Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. august 2013

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/72/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811203691
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2013:7811203691.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcov v 1. rade D. T., F..

XX. XX. XXXX, T. C. R., P. Č.. XXX, v 2. rade L. T., S.. B., F.. XX. XX. XXXX, T. C. R., P. Č.. XXX,
právne zastúpených JUDr. Ladislavom Csákom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4
proti žalovanému O. P., F.. XX. XX. XXXX, T. Q. Q., Ž. XXX/XX, právne zastúpenému Mgr. Patrikom
Pálffym,advokátomsosídlomMartin,NámestieSNP5,ozaplatenie18.000,-Eurspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 18.000,- Eur, s 9 %
ročným úrokom z omeškania z uvedenej dlžnej sumy za čas od 08. 06. 2010 do zaplatenia, v lehote do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške
5.559,95 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu
žalobcov.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 18.000,-
Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 08. 06. 2010 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnili tým, že kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 07. 06. 2010 predali žalovanému
nehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXk.ú.C.R.,a todomsúp.čísloXXXnaparc.č.KNXXX/X,pozemok

pod domom parc. číslo KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 460 m2. Dohodnutá bola
kúpna cena vo výške 40.000,- Eur. Podľa kúpnej zmluvy, žalovaný ako kupujúci mal kúpnu cenu zložiť
v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. Kúpnu cenu nezložil a keď žalobcovia namietali túto skutočnosť,
ubezpečil ich, že túto sumu uhradí bankovým prevodom. Text kúpnej zmluvy pripravil žalovaný, zmluvu
podpísali žalobcovia, aj keď v skutočnosti kúpna cena nebola zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy.
Žalovaný na druhý deň prevodným príkazom uhradil 22.000,- Eur a zvyšok sumy neuhradil. Na
telefonickú výzvu žalobcov, žalovaný odmietol zaplatiť zvyšok kúpnej ceny, s odôvodnením, že kto

by im za takú nehnuteľnosť toľko zaplatil. Žalovaný vedel o zriadení záložného práva na predávanú
nehnuteľnosť v prospech J. J., ktorá poskytla žalobcom úver. Podľa presvedčenia žalobcov, sumu
22.000,- Eur vyplatil len z dôvodu, aby zaniklo záložné právo na predávanú nehnuteľnosť. Žalobcovia z
obáv, aby nenakladal ďalej žalovaný s nehnuteľnosťami, navrhli vydanie predbežného opatrenia, ktorým
by bolo zakázané žalovanému uvedenú nehnuteľnosť predať, darovať.

Uznesením č. k. 12C/72/2011 - 14 zo dňa 08. 06. 2011 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal

žalovanému nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami, až do právoplatného skončenia predmetnej veci.Na základe odvolania žalovaného, Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 3Co/342/2011 - 46 zo dňa
18. 11. 2011 zmenil uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňom 09. 12. 2011.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, pripojenými listinnými dôkazmi a
zistil nasledovný skutkový stav vo veci.

Žalobcovia v 1. a 2. rade trvali na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedli, že mali určité finančné

problémy a potrebovali vykryť dlhy. Z toho dôvodu hľadali možnosť získania finančných prostriedkov,
pričom žalobkyňa zistila určitú agentúru, kde bolo možné získať finančné prostriedky na pokrytie dlhu.
Predpokladom pre ich získanie bolo, aby odpredali agentúre svoj rodinný dom a agentúra by im súčasne
pomohla získať pôžičku na spätné odkúpenie domu. Pôvodný úmysel žalobcov nebol dom predať, len
sa domnievali, že takýmto spôsobom bude možné celú záležitosť vyriešiť. Čas na spätné odkúpenie
mal byť do troch mesiacov od predaja. K okolnostiam podpísania kúpnej zmluvy žalobca v 1. rade

uviedol, že zmluvu nemali k dispozícii, dostali sa k nej až v deň, kedy mala byť uzavretá. Dostavili sa
na základe dohody s agentúrou do S., na parkovisko pred poisťovňou Allianz, odtiaľ išli na Notársky
úrad D.. M.. Vtedy sa stretli žalobcovia prvýkrát so žalovaným. Na parkovisko prišiel so žalovaným pán,
ktorého žalobca označil ako osobu svedka predvolaného na pojednávanie, tzn. p. H.. Na parkovisku
sa stretli aj s pani, ktorá sprostredkovala stretnutie, meno nevedel uviesť, len miesto jej bydliska - Z.

G. H.. Potvrdil, že ide o osobu totožnú, ktorá bola predvolaná ako svedkyňa na pojednávanie. Žalobca
potvrdil, že podpisoval okrem kúpnej zmluvy aj nejakú zmluvu, ktorá nebola datovaná. Podľa označenia
sa jednalo o mandátnu zmluvu, ktorá mala slúžiť pre sprostredkovanie úveru. Návrh kúpnej zmluvy
prečítala manželka v priestoroch notárskeho úradu. Po prečítaní bola zmluva predložená na podpis.
Zmluvu podpísali a ich podpisy boli overené na uvedenom notárskom úrade. Žalobca sa nepamätal, či

podpisoval návrh na vklad, uviedol, že sa nevyzná do týchto vecí. Z notárskeho úradu odišli na Kataster
nehnuteľností v Rožňave a odtiaľ so žalovaným do J. J., I..J.., pobočka Rožňava (ďalej len „J.“), pretože
na nehnuteľnosť bolo zriadené záložné právo v prospech J.. K ďalším okolnostiam sa už žalobca
nevedel vyjadriť, len potvrdil, že na druhý deň im bola prevedená na účet suma 22.000,- Eur. Z tejto
sumy si zostatok úveru zobrala J. a ostala suma v hotovosti 2.000,- Eur. Z tejto ostávajúcej sumy museli

zaplatiť agentúre za sprostredkovanie sumu 1.100,- Eur. Po tomto období začali žalobcovia zisťovať
možnosti získania finančných prostriedkov na spätné odkúpenie domu. Nebolo to však možné, pretože
už nemali čím ručiť. Dostali sa do situácie, kedy nemali peniaze, ani dom a ich bývanie bolo riešené
núdzovoupríbuzných.Vdomepopredajizotrvaliviacakotrimesiace,pretožesavysťahovaliažkoncom
marca 2011, po dôraznom upozornení a výzve žalovaného.

Žalobkyňa v 2. rade potvrdila výpoveď žalobcu v 1. rade. Doplnila, že sprostredkovanie tejto transakcie
robila pani svedkyňa, ktorá bola na pojednávanie predvolaná a tak sa dostali nepriamo cez ňu do
kontaktu so žalovaným, s ktorým sa prvýkrát stretli v deň podpisu zmluvy. Keď prišli do S., zmluva už
bola napísaná, žalobkyňa sa ešte pýtala, či by nebolo vhodné dať spísať kúpnu zmluvu notárovi, na

čo žalovaný povedal, že to nie je opodstatnené, pretože zmluva je v poriadku. V zmluve bola uvedená
kúpna cena 40.000,- Sk, s čím súhlasili. Žalovaný však povedal, že túto sumu hneď nezaplatí, lebo
musí zistiť aká je ťarcha v sporiteľni. Čo sa týka samotnej zmluvy, po jej podpise, táto zmluva bola
odovzdaná na katastri, ale žalobcovia nedostali ani jeden rovnopis zmluvy. K zmluve sa dostali až v čase
pred podaním žaloby, túto zmluvu si museli vyžiadať zo Správy katastra v Rožňave, a z toho dôvodu je

do spisu pripojená len fotokópia zmluvy. V ten istý deň navštívili aj sporiteľňu. V sporiteľni komunikovali
s p. L. E., ktorá žalobkyni poskytla údaje o zostatku úveru, s tým, že žalovaný ubezpečil, že finančné
prostriedky pošle na účet žalobkyne, s tým že banka si odčerpá finančnú sumu, ktorá tvorí zostatok
úveru. Priamo v sporiteľni bola len žalobkyňa so žalovaným. Po komunikácii v sporiteľni, bolo zistené, že
zostatok úveru predstavoval sumu 19.000,- Eur. Žalobkyňa odovzdala žalovanému číslo účtu, na ktorý

mal odoslať peniaze, napriek tomu bola zaplatená na uvedený účet len suma 22.000,- Eur. Z uvedenej
sumy si zinkasovala sporiteľňa zostatok úveru, zo zvyšku zaplatili žalobcovia za sprostredkovanie
1.100,- Eur agentúre, ktorá po následnom zistení žalobcov, spolupracovala so žalovaným. Uviedla, že
nepodpisovala listinu označenú ako mandátna zmluva, ktorá bola tiež predložená v deň uzavretia kúpnej
zmluvy, pretože si všimla, že na zmluve nie je uvedený dátum, len podpis. Jej manžel podpísal, zrejme

si nevšimol nedostatok zmluvy.

Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou. Uviedol, že on osobne nie je žiadna agentúra, je súkromná
osoba, ktorá chcela kúpiť nehnuteľnosti. Pripustil, že nakupuje nehnuteľnosti aj ako fyzická osoba, aleaj za firmu. V tomto prípade vystupoval ako fyzická osoba. O možnosti kúpy nehnuteľnosti sa dozvedel
od p. H. a cez p. J., ktorá spolupracovala s p. H.. Poprel, že by sľuboval sprostredkovanie úveru do troch
mesiacov. Neexistovala žiadna dohoda o spätnej kúpe, práve naopak, žalobcovia mali uvoľniť dom do

troch mesiacov od kúpy. Po uplynutí tohto obdobia, žalovaný prehodnotil túto kúpu, pretože zistil, že
v tejto lokalite nebude prosperovať a preto oslovil miestnu realitnú kanceláriu, aby mu sprostredkovali
predajdomuza30.000,-Eur.Vtejtosúvislostibolopotrebné,abydodomuvstúpilrealitnýagentaznalec.
So vstupom znalca do domu žalobcovia nesúhlasili. K okolnostiam uzavretia zmluvy uviedol, že zmluvu
podpísali na notárskom úrade, aj návrh na vklad. Od notára išli najprv do sporiteľne, aby zistili informácie

o stave ťarchy. Po vybavení záležitostí v sporiteľni sa vrátili na parkovisko do auta žalovaného, kde sedel
p. H. a tam odovzdal žalovaný žalobcom v hotovosti sumu 18.000,- Eur, v zmysle znenia kúpnej zmluvy.
Sumu 22.000,- Eur posielal osobitne na účet, pre prípad, že by tam vznikol nejaký úrok. Žalovaný
na otázku súdu doplnil, že finančné prostriedky vo výške 18.000,- Eur mal k dispozícii v trezore. Ako
podnikateľ, ktorý kupuje a predáva nehnuteľnosti, má takýto zdroj k dispozícii. Na preukázanie svojho
tvrdenia označil peňažné ústavy a čísla účtov, v ktorých má zriadený účet. Žalovaný zotrval na tom, že

v deň podpisu zmluvy mal k dispozícii sumu 40.000,- Eur, nezaplatil ich z dôvodu, aby mal istotu, že z
tejto sumy bude zaplatený zostatok úveru v sporiteľni. Mal obavy, aby v prípade prevodu kúpnej ceny na
účet žalobcov, títo nepoužili peniaze na zaplatenie dlhov a zostatok úveru by nebol splatený. Potvrdenie
o odovzdaní sumy 18.000,- Eur v hotovosti žalobcom nevystavil. Čo sa týka zaplatenia sumy 18.000,-
Eur nad rámec zostatku úveru, uviedol, že aj pani v sporiteľni povedala, že bude lepšie, keď pošle tú

sumu na druhý deň, tzn. ten hotovostný vklad, pretože už bol taký čas z hľadiska ich pracovnej doby,
že už neprijímali vklady v hotovosti.

Svedkyňa E. J. uviedla, že do kontaktu s T. sa dostala v súvislosti s ich finančnými problémami, ktoré
potrebovali riešiť. V tom čase spolupracovala ako obchodná zástupkyňa s p. H., ktorý je majiteľom

sprostredkujúcej firmy. Zvažovala možnosť prefinancovania dlhov takou formou, že by našli inú osobu,
ktorá by vedela finančné prostriedky poskytnúť. Dom sa mal predať a mal ho kúpiť žalovaný. Žalovaný,
T., svedkyňa a p. H. sa stretli v S., v deň podpísania kúpnej zmluvy. Zmluva bola podpísaná v budove
notárstva. Zmluvu prečítali v čakárni notárskeho úradu, po podpise zmluvy išla svedkyňa na parkovisko
k Allianzu, ktoré susedí s parkoviskom sporiteľne. Ona, p. H. a T. ostali na parkovisku a do sporiteľne

išiel p. P.. Zo sporiteľne prišiel s tým, že im zaplatil 18.000,- Eur. Svedkyňa potvrdila, že videla prevodný
príkaz, taký aký sa dáva v banke. Žalovaný sľúbil, že zvyšnú sumu 18.000,- Eur zaplatí v aute, čo aj
urobil. Prítomní pri vyplácaní tejto sumy mali byť T., svedkyňa, p. H. a žalovaný. Zaplatil ich v hotovosti v
päťstoeurovýchbankovkáchasúčasnesľúbil,ženadruhýdeňpošlezostatoknaúčetapodľapoznatkov
svedkyne, uvedené peniaze aj poslal. O tom, že prevod bol vykonaný, vedela z dôvodu, že p. T. na

druhý deň zaplatila províziu za sprostredkovanie. Svedkyňa k otázke náležitosti mandátnej zmluvy, ktorú
podpísal žalobca, uviedla, že v tomto prípade bola urobená ústne finančná analýza svedkyňou a p.
H., o čom žalobkyňa vedela. Táto zmluva nebola odkomunikovaná s právnikom. Svedkyňa potvrdila,
že p. T. dňa 08. 06. 2010 zaplatila na základe sprostredkovania sumu 1.100,- Eur. Svedkyňa mala
poznatky o tom, že o návrhu T. na spätné odkúpenie domu informoval žalovaného p. H.. Svedkyňa

uviedla, že po vykonaní tohto predaja, sa na ňu T. neobrátili. Dôvodom bola zrejme skutočnosť, že
svedkyňa zistila, že žalobcovia majú aj iné úvery, a to v spoločnosti EOS KSI Slovensko, GE Money,
o ktorých ju neinformovali, čo im aj telefonicky vytkla. Podľa úvah svedkyne, suma 18.000,- Eur im
asi nepostačovala na krytie týchto úverov. Na výslovnú otázku žalobcov uviedla, že podobný prípad
odpredaja riešila aj s rodinou P..

Po výsluchu svedkyne žalobkyňa v 2. rade uviedla, že práve svedkyňa ju informovala, ale až po
odpredaní domu, že nevie vybaviť úver, pretože žalobkyňa poberá plat v S. a z toho dôvodu sporiteľňa
nedá úver takejto osobe. Realizovateľné by to bolo za predpokladu, že rodina, v ktorej pracuje v S., by
jej vyplácala peniaze na účet na J..

Zo svedeckej výpovede D. H. vyplynulo, že sa dostal do kontaktu so žalobcami a žalovaným v júni 2010,
v súvislosti so sprostredkovaním predaja rodinného domu žalobcov žalovanému. Samotnému predaju
predchádzala informácia jeho spolupracovníčky, p. J., že má klientov, ktorí by chceli predať rodinný dom.
Na názov obce sa už svedok nepamätal. Dostavil sa do označenej obce, vyhotovil si fotografie. Išlo o

trojpodlažný dom, v ktorom bývali žalobcovia a na vyššom podlaží niektoré z ich detí. Keďže mali viacero
dlhov, chceli získať predajom domu finančné prostriedky. Podľa počtu úverov a dlhov, vyhodnotili sumu,
ktorú by mali predajom získať spoločne, vo výške 40.000,- Eur. Na základe takto určenej kúpnej ceny
informoval svedok p. P.. Výšku kúpnej ceny si svedok preveroval aj cez internet a považoval dohodnutúkúpnu cenu 40.000,- Eur za reálnu. Pripustil, že v čase podpisovania mandátnej zmluvy, bola použitá
nesprávna mandátna zmluva, pretože svedok pôsobí aj v inej spoločnosti a zrejme došlo k zámene
označenia spoločnosti. Za sprostredkovanie bola dohodnutá provízia vo výške 1.100,- Eur, ktorá bola aj

vyplatená. K okolnostiam vyplatenia kúpnej ceny žalobcom uviedol, že v júni 2010 sa stretli s manželmi
T. a p. J. na parkovisku poisťovne Allianz. Svedok pricestoval so žalovaným. Následne odišli na notársky
úrad, kde na chodbe p. P. dal kúpne zmluvy žalobcom, tí si ich prezreli, čosi tam konzultovali a keď ich
odsúhlasili, odišli do kancelárie na overenie podpisov. Z notárskeho úradu všetci išli na parkovisko. Pán
P. s p. T. išli do sporiteľne, nepamätal sa, či išiel aj p. T.. Svedok sa domnieval, že išlo o preverenie

zostatkuúveru,abyp.P.zistil,akýjezostatoktohtoúveru.Následnesavrátilidoautažalovaného,kdeza
prítomnosti T., žalovaného, p. J. a svedka, vyplatil p. P. sumu 18.000,- Eur v hotovosti priamo p. T., s tým,
že im povedal, že 22.000,- Eur im pošle na účet. P. T. si dvakrát prepočítala vyplatenú sumu, peniaze
prevzala, odovzdala kúpne zmluvy p. P., ktorý jej jednu zmluvu vrátil a následne utekal na kataster, že je
veľa hodín. Zdôraznil, že stretnutie sa konalo poobede, pretože svedok a žalovaný sa ešte zastavili na
obed vo W.. Nepamätal sa na to, či p. P. spomínal výšku zostatku úveru. Skutočnosť, že nebolo vydané

potvrdenie o zaplatení sumy v hotovosti žalobcom komentoval svedok tak, že z hľadiska jeho praxe, ako
sprostredkovateľa predaja nehnuteľností, sa riadi kúpnou zmluvou na 99 % prípadov. V tomto prípade
sa dohodli účastníci zmluvy o inej forme vyplatenia, do čoho nezasahoval.

Žalobcovia v 1. a 2. rade vyslovene pobúrene reagovali na tvrdenie, že im mala byť vyplatená suma

18.000,- Eur v hotovosti, v aute žalovaného. Uvedené tvrdenie žalovaného označili za nehorázne
klamstvo. Pokiaľ by im totiž bola vyplatená celá kúpna cena 40.000,- Eur, bez problémov by zaplatili
existujúce dlhy a mali by reálnu možnosť uchádzať sa o poskytnutie úveru na odkúpenie domu,
pretože by už boli bez ťarchy. Existujúce dlhy zdokladovali v konaní listinnými dôkazmi v celkovej výške
17.903,48 Eur.

V prípade svedkyne O.. L. E. bolo predložené súdu písomne zbavenie mlčanlivosti, doručené súdu dňa
13. 03. 2012, keďže svedkyňa je zamestnankyňou J. a jedná sa o údaje, o ktorých je povinná zachovávať
mlčanlivosť v služobných veciach v zmysle ust. § 93 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z. z., zákona o bankách.
Svedkyňa uviedla, že pozná p. T., pretože pochádzali z jednej obce. P. T. sa dostavila do pobočky

sporiteľne, za účelom riešenia určitých finančných problémov. Uchádzala sa o možnosť poskytnutia
úveru, čo nebolo možné vzhľadom na stav zostatku pôvodného úveru. Podľa stavu zostatku úveru totiž
klesá bonita klienta na úroveň, kedy sa neposkytuje úver. Toto jednanie uzavreli, s tým, že sa pokúsi
žalobkyňa riešiť situáciu formálnym odpredajom domu. Už v tom čase svedkyňa vyjadrila pochybnosti
o takomto postupe, ale nebolo to jej vecou. S určitým časovým odstupom doniesla p. T. do pobočky

kúpnu zmluvu, k obsahu kúpnej zmluvy sa svedkyňa už nevedela vyjadriť. Kúpnu zmluvu predkladala
z dôvodu žiadosti o predčasné splatenie úveru. S určitosťou vie, že prítomná bola p. T.Í. a nevylúčila,
že s ňou bol prítomný aj žalovaný. Informácie o účte poskytovala výlučne p. T., inej osobe by ich
neposkytla. Nepamätala sa na to, či žalovaný vkladal v hotovosti nejaké peniaze alebo ich preúčtovával
znejakéhoúčtu.Zhľadiskamožnostivykonaniaúhrady,jemožnévykonaťtakýtovkladpriamovpobočke

na úverový účet, alebo vykonať prevod z iného účtu, z inej banky. V prípade predčasnej splatnosti,
pokiaľ príde na úverový účet vyššia suma, ako je potrebná na úhradu zostatku a pohľadávok banky,
banka si stiahne len finančné prostriedky, ktoré zodpovedajú zostatku a príslušenstvu úveru. Finančné
prostriedky, ktoré presahujú tento rámec, sa vracajú na účet, z ktorého boli poukázané. Zistenie zostatku
úveru je programovo zabezpečené tak, že je to presne vyčísliteľné v krátkom čase. Pokiaľ by bola

vykonaná úhrada zostatku úveru, banka takýto úverový účet zruší. Svedkyňa po nahliadnutí do žiadosti
o predčasné splatenie úveru založené v spise, potvrdila, že dňa 08. 06. 2010 bol vykonaný mimoemisný
hotovostný vklad na pobočke v E. na osobný účet žalobcov, z ktorého bola prevedená na úverový účet
suma vo výške, tak ako bola vyčíslená v žiadosti o predčasnom splatení úveru. V prípade žiadosti o
predčasné splatenie úveru, je pár minútovou záležitosťou informácia o zostatku úveru, táto žiadosť

sa podpisuje zamestnancom, ktorý spracováva žiadosť a tiež riaditeľkou pobočky. V neprítomnosti
riaditeľky ju vždy zastupuje osoba kompetentná na podpísanie. Pobočka mala v roku 2011 pracovnú
dobu do 17.00 hod. a od apríla 2011 pracujú dve pobočky, z toho jedna pobočka má pracovný čas do
17.00 hod. a druhá do 16.00 hod. Z hľadiska pracovnej doby, podľa názoru svedkyne nebol žiaden
dôvod na odklad platby na druhý deň. Bola to výlučne záležitosť klienta. Pokiaľ žalovaný platil potrebnú

sumu až na druhý deň, vyvodila z toho svedkyňa, že zrejme nemal dostatok prostriedkov v hotovosti.

Zo svedeckej výpovede J. Ž. vyplynulo, že účastníkov konania pozná, pretože so žalobkyňou
spolupracovali. Rovnako pozná aj žalovaného. Potvrdila, že v súvislosti s predajom nehnuteľnosti -rodinného domu v C. R., prebrala od syna T. kľúče od rodinného domu dňa 11. 04. 2011. Urobila tak
na základe telefonickej dohody. So žalovaným bola v kontakte telefonicky. O problémoch so zaplatením
kúpnej ceny nemala presné poznatky, na tú tému sa ani nerozprávala so synom žalobcov. O tom, že mali

finančné problémy, vedela, pretože syn žalobcov mal snahu získať späť dom, avšak sa mu to nepodarilo,
pre nedostatok finančných prostriedkov.

Svedkyňa L. T., dcéra žalobcov uviedla, že ju požiadali rodičia, aby ich doviezla autom do S., kde sa
mala spisovať zmluva na predaj ich rodinného domu. Zaparkovala pri J. a ostala sedieť v aute. Rodičia

odišli s p. P.. Po nejakom čase išli do banky, predpokladala, že to mohlo trvať asi pol hodinu. Keď sa
vrátili rodičia do auta, spýtala sa mamky, či majú peniaze. Mama povedala, že nemajú, budú poslané na
druhý deň bankovým prevodom. Pána P. nepoznala, ani jeho auto. Nevidela, že by rodičia vychádzali
z nejakého auta, ani to nevylúčila. Po odpredaji mamu viezla domov asi okolo 14.00 až 15.00 hod.
Odviezla aj otca na autobusovú zastávku, pretože mu odchádzal autobus do roboty asi okolo 16.00 hod.
Podľa informácií od rodičov svedkyňa vedela, že mali dostať sumu 40.000,- Eur.

Svedok D. T., syn žalobcov uviedol, že v čase pred predajom rodinného domu nevedel, že rodičia idú
predať dom, dozvedel sa to až v čase, keď sa rodičia už snažili o možnosť spätného odkúpenia. Snažil
sa vybaviť nejaké peniaze aj on, ale neúspešne. V odpredanom rodinnom dome istý čas bývali rodičia,
on, aj jeho sestra s jej dieťaťom. S ohľadom na sestrino dieťa, sa všemožne snažil získať finančné

prostriedky. Pokiaľ by ich získal, kúpil by rodinný dom rodičov späť.

Po vykonanom výsluchu svedkov, navrhli žalobcovia doplniť dokazovanie vyžiadaním správy od
Okresného riaditeľstva PZ SR Rožňava, či sa vedie konanie proti žalovanému, kde má vystupovať ako
podozrivý práve v súvislosti s predajom nehnuteľností v tomto okrese, pretože žalobcovia boli predvolaní

na výsluch v takej veci. Policajti sa ich vyslovene pýtali na p. H. a p. J..

Kúpnou zmluvou zo dňa 07. 06. 2010 uzavretou medzi predávajúcimi, D. T. I. L. T. - žalobcami a
kupujúcim O. P. - žalovaným, bol predaný rodinný dom súp. číslo XXX, nachádzajúci sa na parc. č. KN
XXX/X a pozemok parc. č. KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 460 m2, k. ú. C. R.,

zapísané na LV č. XXX. V zmysle článku V. uvedenej zmluvy, predávajúci oboznámili kupujúceho, že
na nehnuteľnosti je zriadené záložné právo v prospech J., a. s., so sídlom J. E. X, T., pod číslom: V
1438/05-118/05. V článku VI. bola dohodnutá kúpna cena vo výške 40.000,- Eur, pričom podľa obsahu
zmluvy,malabyťkúpnacenakupujúcimzloženávhotovostiavcelostikrukámpredávajúcichpripodpise
kúpnej zmluvy. V článku VII. sa predávajúci zaviazali predmetné nehnuteľnosti vypratať a odovzdať

kľúče do 01. 09. 2010. Z článku X. vyplynulo, že zmluva sa vyhotovuje v dvoch rovnopisoch, ktoré pri
zápise do katastra nehnuteľností, ostávajú na katastrálnom úrade. Zmluvné strany obdržia rozhodnutia
o zápise vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na všetky právne úkony súvisiace s
vkladom vlastníckeho práva do katastra splnomocnili predávajúci kupujúceho.

Z výpisu z účtu J., a. s., vedeného na žalobcov bolo zistené, že dňa 08. 06. 2010 bol vykonaný
mimoemisný hotovostný vklad vo výške 22.000,- Eur z účtu vedeného v E., pričom pri tejto transakcii
bolo uvedené „zostatok po obrate 20.229,20 Eur - doplatok kúpnej ceny“.

Zo Žiadosti o predčasné splatenie úveru alebo jeho časti mimoriadnou splátkou zo dňa 08. 06. 2010

vyplynulo, že výška predčasného splatenia predstavovala celkom sumu 16.909,55 Eur. Žiadateľkou
bola žalobkyňa. Žiadosť bola podpísaná L. E. a riaditeľkou oblasti R. G..

Dňa 08. 06. 2010 bol vykonaný v Q. T. vklad na účet pod názvom P - FINANCIAL, S.R.O žalobkyňou
v sume 1.100,- Eur.

-
Z predložených výpisov z účtu žalovaného , z R. T., pobočka Q. Q. bolo zistené, že stav na Flexiúčte
žalovaného bol k 31. 05. 2010 v sume 10.802,64 Eur, k 30. 06. 2010 vo výške mínus 2.375,34 Eur.
Výbery v čase do 08. 06. 2010 nie sú zaznamenané, len úhrady realizované pre exekútora. Účet v C.
T. J. I..J.., pobočka E., bol vedený na spoločnosť CENTROS, s.r.o. V čase od 01. 06. 2010 do 08. 06.

2010 boli vykonávané len prevody na iné účty, a to dňa 01. 06. 2010, nie výbery v hotovosti.

Súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru (ďalej len „OR PZ“), Odbor kriminálnej polície,
Oddelenie ekonomickej kriminality, Rožňava, o podanie správy, či sa skutočne vedie konanie vočiosobe žalovaného. Zo správy zo dňa 28. 09. 2012 vyplynulo, že dňa 01. 04. 2012 bolo začaté voči
žalovanému trestné stíhanie a dňa 31. 07. 2012 bolo vyšetrovateľom vznesené obvinenie za prečin
podvodu podľa ust. § 221 ods. 1,2 Tr. zákona. Spis z dôvodov prebiehajúceho trestného konania nebolo

možné zapožičať pre účely konania sp. zn. 12C/72/2011. Bolo doručené Uznesenie ČVS:ORP-108/
OEK-RV-2012 zo dňa 31. 07. 2012, ktorým bolo vznesené obvinenie voči O. P., za prečin podvodu za
skutok č.1 - uzavretie kúpnej zmluvy dňa 07. 06. 2010 so žalobcami na kúpu nehnuteľností vedených
na LV č. XXX, k.ú. C. R., kde kúpna cena bola dohodnutá na 40.000,- Eur. Na základe návrhu na vklad
do katastra nehnuteľností, nadobudol O.. P. uvedené nehnuteľnosti do vlastníctva. Na účet previedol len

sumu 22.000,- Eur, pričom už v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel, že uvádza poškodených do omylu
v otázke zaplatenia celej kúpnej ceny. Týmto konaním spôsobil škodu najmenej 18.000,- Eur. Druhým
skutkom bol obdobný skutok, tiež predaj rodinného domu dňa 07. 06. 2010, pričom poškodenými boli
manželia, P. P. I. E. P.. Tiež za predaj zaplatil len časť z dohodnutej sumy obdobným spôsobom.

Žalobcovia súdu oznámili prostredníctvom ich právneho zástupcu, že svedkyňa E. J. zmenila zásadne

svoju výpoveď, týkajúcu sa konania sp. zn. 12C/72/2011. Navrhli oboznámiť sa s obsahom jej výpovede.

Na požiadanie súdu, Okresné riaditeľstvo PZ SR Rožňava doručilo súdu prefotené výpovede
žalovaného, svedkov E.S. J. I. D. H..

Zo zápisnice o výsluchu svedka E. J. zo dňa 23. 10. 2012 vyplýva, že svedkyňa uviedla, že na súde
pri výsluchu, ako aj v predchádzajúcej svedeckej výpovedi na polícii, nepovedala pravdu, pretože nikdy
s T. nesedela v aute p. P. a nikdy nevidela, že by p. P. dával peniaze T., dokonca nevidela ani zmluvy,
ktoré T. podpísali a nevedela aká suma je v zmluve. Na súde vypovedala tak ako vypovedala, lebo mala
strach z pána P.. Síce sa jej nikdy nevyhrážal, ale vedela, že má veľa peňazí a vo svete sa všeličo

udeje a ona má malé dieťa. Uviedla, že vedela, že T. p. P. zaplatil 22.000,- Eur, pretože provízia za
sprostredkovanie bola dohodnutá vo výške 5 %, ktoré mal p. P. zaplatiť T.. Tí zaplatili sumu 1.100,- Eur,
od p. H. dostala 200,- Eur.

Pri konfrontácii medzi svedkyňou J. a O. P. dňa 07. 01. 2013, svedkyňa zotrvala na svojej výpovedi,

že v aute p. P. nebola, nevidela odovzdávanie žiadnych peňazí žalobcom a na súde pri výpovedi vo
veci T. klamala.

Zo zápisnice o výsluchu obvineného - O. P. zo dňa 07. 01. 2013 okrem iných skutočností vyplýva, že
chcel vyplatiť zostatok úveru v J., v banke mu povedali, že na mieste vyplatiť zostatok úveru nemôže, že

musí poslať peniaze na účet neskôr. Dohodol sa so žalobcami, že im pošle na účet 22.000,- Eur. Sumu
18.000,- Eur vyplatil žalobcom v jeho aute, za prítomnosti žalobcov, p. H. a p. J., v akých bankovkách, už
sa nepamätal. V ten istý deň ešte absolvoval aj ďalšiu kúpu domu od rodiny P., s ktorými išiel následne
do R., kde vkladal peniaze na účty exekútorov, aby sa uvoľnilo exekútorské záložné právo. Aj P. vyplatil
zvyšnú sumu, 20.000,- Eur, v aute.

Svedok D. H. bol vypočúvaný aj v trestnom konaní, kde dňa 23. 08. 2012 v E. uviedol k okolnostiam
odovzdania peňazí v aute, že p. P. odovzdal peniaze žalobcom v hotovosti, ktoré vybral z obálky. Už
nevedel s istotou povedať, či bola v aute p. J., alebo či sa vonku nerozprávala s P.. To isté sa zopakovalo
aj v prípade manželov P., tiež im vyplatil p. P. peniaze v aute. Potom svedok a p. P. odišli do W.. Pri

konfrontácii D. H. a E. J., svedkyňa zotrvala na svojej výpovedi, že v aute nebola, nevidela odovzdávanie
peňazí, napriek tomu, že svedok H. sa snažil presvedčiť ju, že v aute bola. Zopakovala, že klamala na
súde a už viac klamať nebude v tejto veci.

Okresná prokuratúra Rožňava doručila súdu Uznesenie Pv 312/2012-17 zo dňa 02. 04. 2013, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňom 15. 05. 2013. Na základe uvedeného uznesenia bolo zastavené trestné
stíhanieprotiobvinenému O.P.,pretožetentoskutokniejetrestnýmčinom.Zodôvodnenia vyplynulo,že
obvinenýsíce jednotlivýmpoškodenýmkúpnu cenuvplnejvýškenezaplatil,aletonepreukazujeúmysel
podvodne vylákať finančné prostriedky od poškodených už v čase uzatvárania kúpnych zmlúv tým, že
nedoplatí zvyšnú časť dohodnutej kúpnej zmluvy, bez ohľadu na to, že nehnuteľnosti previedol na tretie

osoby. Jezrejmé,ženastranepoškodených manželovT.vzniklakonanímobvineného O.P.pohľadávka
z dôvodu neúplného uhradenia kúpnej ceny, avšak tento vzťah nie je možné riešiť trestnoprávne.Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a
zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcami a žalovaným bola uzavretá kúpna
zmluva dňa 07. 06. 2010. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti, rodinný dom súp. číslo XXX,
nachádzajúci sa na parc. KN č. XXX/X a zastavaná plocha parc. KN č. XXX/X o výmere 460 m2, v k.ú.
C. R., vedené na LV č. XXX. I napriek zneniu kúpnej zmluvy v časti dohody o kúpnej cene a spôsobe

jej vyplatenia, preukázateľne sa výplata kúpnej ceny nerealizovala v deň uzavretia kúpnej zmluvy, tak
ako to bolo v zmluve uvedené. Túto skutočnosť nepopreli ani účastníci zmluvného vzťahu. Časť kúpnej
ceny vo výške 22.000,- Eur bola preukázateľne vyplatená na účet žalobcov v J., z ktorého si sporiteľňa
inkasovala sumu zostatku úveru s príslušenstvom. Sporná ostala suma 18.000,- Eur, ktorú žalovaný
podľa jeho tvrdenia a svedkov E. J. a D. H. mal vyplatiť v jeho aute, priamo žalobcom. Žalobcovia
dôrazne popreli výplatu ostávajúcej sumy. Pokiaľ by bola totiž vyplatená celá kúpna cena, ich pomery

by sa zmenili. Zaplatili by všetky zostávajúce dlhy, ktoré preukázateľne neprevyšovali sumu 18.000,-
Eur, čo bolo v konaní preukázané listinnými dôkazmi, oboznamovanými v konaní. Zásadný zvrat nastal
po oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania v trestnom konaní vedenom proti žalovanému, ktoré sa
týkalo prevodov nehnuteľností v C. R., T. I. R. D., kde tiež bola vyplatená žalovaným len časť kúpnej
ceny. Práve v uvedenom konaní svedkyňa J. uviedla, že na súde vo veci žalobcov klamala z obáv

zo žalovaného. Na tejto výpovedi trvala aj počas konfrontácií so žalovaným a svedkom D. H.. Nebola
prítomná v žiadnom aute pri vyplácaní nejakej sumy, v deň uzavretia kúpnej zmluvy nevidela žalovaného
odovzdávať žalobcom peniaze.

Výpoveďou svedkyne J. bolo preukázané, že k odovzdaniu sumy 18.000,- Eur za jej prítomnosti

nedošlo. Tým sa zásadne zmenila dôkazná situácia, pretože okrem uvedenej svedkyne, jedinou osobou,
ktorá tvrdila, že zvyšná kúpna cena bola odovzdaná žalobcom, bola osoba svedka D. H.. Uvedený
svedok však bol do celej transakcie, ktorá bola sprostredkovaná jeho agentúrou, nepochybne osobne
zainteresovaný a teda mal záujem na výsledku konania v prospech žalovaného. Tým bola motivovaná
aj jeho svedecká výpoveď. Súd jeho výpoveď hodnotí ako nedôveryhodnú a teda na ňu neprihliadal.

Podľa ust. § 607 ods. 1 OZ, kto predá hnuteľnú vec s výhradou, že má právo žiadať vrátenie veci do
určitej doby po kúpe, ak vráti kupujúcemu zaplatenú cenu, má právo spätnej kúpy.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluva o práve spätnej kúpy sa musí uzavrieť písomne.

Podľa ust. § 608 ods.1 OZ, právo spätnej kúpy musí predávajúci uplatniť písomnou formou, a ak nie je
dohodnuté inak, najneskôr do jedného roka od odovzdania veci kupujúcemu, inak právo spätnej kúpy
zanikne.

Vzhľadom na tvrdenie žalobcov, že mala byť dojednaná spätná kúpa, súd konštatuje, že takéto vedľajšie
dojednanie musí byť v zmluve výslovne dohodnuté v písomnej forme. Aj keď ust. § 607 a nasl. OZ
upravuje právo spätnej kúpy len pri hnuteľných veciach, je možné v zásade dohodnúť takéto právo aj
v prípade predaja nehnuteľností v súlade s ust. § 51 OZ. V tomto prípade však právo spätnej kúpy
nebolo dohodnuté v zákonom predpísanej forme, preto súd považoval kúpnu zmluvu uzavretú bez

vedľajšieho dojednania.

Predmet kúpy bol odovzdaný žalovanému, ktorý bol povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Časť
kúpnej ceny 18.000,- Eur nebola zaplatená žalobcom, a to napriek tomu, že podľa tvrdenia žalovaného
v deň uzavretia kúpnej zmluvy disponoval celou sumou v hotovosti. Pokiaľ by tomu naozaj tak bolo, nič

nebránilo žalovanému zaplateniu celej kúpnej ceny. Po zistení stavu na úverovom účte, mohol priamo
v sporiteľni, v pobočke S., zaplatiť celú sumu na účet žalobcov, čo vyplynulo z výpovede svedkyne O..
L. E.. Nebránila mu v tom žiadna časová tieseň, pretože zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa
07. 01. 2013, vo vyšetrovacom spise VS: ORP-108/OEK-RV-2012 vyplynulo, že zo J. išiel do R. riešiť
platbu na inú kúpnu zmluvu uzavretú v totožný deň, s manželmi P.. Je zarážajúce, že by žalovaný ako

osoba, ktorá aj v rámci predmetu podnikania nakupovala a predávala nehnuteľnosti, opomenula takú
dôležitú skutočnosť, ako vydať alebo žiadať doklad o zaplatení sumy v hotovosti, zvlášť pokiaľ išlo o
vysokú sumu. Keďže žalovaný nepreukázal vyplatenie časti kúpnej ceny vo výške 18.000,- Eur, súd
mu uložil zaplatiť uvedenú sumu.Podľa ust. § 517 ods. 1,2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak

ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný sa dostal do omeškania prvým dňom nasledujúcim po uzavretí kúpnej zmluvy, to znamená

dňom 08. 06. 2010, keďže platba mala byť uskutočnená v deň uzavretia kúpnej zmluvy. Výška úroku z
omeškania k prvému dňu omeškania sa riadila ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z. Ku dňu
08. 06. 2010 bola základná sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,00 %, spolu s pripočítaním
8 percentuálnych bodov predstavoval úrok z omeškania výšku 9,00 %.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a z toho dôvodu súd
v celom rozsahu žalobe vyhovel.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní boli úspešní žalobcovia, ktorí si uplatnili náhradu trov konania, ktoré pozostávali z náhrady
zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.080,- Eur a náhrady trov právneho zastúpenia, v celkovej
výške 6.221,37 Eur.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal za 10 úkonov právnej pomoci, a to za:
- prevzatie zastúpenia zo dňa 24. 08. 2011,
- písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu proti predbežnému opatreniu zo dňa 25. 08.
2011,
- účasť na pojednávaní dňa 18. 01. 2012 v rozsahu od 11.00 hod. do 16.00 hod. - dve hodiny,

- ďalšia porada s klientom dňa 19. 01. 2012 od 08.30 hod. do 09.15 hod. (zabezpečenie podkladov na
preukázanie výšky úverov žalobcov) ,
- písomné podanie vo veci samej - písomný návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 20. 01. 2012,
- účasť na pojednávaní dňa 15. 02. 2012, ktoré bolo odročené,
- účasť na pojednávaní dňa 14. 03. 2012 v rozsahu od 10.30 hod. - 12.50 hod. - dve hodiny,

- písomné podanie vo veci samej - odvolanie proti uzneseniu zo dňa 15. 03. 2012,
- písomné podanie vo veci samej zo dňa 31. 07. 2012 ( návrh na vyžiadanie správy z trestného konania
vedeného na OR PZ OKP Rožňava a informácia o vznesení obvinenia proti žalovanému),
- písomné podanie vo veci samej zo dňa 23. 10. 2012 (oznámenie zmeny výpovede svedkyne v trestnom
konaní),

- účasť na pojednávaní dňa 19. 08. 2013.

Súd priznal odmenu za úkony právnej pomoci celkom za 11 úkonov, z toho 7 úkonov v súlade s ust. §
10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pričom hodnota úkonu bola stanovená vo výške 336,94 Eur. Keďže
dňa 18. 01. 2012 a 14. 03. 2012 presahovali pojednávania 2 hodiny, súd priznal v zmysle ust. § 14 ods. 1

písm. c.) uvedenej vyhlášky tarifnú odmenu v hodnote dvojnásobku, tzn. vo výške 673,88 Eur. Spolu za
7 úkonov bola priznaná tarifná odmena vo výške 3.032,46 Eur. Za 2 úkony, a to za úkon - odvolanie proti
uzneseniu zo dňa 15. 03. 2012 a podanie vo veci samej zo dňa 25. 08. 2011 - vyjadrenie k odvolaniu
proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, súd priznal odmenu v rozsahu 1 -ice, v
zmysle ust. § 13 ods. 3 písm. a.), b.) uvedenej vyhlášky vo výške 168,47 Eur, spolu za 2 úkony 336,94

Eur. Za účasť na odročenom pojednávaní dňa 15. 02. 2012, súd priznal odmenu podľa ust. § 13 ods. 5
písm. b.) uvedenej vyhlášky, v rozsahu 1 - iny základnej sadzby, tzn. vo výške 84,24 Eur a za 1 úkon -
porada s klientom dňa 19. 01. 2012 vo výške 1/3 - iny tarifnej odmeny podľa ust. § 13 odseku 4 písm.
a.) uvedenej vyhlášky, vo výške 112,31 Eur. Ku každému úkonu bol priznaný režijný paušál podľa ust.§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, s tým, že bolo akceptované, že právny zástupca žalobcov zastupoval
dve osoby. Režijné paušály boli priznané diferencovanie podľa hodnoty úkonov v jednotlivých rokoch,
v ktorých sa úkony vykonali. Za 2 úkony vykonané v roku 2011 bola priznaná suma 29,64 Eur (1 úkon

7,41 Eur), za 8 úkonov v roku 2012 bola priznaná suma 122,08 Eur (1 úkon 7,63 Eur) a za úkon v roku
2013 suma 15,62 Eur (1 úkon 7,81 Eur). Spolu bol priznaný režijný paušál v hodnote 167,34 Eur. Spolu
odmena a režijný paušál predstavovali výšku 3733,29 Eur.

Keďže právny zástupca žalobcov preukázal, že je platiteľom DPH, súd v zmysle ust. 18 ods. 3 uvedenej

vyhlášky priznal aj DPH vo výške 20 % zo sumy 3.733,29 Eur, vo výške 746,66 Eur. Trovy právneho
zastúpenia súd priznal vo výške 4.479,95 Eur.

Súd nepriznal žalobcom odmenu za právne úkony spočívajúce v ďalšej porade s klientom zo dňa 14.
03. 2012, 30. 07. 2012 a 22. 10. 2012, a to z toho dôvodu, že z obsahu záznamu z porady s klientom
nie je možné vyvodiť, čo malo byť predmetom porady. Súd akceptoval jedine poradu s klientom, ktorá

bola uskutočnená dňa 19. 01. 2012, pretože zjavne zmyslom tejto porady bolo zabezpečenie podkladov
súvisiacich s ďalšími dlhmi žalobcov. Zrejme na základe tejto porady, boli súdu doručené dňa 20. 01.
2012 listiny súvisiace s predmetom konania, ktoré musel právny zástupca zabezpečiť od žalobcov.

Súd priznal celkovú náhradu trov vrátane zaplateného súdneho poplatku žalobcom vo výške 5.559,95

Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcov, v zmysle ust. § 149 ods.
1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.