takto formulovaná a uzavretá rozhodcovská zmluva preto jasne spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a núti spotrebiteľa, aby spory riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní, obdobne ako v ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere.

24. V predmetnej veci tvorí neprijateľnú zmluvnú podmienku rozhodcovská zmluva, nie rozhodcovská
doložka tak, ako je to upravená v § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

o úvere. Rozdiel medzi rozhodcovskou zmluvou a rozhodcovskou doložkou je v tom, že v prípade
rozhodcovskej doložky je rozhodcovská zmluva súčasťou inej zmluvy, v tomto prípade by to bolo
súčasťou zmluvy o úvere, t. j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej (hlavnej) zmluvy.
Ide o inú formu rozhodcovskej zmluvy. Podstata a účel rozhodcovskej zmluvy alebo doložky sú v
oboch prípadoch rovnaké. V ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) OZ je výslovne upravená ako neprijateľná

podmienka, len rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V tej súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že výpočet
neprijateľných zmluvných podmienok v § 53 ods. 4 OZ nie je taxatívny. Za neprijateľnú zmluvnú
podmienku je možné považovať každé ustanovenie zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Z toho vyplýva,

že súd môže ustáliť neprijateľnú zmluvnú podmienku aj vtedy, ak nie je výslovne vymenovaná v
demonštratívnom výpočte neprijateľných podmienok v § 53 ods. 4 OZ a spĺňa podmienky podľa § 53
ods. 1 OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd má za to, že predmetná rozhodcovská
zmluva tvorí neprijateľnú zmluvnú podmienku, a je preto podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

25. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať
a rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom bez právomoci má charakter
"rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Rozhodnutie súdu o nevykonateľnosti
oprávneným predloženého exekučného titulu znamená, že nie je ďalej potrebné sa zaoberať prípadnými
hmotno-právnymi dôvodmi predmetného právneho vzťahu, akým je neprípustnosť použitia zmenky v

spotrebiteľských právnych vzťahoch. Napriek tomu odvolací súd poukazuje na správny záver súdu prvej
inštancie, ktorý sa zaoberal aj s neprípustnosťou použitia zmenky, na ktorú nebolo v rozhodcovskom
konaní prihliadnuté.26. Vo vzťahu k námietkam oprávneného odvolací súd ešte uvádza, že oprávnený netvrdil a nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili záver súdu o tom, že išlo o spotrebiteľský právny vzťah, a že
rozhodcovská zmluva bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

27. Procesná nečinnosť odvolateľa bola dôvodom, pre ktorý odvolací súd nevyhodnotil námietky
odvolateľa ako relevantné. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 3 CSP poukazuje na to, že zrejme
odvolateľ opomenul prihliadnuť na skutočnosť, že súd prvej inštancie ustanovenie § 45 zákona č.
44/2002 Z. z. pri rozhodovaní neaplikoval. Námietka týkajúca sa uvedeného ustanovenia zákona s

prejednávanou vecou zjavne nesúvisí. Ďalej odvolateľ namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k
právnym dôvodom, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na
prejednanie veci. Ani táto námietka odvolateľa nemá opodstatnenie. Oprávnený mal možnosť vyjadriť
sa ku všetkým vo veci rozhodujúcim otázkam podaním odvolania, čo aj využil. Aj podľa konštantnej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatok pri uplatňovaní niektorých záruk spravodlivého
súdneho konania, napr. na súde prvého stupňa, môže byť korigovaný konaním na druhostupňovom súde

(Le Compte, Van Leuven a De Meyere v. Belgicko zo dňa 23. júna 1981, Adolf v. Rakúsko zo dňa 26.
marca 1982, Feldbrugge v. Holandsko zo dňa 29. mája 1986; porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 1/2013 zo 16. januára 2013).

28. Záverom tak odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď podľa

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože zistil existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to v podobe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§
427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).