Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010491
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2318010491.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr.

Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného Y. T., pre pokračovací prečin krádeže
podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, z toho v bode 2/ vo viacčinnom
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 7. augusta 2019, č. k. 31T/61/2018-351, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 31. marca 2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písmen d), písmeno f), odsek 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok v
celom rozsahu zrušuje.

II. Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný Y. T., nar. XX.XX.XXXX
v X., trvalé bydlisko U., prechodne O. X, U., t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,

u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
v bode 1/

dňa 21.07.2017 v čase o 0.39 hod. vytlačil rám na pootvorenom zadnom okne, vnikol do budovy Správy
športových zariadení Mesta Galanta, IČO: 37 851 713, kde vo vnútri budovy prešiel miestnosťami tak,
že neznámym spôsobom poškodil šesť dverí, z kancelárie Správy športových zariadení Mesta Galanta
zobral televízor zn. Samsung, výr. č. UE46ES8090SXZG, ktorý vyložil pod okno na dvore s tým, že si ho
chcel pri odchode zobrať, a následne sa cez jedny z vylomených dverí dostal do prenajatých priestorov
budovy, kde sa nachádzal bar „Servis á la Bubo", za barovým pultom si kľúčom odomkol pokladňu, z
ktorej zobral peňažnú hotovosť 289 €, čím spôsobil poškodenému Peter Bubeník, IČO: 41 997 107,
škodu vo výške 289 €, a poškodenému Správa športových zariadení Mesta Galanta škodu vo výške 500

€ odcudzením televízora a 200 € poškodením zariadenia,
v bode 2/
dňa 21.07.2017 v čase o 4.45 hod. vošiel do ubytovne W. na ulici L. X v R. tak, že po požiarnych
schodoch z boku budovy vyšiel na druhé poschodie, zaklopal na okno izby a požiadal jemu neznámu
osobu, aby ho pustila dovnútra, pretože tam býva a vymkol sa, pričom tam nebýval, a takto sa cez
okno dostal do ubytovne, kde z nezamknutej izby č. 36B zobral L. J., nar. XX.XX.XXXX, mobilný telefón
zn. Samsung J3, položený na posteli vedľa jeho hlavy na nabíjačke, T. F., nar. XX.XX.XXXX, mobilný

telefón zn. Lenovo K5 note a peňažnú hotovosť 65 €, odložené v skrinke vedľa televízora, Y. V., nar.
XX.XX.XXXX, peňažnú hotovosť 30 €, a z ďalšej nezamknutej izby zobral P. W., nar. XX.XX.XXXX,
peňažnúhotovosť80€,čímspôsobilpoškodenémuL.J.škoduvovýške139€,poškodenémuT.F.škodu
vo výške 244 €, poškodenému Y. V. škodu vo výške 30 € a poškodenému P. W. škodu vo výške 80 €,
teda
v bode 1/

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámanímv bode 2

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním

čím spáchal
v bodoch 1/ a 2/

- pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného od 1. augusta
2019, z toho v bode 1/ aj podľa § 212 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona účinného od 1 augusta
2019 a v bode 2/ v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek
1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v spojení s § 138 písmeno e) Trestného zákona.

Z a t o s a odsudzuje

podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 37 písmeno h), písmeno m), §
38 odsek 4, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 2 a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na

1 (jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodeným:

- Peter Bubeník, IČO: 41 997 107, miesto podnikania Slnečná 561/64, Galanta, škodu vo výške 289 €,

- T. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. T. B. P., škodu vo výške 235 €,
- P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. XXX/XX, V., škodu vo výške 80 €.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený L. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko T. ul.
XXX/X, W. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená organizácia Správa športových zariadení Mesta
Galanta, IČO: 37 851 713, so sídlom Ul. kpt. Nálepku 1575/37, Galanta, so svojim nárokom na náhradu
škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo 7. augusta 2019, č. k. 31T/61/2018-351, bol

obžalovaný Y. T. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného v bodoch 1/ a 2/ z pokračovacieho prečinu
krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, z toho v bode 2/ vo viacčinnom
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, ktoré mal
spáchať na tom skutkovom základe, že
v bode 1/

dňa 21.07.2017 v čase o 0.39 hod. vytlačil rám na pootvorenom zadnom okne, vnikol do budovy Správy
športových zariadení Mesta Galanta, IČO: 37 851 713, kde vo vnútri budovy prešiel miestnosťami tak,
že neznámym spôsobom poškodil šesť dverí, z kancelárie Správy športových zariadení Mesta Galanta
zobral televízor zn. Samsung, výr. č. UE46ES8090SXZG, ktorý vyložil pod okno na dvore s tým, že si ho
chcel pri odchode zobrať, a následne sa cez jedny z vylomených dverí dostal do prenajatých priestorov

budovy, kde sa nachádzal bar „Servis á la Bubo", za barovým pultom si kľúčom odomkol pokladňu, z
ktorej zobral peňažnú hotovosť 289 €, čím spôsobil poškodenému Peter Bubeník, IČO: 41 997 107,
škodu vo výške 289 €, a poškodenému Správa športových zariadení Mesta Galanta škodu vo výške 500
€ odcudzením televízora a 200 € poškodením zariadenia,
v bode 2/dňa 21.07.2017 v čase o 4.45 hod. vošiel do ubytovne W. na ulici L. X v R. tak, že po požiarnych
schodoch z boku budovy vyšiel na druhé poschodie, zaklopal na okno izby a požiadal jemu neznámu
osobu, aby ho pustila dovnútra, pretože tam býva a vymkol sa, pričom tam nebýval, a takto sa cez okno

dostal do ubytovne, kde z nezamknutej izby č. XXB zobral L. J., nar. XX.XX.XXXX, mobilný telefón
zn. Samsung J3, položený na posteli vedľa jeho hlavy na nabíjačke, T. F., nar. XX.XX.XXXX, mobilný
telefón zn. Lenovo K5 note a peňažnú hotovosť 65 €, odložené v skrinke vedľa televízora, Y. V., nar.
XX.XX.XXXX, peňažnú hotovosť 30 €, a z ďalšej nezamknutej izby zobral P. W., nar. XX.XX.XXXX,
peňažnúhotovosť80€,čímspôsobilpoškodenémuL.J.škoduvovýške139€,poškodenémuT.F.škodu

vo výške 244 €, poškodenému Y. V. škodu vo výške 30 € a poškodenému P. W. škodu vo výške 80 €.
Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno
l), § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 4, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Obžalovanému ďalej uložil podľa § 76 odsek 2 a § 78 odsek 1 Trestného zákona

ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok a taktiež rozhodol o náhrade škody.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zrekapituloval výsledky vykonaného dokazovania,
keď podrobne rozviedol výpovede obžalovaného, poškodených a svedkov, obsah oboznámených
listinných dôkazov a prehratých kamerových záznamov, ako aj výsledky znaleckého dokazovania. Na
základe takto vykonaného dokazovania mal bez pochýb za preukázané, že oba skutky sa stali a spáchal

ich obžalovaný. Obžalovaného podľa súdu okrem vlastného priznania obsiahnutého v záverečnej reči
usvedčujú výsledky znaleckého dokazovania a kamerové záznamy. Tieto jednoznačne preukazujú jeho
prítomnosť na mieste skutku 1/, kde zobral zásuvku kasy, ktorej stav mal preukázaný zápismi o stave
hotovosti a pokúsil sa ukradnúť vonku vyložené veci, ktorých hodnotu mal súd jednoznačne preukázanú
odbornými vyjadreniami. Taktiež jednoznačne preukazujú jeho prítomnosť na mieste skutku 2/, kde

vykradol dve izby, pričom súd neuveril jeho pôvodnej obrane, že to mohol zobrať niekto iný, lebo to by
bola veľká náhoda, keby rovnaké izby vykradli v jednu noc dve o sebe nevediace osoby.
Okresný súd súdené skutky posúdil ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno
a), písmeno b) Trestného zákona, z toho v bode 2/ vo viacčinnom súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona. K právnej kvalifikácii dodal, že prokurátor v

záverečnej reči navrhol prekvalifikovať skutok 2/ na prísnejšie ustanovenie zákona podľa § 194 odsek
1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona, k čomu
však súd nepristúpil, pretože k tomu došlo až po vyhlásení dokazovania za skončené a je to preto
neprípustné podľa § 284 odsek 1 Trestného poriadku. Doplnenie dokazovania po vyhlásení uznesenia
o skončení dokazovania je možné iba za podmienok podľa § 276 odsek 1 Trestného poriadku, teda ak

súd zistí, že treba ešte nejakú okolnosť objasniť, k čomu ale nedošlo a žiadnu ďalšiu okolnosť nebolo
treba objasňovať treba.
K materiálnemu korektívu uviedol, že nezistil nepatrnú závažnosť konania na jeho použitie podľa § 10
odsek 2 Trestného zákona (R 23/2008), najmä vzhľadom na doterajší život páchateľa a jeho bohatú
trestnú minulosť.

Výrok o treste okresný súd odôvodnil tým, že obžalovanému mohol uložiť úhrnný trest odňatia slobody
za spáchanie dvoch prečinov v zákonnej sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie trestný - prečin
krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona - do 2 rokov. U obžalovaného
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval a dve
priťažujúce okolnosti a síce, že spáchal viac trestných činov a že už bol za trestný čin odsúdený. Pri

prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica trestnej sadzby zvýšila o jednu tretinu rozdielu hornej
a dolnej hranice trestnej sadzby na 8 mesiacov. Čo sa týka druhu trestu, okresný súd nezistil podmienky
na uloženie alternatívneho trestu či podmienečného trestu odňatia slobody, či nebodaj na upustenie
od potrestania, keďže ani doteraz značné nepodmienečné tresty odňatia slobody neviedli k náprave
obžalovaného. Ťažko preto predpokladať, že by k tomu viedli niektoré z miernejších trestov. Vzhľadom

na jeho častú recidívu s ohľadom na ochranu spoločnosti mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody
na 1 rok a 4 mesiace. Keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu
vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na jeho výkon do ústavu so
stredným stupňom stráženia.
Uloženie ochranné dohľadu okresný súd odôvodnil tým, že obžalovaný už za trestný čin krádeže bol v

minulosti vo výkone trestu odňatia slobody uloženého Okresným súdom Pezinok sp. zn. 3T/90/2008 a
Okresným súdom Galanta sp. zn. 3T/323/2010.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, okresný súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a
včas uplatnených nárokoch poškodených na náhradu spôsobenej škody a túto im priznal vo výškehodnotypodľaodbornýchvyjadrení,pretopoškodenéhoJ.vprevyšujúcejčastiodkázalnacivilnýproces.
Poškodená Správa športových zariadení Mesta Galanta výšku škody nijako nepreukázala, preto ju
odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní zahlásil obžalovaný odvolanie
čo do výroku o treste a ochrannom dohľade. Prokurátor si ponechal lehotu na podanie odvolania.
Obžalovaný podaním doručeným okresnému súdu 11. septembra 2019 zobral odvolanie späť.
Späťvzatie odvolania vzal predseda senátu na vedomie uznesením z 29. októbra 2019.
Dňa 8. augusta 2019 bolo okresnému súdu doručené odvolanie prokurátora, ktoré podal v neprospech

obžalovaného čo do výroku o vine a treste.
V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za
nezákonný. Citujúc príslušné ustanovenia Trestného zákona uviedol, že okresný súd nesprávne posúdil
skutok v bode 2/. Správne ho mal posúdiť ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek
2 písmeno a) Trestného zákona.

Prokurátor v odvolaní poukázal na priebeh konania, kde okresný súd na pojednávaní konanom 5. júna
2019 vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil hlavné pojednávanie na 7. augusta 2019.
Následne, po skončení dokazovania a pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku v dôsledku novely
Trestného zákona účinnej od 1. augusta 2019 bolo potrebné skutok v bode 2/ vo vzťahu k trestnému činu
krádeže podľa § 212 Trestného zákona kvalifikovať ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno

a) Trestného zákona, avšak vzhľadom na to, že čin bol spáchaný vlámaním, ktorý znak je jednak
zákonným znakom základnej skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona
a jednak okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby pri prečine porušovania domovej
slobody podľa § 194 Trestného zákona, bolo potrebné v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 53/2013 znak vlámania podriadiť pod kvalifikovanú skutkovú podstatu

prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona
s poukazom na ust. § 138 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona. Porovnaním trestných sadzieb
určujúcich pri ukladaní úhrnného trestu /zločin krádeže podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona v znení
účinnom do 31. júla 2019 a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona.
Ďalej v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s postupom súdu, ktorý nepristúpil k zmene právnej

kvalifikácie skutku z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona na
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s
poukazom na ust. § 138 písmeno e) Trestného zákona s odôvodnením, že návrh na zmenu právnej
kvalifikácie bol prednesený až po vyhlásení dokazovania za skončené a preto je to neprípustné podľa §
284 odsek 1 Trestného poriadku. Poukázal na to, že skutok bol obžalobou pôvodne právne kvalifikovaný

ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa
§ 194 odsek 1 Trestného zákona. Podľa prokurátora je zrejmé, že v danom prípade nešlo o prípad
predpokladaný ust. § 284 odsek 2 Trestného poriadku, teda skutok nie je prísnejšie kvalifikovaný oproti
ustanoveniu zákona, podľa ktorého skutok posudzovala obžaloba.

Táto nesprávnosť sa premietla aj do výroku o treste, lebo podľa prokurátora mal okresný súd v tejto
nadväznosti obžalovanému ukladať trest odňatia slobody podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona,
po zohľadnení dvoch priťažujúcich okolností uvedených v ustanovení § 37 písmeno h), písmeno
m) Trestného zákona a za súčasného použitia § 41 odsek 1 Trestného zákona v rozmedzí od
dvoch rokov a štyroch mesiacov (dolná hranica) až päť rokov (horná hranica). Naviac, vzhľadom na

osobu obžalovaného (viacnásobne trestne stíhaný a špeciálny recidivista), na jeho zbiehajúcu sa (a
opakovanú) trestnú činnosť, za ktorú je stíhaný, je toho názoru, že obžalovanému je potrebné uložiť
trest prísnejší (a aj spravodlivejší), a to nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní minimálne 3 roky 6
mesiacov. Trest, ktorý mu bol uložený napadnutým rozsudkom bol uložený mimo zákonom ustanovenú
trestnú sadzbu upravenú v ustanovení § 194 odsek 2 Trestného zákona, pri zohľadnení pomeru

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Takto uložený trest odňatia slobody bude možné považovať za
taký trest, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov (§ 34 Trestného zákona), keďže ani tresty, ktoré boli obžalovanému
za obdobné konanie uložené skoršími rozsudkami, nemali na jeho osobu žiadny prevýchovný účinok.

V konečnom návrhu prokurátor žiadal, aby odvolací súd podľa ust. § 321
odsek 1 písmeno b), písmeno d), odsek 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a na základe
§ 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol.K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Róberta
Bánosa. Uviedol, že sa s právnymi názormi prokurátora obsiahnutými v odvolaní nestotožňuje a
napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný. S poukazom na to žiadal odvolanie prokurátora

ako nedôvodné zamietnuť.
Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie
15. januára 2020.
Dňa 17. februára 2020 bolo krajskému súdu doručené podanie obžalovaného, ktoré podal
prostredníctvom svojho obhajcu a označil ho ako „Generálna námietka zaujatosti a návrh na odňatie a

prikázanie veci v zmysle ust. § 23 odsek 1 Trestného poriadku“. V podaní uviedol, že „podáva generálnu
námietku pre zaujatosť na všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave z dôvodu, že poškodený Peter
Bubeník má rodinného príbuzného na tomto krajskom súde.“ Z uvedených dôvodov žiadal, aby jeho
trestná vec bola podľa § 23 odsek 1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Trnave odňatá a prikázaná
Krajskému súdu v Bratislave.
Za účelom prejednania odvolania prokurátora nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 31.

marca 2020. Na verejné zasadnutie sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného.
Výsluch obžalovaného bol v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
vykonaný z ÚVV a ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa § 61b
Trestného poriadku. Obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady. Verejné zasadnutie sa
konalo v neprítomnosti poškodených, ktorí boli o termíne riadne upovedomení.

K podanej námietke obžalovaný na výzvu predsedníčky senátu uviedol, že o tom, že mu chce poškodený
Peter Bubeník ublížiť prostredníctvom sudcu, ktorého má na krajskom súde, sa dozvedel od svojej starej
mamy prostredníctvom pošty, ktorá mu bola doručená v miesiaci február. Dodal, že jeho stará mama sa
pozná so starou mamou poškodeného Petra Bubeníka.
Po porade senátu bez prerušenia verejného zasadnutia predsedníčka senátu oznámila obžalovanému,

že súd jeho podanie posúdil ako námietku zaujatosti, ktorá však nie je založená na dôvodoch § 31 odsek
1 Trestného poriadku, ale je založená na dôvodoch „jedna babka povedala“. Zároveň skonštatovala,
že obžalovaný nepreukázal ani včasnosť podania tejto námietky, keď nepredložil predmetný list starej
mamy, hoci mu v tom nebránili žiadne okolnosti. O takejto námietke zaujatosti preto súd nekonal.
Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal. Prokurátor v konečnom

návrhu žiadal odvolaniu vyhovieť v zmysle písomného návrhu. Obhajca obžalovaného žiadal odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný sa v konečnom návrhu nechcel k veci vyjadriť.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podal prokurátor
ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný

prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 odsek 1 Trestného poriadku krajský súd
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo a zistil, že odvolanie je v celom rozsahu dôvodné.
Hneď na úvod treba uviesť, že v odvolacom konaní platí v zmysle ust. § 317 odsek 1 Trestného poriadku
tzv. obmedzený revízny princíp, ktorý ukladá krajskému súdu

povinnosť preskúmať zákonnosť a odôvodnenosť prvostupňového rozsudku len v rozsahu jeho
napadnutých výrokov, vrátane správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo. Toto všeobecné
pravidlo pritom prelamujú len dve zákonom vymedzené okolnosti. Kým prvou je existencia nevytknutej
chyby v napadnutom výroku, ktorá by zakladala niektorý z dovolacích dôvodov podľa § 371 odsek 1 Tr.
por., druhú takúto skutočnosť predpokladá ustanovenie § 317 ods. 2 Tr. por., podľa

ktorého ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného,
a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku
o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
V tomto prípade bol odvolaním prokurátora napadnutý v neprospech obžalovaného len skutok pod
bodom 2/ výroku o vine, aj to len v časti týkajúcej sa jeho právnej kvalifikácie.

Vychádzajúc zo spomínaného princípu preto krajský súd skutkové okolnosti oboch prípadov
nepreskúmaval, teda neposudzoval správnosť a úplnosť skutkových zistení, ani rozsah dokazovania
a spôsob hodnotenia dôkazov vykonaných v tomto konaní vo vzťahu k obom skutkom. Zaoberal sa
výlučne právnym posúdením skutku pod bodom 2/ výroku o vine tak, ako ho okresný súd ustálil v tzv.
skutkovej vete výroku o vine.

K právnej kvalifikácii súdených skutkov
Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdom v skutkovej vete výroku o vine bol
subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom
rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo, že išlo o iný

trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným
skutkom dopustil. Takáto nesprávna subsumpcia napĺňa dovolací dôvod podľa § 371 odsek 1 písmeno
i) Trestného poriadku.
Podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku

nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.
Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31. júla 2019, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa
jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 212 odsek 4 písmená b) Trestného zákona účinného do 31. júla 2019, odňatím slobody na tri

roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším
spôsobom konania.
Podľa § 138 písmeno e) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie
trestného činu vlámaním.
Podľa § 122 odsek 4 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do

uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej
prekážky použitím sily alebo ľsťou.Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.
Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa
rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy.

Podľa § 122 odsek 5 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome
alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim
patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.
Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona účinného do 1. augusta 2019, kto si prisvojí cudziu vec tým,
že sa jej zmocní a

a) spôsobí tak malú škodu,
b) čin spácha vlámaním,
c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
d) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
e) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo
drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,

f) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo
g)bolzaobdobnýčinvpredchádzajúcichdvanástichmesiacochpostihnutý,potrestásaodňatímslobody
až na dva roky.
Časová pôsobnosť Trestného zákona zakotvuje zásadu posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu
podľa zákona účinného v čase, kedy bol trestný čin spáchaný. Ustanovenie o časovej pôsobnosti

súčasne však upravuje možnú konkurenciu viacerých zákonov (rozumejú sa ňou všetky zákony od času
spáchania trestného činu dovtedy, keď sa o trestnom čine rozhoduje) tak, že pri posudzovaní trestnosti
činu a ukladaní trestu sa použije ten zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
V čase podania obžaloby bol skutok pod bodom 2/ výroku o vine právne kvalifikovaný ako zločin krádeže
podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného

zákona (s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody 3 roky až 10 rokov) v jednočinnom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona (s trestnou sadzbou trestu odňatia
slobody až na 2 roky). Táto právna kvalifikácia zodpovedala stavu veci a zákonu, pričom vychádzala
z právnych záverov, ktoré vyslovil Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku publikovanom pod sp. zn.
Tpj 53/2013 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu s rozhodnutí súdov SR č. 2/2015 pod poradovým

číslom 11.
Od 1. augusta 2019 došlo k novele Trestného zákona, ktorá pri trestnom čine krádeže zlúčila odseky
1 a 2 ust. § 212 Trestného zákona. V dôsledku predmetnej novely sa trestný čin krádeže spáchaný
vlámaním, pri ktorom bola spôsobená malá škoda, právne kvalifikuje podľa § 212 odsek 1 písmeno a),
písmeno b) Trestného zákona (s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody až na 2 roky). Inak povedané,

znak vlámania, ktorý stále podľa § 138 písmeno e) Trestného zákona predstavuje závažnejší spôsobom
konania, nie je možné pri krádeži použiť ako znak kvalifikačný, ktorý by odôvodňoval použitie vyššej
trestnej sadzby (teraz podľa § 212 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, pred novelou
podľa § § 212 odsek 4 písmeno b) Trestného zákona).
V posudzovanom prípade je Trestný zákon účinný od 1. augusta 2019 pre obžalovaného priaznivejší,

nakoľko so znakom vlámania už nespája použitie trestnej sadzby trestu odňatia slobody 3 roky až 10
rokov (zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písmeno e/ Trestného zákona).
Ak sa ale trestný čin krádeže podľa § 212 Tr. zák. zbieha v jednočinnom súbehu aj s trestným činom
porušovania domovej slobody § 194 Trestného zákona, ako je tomu v tomto prípade, je situácia ohľadom

zákonného znaku - vlámaním - iná. O tom, že jednočinný súbeh týchto trestných činov je možný
vzhľadom na rôznosť chránených objektov týchto trestných činov, nie sú žiadne pochybnosti.
Podľa§194odsek1Trestnéhozákonaktoneoprávnenevniknedoobydliainéhoalebotamneoprávnene
zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
c) najmenej s dvoma osobami, alebo
d) z osobitného motívu.

Pokiaľ ide o trestný čin porušovania domovej slobody, k tomu treba uviesť, že ust. § 194 odsek
1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona predpokladá taký spôsob prekonania prekážky, ktorej účelom
je zabránenie vniknutiu do obydlia, ktorý nenapĺňa znaky vlámania podľa § 122 odsek 4 Trestného
zákona. Ak forma prekonania prekážky, ktorá bráni vniknutiu do obydlia, je subsumovateľná pod pojem„vlámanie“ podľa § 122 odsek 4 Trestného zákona, ide o trestný čin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona., t. j. spáchanie činu závažnejším spôsobom
konania (vlámaním - § 138 písmeno e/ Trestného zákona).

Zo skutkovej vety v bode 2/ výroku o vine je zrejmé, že čin bol spáchaný vlámaním. Obžalovaný
predstieraním zabuchnutia dverí resp. vymknutia sa zvolil ľstivú formu prekonania prekážky brániacej
vniknutiu do obydlia, čo je jednoznačne subsumovateľná pod vlámanie.
Podľa § 38 odsek 1 Trestného zákona, na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie

trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby.
Predmetné vlámanie tak tvorí jednak znak základnej skutkovej podstaty krádeže, no je tiež okolnosťou,
ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby u trestného činu porušovania domovej slobody. Z ust.
§ 38 odsek 1 Trestného zákona ale jednoznačne vyplýva, že tento znak je možné použiť len raz. Na to
akým spôsobom tento znak správne použiť, dáva jednoznačnú odpoveď vyššie spomínané stanovisko.

Vzmyslejehozáverov,akbolčinspáchanývlámanímatentoznakjejednakzákonnýmznakom(znakom
základnej skutkovej podstaty) jedného zo zbiehajúcich sa trestných činov a jednak okolnosťou, ktorá
podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby u druhého z týchto trestných činov, použije sa dotknutá
skutočnosť (vlámanie) len raz, a to v rámci právnej kvalifikácie, ktorá so znakom vlámania spája použitie
prísnejšej trestnej sadzby. Prísnejšia trestná sadzba je determinantom vzťahu špeciality a teda výberu

právnej kvalifikácie činu buď ako jednočinného súbehu trestných činov, alebo použitia kvalifikovanej
skutkovej podstaty trestného činu.
V posudzovanom prípade Trestný zákon účinný od 1. augusta 2019 so znakom vlámania spája použitie
prísnejšej trestnej sadzby v rámci prečinu porušovania domovej slobody podľa ust. § 194 odsek 1, odsek
2 písmeno a/ Trestného zákona, preto znak vlámania bolo treba použiť v rámci tejto právnej kvalifikácie,

nie pri prečine krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.
Podľa§122odsek10Trestnéhozákona,zapokračovacítrestnýčinsapovažuje,akpáchateľpokračoval
v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden
trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchať

uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej
republiky.
Keďže skutky pod bodom 1/ a 2/ výroku o vine evidentne spájala nielen objektívna súvislosť v
čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ale aj subjektívna súvislosť v podobe jednotiaceho
zámeru obžalovaného spáchať uvedený trestný čin, bolo treba posúdiť oba skutky ako čiastkové útoky

pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného od 1.
augusta 2019, z toho v bode 1/ aj podľa § 212 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona účinného od 1.
augusta 2019 a v bode 2/ v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194
odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v spojení s § 138 písmeno e) Trestného zákona.
Z prezentovaných dôvodov bolo odvolanie prokurátora čo do právnej kvalifikácie oboch skutkov

dôvodné.
K výroku o treste
So zmenou právnej kvalifikácie úzko súvisí aj ukladanie trestu obžalovanému.
Úvodom treba v stručnosti pripomenúť teoretické východiská pre ukladanie trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie

trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj
pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z
veľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiideoprečin,
zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti

nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje
záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným
pôsobením na ostatných členov spoločnosti.Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,

pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery
trestu musí súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice
trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona

spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej
sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde
iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že páchateľ spáchal viac trestných
činov. Priťažujúcu okolnosť (§ 37 písmeno h) Trestného zákona) však nemožno priznať vtedy, ak sa

úhrnný trest zároveň ukladá podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, teda s použitím tzv. asperačnej
zásady, ktorá sa aplikuje vtedy, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami
(viacčinný súbeh).
V tomto prípade bolo treba obžalovanému ukladať úhrnný trest, nakoľko spáchal v jednočinnom súbehu

dva trestné činy. Z nich najprísnejšie trestný je prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek
1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v spojení s § 138 písmeno e) Trestného
zákona, za ktorý Trestný zákon určuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v rozpätí od 1 roka do 5
rokov. Úhrnný trest bolo preto potrebné ukladať podľa tohto zákonného ustanovenia.
Pokiaľideopomeramierupoľahčujúcichapriťažujúcichokolností,okresnýsúdsprávneuobžalovaného

zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval
(§ 36 písmeno l) Trestného zákona a dve priťažujúce okolnosti, že spáchal viac trestných činov (§ 37
písmeno h) Trestného zákona) a už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona), v
dôsledku čoho u neho správne ustálil prevahu priťažujúcich okolností s následnou potrebou modifikovať
trestnú sadzbu podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona zvýšením jej dolnej hranice o jednu tretinu.

Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že obžalovanému je
potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, keď u obžalovaného ako skúseného recidivistu
nebol najmenší dôvod uvažovať o uložení iného, alternatívneho trestu.
V konečnom dôsledku tak bolo potrebné vymerať obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody
v rozpätí trestnej sadzby od 28 mesiacov do 5 rokov.

Pokiaľ ide o výmeru trestu, krajský súd sa, majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé
hľadiská pre jeho ukladanie, stotožnil s návrhom prokurátora a obžalovanému uložil trest v strede
modifikovanej trestnej sadzby, konkrétne vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, ktorý považoval vzhľadom
na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného ako nepoučiteľného recidivistu za primeraný a spravodlivý,plniacisvojúčeltakzhľadiskaindividuálnej,akoajgenerálnejprevencie.Zároveňtakýtotrestdostatočne
vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného.
Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, krajský súd obžalovaného zaradil rovnako

ako okresný súd do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný
čin. Žiada sa len doplniť, že okresný súd v napadnutom rozsudku chybne poukazoval na ust. § 48 odsek
2 písmeno a) Trestného zákona, hoci správne mal aplikovať ust. § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona.

Výrok o ochrannom dohľade ako vecne správny a zákonný krajský súd prevzal z napadnutého rozsudku,
keď vo vzťahu k tomuto výroku žiadne námietky ani uplatnené neboli. Len pre úplnosť krajský súd
dodáva, že všetky zákonné podmienky pre uloženie tohto druhu ochranného opatrenia boli splnené.
Pokiaľ ide o náhradu škody, krajský súd obžalovaného rovnako ako okresný súd zaviazal postupom
podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku k náhrade škody poškodeným Petrovi Bubeníkovi, T. F. a P.
W., keďže títo si jednotlivé nároky uplatnili riadne a včas a v konaní bola škoda, ktorá vznikla v príčinnej

súvislosti s konaním obžalovaného, riadne preukázaná. Ako správny a zákonný prevzal krajský súd
aj výrok o tom, že sa poškodená organizácia Správa športových zariadení Mesta Galanta so svojim
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, keďže
na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré
presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Zároveň ale krajský súd zistil, pokiaľ ide o poškodeného L. J., že okresný súd pochybil,
keď obžalovaného zaviazal k náhrade škody aj tomuto poškodenému, nakoľko poškodenému
bol obžalovaným odcudzený mobilný telefón aj s príslušenstvom (puzdro, karta) neskôr vrátený
nepoškodený, čo vyplýva zo zápisnice o úkone z 21.8.2019 (v spise na č. l. 171).
Poškodený si škodu uplatnil ešte pred vrátením veci a keďže už viac v konaní vypočutý nebol, pričom

na začiatku hlavného pojednávania okresný súd prečítal ním riadne a včas uplatnený nárok na náhradu
škody z prípravného konania, musel krajský súd postupom podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku
tohto poškodeného odkázať s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Na túto chybu prihliadol krajský súd aj napriek tomu, že ju žiadna zo strán nevytýkala, lebo výrok o
náhrade škody má svoj podklad vo výrok o vine, ktorý bol na podklade odvolania prokurátora zrušený.

Ak následne krajský súd o vine sám rozhodol, musel znova rozhodnúť aj o uplatnených nárokoch na
náhradu škody takým spôsobom, aby výroky zodpovedali stavu veci a zákonu.
Z vyššie prezentovaných dôvodov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom podľa § 321 odsek 1
písmeno d/, písmeno f) odsek 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine, celý
výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré vo výroku o vine mali svoj podklad a na základe § 322 odsek

3 Trestného poriadku sám znovu rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku (enunciáte) tohto rozsudku,
keďže mu to procesná situácia dovoľovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.