Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210215127
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2210215127.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov: Mgr.
Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného splnomocnencom: Advocate,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. T. XXXX/XX, B. S., o vymoženie 585 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr.

Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 10274/10,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Er/1067/2010-43, zo
dňa 24. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom

rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o
zastavení exekúcie.

2. Toto rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne použitím ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, ods.
2, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1,
3, 4, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku.

3. Vecne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie tým, že zo zmluvy o úvere pripojenej v spise
bolo zistené, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 29.05.2009 Zmluvu o úvere č. 1170700 v zmysle
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške
250,- EUR. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s poplatkom vo výške 492,-
EUR v 12 mesačných splátkach po 41,- EUR počnúc dňom 15.06.2009. V danom prípade zmluvné

strany uzavreli dňa 29.05.2009 v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru rozhodcovskú
doložku. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Podľa názoru súdu prvej
inštancie sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom, je absolútne neplatnou. Vzhľadom na
vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je teda v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za
to, že boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku

účinnéhodo31.03.2017.Nakoľkosúduprvejinštancievčaserozhodovaniaozastaveníexekúcienebolo
predložené vyúčtovanie trov exekúcie ako aj exekučný spis súdneho exekútora, súd prvej inštancierozhodol tak, že o trovách exekúcie rozhoduje samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o
zastavení exekúcie.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil
poukazom ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Oprávnený v postavení veriteľa uzavrel
s povinným v postavení dlžníka dňa 29.05.2009 zmluvu o úvere č. 1170700, na základe ktorej sa
oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 250,- EUR a povinný sa zaviazal vrátiť
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 211,-EUR, t. j. celkovo zaplatiť čiastku vo výške

492,-EUR. Rozhodcovský súd rozhodol rozsudkom sp.zn. SR 03557/10 zo dňa 13.05.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2010 a vykonateľnosť dňa 03.06.2010. Oprávnený mal za to, že
nebol naplnený dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku,
pretože tento dôvod na zastavenie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady nedoplnenia návrhu na
vykonanie exekúcie a ak medzi oprávneným a povinným existoval spotrebiteľský záväzkovo-právny
vzťah. Oprávnený preukazuje, že záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol

na základe Zmluvy, nemá spotrebiteľský charakter. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Povinný pred uzavretím Zmluvy dobrovoľne v žiadosti o poskytnutie úveru
uviedol, že má záujem, aby mu bol úver poskytnutý na účely výkonu zamestnania (zaškrtnuté políčko
účel „zamestnania“ pričom povinný mal možnosť voľby). V prípade postavenia oprávneného je treba
akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Oprávnený mal za

to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde
spolukontrahentom je fyzická osoba. Oprávnený mal ďalej za to, že ako poskytovateľ úveru dodržal
úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej
zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Poukázal na ustanovenie § 220 ods. 2 druhá
veta CSP. Oprávnený mal za to, že princíp contra proferentem upravený v ust. § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka nie je vhodné aplikovať na daný prípad. Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskejrepublikyzodňa19.08.2008,sp.zn.:IÚS243/07-25.Európskaúniavovšeobecnostizastáva
názor, že spotrebiteľom môže byť výlučne fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej,
obchodnej alebo profesijnej činnosti. Poukázal na čl. 8 CSP, § 150 ods. 2 CSP a § 151 ods. 1 CSP.
Povinný nikdy nenamietal nespotrebiteľský charakter Zmluvy, nepodal žiaden prostriedok procesnej

obrany v konaní pred Rozhodcovským súdom, žalobu o zrušenie Rozhodcovského rozsudku, námietky
proti exekúcii a ani návrh na zastavenie či odklad exekúcie. Poukázal na rozhodnutie I.ÚA 164/04, na
rozhodnutie NS SR č. M Cdo 53/01 a na rozhodnutia Ústavného súdu, a to sp. zn. I. ÚS 5/2005 z 13.
júla 2000 a sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. novembra 2002. Súd priznal týmto uznesením v danom prípade
povinnej prakticky úplnú exekučnú imunitu. Oprávnený mal za to, že Okresný súd Dunajská Streda v

danom prípade zvolil príliš extenzívny výklad. Skutočnosť, že dlžník (Povinný) nekonal v dobrej viere, t.
j. pri uzavretí Zmluvy mal úmysel použiť úver na iný účel a dodatočne prišiel k záveru, že je pre neho
Zmluva subjektívne nevýhodná nemôže samo o sebe viesť k záveru, že Zmluva je v rozpore s dobrými
mravmi. Oprávnený apeloval na odvolací súd, aby inštitút dobrých mravov v spotrebiteľskom práve
vnímal ako inštitút, ktorý plní funkciu korektívu a má užší aplikačný dosah oproti inštitútu dobrej viery

v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože uvedené ustanovenie nemá vlastnú priamu
normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93 zo dňa 20.10.2015.
Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie
uvedené v časti odôvodnenia Exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia

a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto
skutočnosti sa tak stali v minulosti známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie
exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný
titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania v ktorom boli dodržané všetky
zásady spravodlivosti. Opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil

ani sám povinný podaním žaloby podľa ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. Dôkazy osvedčujúce
skutočnostipomenovanéust.§39ods.4Exekučnéhoporiadkusúodpočiatkuvýkonuexekúciesúčasťou
exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku preskúmané.
Oprávnený mal za to, že vyššie uvedené svedčí o tom, že si povinnosť uloženú zákonným ustanovením
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote.

Oprávnený preto zastával názor, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru. Je zrejmé, že
oprávnený s povinným uzatvorili nevýhradnú Rozhodcovskú doložku. Z toho dôvodu neprichádza do
úvahy ani aplikácia ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Oprávnený poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2004 pod sp. zn. Obdo V 73/2003. Rozhodcovskádoložka má charakter zmluvy v zmluve t. j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej zmluvy
vo forme rozhodcovskej doložky. Oprávnený poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn.
29 Odo 1222/2005 zo dňa 19.12.2007, na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7 Cob 43/2010

zo dňa 31.05.2011, na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/2675/2007 zo dňa
30.10.2009 a na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 1201/2009. Oprávnený je
presvedčený, že Rozhodcovská doložka bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov a
nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Povinný a súdny exekútor odvolacie návrhy nepodali ani sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1. júla 2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.

a § 37 ods. 1 E.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťal (§ 355 ods. 2 a § 58 ods. 5 E.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti(§127a§363C.s.p.),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379
C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho

zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1C.s.p.acontrario)adospelkzáveru,žeodvolaniunie
je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas oprávneného s takýmito dôvodmi,

a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8. Odvolací súd vychádzal v zmysle § 151 ods. 1 CSP z tej skutočnosti, že primárny zmluvný vzťah
vznikol medzi oprávnený a povinným na základe zmluvy o úvere č. 1170700 zo dňa 29.5.2009 (č.l. 3),

nakoľko oprávnený poskytol tieto skutkové tvrdenia v odvolaní a povinný uvedené skutkové tvrdenia
nespochybnil.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 19.7.2010, kedy
bola u súdneho exekútora spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny

exekútor požiadal dňa 22.9.2010 súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd
prvej inštancie dňa 1.7.2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej
povinnosti 585 eur. Dňa 3.2.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.1.2016. K uvedenému podaniu oprávnený
nepriložil žiadne prílohy.

10. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu
spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu
niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať,

či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. V exekučných
konaniachprebiehajúcichnapodkladeexekučnéhotituluvydanomvkonaní,vktoromnebolaúčastníkovi
poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto
konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia a v prebiehajúcich exekúciách rozhodnúť o ich zastavení, čím sa stanovila povinnosť súdu

prihliadať na spotrebiteľské vzťahy a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.

11. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že z doplnenia návrhu na
vykonanie exekúcie možno vyvodiť, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinnéhovznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho,
že povinný vystupoval ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ, konajúci v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné vzťahy upravené

spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

12. Exekučný titul, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 03557/10 zo
dňa 13.5.2010, pričom z odôvodnenia vyplýva, že žaloba podaná na rozhodcovský súd bola dôvodná,
nakoľko žalovaný si v určenej lehote nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z vystavenej zmenky, pričom
nebola bližšie skúmaná zmluva o úvere. Ani zo spisu zaslaného rozhodcovským súdom na CD a
vytlačeným do spisu nevyplýva, že by sa rozhodcovský súd zaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy,
v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Nakoľko zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú

zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že v základnom
konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.

13. Táto skutočnosť je o to relevantnejšia, že čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru

určuje povinnosť dlžníkovi zabezpečiť záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere zmenkou bez uvedenia
zmenkovej sumy a doby začiatku úročenia, čo je neprijateľná podmienka, nakoľko takáto dohoda
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že výrazne uľahčuje vymáhanie práv pre veriteľa, pričom veriteľ je oprávnený sám vyplniť dlžnú
sumu na základe vlastného právneho názoru vychádzajúceho z dohody o vyplňovacom práve k zmenke.

Neprijateľnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 18 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, nakoľko takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že núti spotrebiteľa neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu.

14. Odvolací súd na podklade uvedeného v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

15. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).