Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/59/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111201773
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3111201773.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v spore žalobkyne C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom

E. XXX, XXX XX E. proti žalovanému LEMOND, s.r.o. so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02
Bratislava, IČO 44 794 452, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10,
821 02 Bratislava, IČO 35 855 673 o zaplatenie 2 289,81 € s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o
zaplatenie 2 640,96 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 8,55 € spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 8,55 € od 01.12.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 165,13 € spolu s 9% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 165,13 € od 01.01.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 850,29 € spolu s 9% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 850,29 € od 01.02.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 307,13 € spolu s 9% úrokom z omeškania ročne

zo sumy 307,13 € od 01.02.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 556,50 € spolu s 9% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 556,50 € od 01.02.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Vo zvyšnej časti s a žaloba z a m i e t a.

VII. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému sumu 8,90 € spolu s 9% úrokom z omeškania

ročne zo sumy 8,90 € od 16.02.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Vo zvyšnej časti s a vzájomná žaloba z a m i e t a.

IX. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 84%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.01.2011 po pripustení jej zmeny na základe podania
zo dňa 05.04.2013 uznesením č.k. 19C/59/2011-126 zo dňa 11.06.2013 domáhala, aby súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 2 289,81 € s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 53,77
€ od 01.11.2010 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 183,18 € od 01.12.2010 do
zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 270,92 € od 01.01.2011 do zaplatenia, s 9%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 781,95 € od 01.02.2011 do zaplatenia.2. Uviedla, že ako zamestnanec uzavrela so žalovaným dňa 03.09.2010 pracovnú zmluvu. Pracovný
pomer začal 03.09.2010 a pracovala ako vodič MKD. Zamestnávateľ jej za mesiac 9/2010, 10/2010 a

11/2011 nevyplatil mzdu a cestovné náhrady v plnej výške. Za mesiac 9/2010 jej dlží mzdu 53,77 €,
za mesiac 10/2010 jej dlží mzdu v sume 183,18 € a za mesiac 11/2010 jej dlží mzdu v sume 270,92
€. Za mesiac 9/2010 jej dlží cestovné náhrady v sume 894,70 €, za mesiac 10/2010 jej dlží cestovné
náhradyvsume330,75€azamesiac11/2010jejdlžícestovnénáhradyvsume556,50€.Zamestnávateľ
žalobkyni vykonal nezákonné zrážky bez jej súhlasu. Uviedla, že splatnosť mzdy v zmysle pracovnej

zmluvy bola dojednaná tak, že je splatná pozadu za mesačné obdobie a to do konca nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. Čo sa týka cestovných náhrad je zamestnávateľ v zmysle § 36 ods. 8 zákona
č. 283/2002 Z.z. povinný vykonať vyúčtovanie do desiatich pracovných dní od predloženia dokladov a
uspokojiť nároky zamestnanca najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v
ktorom boli predložené doklady. Tieto doklady mal žalovaný v dispozícii najneskôr 07.12.2010, pretože
v ten deň vykonal vyúčtovanie pracovnej cesty.

3. Žalovaný uviedol, že dňa 20.09.2010 zo zahraničnej pracovnej cesty v Belgicku žalobkyňa požiadala
telefonicky žalovaného o vyplatenie preddavku na mzdu, pričom jej toho istého dňa cez Western
Union zaslal sumu 4 000 € ako preddavok na mzdu a cestovné náhrady. V súlade s touto zálohou
žalovaný zohľadnil jej vyplatenie za obdobie 09/2010-11/2010 vo výške 1 359,04 €. Zostatok zálohy 2

640,96€ eviduje žalovaný ako bezdôvodné obohatenie žalobkyne, keďže od 23.11.2010 je žalobkyňa
práceneschopná, teda zostatok ne je pokrytý vykonanou prácou. Následne podaním doručeným súdu
dňa 11.02.2011 vzniesol žalovaný vzájomnú na žalobu, na ktorej základe žiadal, aby súd uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť mu sumu 2 640,96 € s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 640,96 € od
16.02.2011. Výzvu na jej úhradu zaslal dňa 04.02.2011.

4. Nato žalobkyňa uviedla, že záloha v sume 4000 € nepredstavovala preddavok, ale išlo o sumu
použitú na úhradu pokuty dňa 20.09.2010 v Bruseli a na opravu vozidla žalovaného. Vozidlo, na ktorom
žalobkyňa s kolegom Michalom R. vykonávala prácu malo totiž závadu na tachografe, ktorú zistila polícia
v Belgicku, na čo bola udelená pokuta 2500 € a v doprovode policajnej hliadky museli vozidlo zaviesť do

najbližšieho autoservisu, kde bola porucha odstránená. Oprava stála 1 492,10 € a bola tiež uhradená
zo sumy 4 000 €, zaslanej žalovaným- žalovaný jej po doručení platobného rozkazu zaslal predžalobnú
výzvu, načo ho žalobkyňa listom z 10.02.2011 informovala o týchto skutočnostiach, k čomu priložila mail
zo servisu. Doklad o pokute mu predložila hneď po skončení cesty.

5. Žalovaný neskôr uviedol, že peniaze poslal na základe žiadosti žalobkyne, a na účel uhradenia pokuty.
Ďalej uviedol, že si nie sú vedomí, že by niekedy posielali peniaze cez Western Union ako zálohu na
mzdu. Podotkol, že vozidlo bolo zastavené z dôvodu prekročenia maximálnej rýchlosti, a v danom čase
viedol vozilo R. a on je uvedený ako priestupca. Uviedol, že pokuta bola daná za prekročenie rýchlosti,
čo nie je nákladovou položkou zamestnávateľa.

6. Žalobkyňa označila nasledovné dôkazy: výpis z OR SR žalovaného, pracovnú zmluvu, výplatný
lístok za 09/2010, 10/2010, výpočet cestovných náhrad zamestnávateľom za obdobie 09/2010 a
10/2010, výpočet cestovných náhrad žalobkyňou, žiadosť o vrátenie protiprávne vykonaných zrážok
a celkové vyplatenie diét z 10.12.2010, žiadosť zo dňa 31.12.2010, odpoveď na výzvu, komunikáciu

s autoservisom, potvrdenie o platbe, odpoveďami inšpektorátu práce, doklad o pokute, výzvu na
predloženie dokladov o zaslaných zálohách iným zamestnancom, výpis zo zoznamu dlžníkov sociálnej
poisťovne, vyžiadanie evidencie pracovného času žalobkyne, výpis z karty vodiča, tachografové krúžky.

7. Žalovaný označil nasledovné dôkazy: potvrdenie WESTERN UNION, , pokus o zmier, potvrdenie o

výplate preddavkom ostatným zamestnancom, výsluch G. N., zúčtovanie jázd.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedka Michala R., výsluchom C. L.,
výsluchom žalovaného, výsluchom G. N., výsluchom G. L., výpisom z OR žalovaného, pracovnou
zmluvou zo dňa 03.09.2010, výplatnými lístkami za mesiac 9/2010 a10/2010, informáciami o výkone

za obdobie 9/2010, informáciami o výkone za obdobie 10/2010, výpočtom cestovných náhrad zo strany
žalobkyne, žiadosťou o vyplatenie zrážok zo mzdy a celkových diét, žiadosťou z 31.12.2010, listinou z
Western Union na č. l. 23 - 25, pokusom o zmier na č. l. 26,27, odpoveďou na predžalobnú výzvu na č. l.
37, faktúrou na č. l. 38, odpoveďou na e-mail na č. l. 40, odpoveďou na podnet na č. l. 41,42, odpoveďouna podnet z 15.02.2011 na č. l. 61,62,63, potvrdením o bezhotovostnom vklade na č. l. 66, prehľadom
domácich príkazov na č. l. 67, odpoveďou Inšpektorátu práce na č. l. 73, zoznamom dlžníkov na č. l.
81 - 85, zúčtovaním jázd na č. l. 98,99, vyúčtovaním jazdy na č. l. 100, potvrdením o nemocenskom

na č. l. 102, potvrdením o výplate za jazdy n a č. l. 119,120, evidenciou na č. l. 129 -131, potvrdením
Sociálnej poisťovne na č. l. 138, rozhodnutím Národného inšpektorátu práce n a č. l. 139,140, zmluvou
o pôžičke na č. l. 141, pracovnou zmluvou na č. l. 142,143, rozhodnutím Sociálnej poisťovne na č. l. 146,
záznamami o prevádzke vozidla na č. l. 151 - 153, žalobou na č. l. 171, popisom pracovnej funkcie na
č. l. 172, potvrdením o pracovnom pomere na č. l. 172, tachografovými krúžkami na č. l. 172 - 178, 177

podrobnými výkazmi práce vodiča na č. l. 180-181, čestným vyhlásením Michala R. zo dňa 06.08.2015,
potvrdením Western Union o zaslaní peňažných prostriedkov, pokutou v belgickom jazyku, faktúrou z
12.09.2011, čestným vyhlásením Michala R. zo 06.12.2010, výplatnými lístkami za obdobie 9/2010 až
11/2010, prekladom pokuty z 20.09.2010, znaleckým posudkom a zistil nasledovný skutkový a právny
stav:

9. Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 03.09.2010 vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ uzatvoril
so žalobkyňou ako zamestnankyňou pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 03.09.2010, na
pracovnú pozíciu vodič MKD (medzinárodnej kamiónovej dopravy) s miestom výkonu práce Trenčín a
EÚ. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. S dojedanou mzdou 369,30 €. Splatnosť mzdy bola
dojednaná ako pozadu za mesačné obdobie najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

V zmluve je ďalej uvedené, že zamestnanec bol oboznámený s vyplácaním stravného prostredníctvom
smernice 6/2009, pričom v výpovede Martiny L., mzdovej účtovníčky žalovaného vyplynulo, že uvedená
smernica určuje stravné ponížené na hodnotu 75 %.

10. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že vykonávala prácu vodiča spoločne s Michalom R., pričom tvorili

posádku a striedali sa pri vedení vozidla, čo dokladajú aj záznamy o prevádzke vozidla.

11. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že suma 4000 €, ktorú zaslal žalobkyni predstavovala
preddavok na cestovné náhrady, pričom vyplatenie tohto preddavku mal zohľadniť vo vyúčtovaní mzdy
a cestovných náhrad. Čo sa týka tejto sumy 4 000 €, v konaní nebolo žalovaným, ktorý mal dôkazné

bremeno, preukázané, že by táto suma predstavovala preddavky na cestovné náhrady, ale v konaní
bolo preukázané, že uvedená suma bola poukázaná žalovaným za účelom úhrady pokuty a opravy
obmedzovača rýchlosti. Uvedené dokladá výpoveď svedka Michala R., ktorý uviedol, že v Belgicku
ich zastavili policajti, ktorí zistili, že majú pokazený tachograf, pričom im chceli uložiť pokutu a zároveň
boli povinní danú poruchu dať opraviť. Nakoľko však nemali peniaze žalobkyňa volala na dispečing

žalovaného, aby im peniaze na opravu poslali a tieto peniaze boli poslané žalobkyni cez Western Union.
Teda svedok potvrdzuje tvrdenia žalobkyne, že ich zastavili v Belgicku policajti z dôvodu prekročenia
rýchlosti, čo však súvislo s poruchou na elektronickom zariadení, pričom policajti zistili poruchu na
obmedzovači rýchlosti. Zároveň museli poruchu dať opraviť, čo predstavoval dôvod, prečo požiadala
o zaslanie finančných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď obchodného riaditeľa žalovaného

Ing. G. R., ktorý uviedol že peniaze zasielali na účel uhradenia pokuty, teda nepotvrdil, že malo ísť o
zálohové platby na mzdu a cestovné náhrady. To, že suma 4 000 € predstavovala, náklady na úhradu
pokuty a opravy vyplýva, aj z toho že celková cena pokuta a opravy takmer zodpovedala sume 4000 €
(2500 € + 1491,10 €), ako aj z toho, že suma 4000 eur bola vydaná žalobkyni v deň udelenia pokuty
a opravy vozidla.

12. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 20.09.2010 bola vodičovi Michalovi R. udelená pokuta 2 500
€, z dôvodu nefunkčnosti obmedzovača rýchlosti, a že jeho oprava vykonaná dňa 20.09.2010 stála
1 491,10 €, ktorá bola uhradená. Z tachografového krúžku na čl. 177 vyplýva, že aj po jeho oprave v
mesiaci september 2010 vozidlo prekračovalo rýchlosť.

13. Čo sa týka skutočností vyplývajúcich z čestného vyhlásenia Michala R. datované 06.12.2010
a predložené žalovaným až na pojednávaní dňa 13.05.2014, že posádka vozidla mala vo vozidle
nainštalovaný vypínač na vypnutie tachografového zariadenia, v dôsledku čoho zariadenie vykazovalo
znaky poruchy a jeho použitie umožňovalo nedodržiavať pracovný čas a povinné prestávky, tak

uvedený dôkaz súd vyhodnotil ako nedôveryhodný, a teda nepreukazuje skutočnosti v ňom uvedené,
nakoľko svedok G. R. na svojom výsluchu vykonanom dňa 13.10.2011, tieto zásadné skutočnosti vôbec
nespomenul, a ani sám žalovaný sa ho na ne nespýtal. Zároveň v liste doručenom súdu dňa 06.08.2015
uviedol, že mu bolo podstrčené a nevedomky ho podpísal. V danej veci sa jedná o zásadne tvrdenia, naktoré by si svedok v prípade, že by skutočne existovali musel vedieť spomenúť už na svojom výsluchu.
Z uvedeného dôvodu sú tieto tvrdenia nedôveryhodné.
14. Z výsluchu Milana N., bývalého mechanika žalovaného, vyplynulo, že žalobkyňa nejaký problém

s autom mala. Ďalej uviedol, že záznamové zariadenie je zaplombované od kontroly a nemá ho ako
skontrolovať. Auto sa vždy kontrolovalo pred jazdou, brzdy boli dobré a mali vydržať, avšak všeličo sa
mohlo po nejakých kilometroch stať.

15. Zo znaleckého posudku č. 12/2015 je preukázané, že za mesiac november 2010 prináležalo

žalobkyni stravné v sume 534 € a minimálne vreckové 26,70 €. Pri uvedenom výpočte znalkyňa
vychádzala z podkladov a to evidenciou pracovného času a záznamu o prevádzke vozidla. Z nich
vyplýva, že od 01.11.2010 do 12.11.2010 sa žalobkyňa zdržiavala na pracovnej ceste v zahraničí a to v
krajinách Rakúsko, Francúzsko Španielsko, Taliansko, Nemecko a Švajčiarsko, pričom znalec, nakoľko
z evidencie pracovného času nebolo možné zistiť, aký čas sa zamestnanec, v ktorej krajine koľko
zdržiaval, správne vychádzal z dokladov o prevádzke vozidla. Zároveň pre nemožnosť určenia, koľko

času na ceste zo Španielska do Švajčiarska trávila žalobkyňa, v ktorej krajine viac času, či v Španielsku,
Francúzsku či Švajčiarsku, súd pokladá za správny postup, keď znalkyňa určila Španielsko, nakoľko
suma stravného predstavuje najnižšiu zo všetkých krajín. Zároveň vzhľadom nato, že v ostatných
krajinách, kde sa zdržiavala, je rovnaká suma stravného, nie je potrebné vedieť, v ktorej z týchto krajín
trávila najviac času v daný deň, keď by vždy základná sa stravného bola 45 €. Teda z uvedených 12 dní

sa žalobkyňa 10 dní zdržiaval v krajinách, v ktorých je suma stravného 45 € denne a 2 dni v krajine, v
ktorej je základná suma stravného 42 € denne a teda, stravné predstavuje 534 € a minimálne vreckové
sumu26,70€(§13ods.3aods.5,§14 zákonač.283/2002Z.z.vspojenísopatrenímč.517/2009Z.z.).

16. Zo znaleckého posudku č. 12/2015 je preukázané, že za mesiac október 2010 prináležalo žalobkyni

stravné v sume 292,50 € a minimálne vreckové 14,63 €. Pri uvedenom výpočte znalkyni vychádzala
z podkladov a to evidenciou pracovného času a záznamu o prevádzke vozidla. Z nich vyplýva, že od
25.10.2010 do 31.10.2010 sa žalobkyňa zdržiavala na pracovnej ceste v zahraničí a to v krajinách
Rakúsko, Belgicko a Nemecko, pričom znalec, nakoľko z evidencie pracovného času nebolo možné
zistiť,akýčassazamestnanec,vktorejkrajinekoľkozdržiaval,správnevychádzalzdokladuoprevádzke

vozidla. Zároveň je zrejmé, že vzhľadom na odchod zo Slovenska o 15 : 00, žalobkyňa trávila v Rakúsku
dňa 25.10.2010 čas v rozsahu od 6 do 12 hodín. Teda z uvedených 7 dní sa žalobkyňa 6 dní zdržiaval v
krajinách, v ktorých je suma stravného 45 € denne, pričom 25.10.2010 mala pracovnú cestu v Rakúsku
v rozsahu 6-12 hodín, nakoľko, kedy sa jej stravné kráti na 50% a teda, stravné predstavuje 292,50 €
a minimálne vreckové sumu 14,63 €( § 13 ods. 3 a ods. 5, § 14 zákona č. 283/2002 Z.z. v spojení s

opatrením č. 517/2009 Z.z.). Súd dodáva, znalkyňa správne nepriznala stravné za cestu na Slovensku
dňa 25.10.2010, nakoľko trvala do 5 hodín a vtedy sa stravné neposkytuje (§ 5 ods. 1 zákona č. 283/2002
Z.z.).

17. Zo znaleckého posudku č. 12/2015 je preukázané, že za mesiac september 2010 prináležalo

žalobkyni stravné a minimálne vreckové v celkovej výške 1112,89 €. Pri uvedenom výpočte znalkyni
vychádzala zo zúčtovania jazdy. Z nich vyplýva, že od 06.09.2010 do 30.09.2010 sa žalobkyňa zdržiaval
v zahraničí a to v krajinách Rakúsko, Taliansko, Francúzsko, Belgicko, Nemecko Veľká Británia, Česká
republika. Pričom dňa 06.09.2010 trávila na pracovnej ceste na Slovensku 6 hodín a v Rakúsku 3 hodiny.
Teda z uvedených 25 dní sa žalobkyňa 19 dní zdržiaval v krajinách, v ktorých je suma stravného 45 €

denne, dňa 06.09.201010 mala pracovnú cestu v Rakúsku rozsahu 3 hodín, kedy sa jej stravné kráti na
25% a na Slovensku trvala pracovná cesta 6 hodín, kedy je výška stravného 3,60 €, ďalej v 4 dňoch
21.09.2010-24.09.210 vo Veľkej Británii, kde základná suma stravného bola 37 GBP - pričom referenčný
kurz bol sa dňa 01.09.2010 0,83105, v Českej republike v trvaní 12 hodín, kde výška stravného je 300
CZK, pričom referenčný kurz bol 24,735 a teda, stravné a minimálne vreckové sumu pretavuje sumu 1

112,89 €( § 13 ods. 3 a ods. 5, § 14 zákona č. 283/2002 Z.z. v spojení s opatrením č. 517/2009 Z.z., §
5 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z., v spojení s opatrením č. 110/2009 Z.z.).

18.Údajvpracovnejzmluve,žezamestnanecboloboznámený svyplácanímstravnéhoprostredníctvom
smernice 6/2009, pričom uvedená smernica určuje stravné ponížené na hodnotu 75 %, nemožno

pokladať za dohodu o znížený stravného o 25%, v zmysle § 13 ods. 6 a § 5 ods. 5 zákona č. 283/2002
Z.z. Nakoľko znížiť stravné možno iba dohodou, čo predpokladá súhlas žalobkyne. V danom prípade
bola žalobkyňa so smernicou iba oboznámená, pričom v pracovnej zmluve nie je uvedené, že by s tým,
žalobkyňaisúhlasila,narozdielodnapr.údajuojejsúhlasesvysielanímnapracovnécestyčisúhlasenaelektronické spracovanie osobných údajov. Žalobkyňa tak má nárok na nekrátené stravné, keď nebola
preukázaná dohoda o jeho krátení, ale iba oboznámenie sa so smernicou žalovaného, ktorá prestavuje
jeho rozhodnutie, z čoho však možno vyvodiť len že žalobkyňa mala o nej vedomosť, a nie aj jej súhlas,

a to ani výkladom, keďže výkladom nemožno dopĺňať právny úkon.

19. Zo znaleckého posudku č. 12/2015 je preukázané, že za mesiac september 2010 mala žalobkyňa
nárok na čistú mzdu v sume 290,91 €, keď žalobkyňa nastúpila do zamestnania dňa 03.09.2010 a z 22
dní za ktoré sa mzda poskytuje odpracovala 20 dní, teda jej pomerná hrubá mzda dosiahla sumu 335,73

€, čo po zrážkach na poistné predstavuje sumu 290,91 €.

20. Zo znaleckého posudku č. 12/2015 je preukázané, že za mesiac október 2010 mala žalobkyňa nárok
na čistú mzdu v sume 130,52 €, keď za 9 dní (9 x 8hodnín) odpracovala 86 hodín 49 minút, teda mala
14,82 hodín nadčas (85 ods. 5 ZP) a v noci odpracovala 3hod:55minút, čo dokladá podrobný výkaz
práce vodiča, čo znalec zohľadnil v posudku, keď za prácu nadčas do mzdy zarátal aj 25% príplatok

priemerného zárobku (§ 121 ods. 1 ZP) a za prácu zvýhodnenie v rozsahu 20% minimálneho mzdového
nároku noci (§ 121 ods. 1 ZP)

21. Zo znaleckého posudku č. 12/2015 je preukázané, že za mesiac november 2010 mala žalobkyňa
nárok na čistú mzdu v sume 143,25 €, keď za päť dní (5 x 8hodnín) odpracovala 61 hodín, teda

mala 21 hodín nadčas (85 ods. 5 ZP) a v noci odpracovala 3hod:47minút čo dokladá podrobný výkaz
práce vodiča, čo znalec zohľadnil v posudku, keď za prácu nadčas do mzdy zarátal aj 25% príplatok
priemerného zárobku(§ 121 ods. 1 ZP) a za prácu noci zvýhodnenie v rozsahu 20% minimálneho
mzdového nároku (§ 121 ods. 1 ZP).

22. Súd dodáva, že § 8 ods. 5 zákona č. 462/2007 Z.z. nestanovuje týždenný pracovný čas zamestnanca
v doprave 48 hodín, v tom zmysle, že by sa v tomto prípade nejednalo o prácu nadčas v rozsahu 8
hodín, ale predstavuje len obmedzenie pracovného času vrátane nadčasov. V prípade odpracovania
48 hodín týždenne, tak je potrebné v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z.z. a § 85 ods. 5 ZP
pokladať za prácu nadčas.

23. S výplatnej pásky za september 2010 vyplýva, že žalobkyni bola vyplatená čistá mzda za mesiac
september v sume 290,91 €.

24.Svýplatnejpáskyzaoktóber2010vyplýva,žežalobkynibolavyplatenáčistámzdazamesiacoktóber

v sume 121,97 € a náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti v sume 64,15 €
25. S výplatnej pásky za november 2010 vyplýva, že žalobkyni vypočítal žalovaný čistú mzdu v sume
143,25 €, avšak uvedenú sumu započítal a vyplatil žalobkyni len sumu 41,69 € ako náhrada príjmu pri
dočasnej práceneschopnosti v sume 41,69 €.

26. Za mesiac 9/2010 vyplatil žalovaný žalobkyni cestovné náhrady v sume 262,60 €, keď z ním
vypočítanej sumy náhrad vykonal zrážky, čo dokladá vyúčtovanie cesty a zároveň to ani žalobkyňa
nerozporovala (čl. 96 druhý odsek). Za mesiac 10/2010 nevyplatil žiadne cestovné náhrady, keď z ním
vypočítaných cestovných náhrad vykonal zrážky. Žalovaný nevyplatil žalobkyni ani cestovné náhrady za
mesiac 11/2010, nakoľko to nepreukázal.

27. Čo sa týka námietok žalovaného k znaleckému posudku, že do pracovného času žalobkyne, za
účelom vyčíslenia mzdy bola zahrnutá aj časť pracovnej pohotovosti, ktorý sa do pracovného času
započítavať nemal, súd uvádza, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 462/20007 Z.z. stanovuje, že čas
pracovnej pohotovosti sa nezapočítava do pracovného času, za predpokladu, že nie je ďalej ustanovené

inak. Z ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z.z. však vyplýva, že do pracovného času sa
započítava aj čas pracovnej pohotovosti, počas ktorého je zamestnanec povinný byť pripravený na
výkon práce na pracovisku, ktorým je aj vozidlo. Z predložených záznamov o prevádzke vozidla ako aj
z výsluchu žalobkyne a svedka Beďatša, že žalobkyňa ako vodička tvorila posádku s ďalším vodičom
Beďatšom pričom pri zahraničných pracovných cestách vykonávali sa pri vykonávaní práce vodiča

striedali, teda žalobkyňa vzhľadom nato, aby bolo možné sa vystriedať bola povinná byť vo vozidle, a
to pripravená na výkon práce z dôvodu potreby sa vystriedať, teda tento čas vôbec nepredstavoval čas,
kedy by bolo možné, aby s ním čo i len trocha voľne disponovala, a preto je započítanie času pohotovosti
do pracovného času správne.28. K námietke žalovaného, že sama znalkyňa uviedla, že v dôsledku nedostatkov v prílohových
listinách, nemohla určiť pomer odpracovaného času, súd uvádza, že závery znalkyne, vychádzali z

predpokladov vyplývajúcich z listín, ktoré mala znalkyňa k dispozícii a to jednak z evidencie dochádzky
predloženého žalovaným a podrobného výkazu práce vodiča či výplatného lístku. Za stavu, keď
evidencia pracovného stavu nebola k dispozícii sú tieto listinné dôkazy, ktorých pravosť a správnosť
nebola namietnutá tak jedinými vhodnými podkladmi pre určenie mzdy, a preto si súd osvojil aj tieto
závery znalkyne.

29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, pracovná cesta podľa tohto
zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho
pravidelnépracovisko(odsek3),vrátanevýkonuprácevtomtomiestedoskončeniatejtocesty.Pracovná
cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činností pre ňu

vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

30. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z., zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas
pracovnej cesty (odsek 1) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

31. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z., zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň
pracovnejcestyzapodmienokustanovenýchtýmtozákonom.Sumastravnéhojeustanovenávzávislosti
od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na
časové pásma a) 5 až 12 hodín, b) nad 12 hodín až 18 hodín, c) nad 18 hodín.

32. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z., sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1
ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

33. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z., so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska
vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej
mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného,
ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa
zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

34. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z., pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za
každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné
v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času
trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas

trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma
a) do 6 hodín vrátane, b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín.

35. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z., základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej
mene ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

financií") vždy pre nasledujúci kalendárny rok tak, aby nadobudlo účinnosť 1. januára príslušného
kalendárneho roka; v priebehu kalendárneho roka základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej
mene upraví ministerstvo financií, ak zmena úrovne cien vo verejných stravovacích zariadeniach v
jednotlivých krajinách dosiahne od poslednej úpravy aspoň 10 %. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho
úplného znenia.6)

36. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z.z., ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej
republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo
základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 %
zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby

stravného.

37. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z., stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny
deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu,v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom
dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v
cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za

rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla
podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 16 ).

38. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 283/2002 Z.z., So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska

vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o
práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie
stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac
však o 25 %.

39. Podľa § 14 zákona č. 283/2002 Z.z., zamestnancovi patrí pri zahraničnej pracovnej ceste popri

náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d) ] vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške od
5 % do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5 . Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy
rodiny (§ 12 ) alebo po dobu

dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2
) vreckové v eurách alebo v
cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

40. Podľa § 36 ods. 6 zákona č. 283/2002 Z.z., preddavok na stravné zamestnávateľ poskytuje v mene

ustanovenej pre jednotlivé krajiny opatrením ministerstva financií. Zamestnávateľ sa v prípade potreby
môže so zamestnancom dohodnúť na poskytnutí preddavku na stravné v inej mene, ako je mena
ustanovená pre jednotlivú krajinu opatrením ministerstva financií. Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte
sumy stravného ustanoveného v eurách na cudziu menu a naopak použije referenčný výmenný kurz
určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k

prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok
na stravné začala.

41. Podľa § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z.z., zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných
dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej

skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca,
ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo
vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

42. Z opatrenia Ministerstva financií č. 517/2009 vyplýva, základné sadzby stravného pre rok 2010
boli pre Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Taliansko 45 €, pre Španielsko 43 €, pre Spojené
kráľovstvo 37 GBP, pre Švajčiarsko 80 CHF, pre Českú republiku 600 CZK.

43. Z opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 110/2009 Z.z.

vyplýva, že sumy stravného pre časové pásma v rámci nie zahraničnej pracovnej cesty sú: 3,60 eura
pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

44. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 462/2007 Z.z. o organizácii pracovného času v doprave,
ak ďalej nie je ustanovené inak, do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava čas

pracovnej pohotovosti.

45. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z.z., ak ďalej nie je ustanovené inak, priemerný týždenný
pracovný čas zamestnanca v doprave vrátane nadčasov nesmie byť dlhší ako 48 hodín počas štyroch
po sebe nasledujúcich mesiacov.

46. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 462/2007 Z.z., priemerný týždenný pracovný čas mobilného zamestnanca
nesmiepresiahnuť48hodín.Maximálnytýždennýpracovnýčasmožnopredĺžiťažna60hodín,akpočas
štyroch po sebe nasledujúcich mesiacoch týždenný pracovný čas nepresiahne priemer 48 hodín.47. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z.z. čas pracovnej pohotovosti, počas ktorého zamestnanec
v doprave podľa požiadaviek zamestnávateľa vykonáva prácu alebo je povinný byť na pracovisku

pripravený na výkon práce, sa započítava do pracovného času, za ktorý patrí zamestnancovi v doprave
mzda.
48. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak
tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

49. Podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce, zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne
vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie,
nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové
dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň
alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením

daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania
preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

50. Podľa § 131 ods. 2 Zákonníka práce, po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ
zraziť zo mzdy len a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli

splnené podmienky na priznanie tejto mzdy, b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným
súdom alebo správnym orgánom, c) peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi
vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov, d) neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia
a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok,
dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu

sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na
základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu, e) nevyúčtované preddavky cestovných
náhrad, f) náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na
ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol, g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú
zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, h) sumu odstupného alebo jeho časť,

ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4 .

51. Podľa § 131 ods. 3 Zákonníka práce, ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok
uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so

zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a
iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

52. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

53. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných
náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na

životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,
náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam,
náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so
zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy,

ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom
zamestnancovi zo zisku po zdanení.

54. Podľa § 85 ods. 4 Zákonníka práce, pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem
hodín, ak tento zákon neustanovuje inak.

55. Podľa § 85 ods. 5 Zákonníka práce, pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne.
Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch
zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkýchzmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2
hodiny týždenne.

56. Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce, za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda
a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva
rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho
priemerného zárobku. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna
za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; v tom

prípademumzdovézvýhodnenienepatrí.Akzamestnávateľneposkytnezamestnancovináhradnévoľno
počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí
zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa prvej vety.

57. Podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej
mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho

mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu pre prvý stupeň.

58. V roku 2010 bola minimálna hodinová mzda 1,768 €.

59. Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor
zamestnávateľaaleboaksazamestnávateľbezdôvodneobohatínaúkorzamestnanca,musíobohatenie
vydať.

60. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu,

ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov
uvedených v § 182 a 185
.

61. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

62. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

63. V období od 13.05.2009 do 13.04.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky1%.

64. Zákonník práce obsahuje špecifickú úpravu záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú medzi
zamestnancami a zamestnávateľmi. Obsahuje aj presný výpočet spôsobu zániku záväzkov. Výpočet
spôsobov zániku práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov je v Zákonníku práce uvedený

taxatívne v jeho prvej časti. K týmto patrí uspokojenie nároku (§ 33 Zákonníka práce ), dohoda o sporných nárokoch (§ 32 Zákonníka
práce),smrťzamestnanca(§35Zákonníka
práce ), uplynutie doby, na ktorú boli
obmedzené práva alebo povinnosti (§ 37 Zákonníka práce ), prípadne neuplatnenie práva v ustanovenej lehote (§ 36 Zákonníka práce ).
Pretože Zákonník práce iné, než vyššie uvedené spôsoby zániku práv a povinností nepozná, a pretože
právnym dôsledkom započítania je zánik pohľadávky, predstavujú pohľadávky z pracovnoprávnych
vzťahov také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné započítanie

jednostranným úkonom namietať (rovnako napr. uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 5/2010 ) za predpokladu, že samotný zákonník práce nestanovuje inak. Preto i v
prípade, že by žalovanému vznikla voči žalobkyni ním tvrdená pohľadávka z bezdôvodného obohatenia
tým, že zaslal žalobkyni sumu 4000 €, nemohol túto svoju pohľadávka jednostranne kompenzovať spohľadávkami žalobkyne na zaplatenie mzdy a cestovných náhrad, na ktoré mala nárok. V uvedenom
prípade suma 4 000 € nepredstavovala preddavok na mzdu a cestovné náhrady, ktorých kompenzáciu
pripúšťaZákonníkprácev§131ods.2resp.aniinédruhypohľadávok,ktorýchkompenzáciajeprípustná

v § 131 ods. 1 a 2 ZP. Takisto medzi zamestnankyňou a zamestnávateľom neexistovala žiadna dohoda
v zmysle § 133 ods. 3 ZP, ktorá by umožňovala započítanie tvrdených pohľadávok dohodou. Žalovaný
tak bol povinný uhrádzať mzdu a cestovné náhrady žalobkyni v celej výške, na ktorú jej vznikol nárok.

65. Čo sa týka cestovných náhrad za mesiac september, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

žalobkyňa mala nárok na zaplatenie cestovných náhrad v sume 1 112,89 €, pričom jej však žalovaný
vyplatil len sumu 262,60 €, a teda žalobkyni nevyplatil sumu cestovných náhrad vo výške 850,29 €
za mesiac september 2010, čím porušil svoju zákonnú povinnosť (§ 13 ods. 1, ods. 5 a § 14 zákona
č. 283/2002 Z.z.), a preto ho súd zaviazal na jej zaplatenie. Vo zvyšnej časti uplatnených cestovných
náhrad za mesiac september v sume 44,41 € vrátane k nej prislúchajúcemu úroku z omeškania žalobu
zamietol, nakoľko na túto sumu cestovných náhrad žalobkyňa nárok nemala.

66. Čo sa týka cestovných náhrad za mesiac október 2010, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalobkyňa mala nárok na zaplatenie cestovných náhrad v sume 307,13 €, pričom jej však žalovaný
nevyplatil titulom cestovných náhrad žiadnu sumu porušil svoju zákonnú povinnosť (§ 13 ods. 1, ods. 5
a § 14 zákona č. 283/2002 Z.z.), a preto ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 307,13 €. Vo zvyšnej časti

uplatnených cestovných náhrad za mesiac október v sume 23,62 € vrátane k nej prislúchajúcemu úroku
z omeškania žalobu zamietol, nakoľko na túto sumu cestovných náhrad žalobkyňa nárok nemala.

67. Čo sa týka cestovných náhrad za mesiac november 2010, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalobkyňa mala nárok na zaplatenie cestovných náhrad v sume 560,70 €, avšak uplatnila si nižšiu sumu

556,50 €. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobkyne a ten nemôže prekročiť, teda nemôže priznať
vyššiu sumu, než akú si žalobkyňa uplatnila. Žalovaný nevyplatil žalobkyni titulom cestovných náhrad
žiadnu sumu, čím porušil svoju zákonnú povinnosť (§ 13 ods. 1, ods. 5 a § 14 zákona č. 283/2002 Z.z.),
a preto ho súd zaviazal na zaplatenie sumy uplatnenej žalobkyňou vo výške 556,50 €.

68. Úrok z omeškania z cestovných náhrad priznal súd v zákonnej sadzbe 9% ročne od 01.02.2011,
nakoľko žalovaný bol povinný uspokojiť tieto nároky najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady (§ 36 ods. 8 zákona
č. 283/2002 Z.z), pričom žalovaný vykonal vyúčtovanie pracovnej cesty dňa 07.12.2010, teda je zrejmé,
že doklady mal k dispozícii k tomuto dňu, a to minimálne záznamy o prevádzke vozidla, z ktorých sú

zrejmé skutočnosti potrebné na ich vyčíslenie.
69. Z vykonaného dokazovanie ďalej vyplynulo, že žalobkyni bola uhradená mzda za mesiac september
2010 v sume 290,91 €, t.j. vo výške na ktorú mala nárok, a preto jej súd žiadnu mzdu za tento mesiac
nepriznal, a žalobu v tejto časti zamietol vrátane k tejto sume prislúchajúceho úroku z omeškania.

70.Zamesiacoktóber2010bolažalobkynivyplatenámzda121,97€(domzdysanezapočítavanáhrada
pri dočasnej pracovnej neschopnosti), pričom však zamestnávateľ bol povinný uhradiť žalobkyni mzdu
(§ 118 ods. 1 Zákonníka práce) v sume 130,52 €, a preto ho sú zavial na uhradenie rozdielu medzi
vyplatenou sumou čistej mzdy a sumou čistej mzdy ktorú kal žalobkyni uhradiť v sume 8,55 €, ako
nedoplatku mzdy za mesiac október. Vo zvyšnej časti bola žaloba nedôvodná, a preto súd nárok na

zaplateniemzdyzamesiacoktóbervsume174,63€zamietolvrátanektejtosumeprislúchajúcehoúroku
z omeškania. Úrok z omeškania zo sumy 8,55 € priznal súd žalobkyni v zákonnej sadzbe 9% ročne od
01.12.2010, nakoľko týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania, keďže mzda mala byť vyplatená do
konca mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vznikol nárok za mzdu, t.j. do 30.11.2018.

71. Za mesiac november 2010 nebola žalobkyni vyplatená žiadna mzda, iba náhrada mzdy pri dočasnej
pracovnej neschopnosti, pričom však zamestnávateľ bol povinný uhradiť žalobkyni čistú mzdu (§ 118
ods. 1 Zákonníka práce) vo výške 165,13 €, a preto ho súd zaviazal na uhradenie tejto sumy 165,13 €,
ako nedoplatku mzdy za mesiac november Vo zvyšnej časti bola žaloba nedôvodná, a preto súd nárok
na zaplatenie mzdy za mesiac november v sume 105,79 € zamietol vrátane k tejto sume prislúchajúceho

úroku z omeškania. Úrok z omeškania zo sumy 165,13 € priznal súd žalobkyni v zákonnej sadzbe 9%
ročne od 01.01.2011, nakoľko týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania (§ 517 ods. 2 OZ), keďže
mzda mala byť vyplatená do konca mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vznikol nárok za mzdu,
t.j. do 31.12.2018.72. Čo sa týka vzájomnej žaloby o zaplatenie 2 640,96 € s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2
640,96 € od 16.02.2011, ktorú si žalovaný uplatňoval od žalobkyne titulom bezdôvodného obohatenia,

tak žalobný návrh nie je v podstatnej časti dôvodný. V konaní bolo preukázané, že žalovaný zaslal
žalobkyni sumu 4 000 € za účelom úhrady pokuty a opravy vozidla, pričom pokuta bola udelená za
poruchu obmedzovača rýchlosti a v čase udelenia bol vodičom Michal R.. V danej veci by bolo možné
súhlasiťsnázoromžalovaného,žepokutyniesújehonákladovýmipoložkami,avšakibazapredpokladu,
že by v danom prípade bola pokuta udelená kvôli prekročeniu rýchlosti, resp. inej okolnosti kde by

bolo preukázané zavinenie zamestnanca. V danej veci však uvedená pokuta bola daná za poruchu
obmedzovača rýchlosti, pričom v konaní nebola preukázané, že by poruchu zavinila žalobkyňa. I keď
bolo nesporné, že dôvodom zastavenia políciou bolo prekračovanie rýchlosti, nie je medzi prekročením
rýchlosti ako porušením zákonnej povinnosti dodržiavať maximálnu povolenú rýchlosť a pokutou daná
príčinná súvislosť, keď príčinnou dania pokuty nebolo prekročenie rýchlosti, ale porucha obmedzovača
rýchlosti. Príčinná súvislosť by bola daná iba za predpokladu, že by pokuta bola daná za prekročenie

rýchlosti. V danej veci sa nejedná ani o bezdôvodné obohatenie žalobkyne, keď peniaze jej boli
poskytnuté za účelom úhrady pokuty a opravy vozidla, pričom ju v súlade s touto dohodou použila a
ich vyúčtovala do výšky 3 991,10 €. Teda právnym dôvodom bolo uhradenie pokuty a oprava vozidla.
Zamestnávateľ uhrádzal pokutu za pokazený obmedzovač v jeho vozidle a opravu svojho vozidla. V
danej veci by mal žalovaný nárok na zaplatenie týchto peňažných prostriedkov titulom náhrady škody od

žalobkyne, avšak len za predpokladu preukázania jej zavinenia existencie jej protiprávneho úkonu ako
jedného z predpokladov náhrady škody( § 179 ods. 1 Zákonníka práce). Teda bol povinný preukázať,
zásahy žalobkyne do obmedzovača, resp. iné konanie, ktoré by malo za následok udelenie pokuty za
nefunkčnosť obmedzovača rýchlosti. Obdobne tak bol povinný preukázať, že vynaloženie nákladu na
opravu daného obmedzovača v sume 1491,10 € bolo následkom určitého zavineného protiprávneho

konania žalobkyne. V danej veci to nepreukázal. Je síce pravda, že aj po oprave, bola na tachografe
zaznamenané prekračovanie rýchlosti, avšak táto samotná skutočnosť nepreukazuje zásahy žalobkyne
do obmedzovača, resp. iné konanie, ktoré by malo za následok udelenie pokuty za nefunkčnosť
obmedzovača rýchlosti a ani to, že náklad na jeho opravu bol vynaložený v dôsledku protiprávneho
konania žalobkyne, keďže to preukazuje len to, že obmedzovač rýchlosti opätovne neplnil svoju funkciu,

avšak nie príčinu prečo tomu tak bolo. Zároveň ani žalobkyňa nemala povinnosť dokazovať, že do
vozidla nebolo zasiahnuté, nakoľko negatívne skutočnosti sa nedokazujú a teda dôkazné bremeno mal
žalovaný, pričom žalobkyňa preukázala, na čo boli poskytnuté prostriedky použité.

73. Argumentácia žalobcu že žalobkyňa mala bezdôvodne obohatiť tým, že pokuta nebola udelená jej,

ale že ju dostal druhý člen posádky Michal R. a teda peniaze mali byť zaslané jemu takisto neobstojí,
vzhľadom nato, že žalobkyňa kontaktovala žalovaného ako členka posádky, a žalovaný zaslal sumu
za účelom opravy a pokuty, ktorú žalobkyňa zaplatila, teda peňažná suma jej nebola poskytnutá pod
podmienkou, že sa musí jednať o jej pokutu.

74. Žalobkyňa sa tak bezdôvodne obohatila len sumou 8,90 €, nakoľko je vynaloženie nepreukázala,
keď preukázala vynaloženie 2 500 € na pokutu a sumu 1 491,10 € na opravu daného vozidla. Suma
8,90 € tak predstavuje rozdiel, medzi zaslanou sumou žalobkyni a vykonanými úhradami. Nakoľko v
zmysle § 222 ZP je povinný vydať, zaviazal ju súd na jej uhradenie a vo zvyšnej časti vzájomnú žalobu
zamietol. Úrok z omeškania, priznal od 16.02.2011 v zákonnej sadzbe, ktorá ku tomu dňu bola 9% a to až

do zaplatenia. Uvedený deň bola žalobkyňa v omeškaní, keď predžalobná výzva žalovaného stanovila
povinnosť úhrady do 15.02.2011, pričom táto výzva sa dostala do dispozičnej úhrady žalobkyne pred
týmto dňom, čo dokladá jej odpoveď na túto predžalobnú výzvu zo dňa 10.02.2011. Nasledujúcim dňom
po 15.02.2011 tak bola v omeškaní.

75. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
úspechu vo veci.

76. Z celkovej sumy 4 930,77 € uplatnenej žalobou (2 289,81 € s prísl.) a vzájomnou žalobou (2 640,96
€) mala žalobkyňa úspech v sume 4519,66, čo predstavuje 92% uplatneného nároku, keď súd z nároku

uplatneného v žalobe priznal 1887,60 € a nárok uplatnený vo vzájomnej žalobe v sume 2 632,06 €
zamietol a neúspech v sume 411,11, čo predstavuje 8% uplatneného nároku, t.j. v časti 402,21 €, ktorú
v rámci žaloby zamietol a v časti 8,90 € na ktorú sud žalobkyňu zo vzájomnej žaloby zaviazal. Čistýúspech žalobkyne tak bol 84% (92-8), a preto súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému v tomto rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.