Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/174/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209070
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2111209070.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol
Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii - v konkurze so sídlom
Trnava, IČO: 00 009 199, zastúpený: In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovaným: 1.
L.T.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomI.XXXX/XX,J.,2.C.T.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomI.XXXX/XX,
J., obaja zastúpení: JUDr. Marián Haršány, advokát, Hlavná 31, Trnava, o vypratanie bytu, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 26C/59/2011-329 zo dňa 13.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1 a 2 p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieI.výrokomžalobuzamietol, II.výrokompriznalžalovaným
1 a 2 voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a výrokom III. rozhodol, že štát
má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 123, § 126, § 663, § 685 ods. 1 , § 686

ods.1, §700, § 703ods.1, § 710 ods.1 a ods.3,§711 ods.1 písm. d, ods.2,ods.6, § 712a ods.3, §34 § 35
ods.1, § 39 Občianskeho zákonníka.

3. Podľa obsahu spisu žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.04.2011 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť vypratať byt č. XXX na 8. nadzemnom podlaží
v bytovom dome - 117 b. j. na I. ulici číslo XX v J., vchod číslo XX označenom súpisným číslom
XXXX, katastrálne územie J., okres Trnava, obec J., zápis na LV č. XXXXX, vydaný Správou katastra

Trnava, postavenom na parc. č. 1635/109, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera
1.010 m2, katastrálne územie J., okres Trnava, obec J., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou
katastra Trnava (ďalej len "predmetný byt"), do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Trnava uznesením č.k. 25K/2/2007-70 vyhlásil konkurz
na majetok úpadcu - Trnavské automobilové závody, štátny podnik, dňa 12.12.2007 Okresný súd
Trnava uznesením, č.k. 25K/2/2007-823 rozhodol o výmene správcu a za nového správcu úpadcu
bol ustanovený žalobca. Dňa 29.09.2010 bola uzatvorená Dohoda o spätnom prevode nehnuteľností

medzi žalobcom a spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o. ako predchádzajúcim
prenajímateľom a vlastníkom predmetného bytu. Z uvedeného vyplýva, že úpadca je vlastníkom
predmetného bytu. Správca konkurznej podstaty spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny
podnik zapísal nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX, XXXX, XXXX, XXXXX, XXXX, XXXXX,XXXXX, XXXXX, XXXXX (pôvodne na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX) - bytové domy na ulici M. XX -
XX, M. XX, O. XX - XX, E. XX, T.J. X, J.S. XX - XX, I. X - XX a T. XX v J. do súpisu všeobecnej podstaty
spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik. Dňa 26.11.2007 podal JUDr. Pohovej -

správca úpadcu TAZ, a.s. proti žalobcovi na Okresný súd Tmava žalobu o vylúčenie vecí (medzi ktoré
patril aj predmetný byt) z konkurznej podstaty, dňa 26.3.2008 Okresný súd Trnava Rozsudkom č.
44Cbi/6/2007-653, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa
23.9.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom 20.11.2008), v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu
SR č. 6Obdo/38/2009 zo dňa 18.2.2010, a v spojení s Uznesením Ústavného súdu SR č. II. ÚS

312/2010-19 zo dňa 1.7.2010, zamietol žalobu JUDr. Pohoveja z dôvodu, že nebolo preukázané
právo spoločnosti TAZ, a.s. vylučujúce zápis nehnuteľností do súpisu majetku spoločnosti Trnavské
automobilové závody, štátny podnik; v konaní súdy zisťovali vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s. k
nehnuteľnostiam vo forme prejudiciálnej otázky. Žalovaní uzatvorili dňa 22.02.2005 nájomnú zmluvu
so spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácií (zastúpená Správou mestského majetku Trnava), k bytu č.
XXX, ktorý sa nachádza na 8. nadzemnom podlaží bytového domu 117 b.j. na I. ul. č. XX v J.,

vchod č. XX v J., zapísaného na LV č. XXXXX pre k.ú. J.. Spoločnosť TAZ, a.s. ako prenajímateľ
odvodzovala svoje domnelé vlastnícke právo od spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny
podnik nasledovne: dňa 11.4.1992 Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR
vydalo Rozhodnutie č. 329/92 o schválení privatizačného projektu spoločnosti Trnavské automobilové
závody, štátny podnik, podľa ktorého predmetom privatizácie bol majetok, ktorý spravovala spoločnosť

Trnavské automobilové závody, štátny podnik s právom hospodárenia a ktorý bol vymedzený (určený)
v rozhodnutí, podkladom ktorého bol privatizačný projekt (dňom vyňatia vlastníckeho práva k majetku
určeného na privatizáciu dochádza k prechodu vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu na
Fond národného majetku SR (FNM), vkladom privatizovaného majetku do základného imania obchodnej
spoločnosti zriadenej FNM dochádza k prevodu vlastníckeho práva k majetku na novozaloženú

obchodnú spoločnosť; dňa 29.4.1992 vznikla spoločnosť Trnavské automobilové závody, a.s. (od
11.4.1995 zmena obchodného mena na TAZ SIPOX, a.s., od 2.6.1997 zmena obchodného mena na
TAZ Trnava, a.s.), pričom zakladateľom spoločnosti bol FNM ktorý do základného imania vložil časť
nehnuteľnostíprivatizovanéhopodniku,keďpredmetomvkladumalbyťajbytžalovaných;dňa15.9.2007
došlo k zániku spoločnosti Trnavské automobilové závody a.s. (výmaz spoločnosti z obchodného

registra); dňa 1.2.1996 vznikla spoločnosť TAZ spol. s r.o. (od 21.10.1997 zmena obchodného mena
na TAZ SIPOX spol. s r.o.). Zmluvou o predaji časti podniku uzatvorenou medzi spoločnosťou TAZ
SIPOX, a.s. a spoločnosťou TAZ spol. s r.o. dňa 31.12.1996 došlo k prevodu nehnuteľností (vrátane bytu
žalovaných) na spoločnosťou TAZ spol. s r.o. - dňa 2.4.1998 došlo k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie
jej premenou na akciovú spoločnosť TAZ SIPOX, a.s., pričom všetky práva, povinnosti a záväzky

(i neznáme) zrušenej spoločnosti prešli na jej právneho nástupcu; dňa 14.5.1998 vznikla obchodná
spoločnosť TAZ SIPOX, a.s. (od 1.6.1999 zmena obchodného mena na TAZ, a.s.). Navyše v čase
uzatvárania nových zmlúv zo strany Správy mestského majetku bol Okresným súdom Trnava, sp.zn.
13C/179/99 nariadený predbežným opatrením zákaz nakladania s bytovými domami, z obsahu ktorého
vyplýva aj zákaz akýmkoľvek spôsobom predmetné nehnuteľnosti zaťažovať, t.j. aj zriaďovať k nim

práva tretích osôb - nájomcov; Správa mestského majetku si neoverila oprávnenie JUDr. Pohoveja v
Zmluve o výkone správy špecifikovaným spôsobom nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami - JUDr.
Pohovej nebol oprávnený takýmto spôsobom nakladať s konkurznou podstatou (takýto postup nebol
schválenývplánespeňažovania,JUDr.Pohovejnebolpovinnýuzatvoriťžiadnunájomnúzmluvustretími
osobami, predmetom ktorej by bol byt patriaci do konkurznej podstaty. V konaní sp.zn. 44Cbi/6/2007

bolo preukázané že nehnuteľnosti (t.j. ani byt) nepredstavovali majetok ktorý by v privatizačnom projekte
Ing. Pohoveja bol určený na privatizáciu - preto rozhodnutie o schválení privatizácie nebolo právnym
titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva FNM SR k bytu, a preto FNM SR nenadobudol vlastnícke
právo k bytu; zároveň neexistoval žiaden iný nadobúdací právny titul v prospech FNM SR, ktorý by
zakladal právne účinky zákonného prechodu vlastníckeho práva k bytu na FNM SR. Ak potom majetok

nebol zahrnutý v privatizačnom projekte štátneho podniku a nebol určený a schválený na privatizáciu,
potom predmetom privatizácie nebol tento majetok, a následne tento majetok ani nebol (nemohol byť)
predmetom ďalších prechodov a prevodov vlastníckeho práva (z toho vyplýva neplatnosť právnych
úkonov pre priamy rozpor s právnou zásadou „nemo plus juris ad alium transferre potest quam ipse
habet”). Na záver uviedol že žalovaní uzatvorili dňa 22.02.2005 nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ,

a.s. v likvidácii, táto zmluva však trpí vadami pre ktoré ju nemožno považovať za platnú - domnelý
prenajímateľ nikdy nemal právo nakladať s bytom tak že by ho mohol zaťažovať nájomnými alebo
inými právnymi vzťahmi, nakoľko v čase uzatvárania nájomnej zmluvy (ani v čase pred a po) nebol
vlastníkom a ani nemal práva odvodené od vlastníka; nájomná zmluva je ako právny úkon odporujúcizákonu absolútne neplatná, keďže ju uzatvoril nevlastník (t.j. osoba ktorá k bytu nemohla platne zriadiť
záväzkovo - právny vzťah), nakoľko na platnosť nájomnej zmluvy sa nedá usudzovať len s poukazom
na vtedy existujúci zápis spoločnosti TAZ, a.s. na príslušnom LV, keďže táto skutočnosť zakladá len

vyvrátiteľnú právnu domnienku svedčiacu osobe na LV zapísanej, a ktorej opak bol preukázaný v
súdnom konaní sp.zn. 44Cbi/6/2007. Žalobca nie je ani právnym predchodcom ani právnym nástupcom
spoločnosti TAZ, a.s. Žalovaní 1 a 2 sú manželia, čím im v zmysle § 703 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka vznikol spoločný nájom manželov. Keďže žalovaní 1 a 2 užívajú byt bez právneho dôvodu,
žalobca sa domáha vypratania bytu. Žalobca ako dôkazy označil a predložil Zmluvu o nájme bytu

uzavretú medzi spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácii zastúpenú Správou mestského majetku Trnava a
žalovaným 1 dňa 22.02.2005, výpis z Obchodného vestníka, Uznesenie Ústavného súdu SR č. II. ÚS
312/2010-19 zo dňa 1.7.2010, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 6Odbo/38/2009 zo dňa 18.2.2010,
Rozsudok Okresného súdu Trnava č. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.3.2008, Uznesenie Okresného súdu
Trnava č. 25K/2/2007-70 zo dňa 12.9.2007, Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 21CoKR/4/2008-767
zo dňa 23.9.2008, čiastočný výpis z LV č. XXXXX pre k.ú. J., oznámenie Krajskej prokuratúry Trnava

zo dňa 18.08.2009.

4. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 26C/59/2011-90 zo dňa 25.10.2012 rozhodol tak, že žalovaní v 1.
a 2. rade sú povinní vypratať byť číslo XXX na 8. nadzemnom podlaží v bytovom dome - 117 b. j. na I. ulici
číslo XX v J., vchod číslo XX označenom súpisným číslom XXXX, katastrálne územie J., okres Trnava,

obec J., zápis na LV č. XXXXX, vydaný Správou katastra Trnava, postavenom na parc. č. 1635/109,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 1.010 m2, katastrálne územie J., okres Trnava,
obec J., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra Trnava, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez
bytovej náhrady. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 391,04 Eur k rukám splnomocneného zástupcu žalobcu In Medias Res, s.r.o.,

Sladovnícka 13, Trnava, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaných uznesením č.k. 24Co/312013-119 zo dňa 14.01.2014
zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v
odôvodnení uviedol, že v danom prípade dôvodom žaloby o vypratanie bytu ako bolo už vyššie uvedené

bolo tvrdenie bezprávneho užívania bytu pre neexistenciu nájomnej zmluvy. Z obsahu spisu vyplýva, že
k žiadnej zmene návrhu zo strany žalobcu nedošlo, preto súd o pripustení zmeny návrhu ani nemusel
rozhodnúť. Súd však žalobe vyhovel z dôvodov, ktoré pôvodný návrh neobsahoval, pretože z dôvodu
uvedenom v návrhu, návrh považoval za neopodstatnený, ale neprípustne návrhu vyhovel z iného
dôvodu, tzn. nie z dôvodu, že žalovaní byt užívajú bez právneho dôvodu, ale z dôvodu danej im

výpovede, ktorú súd považoval za platnú. V tejto súvislosti treba poukázať na fakt, že v čase podania
návrhu, už žalobca výpoveď žalovaným dal, pričom v návrhu o vypratanie o tom nie je žiadna zmienka.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd prvého stupňa rozhodol o návrhu na vypratanie bytu z dôvodu
platnej výpovede z nájmu danej žalovaným 1 a 2 bez toho, že by sa takýto návrh stal predmetom
konania. Takýto postup súdu zakladá postihnutie konania vadou, ktorá má za následok nutnosť zrušenia

napadnutého rozsudku, pretože súd rozhodol o niečom čo sa nestalo predmetom konania.

6. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 26C/59/2011-133 zo dňa 03.06.2014 pripustil čiastočnú zmenu
skutkového základu tak, že žalovaní sú povinní vypratať byt z dôvodu platne doručenej výpovede zo
dňa 04.03.2011 žalovanému 1 dňa 04.05.2011 a žalovanej 2 dňa 01.04.2011.

7. Žalobca vo vyjadrení 25.05.2017 a 10.07.2017 uviedol, že dňa 01.04.2011 bola žalovanému 2
doručená výpoveď z nájmu bytu zo dňa 04.03.2011, žalovanému 1 bola doručená dňa 04.05.2011.
Skutočnosť, že došlo k riadnemu doručeniu preukazujú doručenky. Žalobca vypovedal nájom k bytu
z dôvodu, že žalovaní ako nájomcovia nezaplatili nájomné za obdobie február 2010 až marec 2010,

november 2010 a december 2010. Zo strany žalovaných tak došlo k opakovanému porušovaniu
povinnosti plniť nájomné riadne a včas. Ako následok porušenia tejto povinnosti žalovaným vznikol
nedoplatok na nájomnom, čím došlo k naplneniu výpovedného dôvodu v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm.
d.) Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalovaných, že ku vzniku nedoplatkov došlo z dôvodu nepriaznivej
finančnejsituácieakoajprávnejneistotyohľadomskutočnosti,komuavakejvýškemajúakonájomcovia

uhrádzať platby je danom prípade zavádzajúce, pretože na základe rozsudku Okresného súdu Trnava
sp. zn. 44Cbi/6/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2008 došlo k určeniu správcu bytu,
ktorým sa stal žalobca. Predmetné nedoplatky vznikli však až v roku 2010 a trvajú až do dnešného
dňa. Žalobca prejavil vôľu ukončiť predmetné sporové konanie prostredníctvom mimosúdne rokovaniaso žalovanými, avšak z dôvodu nesplnenia svojich záväzkov na nájomnom voči žalobcovi, k uzavretiu
čo malo za následok neuzavretie dohody o urovnaní a ďalšie pokračovanie v súdnom spore. Nájom
bytu sa skončí uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začne plynúť prvým dňom kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto výpoveď doručená. Žalobca trvá na
tom,ževýpoveďbolariadnepodanáažalovanýmriadnedoručená,čožalovanípotvrdilisvojimipodpismi
na doručenke. Doručenka má povahu verejnej listiny. Žalovaní v odvolaní proti rozsudku poukazujú
na skutočnosť, že výpoveď nikdy neprevzali a podpisy na doručenke nie sú ich vlastné. Tieto tvrdenia
žalovaných považuje žalobca za účelové a irelevantné.

8. Žalovaní 1 a 2 vo vyjadrení zo dňa 13.06.2017 uviedli, že je pravdou, že žalovaní nájomné cca od roku
2010 neuhrádzali a to z dôvodu, že keďže v tom čase prebiehal súdny spor medzi správcom konkurznej
podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii (v tom čase prenajímateľom predmetného bytu) a správcom
konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody š.p. v konkurze (žalobcom v tomto spore)
o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty (vrátane bytu v nájme žalovaných) žalovaní nevedeli, komu

majú nájomné uhrádzať. Tento spor bol právoplatne ukončený v roku 2010 uznesením NS SR č.
603do/38/2004, ktorým bol potvrdený Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008, na základe
ktorého okrem iného aj predmetný byt patrí do konkurznej podstaty žalobcu. Žalobca toto rozhodnutie
žalovaným neoznámil, nevyzýval ich na úhradu nájomného ani im neoznámil, na aké číslo účtu majú
nájomné uhrádzať. Žalovaní boli presvedčení, že svoje záväzky uhrádzajú podľa predpisu Bytového

družstva, najmä keď v roku 2008 požiadali ako nájomcovia o odkúpenie predmetného bytu. Následne
žalobca dal žalovaným dňa 4.3.2011 výpoveď z nájmu bytu z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d)
Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1. rade tvrdí, že túto výpoveď neprevzal, v dôsledku čoho výpoveď
nemôže byť účinná. Za účelom preukázania tejto skutočnosti navrhujú vykonať znalecké dokazovanie
o tom, či podpis žalovaného v 1. rade na doručenke zo dňa 4.5.2011 je pravý. V prípade, ak súd

po vykonaní dokazovania rozhodne o povinnosti žalovaných byt vypratať, žalovaní uplatňujú právo na
bytovú náhradu podľa § 712a) ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu hodného osobitného zreteľa,
ktorý spočíva v tom, že žalovaní sú starobní dôchodcovia s dôchodkom vo výške 393,40 € na jedného,
pričom v spoločnej domácnosti so žalovanými žije ich syn L. T. ml., ktorý je v súčasnosti nezamestnaný,
v dôsledku čoho príjem na jedného člena domácnosti je na hranici životného minima.

9. Žalovaní k znaleckému posudku znalkyne Mgr. Aleny Najšlovej č. 20/2018 uviedli, že sa stotožňujú
so záverom znaleckého posudku v odpovedi č. l, že "sporný podpis na poštovej doručenke zo dňa
04.05.2011 nie je pravým podpisom L. T.." Na strane 10 znalkyňa uvádza "podobný až zhodný znak"
pri tvarovaní oblúka písmena "h". Tu poukazujú na to, že jediným podobným znakom je len ostrý uhol

časti písm. "h" tak ako je to v znaleckom posudku označené červenou farbou. Podobnosť v takomto
zanedbateľnom rozsahu v porovnaní s ostatnými jednoznačne odlišnými znakmi nemôže spochybňovať
záver znaleckého posudku tak ako je uvedený v 1. vete. Pokiaľ ide o konštatovanie, že sporný podpis je
druhovo nezhodný s porovnávacími podpismi, je preukázateľné, že porovnávacie podpisy PM 3, PM 4,
PM 5 sú podpismi na doručovaných písomnostiach a na žiadnej z nich sa žalovaný v 1. rade nepodpísal

iným druhom podpisu (rozhodne nemožno hovoriť o nacvičenom podpise alebo o parafe).

10. Svedok L. T. ml., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, J., pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že
žalovaní 1, 2 sú jeho rodičia, žalobcu nepozná a nevie, čo je predmetom tohto sporu. Svedok žije v
spoločnej domácnosti a spoločnom byte so svojimi rodičmi, má tam trvalé bydlisko, trvalý pobyt. Svedok

po nahliadnutí na doručenku z 5.4.2011 uviedol, že je to jeho podpis, tú zásielku prevzal on. Nebol to
podpis jeho otca, ale bol to podpis svedka. Svedok sa podpisuje ľavou rukou, jeho podpis je napr. na
občianskom preukaze. Banka mu nevydala doklady, na ktorých sa nachádza jeho podpis. Na otázku
právneho zástupcu žalobcu, či sa v minulosti stalo, že svedok prevzal poštu za svojho otca, svedok
uviedol, že áno, on poštu za svojho otca prevzal, stalo sa to, keď na žltom lístku nebol dátum narodenia.

Svedok išiel na poštu a list prevzal, pretože sa volá rovnako ako jeho otec.

11. Zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Aleny Najšlovej, znalkyne z odboru písmoznalectvo, odvetvie
ručné písmo (identifikácia pisateľa) č. 20/2018 vyplýva, že sporný podpis na poštovej doručenke zo
dňa 04.05.2011 nie je pravým podpisom L. T.. Sporný podpis a nesporné pravé podpisy menovaného sú

druhovo rozdielne. Vzájomné porovnanie bolo možné iba v časti iniciály, čo nepostačuje na jednoznačné
určenie záveru skúmania v zmysle jednoznačného vylúčenia L. T. ako pisateľa sporného podpisu.12. Z LV č. XXXXX pre k.ú. J. vyplýva, že Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii je
výlučným vlastníkom bytu č. XXX na I. ul.č. XX v J. na 8. p. v bytovom dome s.č. XXXX postavenom
na parc.č. 1635/109 v podiele 11, titulom nadobudnutia je Dohoda o spätnom prevode nehnuteľností

právoplatná dňa 22.10.2010.

13. Z rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 29.01.1976 vyplýva, že Mestský národný výbor prideľuje L. T.
(3 čl. r.) byt pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva v J., Z. XX.

14. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 22.02.2005 uzavretej medzi TAZ, a.s. v likvidácii ako prenajímateľom
a žalovaným v 1. rade ako nájomcom vyplýva, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívanie na
dobu neurčitú byt č. XXX na 8. podlaží na I. ulici č. XX v J..

15. Z výpovede z nájmu bytu zo dňa 04.03.2011 vyplýva, že žalobca dal výpoveď žalovaným v 1. a 2.
rade z nájmu bytu č. XXX na 8. P na I. ulici č. XX v J., ktorý byt je zapísaný na LV č. XXXXX pre k.ú. J.,

nakoľko žalobca zistil na základe účtovných podkladov, že žalovaní v 1.a 2. rade nezaplatili nájomné za
obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 v mesiacoch február, marec, november, december, čím vznikol
nedoplatok vo výške 407,04 Eur (4x81,76 Eur+80 Eur), keď dôvodom výpovede z nájmu bytu bol v
zmysle § 711 ods. 1 písm. d) OZ.

16. Z doručeniek do vlastných rúk adresovaných žalovaným v 1. a 2. rade vyplýva, že L. T., I. XX, XXX
XX J. prevzal výpoveď z nájmu bytu dňa 04.05.2011 a C. T., I. XX, XXX XX J. dňa 01.04.2011.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od 22.10.2010 je úpadca Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava vedený v katastri

nehnuteľností ako vlastník bytu č. XXX na I. ul.č. XX v J. na 8. p. v bytovom dome s.č. XXXX postavenom
na parc.č. 1635/109. Žalovaný 1 ako nájomca uzavrel dňa 22.02.2005 s TAZ a. s. v likvidácii, Coburgova
84, Trnava ako prenajímateľom Zmluvu o nájme predmetného bytu na dobu neurčitú. Predmetný byt
žalovaný 1 užíva od 29.01.1976 spoločne s manželkou a synom na základe rozhodnutia Mestského
národného výboru o pridelení bytu. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 25K/2/2007-70 zo dňa 12. 9. 2007

bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii,
so sídlom Trnava, IČO 00 009 199 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Peter
Ondreička. Uznesením č. k. 25K/2/2007-823 zo dňa 12.12.2007 sú odvolal z funkcie správcu Mgr. Petra
Ondreičku a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Ing. Pavla Korytára. Navrhovateľ ako správca konkurznej
podstaty úpadcu zahrnul Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199,

so sídlom Trnava, zahrnul dňa 16. 10. 2007 okrem iného aj bytový dom, v ktorom sa nachádza aj
predmetný byt do súpisu majetku patriaceho do podstaty. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.
zn. 44Cbi/6/2007 bola žalobca JUDr. Dušana Pohoveja, správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s.
v likvidácii, IČO: 36 227 80, so sídlom Coburgova 84, Trnava voči Mgr. Petrovi Ondreičkovi, správcovi
konkurznej podstaty úpadcu trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00 009 199,

Paulínska 20, Trnava o vylúčenie bytového domu, v ktorom sa sporný byt nachádza, z konkurznej
podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO 00 009 199, Paulínska
20, Trnava, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 44Cbi/6/2007-653, v spojení s Rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa 23.9.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom 20.11.2008),
v spojení dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-915 zo dňa 29. 10.

2009 zamietnutá. Žalovaní 1 a 2 platia od januára 2009 žalobcovi mesačne nájomné a preddavky za
plnenia poskytované s užívaním bytu, avšak nepravidelne, keď nájomné za obdobie od 01.01.2010 do
31.12.2010 v mesiacoch február, marec, november, december nezaplatili riadne a včas, čím im vznikol
nedoplatok vo výške 407,04 Eur, na základe ktorého žalobca využil svoje právo a dal žalovaným 1 a
2 výpoveď z nájmu bytu v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka zo dňa

04.03.2011, ktorú L. T., I. XX, XXX XX J. prevzal dňa 04.05.2011 a C. T., I. XX, XXX XX J. dňa
01.04.2011.

18. Žalobca ako správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO 00 009
199, so sídlom Trnava, sa v konaní domáha vypratania bytu nachádzajúceho sa na liste vlastníctva č.

XXXXX, katastrálne územie J., č. XXX na I. ul.č. XX v J. na 8. p. v bytovom dome s.č. XXXX postavenom
na parc.č. 1635/109, ktorého vlastníkom je úpadca Trnavské automobilové závody, štátny podnik v
konkurze, IČO 00 009 199, so sídlom Trnava z dôvodu doručenej výpovede zo dňa 04.03.2011. Podľa
žalobcu je Zmluva o nájme predmetného bytu zo dňa 22.02.2005 uzavretá medzi TAZ a.s. v likvidáciia žalovaným 1 absolútne neplatná, nakoľko domnelý prenajímateľ TAZ a.s. v likvidácii nikdy nemal
právo nakladať so sporným bytom, keďže v čase jej uzatvárania nebol vlastníkom predmetného bytu.
Žalovaní poukázali na to, že roku 2009 uhrádzali žalobcovi nájomné za predmetný byt na účet oznámený

žalobcom. Byt užívajú žalovaní 1 a 2 od roku 1976 ako manželia spolu s ich synom.

19. Predpokladom rozhodovania o žalobe žalobcu na vypratanie predmetného bytu, bolo vyriešenie
otázky existencie nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. V prejednávanej veci bola teda sporná
otázka, či žalovaným svedčí právo nájmu predmetného bytu. Žalovaní poukazovali na Zmluvu o

nájme predmetného bytu uzavretú dňa 22.02.2005. V tejto súvislosti súd vychádzal zo zistenia,
že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 bola žaloba JUDr. Dušana
Pohoveja o vylúčenie bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza z konkurznej podstaty
úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO 00 009 199, so sídlom Trnava,
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26. 3. 2008 v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa 23.9.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom

20.11.2008) a dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-915 zo dňa 29.
10. 2009 (právoplatný dňa 9. 11. 2009) zamietnutá. Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom, resp. osobou
oprávnenou nakladať s predmetným bytom bol v čase uzavretia Zmluvy o nájme bytu zo dňa 22.02.2005
Trnavské automobilové závody, štátny podnik, IČO 00 009 199 so sídlom Trnava, resp. od vyhlásenia
konkurzu na jeho majetok je to správca konkurznej podstaty. I keď po určitú dobu bola v katastri

nehnuteľností vedená ako vlastníčka obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii, úpadca Trnavské
automobilovézávodyštátnypodnikvlikvidácii(od5.10.2007vkonkurze),IČO00009199,neprestalbyť
vlastníckom predmetného bytu a obchodnej spoločnosti TAZ a.s. v likvidácii nikdy nesvedčalo vlastnícke
právo k predmetnému bytu. Ak teda obchodná spoločnosť TAZ a.s. v likvidácii uzavrela zmluvu o
nájme predmetného bytu so žalovaným 1, je tento právny úkon od počiatku absolútne neplatný pre

nedostatok jej dispozičného oprávnenia nakladať s predmetom zmluvy v čase jej uzavretia. Zmluva
o nájme bytu je od samého počiatku absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom.
Nakoľkotedanájomnázmluvajepodľa§39Občianskehozákonníkaabsolútneneplatná,nájomnéprávo
bolo zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila obchodnej spoločnosti TAZ a.s. v likvidácii tak nájomné
právo k predmetnému bytu z uvedenej zmluvy o nájme bytu nevzniklo a neexistuje.

20. Nájomná zmluva sa uzaviera medzi prenajímateľom (t.j. osobou ktorá vec prenajíma, odovzdáva
do nájmu), a nájomcom (t.j. osobou ktorá vec najíma), podstata nájomnej zmluvy a z nej vyplývajúceho
nájomného pomeru spočíva v tom že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania
za odplatu, predmetom nájmu môže byť akákoľvek vec ktorá môže byť predmetom právneho vzťahu.

Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu - možno ju teda uzavrieť v hocijakej
forme. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom, nájomnou
zmluvou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo
bez uvedenia doby užívania. Nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a stavu bytu,
opis príslušenstva a stavu bytu je však formulovaný iba ako prirodzená obsahová zložka zmluvy čo teda

neznamená, že ak táto zložka zmluvy chýba, je neplatná. Na platnosť nájomnej zmluvy o nájme bytu
Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu formu - možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme. Ťažiskom
pre posúdenie či ide o právny úkon, je prejav vôle, keď musí existovať jednota vôle a jej prejavu, tieto
dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Existencia vôle sa musí skúmať vždy
konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle; zreteľ sa kladie

na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Prejav vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania,
musí ale byť poznateľná inými osobami a nezáleží na tom, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť
dosiahne. Právny úkon možno urobiť konaním (komisívny právny úkon) alebo opomenutím (omisívny
právny úkon), pričom právne úkony ktoré sa uskutočňujú konaním, sa delia na výslovné právne úkony
a konkludentné právne úkony. Za konkludentné právne úkony sa považujú všetky prejavy vôle, ktoré

sa uskutočnili inak než výslovným spôsobom; nemajú znaky slovného prejavu, avšak vôľa konajúceho
je vyjadrená takým spôsobom, že nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je
jeho obsah. Obsah konkludentného právneho úkonu treba vykladať tiež s ohľadom na dobromyseľnosť
adresáta právneho úkonu, ktorého ochrana sa preferuje so zreteľom na spôsob vyjadrenia právneho
úkonu.

21. Ďalšou predbežnou otázkou, ktorou sa súd v konaní zaoberal bolo, či došlo k vzniku nájmu
predmetného bytu medzi žalobcom žalovanými 1 a 2. Zo skutkových tvrdení vyplynulo, že predmetný
byt žalovaný 1 užíva od 29.01.1976 spoločne so žalovanou 2 ako manželkou a synom na základerozhodnutia Mestského národného výboru o pridelení bytu, s ktorými byt obýva aj v súčasnosti. V
priebehu roku 2009 žalovaní 1a 2 platili žalobcovi nájomné, na ktorom im vznikol dlh, ktorý však
po prevzatí výpovede uhradili. V konaní nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi bola uzatvorená

písomná nájomná zmluva. Neexistencia písomnej nájomnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 686 ods. 1
Občianskeho zákonníka nespôsobuje jej neplatnosť a tým nezabraňuje vzniku nájmu.

22. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Ako totiž vyplýva z
ustanovení § 658, ods. 1 a § 686, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou

zmluvou, ale Občiansky zákonník platnosť nájomnej zmluvy neviaže na určitú formu, z čoho potom
vyplýva že písomná forma nájomnej zmluvy nie je pre jej platnosť nevyhnutná (hoci je vhodná). Súd má
za to, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú konkludentne,
keď v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaní 1 a 2 uhrádzali aj keď nepravidelne platby
nájomného a preddavky na úhradu plnenia poskytované za užívanie bytu, a to na účet žalobcu, a to v
priebehu roku 2009. Za toto obdobie žalobca žiadnu platbu prijatú od žalovaných nevrátil a zároveň sa

správal ako prenajímateľ, rešpektujúc užívacie právo žalovaných k predmetnému bytu, keď žalovaným
1 a 2 dal výpoveď z nájmu bytu z dňa 04.03.2011 a následne vo veci podal žalobu na vypratanie voči
žalovaným. Na základe uvedeného žalobca nepodnikol žiaden právny krok, ktorým by nájomný /užívací
vzťah žalovaných k predmetnému bytu spochybnil napriek tomu, že skutočnosť že vlastnícke právo
spoločnosti TAZ a. s. v likvidácii (s ktorou mal žalovaní 1 uzavretú nájomnú zmluvu) bolo spochybnené (a

následne vyvrátené) bola žalobcovi známa minimálne od právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho súdu vo
veci vedenej pod sp.zn. 44Cbi/6/2007, t.j. od 20.11.2008. Súd sa teda nestotožnil s tvrdením žalobcu, že
žalovaní 1 a 2 užívali predmetný byt bez právneho dôvodu, keď v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia
vyplýva, bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu tak na strane
žalobcu ako aj žalovaných 1 a 2.

23. Súd vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade došlo k
uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu konkludentne, najneskôr dňom, kedy medzi účastníkmi
konania bola obhliadkou predmetného bytu (zápisnica o obhliadke bytu z 11.3.2010, čo potvrdil žalobca
vo výpovedi z nájmu bytu) vyriešená jedna z podstatných náležitostí nájomnej zmluvy a to označenie

bytu, rozsahu jeho užívania, keď ďalšia podstatná náležitosť nájomnej zmluvy a to výška nájomného a
preddavkovnaúhradyzaplneniaposkytovanésužívanímbytubolamedziúčastníkmikonaniavyriešená
skôr, a to ich platením na základe výzvy žalobcu na jeho účty vo výške akceptovanej dlhodobo oboma
účastníkmi nájomnej zmluvy. Žalobca komunikoval so žalovanými ako s nájomcami, čo svedčí o tom,
že žalovaní si pri rešpektovaní základného princípu ochrany dobrých mravov mohli tieto úkony vykladať

tak, že s nimi uzavrel nájomnú zmluvu. Medzi účastníkmi konania tak došlo k dohode o podstatných
náležitostiach novej nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú, nakoľko doba nájmu
nebolamedziúčastníkminájomnejzmluvydohodnutá.Nakoľkokuzavretiunájomnejzmluvydošlopočas
trvania manželstva žalovaných, vznikol im spoločný nájom bytu manželmi. To, že podľa tvrdení žalobcu
nemal právo vstupovať do nájomných vzťahov z dôvodu, že na to nemal súhlas veriteľského výboru,

nemôže spôsobiť neplatnosť takto uzavretej zmluvy (o tomto nemohol mať nájomca vedomosť a zákon
o konkurze a reštrukturalizácii s takýmto konaním správcu nespája neplatnosť úkonu).

24. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že so žalovanými v 1. a 2. rade neuzavrel nájomnú zmluvu,
keď aj sám žalobca vo výpovedi z nájmu bytu adresovanej žalovaným v 1. a 2. rade označil dôvod

výpovede nezaplatenie nájomného v zmysle ust. § 711 ods.1 písm. d) Občianskeho zákonníka.

25. Na základe vykonaného dokazovania mal ďalej súd preukázané, že žalobca v súlade s ust. §
711 ods.1 písm. d) Občianskeho zákonníka vypovedal nájomnú zmluvu uzatvorenú so žalovanými
konkludentne z dôvodu, že žalovaní hrubo porušovali svoje povinnosti vyplývajúce im z nájmu bytu

najmä tým, že nezaplatili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako
tri mesiace.

26. Právo spoločného nájmu bytu manželmi je osobitným prípadom spoločného nájmu bytu, ktorý sa
vyznačuje tým, že svedčí obidvom manželom spoločne a nedielne a výpoveď musí byť daná obidvom

manželom a obidvom musí byť tiež doručená. V prípade, že prenajímateľ dal výpoveď len jednému z
manželov (výpoveď doručí len jednému z manželov), nemôže takáto výpoveď vyvolať zánik nájomnému
vzťahu ani u jedného z nich. Vo vzťahu k druhému manželovi tu totiž chýba existencia hmotno-právneho úkonu prenajímateľa, ako prejavu vôle adresovanému aj tomuto spoločnému nájomcovi bytu,
smerujúceho k ukončeniu jeho nájomného vzťahu.

27. V konaní bolo nesporné, že výpoveď zo strany žalobcu ako prenajímateľa bola doručená žalovanej
v 2. rade dňa 01.04.2011.

28. Sporným v konaní bolo, že žalovanému 1 bola výpoveď z nájmu bytu doručená dňa 04.05.2011, teda
že podpis na doručenke preukazujúcej prevzatie výpovede z nájmu bytu dňa 04.05.2011 je podpisom

žalovaného 1.

29. Súd v konaní vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, odbor ručné
písmo - identifikácia pisateľa, nakoľko na posúdenie uvedenej skutočnosti boli potrebné odborné
znalosti. Zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Aleny Najšlovej č. 20/2018, znalkyne z odboru
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) (č.l. 294) vyplýva, že sporný podpis na

poštovej doručenke zo dňa 04.05.2011 nie je pravým podpisom L. T.. Sporný podpis a nesporné pravé
podpisy menovaného sú druhovo rozdielne. Vzájomné porovnanie bolo možné iba v časti iniciály, čo
nepostačuje na jednoznačné určenie záveru skúmania v zmysle jednoznačného vylúčenia L. T. ako
pisateľa sporného podpisu. Znalkyňa vo výpovedi na pojednávaní doplnila, že k dispozícii mala veľké
množstvoporovnávacíchpodpisov(ajnadoručenkách),tietovyhovovaliajzhľadiskačasovejväzby,čiže

boli spred obdobia vzniku sporného podpisu aj po jeho vzniku. Spôsob podpisovania žalovaného 1 za to
celé časové obdobie sa nezmenil, vždy sa podpisoval viac-menej čitateľne. Vzájomné porovnanie bolo
možné iba pri tom písmenku Ch a to nestačí na určenie jednoznačného záveru, iba na konštatovanie,
že to nie je pravý podpis menovaného, t.z., že sa tak nepodpisuje bežne. Pri porovnaní sporného Ch a
písmena Ch, ktoré má žalovaný v podpise, bolo zistených viac rozdielnych znakov (nasadenie písacieho

pohybu, plnosť slučky, druh väzby ), ako zhodných znakov (ostrý uhlový obrat na písmene h). Znalkyňa
sa v porovnávacích podpisoch, ktorých je okolo 70 s takým podpisom ako je sporný podpis nestretla.
Znalkyňa zotrvala na svojom závere v znaleckom posudku v bode 1 - prvá veta.

30. Žalovaný 1 v konaní tvrdil, že sporný podpis na doručenke patrí jeho synovi L. T., ktorý má rovnaké

meno aj priezvisko ako žalovaný 1 a býva v nimi v predmetnom byte. Uvedené skutkové tvrdenie mal
súd preukázané z výsluchu svedka L. T., nar. XX.X.XXXX, ktorý je synom žalovaných a má rovnaké
meno aj priezvisko ako žalovaný 1 a zároveň býva spolu so žalovanými v spoločnej domácnosti na
adrese I. XX, J., čo vyplynulo z predloženého občianskeho preukazu svedka. Svedok na pojednávaní
po nahliadnutí na sporný podpis na doručenke z 5.4.2011 potvrdil, že je to jeho podpis a že predmetnú

zásielku prevzal on. Svedok uviedol, že aj v minulosti sa stalo, že svedok prevzal poštu za svojho otca,
keď na žltom lístku nebol dátum narodenia.

31. Žalobca ďalej v konaní namietal spriaznenosť svedka, ktorý má záujem na výsledku sporu.

32. Hodnovernosť výpovede svedka je možno hodnotiť aj s prihliadnutím k spôsobu, akým svedok
prednášazisťovanéskutočnostiaiktomu,akýjepomersvedkakstranám.Hodnotenievýpovedesvedka
z hľadiska jeho hodnovernosti je vecou súdu, ktorý vykonáva dokazovanie. Aj keď súd nemusí uveriť
svedeckým výpovediam, k tomu, aby im neuveril, musí mať vážne, nespochybniteľné a jednoznačné
dôvody. K spôsobu tohto hodnotenia by odvolací súd mohol prihliadnuť iba vtedy, ak by hodnovernosť

výpovede svedka bola hodnotená na základe skutočností, ktoré sa podľa všeobecných skúseností na
hodnovernosť výpovede nevzťahujú (uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/379/2016 - 138 zo
dňa 20.06.2017).

33. V danom prípade zo žiadnych okolností prípadu nevyplýva úvaha o nevieryhodnosti tohto svedka,

keďže okolnosť o príbuzenskom vzťahu k žalovanému 1 nemôže byť sama o sebe dôvodom, pre ktorý
by súd nemohol na ním vypovedané skutočnosti týkajúce sa prejednávaného prípadu prihliadať, keďže
aj Civilný sporový poriadok nevylučuje výsluch svedka, ktorý je príbuzným niektorej zo strán sporu. Aj
tento svedok ako každý iný bol pred svojím výsluchom poučený o trestných následkoch krivej výpovede
podľa § 346 Trestného zákona. Svedok pri výsluchu bez zaváhania opoznal svoj podpis na doručenke

a zároveň potvrdil, že nakoľko má rovnaké meno, priezvisko a adresu ako jeho otec (žalovaný 1),
tak aj v minulosti sa stalo, že pokiaľ na zásielke nebol uvedený aj dátum narodenia, vydala mu pošta
zásielku adresovanú jeho otcovi. Z obsahu jeho výpovede vyplýva, že vypovedal jasne, zrozumiteľne,
prehľadne a zhodne o tých istých skutočnostiach ako žalovaný 1, bez pochybností o obsahu skutočnostíprednesených v jeho výpovedi, teda presvedčivo. V prejednávanom prípade nebola hodnovernosť v
konaní vypočutého svedka spochybnená a táto nevyplynula ani z okolností prípadu.

34.Zoznaleckéhoposudkuč.20/2018znalkyneMgr.AlenyNajšlovejakoajjejvýpovedenapojednávaní
mal súd preukázané, že sporný podpis na poštovej doručenke zo dňa 04.05.2011 nie je pravým
podpisom žalovaného 1, ktoré zistenie je v súlade s výpoveďou svedka L. T., nar. XX.X.XXXX, ktorý
sporný podpis označil za svoj. Podľa znalkyne sa žalovaný 1 v rozhodnom období nepodpisoval
spôsobom akonadoručenke,kčomudospelapopreštudovaníveľkéhomnožstva(70ks)porovnávacích

podpisov žalovaného 1 z rozhodného obdobia.

35. Žalobca namietal, že na žalovanými navrhnutý dôkaz znaleckým dokazovaním v konaní po vyhlásení
uznesenia o skončení dokazovania nemožno prihliadnuť z dôvodu, že návrh na nariadenie znaleckého
dokazovania nespĺňa podmienku novosti. K tomu súd uvádza, že nakoľko odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vrátil na nové konanie a rozhodnutie a prvoinštančný súd viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v zmene skutkových tvrdení, že
žalovaní sú povinní vypratať byt z dôvodu platne doručenej výpovede zo dňa 04.03.2011 žalovanému
1 dňa 04.05.2011 a žalovanej 2 dňa 01.04.2011, boli obe strany sporu oprávnené podávať návrhy
na vykonanie dokazovania na preukázanie, resp. vyvrátenie týchto nových skutkových tvrdení, ktoré
dovtedy predmetom konania neboli.

36. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že výpoveď z
nájmu bytu zo dňa 04.03.2011 doručil aj žalovanému 1 ako druhému manželovi.

37. Vzhľadom na to, že výpoveď z nájmu bytu nebola doručená obom manželom osobitne, teda aj

žalovanému 1, nemožno výpovedi prenajímateľa, priznať právnu relevanciu. Výpoveď doručená len
jednému z manželov nemohla vyvolať zánik nájomného vzťahu a aplikácia § 711 ods. 6 Občianskeho
zákonníka neprichádza do úvahy a nemožno uvažovať ani o platnosti, či neplatnosti výpovede z nájmu
bytu. To, že jeden z manželov druhého s obsahom výpovede oboznámil na veci nič nemení. Vzhľadom
na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaní v 1. a
2. rade, ktorí mali v konaní plný úspech, nakoľko súd žalobu zamietol, majú voči žalobcovi spoločne a
nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

39. O nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu vo veci tak, že štát má
voči žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, nárok na náhradu trov konania, ktoré štát zaplatil súdnemu
znalcovi Mgr. Alene Najšlovej zo štátnych prostriedkov v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

40. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, poukazujúc na výsledky doterajšieho konania a
rozhodovania vo veci, vrátane rozhodnutia Krajského súdu v Trnave uznesením č.k. 24Co 312013-119.
Odvolaním rozsudok napadol z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdeniaveci(§365ods.1písm.f)apísm.h)CSP). Súdprvejinštancievodôvodnenírozsudkudospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil, keď žalobu zamietol z dôvodu, že výpoveď
z nájmu bytu zasielaná žalobcom, nebola platne doručená obidvom manželom. Výpoveď z nájmu bytu
bola doručená žalovanému 2 dňa 4.3.2011 a žalovanému 1 dňa 4.5.2011, čo preukazujú doručenky,
ktoré tvoria súčasť súdneho spisu, rovnako ako aj písomné vyhotovenie výpovede. Podpis na doručenke

poštovej zásielky žalovaného 2 nie je v konaní sporný, žalovaný 1 však v konaní namieta, že podpis
na doručenke nie je jeho vlastnoručným podpisom. Za účelom zistenia pravosti podpisu žalovaného 1
na doručenke k výpovedi, súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého
posudku č. 20/2018 zo dňa 15.10.2018 znalkyne Mgr. Aleny Najšlovej jednoznačne nevyplýva, že podpis
žalovaného1nadoručenkeniejejehopodpisom,nakoľkovzájomnéporovnaniepodpisunadoručenkes

ostatnými podpismi žalovaného 1 nepostačuje na jednoznačné určenie záveru, že podpis na doručenke
je podpisom žalovaného 1 alebo nie je. Súd prvej inštancie vypočul svedka L. T. mladšieho, syna
žalovaných, ktorý potvrdil, že podpis na doručenke je jeho podpisom, nakoľko z dôvodu, že s otcom -
žalovaným1majúrovnakémeno,priezviskoatrvalýpobyt,prevzalvýpoveďznájmubytuon.Bezohľaduna obsah znaleckého posudku a na obsah svedeckej výpovede L. T. mladšieho v konaní je nesporné, že
žalovanému 2 bola výpoveď z nájmu bytu riadne doručená a takisto, že písomné vyhotovenie výpovede
tvorí súčasť súdneho spisu. Žalobca zastáva názor, že výpoveď z nájmu bytu bola riadne doručená

obom žalovaný, tzn. každý zo žalovaný má právo oboznámiť sa s obsahom výpovede.

41. Zdôraznil, že platná právna úprava rozlišuje medzi doručovaním podľa hmotnoprávnych a
procesnoprávnych predpisov, najmä pokiaľ ide o účinnosť doručenia, zavŕšenie procesu doručenia
a vyvolania zamýšľaných právnych následkov právneho úkonu. Podstatný rozdiel spočíva v určení

okamihu, kedy sa určitá písomnosť považuje za doručenú, čo má vplyv najmä na určenie okamihu
začatia plynutia lehôt a iných právnych skutočností. Doručovanie jednostranných právnych úkonov sa vo
všeobecnosti spravuje ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči
neprítomnej osobe od okamihu, keď prejav vôle dôjde do sféry dispozície adresáta je čas, kedy začína
právny úkon pôsobiť voči druhej strane - odosielateľovi. Rozhodujúcim je objektívne hľadisko, tzn. že
žalovaný 1 mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom písomnosti, v danom prípade výpovede

nájmuzbytukeďbolavýpoveďdoručenájehomanželke,keďžeideospoločnýnájommanželov.Žalobca
je toho názoru, že výpoveď bola doručená obidvom manželom a nastali tak právne účinky spojené s
výpoveďou Výpovednými dôvodmi bolo to, že žalovaní ako nájomcovia nezaplatili nájomné za obdobie
február 2010 až marec 2010, november 2010 až december 2010, čím opakovane zo strany žalovaných
došlo k porušovaniu povinností platiť nájomné riadne a včas. Tvrdenie žalovaných, že nájomné za

užívanie bytu od roku 2010 neuhrádzali z dôvodu opatrnosti a nevedomosti, komu majú nájomné
uhrádzať, je zavádzajúce. Na podporu svojich tvrdení ako dôvod svojho konania uvádzajú skutočnosti,
ktoré spočívajú v prebiehajúcom súdnom konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, vedenom na
OkresnomsúdeTrnavapodsp.zn.44Cbi6/2007vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrnave21CoKr
4/2008, ktorý spor bol právoplatne ukončený už dňa 20.11.2008. Tvrdenie žalovaných, že ku vzniku

nedoplatku došlo z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, ako aj právnej neistoty ohľadom skutočnosti
komu a v akej výške majú ako nájomcovia uhrádzať platby, je v danom prípade zavádzajúce. Žalovaní
dostatočným spôsobom ani nepreukázali, že by sa nachádzali v stave hmotnej núdze z objektívnych
príčin, keď poukazujú na nezamestnanosť syna bez toho, aby tento stav zdôvodnili a riadne preukázali.
Žalobca trvá na tom, že výpoveď z nájmu bytu bola doručená obom manželom a jej doručením nastali

právne účinky začatia plynutia trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začína plynúť od kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto výpoveď doručená a právo na
podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede sa prekludovalo a vzhľadom na existenciu výpovedných
dôvodov, nie je v danom prípade žiaden právny dôvod na to, aby podaná výpoveď nebola platná a
nenastúpili právne účinky s ňou spojené. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

42. Žalovaní odvolanie nepodali a k doručenému odvolaniu podali písomné vyjadrenie prostredníctvom
svojho právneho zástupcu s tým, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považujú za správny.
Prvoinštančný súd riadne zistil skutkový stav a vec správne posúdil. Pokiaľ ide o žalobcu, v odvolaní

tvrdenéplatnériadnedoručenievýpovedeznájmubytu,jejednoznačnénazákladevykonanýchdôkazov
a zo znaleckého posudku č. 20/2018 zo dňa 15.10.2018 ako aj výpovede svedka L. T. mladšieho
preukázané, že výpoveď z nájmu bytu žalovanému 1 doručená riadne nebola, a preto by mohla vyvolať
právne účinky zániku práva nájmu predmetného bytu. Niet pochybností o tom, že výpoveď z nájmu
bytu je hmotnoprávny úkon, avšak pre jeho doručenie adresátovi je potrebné aplikovať procesnoprávny

predpis platný v čase, kedy bol tento úkon urobený, tzn. § 46 OSP. Splnenie zákonných podmienok
riadnehodoručeniapísomnostívšakvdanomprípadenebolopreukázanéanebolitaknaplnenézákonné
predpoklady fikcie doručenia. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.

43. Odvolanie bolo podané žalobcom dňa 26.7.2019. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný
sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný
zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu
v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa
ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti) už podľa CSP a podľa § § 470 ods. 2 CSP ), podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovaťustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

44. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie ma zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380
ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario,§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať
úspech, rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky

pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

45. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

46. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia

je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce
doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore
so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu

iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v
odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné
považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,
že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

47. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah

súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

48. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa
žalobcomvodvolanínamietanýchskutočnostíjevyčerpávajúco,správneskutkovoaprávnezdôvodnené
a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebehkonania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie
nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré tak, že žalobu o vypratanie zamietol.

49. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu bolo, vzhľadom na okolnosti prípadu, treba mať za to, že
výpoveď bola doručená nielen žalovanej 2, ale aj žalovanému 1, ktorý mal právo a objektívnu možnosť
sa s obsahom výpovede riadne oboznámiť.

50. Predmetné konanie začalo na základe žaloby doručenej súdu prvej inštancie 26.4.2011 tzn. za
účinnosti občianskeho súdne poriadku.

51. Podľa ustanovenia § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou
medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

52. Podľa ustanovenia § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa

nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže
nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa
primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

53. K spornému doručovaniu výpovede danej žalovanému 1 došlo dňa 4.5.2011, tzn. za účinnosti
občianskeho súdneho poriadku (OSP).

54. Vychádzajúc z cit. ustanovenia § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nevyhnutným predpokladom
začatia plynutia zákonnej trojmesačnej výpovednej lehoty, uplynutím ktorej dochádza k zániku

nájomného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom bytu, je doručenie písomnej výpovede nájmu
bytu nájomcovi.

55. Pokiaľ ide o spoločný nájom bytu manželmi, výpoveď z nájmu musí byť daná obidvom manželom
a obidvom musí byť tiež aj doručená. V prípade, že prenajímateľ dal výpoveď z nájmu len jednému

z manželov (výpoveď riadne doručil len jednému z manželov), nemôže takáto výpoveď vyvolať zánik
nájomného vzťahu ani u jedného z nich. Vo vzťahu k druhému manželovi tu totiž chýba existencia
hmotnoprávnehoúkonuprenajímateľaakoprejavuvôleadresovanémuajtomutospoločnémunájomcovi
bytu, smerujúceho k ukončeniu nájomného vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
1.novembra 2004, sp.zn. 2 Cdo 137/2003 <.) ukončiť nájomný vzťah s oboma žalovanými, ale žalovaný 1
výpoveď neprevzal a jej prevzatie nepodpísal. Nepodpísanie v preskúmavanej veci doručenie výpovede

zospoločnéhonájmubytumanželminavrhovateľovi1jeneúčinné,pridoručovanívýpovedežalovanému
1 neboli splnené podmienky na ktoré odkazuje ustanovenie § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

64. Pokiaľ mala mať uvedená výpoveď za následok zánik spoločného nájmu manželmi, musela byť
doručená obom spoločným nájomcom. Výpoveď doručená len jednému z manželov, nemôže totiž

vyvolať zánik nájomného vzťahu. V dôsledku nedielnej povahy spoločného nájmu manželmi, výpoveď
doručená len jednému z manželov, nemôže vyvolať zánik nájomného vzťahu, lebo vo vzťahu k druhému
manželovi chýba nevyhnutná existencia tohto hmotnoprávneho úkonu prenajímateľa.

65. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia taknemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 25104, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09

a podobne).

66. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, rozhodol
včítane závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) vecne
správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vrátane

závislého výroku o náhrade trov konania potvrdil.

67. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným voči žalobcovi vznikol nárok podľa § 255 ods.
1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

68. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).