Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 28. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/109/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118205973
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118205973.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Y.. I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., K. 4,
právne zastúpená: W.. Alexander Farkašovský, advokát, Pri jazdiarni 1, Košice, o zaplatenie 8.410,36
eur s prísl, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11Csp/99/2018-134 zo dňa
23. novembra 2018 v spojení s opravným uznesením sp.zn. 11Csp/99/2018-156 zo dňa 29. júla 2019,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o plnení v mesačných splátkach a vo výroku, ktorým súd žalobu v

prevyšujúcej časti zamietol.

Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 8410,36 Eur, kapitalizovaný úrok 293,83 Eur, kapitalizovaný
úrok z omeškania 3,58 Eur s úrokmi 9,90% ročne zo sumy 8.410,36 Eur od 11.8.2017 do zaplatenia a
úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.410,36 Eur od 11.8.2017 do zaplatenia, to všetko

v mesačných splátkach po 120 Eur počnúc mesiacom januárom 2019 pod následkom straty výhody
splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. “

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“); § 53 ods. 9, § 517 ods. 1 a 2, § 121 ods. 3, § 565 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a
d), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 29.5.2018 sa domáhal voči
žalovanej zaplatenia istiny vo výške 8.410,36 eur, kapitalizovaného zmluvného úroku 293,83 eur, úrokov
z omeškania vo výške 3,58 eur a uplatnil aj nárok na priznanie úroku vo výške 9,90% ročne zo sumy8.410,36 eur od 11.8.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne z tej istej sumy
taktiež od 11.8.2017 do zaplatenia. Napokon žiadal priznať úrok z omeškania 5% ročne z úrokov 293,83
eur od 11.8.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že 4.11.2014 uzavrel so žalovanou úverovú

zmluvu, ktorou jej poskytol peňažné prostriedky vo výške 10.000 eur. V zmysle bodu 1.1 neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú aj OP a VOP. Uviedol, že zmluva má zákonné náležitosti, ktoré sú uvedené aj
v jej neoddeliteľných súčastiach. Názor, že zmluva má obsahovať rozlíšenie splátky na istinu, úrok
a poplatky je nesprávny a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/146/2017 zo
dňa 22.2.2018. Žalobca s odbornou starostlivosťou preveril žalovanú ako žiadateľa o úver ohľadom

jej schopnosti splácania úveru a bral do úvahy údaje zo Spoločného registra bankových informácii a
Nebankového registra klientskych informácii a následne buď report zo sociálnej poisťovne alebo údaje
poskytnuté samotným žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru, prípadne kreditné a debetné obraty na
debetnom účte klienta, pre ktorého banka dlhodobo vedie debetný účet. Vzhľadom na to, že žalovaná
úver riadne nesplácala, žalobca ju upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru listom zo
dňa 7.6.2017 a následne úver predčasne zosplatnil dňa 10.8.2017 s poukazom na § 565 Občianskeho

zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka žalobcu predstavuje nezaplatenú istinu
poskytnutého úveru, keďže z úveru 10.000 eur žalovaná zaplatila 1.589,64 eur, preto jej dlh na istine
úveru činí 8.410,36 eur. Pohľadávka žalobcu predstavuje aj kapitalizovaný zmluvný úrok 293,83 eur,
ktorý bol vypočítaný do predčasného zosplatnenia s úrokovou sadzbou 9,90% p.a., ktorá vyplýva zo
zmluvy a tiež z úrokov z omeškania 3,58 eur z každej omeškanej dlžnej splátky odo dňa nasledujúceho

po jej splatnosti, ktorá bola úročená úrokom z omeškania vo výške 5% ročne. Predmetom žaloby boli aj
poplatky za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 6,48 Eur, ktoré predstavujú súčet omeškaných
poplatkov za poistenie v zmysle bodu 1.2 zmluvy.

4. Uplatnenie úrokov z omeškania aj zo zmluvných úrokov žalobca vysvetlil odkazom na právne závery

rozsudku Krajského súdu v Prešove 4Cob/62/2007 a Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co/542/2016.
K nároku na zmluvné úroky až do zaplatenia istiny žalobca citoval § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka a zdôraznil, že rozhodujúca je zmluvná úprava. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu
v Žiline 11Co/12/2017 zo dňa 31.1.2017. Citoval § 497 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva,
že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré sú

odplatou, predstavujú cenu úveru a dlžník ich má povinnosť zaplatiť až do okamihu reálneho vrátenia
poskytnutých peňažných prostriedkov. Na úroky nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou,
ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka. Napokon v tejto súvislosti citoval aj časť
rozsudku Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/212/2014.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že ju považuje za predčasnú a účelovú. V súlade s

bodom 8.10 žalobcu informovala o svojej finančnej situácii, v dôsledku ktorej nedokázala splácať určenú
výšku splátok a preto ho žiadala o zmenu splátkového kalendára, čo však jej žalobca neumožnil a úver
zosplatnil. Žalovaná preto uviedla, že je schopná platiť žalobcovi pravidelné mesačne splátky vo výške
70 eur vzhľadom na svoju aktuálnu životnú situáciu.

6. Žalobca vo svojej replike na vyjadrenie žalovanej uviedol, že s navrhnutými mesačnými splátkami
nesúhlasí vzhľadom na to, že žalovaná počas celého súdneho konania neuskutočnila ani čiastočnú
úhradudlhu,poslednúsplátkupoukázalaeštepredzosplatnenímúveru13.4.2017,navyšenepreukázala
svoju sociálnu situáciu. Súd pri rozhodovaní o splatnosti dlhu musí prihliadať nielen na pomery
žalovaného, ale aj na záujmy žalobcu, aby jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote.

7. Žalovaná nevyužila svoje právo na dupliku, ale na pojednávaní uviedla, že nespochybňuje nárok
žalobcu, trvala však na povolení mesačných splátok po 70 eur. Uviedla, že v súčasnosti jej jediným
príjmom je podpora v nezamestnanosti, ktorú dostáva vo výške 507 eur mesačne, nakoľko v júli toho
roku prišla o zamestnanie. Aktívne snaží si nájsť prácu. Je bezmajetná, nemá žiadne úspory, ani

žiadnu vyživovaciu povinnosť. Musí však uhrádzať svoje záväzky v dôsledku viacerých úverov s tým,
že ich zdokladuje dodatočne. Pri svojom výsluchu potvrdila aj to, že poistenie schopnosti splácať úver
v súvislosti s uzavretím predmetnej úverovej zmluvy nemusela uzavrieť. Nevedela uviesť akú sumu
celkovo zaplatila, ale potvrdila, že banka u nej zisťovala bonitu, jej čistý mesačný príjem, ktorý v tom čase
predstavoval okolo 700 eur mesačne. Zisťovali aj jej výdavky, ktoré mala v súvislosti so záväzkami voči

D.,pričomnaichvýškusiužnepamätalaadotazovalisaajnajejvýdavkysbývaním,ktorévšakžalovaná
nemala, nakoľko bývala s rodičmi. Potvrdila aj to, že jej bol doručený list označený ako opakované
upozornenie a tiež výzva na predčasné splatenie úveru. Na ďalšom pojednávaní žalovaná uviedla, že od
novembra 2018 je už zamestnaná v spoločnosti O2 Slovakia s platom 800 eur brutto. Mesačné splátky,ktoré žiadala určiť, zvýšila na 120 eur vzhľadom na jej veľké úverové zaťaženie. Spláca totiž úver Tatra
banke a.s. okolo 66 eur mesačne. Má tiež 3 úvery Quatro a flexi pôžičku od VÚB a.s., pri ktorých sa
dohodla s inkasnou spoločnosťou na ich splácaní po 50 + 35 + 45 + 45 eur mesačne. Ďalšie 2 úvery má

od spoločnosti Home Credit, ktoré by mala splácať po 118,68 eur a 76,54 eur, v súčasnosti ich neplatí,
nakoľko podala žalobu na súd o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy.

8. Súd I. inštancie po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:
Dňa 4.11.2014 uzavreli strany formulárovú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX. Hneď na prvej

strane pod bodom 1.1 sa konštatuje, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VOP žalobcu, ako aj
Obchodné podmienky pre úvery občanom. V bode 1.2 sú uvedené prehľadne základné podmienky úveru
a to nasledovne:
Výška úveru - 10.000 eur;
Druh úveru - pôžička;
Účel úveru - bezúčelový úver/splatenie záväzkov klienta;

Úroková sadzba - fixná 9,9% p.a.;
Súbor poistenia - A;
Poplatok za poskytnutie úveru - 500 eur;
Poplatok za poistenie schopnosti splácať úver - 3,24 eur mesačne;,
Výška anuitnej splátky - 132,44 eur;

Termín splatnosti prvej splátky 5.12.2014;
Počet splátok - 120;
Periodicita a termín splatnosti splátky - mesačne, 5.deň kalendárneho mesiaca;
Splatnosť úveru - 5.11.2024;
RPMN - 11,89%, pričom bola vypočítaná za predpokladu, že úver bol vyčerpaný jednorázovo v plnej

výške, že poplatky a úroková sadzba ostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené a vychádzajúc
z nasledovných parametrov uvedených v zmluve: výška splátky, počet splátok, výška poplatku za
poskytnutie úveru;
Priemerná RPMN - 10,86%;
Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť - 16.392,80 eur;

Úrok z omeškania - 5% p.a.
Poplatok za vklad v hotovosti na úverový účet - 2,50 eur;
Poplatok za vypracovanie dodatku k zmene zmluvných podmienok na klientovu žiadosť - 40 eur;
Poplatok za upomienku - 15 eur;
Poplatok za výzvu - 30 eur;

Poplatok za potvrdenia a súhlasy k úverom vydané bankou na klientovu žiadosť - 25 eur;
Poplatok za potvrdenia o zostatku úveru - 50 eur.

V bode 2.8 zmluvy je okrem iného obsiahnuté prehlásenie žalovanej, že prevzala a oboznámila sa
pred uzatvorením tejto zmluvy s poistnou zmluvou, VPP pre poistenie schopnosti splácať úver, a že

týmto pristupuje k poistnej zmluve medzi bankou a poisťovňou a súhlasí s poistením v rozsahu súboru
uvedeného v bode 1.2 zmluvy.

9. Uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere predchádzala písomná žiadosť žalovanej o poskytnutie
úveru zo dňa 3.11.2014. V nej sa žalovaná vyjadrovala k svojim pomerom. V žiadosti je uvedené, že

je slobodná, nemá žiadne vyživované dieťa, zarába 580 eur netto mesačne, pričom zamestnaná je od
1.12.2013 a medzi jej výdavkami sú uvedené splátky úverov - 168 eur, povolené prečerpanie - 700 eur,
kreditné karty - 3300 eur a pri tzv. ostatných výdavkoch je uvedená nula.

10. V Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli žalovanej doručené,

je okrem iného uvedené, že na získanie tohto spotrebiteľského úveru sa nemusí uzatvoriť poistenie na
zabezpečenie spotrebiteľského úveru alebo ďalšia zmluva o doplnkovej službe.

11. V Obchodných podmienkach pre úvery občanom - Prima banka Slovensko a.s., ktoré sú účinné
od 30.5.2014 je pod bodom 2.2.1 sa konštatuje, že banka poskytuje úvery výlučne na základe zmluvy

o úvere uzatvorenej medzi bankou a klientom. Zo zmluvy o úvere vzniká banke záväzok poskytnúť
klientovi úver, avšak výlučne za podmienok v nej uvedených a klientovi vzniká záväzok úver splatiť a
zaplatiť úroky a ďalšie príslušenstvom.12. Úročenie je upravené pod bodom 2.4 spomínaných OP. Podľa nich klient je povinný platiť úrok
z poskytnutých peňažných prostriedkov. Úver sa úročí denne odo dňa prvého čerpania úveru do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane) zo sumy aktuálneho zostatku čerpaného úveru.

13. Ako vyplýva z prehľadu splácania, žalovaná uhrádzala splátky do 11.4.2017 a celkovo zaplatila
3.934,72 eur. Z tejto sumy na istinu bola započítaná suma 1.589,64 eur a na zmluvné úroky suma
2.251,12 eur. Zvyšok t.j. 93,96 eur bol započítaný na poistné.
14. Listom zo dňa 7.6.2017 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžných splátok 286,92 eur najneskôr

do 12.6.2017. Zároveň ju upozornil, že v opačnom prípade pristúpi k predčasnému zosplatneniu úveru.

15. Keďže žalovaná nereagovala, listom zo dňa 10.8.2017 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie
úveru a vyzval ju na úhradu celého dlhu vo výške 8774,25 eur s príslušenstvom najneskôr do 20.8.2017.

16. Podľa bodu 2.8 OP žalobcu ak klient nezaplatí akúkoľvek dlžnú čiastku podľa zmluvy ani do 3

mesiacov po jej splatnosti, môže banka vyzvať klienta na predčasné splatenie úveru. Doručením výzvy
na predčasné splatenie úveru sa istina aj príslušenstvo úveru stávajú splatnými okamžite alebo v deň
určený bankou vo výzve klientovi. Ako potvrdila vo svojej výpovedi žalovaná, oba tieto listy jej boli
doručené.

17. Žalovaná je od júla 2018 nezamestnaná a bola poberateľkou dávky v nezamestnanosti. Ako dôkaz
o tom doložila platobné príkazy na výplatu tejto dávky, ktorá v auguste 2018 činila 588,50 eur a v
septembri 2018 sumu 506,70 eur. Od 1.11.2018 je zamestnaná s platom 800 eur brutto. Pripojila tiež
zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú s Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. o poskytnutí medziúveru
vo výške 18.500 eur, pričom podľa výzvy zo dňa 2.3.2017 jej bola určená výška mesačnej splátky

215,84 eur. Ďalšiu zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru tzv. flexi pôžičku žalovaná uzatvorila s
VÚB a.s., opäť túto zmluvu založila do spisu, týka sa poskytnutého úveru vo výške 22.900 eur, pričom
posledná splátka má byť uhradená 15.11.2024, výška mesačnej splátky predstavuje 309,73 eur. Ďalšiu
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavrela žalovaná s Tatra bankou a.s., išlo o spotrebiteľský
bezúčelový úver vo výške 4.000 eur so šesťročným splácaním mesačne po 78,34 eur. Doložila tiež

zmluvu o vydaní súkromnej kreditnej karty s Tatra bankou a.s. o poskytnutí úverového rámca 3.300 eura,
tiež list Tatra banky a.s. zo dňa 26.9.2014 týkajúci sa oznámenia výšky anuitnej splátky k hypotekárnemu
úveru po priznaní nároku na štátny príspevok pre mladých, z ktorého vyplýva, že splátka bola vo výške
98,44 eur. Žalovaná má však aj ďalšie podlžnosti a to voči VÚB a.s. na základe úveru Flexi pôžička zo
dňa 9.12.2014, spotrebného úveru Quatro z marca 2015 a tiež z 5.10.2015, ako aj spotrebného úveru

Slovenská požičovňa - Quatro zo dňa 24.3.2016. Po dohode s inkasnou spoločnosťou spláca Flexi
pôžičku po 50 eur mesačne, úver Quatro z marca 2015 po 35 eur mesačne, úver Quatro z októbra 2015
po 45 eur mesačne a z 24.3.2016 taktiež po 45 eur mesačne. Dlhy má aj voči spoločnosti Home Credit,
išlo o hotovostný a revolvingový úver z marca 2015 s mesačnou splátkou 118,68 eur a tiež z 2.9.2015 s
mesačnou splátkou 76,54 eur, pričom v súčasnosti sa riešia zrážky zo mzdy, ktoré boli uložené a čaká

sa za vyjadrením. Pripojila doklady o úhradách zo dňa 18.9.2018 v Tatra banke a.s., splátka úrokov v
omeškaní 5,21 eur, zo dňa 14.9.2018 o poistení splátok vo výške 3,16 eur, zo dňa 16.7.2018 o zaplatení
215,84 eur Prvej slovenskej sporiteľni, ako aj o úhradách zo dňa 19.9.2018 vo výške 45 eur, 35 eur a
45 eur, o platbách za kreditnú kartu zo dňa 1.9.2018 vo výške 66 eur, zo dňa 6.9.2018 vo výške 200
eur a o úhrade sumy 50 eur dňa 30.8.2018.

18. V danom prípade súd súhlasí so žalobcom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi
stranami má všetky potrebné zákonné náležitosti a to vrátane ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného
zákona, vo vzťahu ku ktorému súd uvádza, že skutočne nie je potrebné pri spotrebiteľskom úvere
rozlíšiť splátku na istinu, úrok a poplatky, nakoľko k tomuto záveru dospel Najvyšší súd SR už v troch

rozhodnutiach 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018 a 4Cdo/211/2017 z
23.4.2018.
19. Súd mal tiež za preukázané aj to, že žalovaná nemusela uzatvoriť poistenie na zabezpečenie úveru
a preto dohodnuté poistné nemuselo byť započítané do výšky RPMN, ktorá tak bola stanovená správne.
Nebolo zistené ani to, že by žalobca nepristupoval s odbornou starostlivosťou pri uzavretí predmetnej

úverovej zmluvy v súvislosti so zisťovaním bonity žalovanej. Tá sama podpísala žiadosť, v ktorej uviedla
údaje o svojej finančnej situácii a potvrdila ich vo svojej výpovedi. Nebol teda daný žiadny dôvod pre
záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z.20. Splácanie je upravené v bode 2.5 OP žalobcu pre úvery občanom. Istina úveru sa spláca anuitným
spôsobom. Anuitné splácanie je konkretizované v bode 2.5.3 a znamená, že úver je splácaný v
pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a

skladá sa z častí splátky istiny a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny
a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok
úveru aj so zvyšným príslušenstvom.

21. V súlade s dohodnutým spôsobom splácania boli na istinu započítané úhrady žalovanej vo výške

1589,64 eur, zostatok istiny teda činí 8.410,36 eur, čo je rozdiel úveru 10.000 a sumy 1.589,64 eur. Nárok
na zaplatenie istiny úveru bol teda uplatnený dôvodne.

22. K zosplatneniu úveru došlo dňa 10.8.2017. K žalobe bol pripojený výpočet zmluvných úrokov, ktoré
boli dohodnuté vo výške 9,90% p.a.

23. Za obdobie od 5.12.2014 do 10.8.2017 kapitalizovaný úrok predstavoval 2544,95 eur a keďže z
úhrad žalovanej bola na neho započítaná suma 2.251,12 eur, zostatok činí 293,83 eur, preto aj v tejto
časti je žaloba dôvodná.

24. Podobne k žalobe bola doložená aj tabuľka obsahujúca výpočet úrokov z omeškania z jednotlivých

omeškaných splátok za obdobie od 6.10.2015 do 10.8.2017 počítaných s úrokovou sadzbou 5% ročne.
Úrok z omeškania bol vyčíslený na 4,02 eur a keďže z úhrad žalovanej bola na tento sankčný úrok
započítaná suma 0,44 eur, dlžný kapitalizovaný úrok z omeškania predstavuje 3,58 eur. Aj táto žaloba
je teda opodstatnená.

25. Pokiaľ ide o zmluvné úroky, súd poukazuje na to, že predstavujú odmenu za požičanie peňazí a
úroky z omeškania zase sú sankciou za porušenie povinnosti -nedodržanie doby splatnosti. Zatiaľ čo
povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvné úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z
omeškaniavyplývazozákonaakodôsledokomeškaniasosplnenímdlhu.Ajkeďdlžníkniejevomeškaní
s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať zmluvné úroky a úroky z omeškania môže žiadať pri omeškaní

dlžníka aj pri bezodplatnej pôžičke. Oba úroky môžu byť teda požadované veriteľom vedľa seba bez
ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
33Cdo/1401/2014 zo dňa 24.7.2014).

26. Súd zastáva názor, že splatnosťou úveru nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky a zaplatiť úroky. Menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť
splniť. Povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver nie je novou
povinnosťou, ktorú by dlžník predtým nemal. S názorom, podľa ktorého má dlžník platiť úroky za úver
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov sa stotožňuje i odborná literatúra. V tejto súvislosti
súd poukazuje aj na § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý upravuje možnosť splatiť spotrebiteľský

úver pred lehotou splatnosti, pričom vyslovene v tomto ustanovení sa uvádza, že v takom prípade je
spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského
úveru do jeho splatenia. Navyše bolo by v rozpore s dobrými mravmi požadovať od dlžníka, ktorý neplní
svoje zmluvné a zákonné povinnosti menej ako od dlžníka, ktorý si ich plní. Ide o prípady predčasného
zosplatnenia úveru vzhľadom na to, že podľa niektorých názorov nárok na zmluvný úrok je len do doby

zosplatnenia úveru.

27. Súd I. inštancie považoval za rozhodujúce zmluvné dojednanie strán ohľadom platenia zmluvných
úrokov a v tejto súvislosti zdôraznil, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, tak ako sa to konštatuje
v jej bode 1.1, sú aj OP žalobcu. V nich v bode 2.4 je jasne uvedené, že úver sa úročí až do dňa

splatenia úveru. Súd preto vyhovel žalobe aj v časti priznania zmluvného úroku po zosplatnení a to až
do zaplatenia istiny úveru.

28. K zosplatneniu úveru došlo v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka.

29. Napokon súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru
a to s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.30. Žaloba bola zamietnutá len ohľadom nároku na priznanie úrokov z omeškania z kapitalizovaných
zmluvných úrokov, čo súd považoval za neprípustné. V celom rozsahu pritom si osvojil závery z
početných rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR pri totožnej právnej úprave § 121 ods. 3 Občianskeho

zákonníka (29ICdo/31/2012 zo dňa 29.11.2012, 35Odo/101/2002 uverejnený pod Rc/5/2006,
29Odo/689/2006 zo dňa 30.8.2006), ale aj mnoho ďalších. Ide o zákaz tzv. anatocizmu.

31. 45. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V spomínanom rozhodnutí

Rc/5/2006 je poukázané na to, že peňažný záväzkový vzťah je hlavný alebo vedľajší. Vedľajším
záväzkovým vzťahom je úrokový právny vzťah, ktorý vzniká iba vtedy, ak medzi účastníkmi existuje
peňažnýzáväzkovýprávnyvzťahhlavný.Úrokovýmzáväzkovýmprávnymvzťahomjezáväzok(zmluvný
alebo zákonný) zaplatiť veriteľovi určitú pomernú časť (spravidla určenú percentuálnou sadzbou)
peňažného hlavného záväzku. Občiansky zákonník a tiež Obchodný zákonník rozoznáva úroky a úroky
z omeškania. Úroky z omeškania majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku.

Omeškanímtedanastávazozákonazmenaobsahuprávnehopomeru(tým,ževedľatrvajúcejpovinnosti
splniť záväzok vznikajú i nové práva a povinnosti) bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil. Tým,
že dlžník nesplatí včas úroky z istiny, dlžník sa dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do
omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník nezakotvujú
majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.

32. Súd napokon nepriznal ani nárok na poplatky za poistenie vo výške 6,48 eur, nakoľko ohľadom
nich žalobca si nesplnil ani len povinnosť tvrdenia, keďže v žalobe uviedol len to, že uvedené poplatky
predstavujú súčet omeškaných poplatkov za poistenie, ktoré mala žalovaná hradiť mesačne v zmysle
bodu 1.2 zmluvy. Neuviedol však za aké obdobie, teda konkrétne za aké mesiace tento poplatok

uplatňuje a nevyplýva to ani z doložených listinných dôkazov.

33. V danom prípade súd zohľadnil aktuálnu zlú sociálnu situáciu žalovanej, ktorá momentálne je síce už
zamestnaná, ale má vysoké výdavky v dôsledku jej neúmerného úverového zaťaženia. V záujme toho,
aby nedošlo k ohrozeniu jej živobytia a po zohľadnení skutočností, že žalobca je bankovou inštitúciou,

ktorá neutrpí žiadnu ujmu povolením mesačných splátok žalovanej, navyše výška povolenej splátky
takmerdosahujevýškusplátkydohodnutejvzmluve,súdspoužitím§232ods.3,4CSPpovolilžalovanej
mesačné splátky tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.,

nakoľko žalobca bol neúspešný len v nepatrnej časti. Súd mu preto priznal nárok na plnú náhradu
trov konania, pretože nezistil dôvod pre aplikáciu § 257 C.s.p., ktorý možno použiť len výnimočne.
Nebolo možné neprihliadnuť aj na ľahkovážne správanie sa žalovanej, ktorá napriek tomu, že bola
zamestnaná v bankovom sektore a má vysokoškolské vzdelanie sa neúmerne zaťažila úvermi až tak,
že ich nebola schopná splácať. Bolo by preto nespravodlivé, aby žalobcovi za týchto okolností nebola

priznaná náhrada trov konania.

35. Voči výroku o zamietnutí prevyšujúcej časti a proti priznaniu možnosti splácať dlžnú sumu v
pravidelných mesačných splátkach podal žalobca odvolanie včas. Odvolanie právne odôvodnil ust.
§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal na rozhodnutia

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/542/2016-59 zo dňa 13.6.2017, 43Co/19/2017-103 zo dňa
29.11.2017,16Co/111/2017-82zodňa22.3.2018,KrajskéhosúduvNitreč.k.25Co/219/2017-104zodňa
13.12.2017, 12Co/116/2017 zo dňa 19.6.2018, Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/270/2017 zo dňa
31.5.2018, Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19Co/143/2017-60 zo dňa 19.4.2018, z odôvodnenia ktorých
vyplýva, že ak došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, stala sa splatnou ku dňu vyhlásenia tejto

splatnosti nielen istina, ale aj kapitalizované úroky z úveru. V prípade, ak ich žalovaný dlžník neuhradí,
dostáva sa aj s touto sumou do omeškania, v dôsledku čoho postihuje dlžníka sankcia za nedodržanú
lehotu splatnosti v podobe úrokov z omeškania. V prípade, ak veriteľ tieto úroky z omeškania si uplatní
v zákonnej výške, má na ich zaplatenie nárok.

36.Kpriznaniumožnostiplatiťdlžnúsumuvmesačnýchsplátkachvovýške120,-euržalobcauviedol,že
súdnedostatočnezistilskutkovýstavtýkajúcisamožnostižalovanejuhradiťdlžnúpohľadávku.Poukázal
na rozhodovaciu prax iných senátov všeobecných súdov SR, ktoré vyslovili odlišný právny názor od
súdu prvej inštancie v tejto veci ohľadne spotrebiteľských zmlúv a následne uviedol rozsudky krajskýchsúdov. Z odôvodnenia rozsudku podľa odvolateľa však nevyplýva, že by žalovaná na preukázanie
svojich tvrdení predložila akýkoľvek písomný dôkaz. Uviedol, že oprávnenie súdu priznať plnenie v
splátkach je výnimočné oprávnenie a každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu dlžníka,

ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv veriteľa. Ten totiž má vždy
zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z
tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu veriteľa a zákonných záruk
na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená výhoda povinného musí byť podložená
zistením všetkých potrebných skutočnosti, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom

na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (R
87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanej, ktorej platobnú povinnosť určil, priznať výhoda
splátok, bude najmä - osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť
žalovanej v konaní, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovanou, možnosť žalobcu domáhať sa
plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k
zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa, ...

V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch strán sporu v smere faktického
popretia právoplatne priznaných práv či možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu
(rozsudok NS SR 7Cdo/116/2012 z 18.3.2013). Žalobca má za to, že výška priznanej splátky je
neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do
takej miery (6 rokov), že sa tým poprel samotný účel súdneho konania. Takéto rozhodnutie nevedie

k odstráneniu právnej neistoty. Takýto stav poškodí nielen žalobcu, ale aj samotnú žalovanú, ktorej
bude narastať príslušenstvo. Priznaním splátok vo výške 120 eur súd priznal žalovanej splácať úver
v nižšej výške, než v akej mal hradiť úver v zmysle zmluvy (132, 44 eur). Namiesto určitej sankcie
za to, že si žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti, bola teda touto formou za porušenie zmluvy
„odmenená".Priznanímsplátokpo120eurmesačnežalovanázískalamožnosťsplácaťúver,prisplácaní

ktorého porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy, v sume menšej než mala pôvodnú splátku.
Takétorozhodnutiesúdubybolomotivácioupreklientovbanky,abyporušovalisvojezmluvnépovinnosti,
pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú nižšiu splátku, a teda výhodnejšie postavenie
ako pôvodne zmluvne dohodnuté. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností,
nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom.

Vzhľadom na čas od podania žaloby na súd mala žalovaná možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh
uhrádzať a tým preukázať, že mohla priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej takej výške, ktorá by
bola primeraná jej finančným možnostiam. Žalovaná tak neuskutočnila a počas celého súdneho konania
neuskutočnila ani jednu úhradu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie zmenil
a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych
poplatkov.

37. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

38. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

39. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

40. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza
nasledovné:

41.Podľaustanovenia§52odsek1ObčianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniaZmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

42. Podľa ustanovenia § § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky,

úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

43. Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.

44. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru v tom smere, že
uzatvorená úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovanej ako dlžníka
z úverovej zmluvy a že je namieste aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj
Zákon o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť Zákona o

spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na
všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

45. K odvolacej námietke pokiaľ ide o úroky z omeškania zo zmluvných úrokov odvolací súd sa
stotožňuje s právnym názorom súdu I. inštancie a v tomto smere poukazuje na právny názor vyslovený
Najvyšším súdom Českej republiky v rozsudku so sp. zn. 35Odo/101/2002 zo dňa 24.03.2004, ktorý pre
blízkosť vtedajšej právnej úpravy nie je dôvod nezohľadniť. Podľa tohto rozsudku peňažný záväzkový

právny vzťah môže byť buď vzťahom hlavným alebo vedľajším. Hlavným záväzkovým právnym vzťahom
je peňažný záväzkový právny vzťah vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu určitej čiastky
peňazí. Vedľajším peňažným záväzkovým právnym vzťahom je záväzkový právny vzťah úrokový, ktorý
vzniká iba vtedy, ak medzi účastníkmi existuje peňažný záväzkový právny vzťah hlavný. Splnením
hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká aj akcesorický záväzok úrokový,

pretrváva iba povinnosť uhradiť už dospelé úroky. Tým, že včas nezaplatí úroky z istiny, sa dlžník
dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Právo
požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania zo zmluvných úrokov ) potom
veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak
povedané, ani Obchodný ani Občiansky zákonník nezakotvujú majetkovú sankciu pre prípad omeškania

s plnením príslušenstva pohľadávky. Nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky nemôže plynúť
ani z dikcie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takýto úsudok by totiž bez väzby na § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka viedol k záveru, že príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky,
ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Branie úrokov z úrokov bolo zapovedané už podľa
tradícií rímskeho práva. Citované rozhodnutie v súlade so závermi uvedenými aj rozsudku Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 29 Odo 689/2006, pričom ide o závery, z ktorých rozhodovacia prax súdov CR
konštantne vychádza (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 601/2008 zo dňa 08.06.2011,
rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 31 Cdo 2036/2009 zo dňa 17.08.2011. Tvrdenie, že by výklad smerujúci k zákazu anatocizmu
podľa platného práva bol neústavný vyvrátil Ústavný súd ČR v uznesení so sp. zn. I. ÚS 1893/08

zo dňa 13.11.2008. V kontexte uvedeného, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že
úroky z omeškania nie je možné priznať aj z úrokov, pretože by tak súd priznal príslušenstvo (úroky z
omeškania) z príslušenstva (úrokov), čo je, ako odvolací súd uviedol už vyššie, v rozpore s § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka a v právnej teórii sa takýto postup označuje ako tzv. anatocizmus. V zmysleuvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky.
Teda zákon rozlišuje medzi pohľadávkou a úrokmi, resp. úrokmi z omeškania, ktoré sú zahrnuté v
rámci jej príslušenstva. Uplatnenie si príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania) z príslušenstva

pohľadávky, ktorými riadne úroky sú, zákon nepredpokladá. Pojmu plnenie použitom v ustanovení
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá pojem pohľadávka.
Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a

sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

46. Ak odvolateľ poukazuje vo svojom odvolaní na názor vyslovený v inom rozhodnutí krajského súdu,
odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nie je názor vyslovený v inom rozhodnutí záväzný. Pritom
bolo potrebné prikloniť sa k názoru vyslovenému vyššou inštitúciou, a to Najvyšším súdom tak, ako to
je uvedené vyššie.

47. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

48. K odvolacej námietke žalobcu o nemožnosti uloženia splácať dlh v splátkach treba uviesť, že

ustanovenie § 232 ods. 3 veta druhá C.s.p. umožňuje predĺžiť lehotu určenú na plnenie, a to bez
výslovného obmedzenia. Výkladom a maiori ad minus odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ je možné
stanoviť lehotu splatnosti fakticky v neobmedzenom rozsahu, potom nemôže byť v rozpore s právnou
úpravou, ak tento rozsah súd prispôsobí potrebám žalobcu i žalovaného tak, že umožní dlh splácať v
pravidelných mesačných splátkach.

49. Na základe ustálenej súdnej praxe je pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri
určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať z konkrétnych okolností
prípadu. Súd musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného
plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po

uplynutí ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým,
aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a
podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane
nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Konajúci súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby

jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej
neistoty medzi sporovými stranami. Postup súdu I. inštancie reflektoval zmysel ustanovenia § 232 ods.
3 C.s.p. a odvolací súd nevidel dôvod jeho záver o umožnení žalovanej splácať dlh v pravidelných
mesačných splátkach modifikovať.
50. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že zmluvy o úvere, o ktorú sa jedná aj v

danom prípade, fyzické osoby ako dlžníci uzatvárajú v značnej časti prípadov pre nepriaznivú finančnú
situáciu.

51.Námietkažalobcu,žežalovanánapreukázaniesvojichtvrdeníomajetkovýchpomerochnepredložila
akýkoľvek písomný dôkaz je bez právneho významu. Z obsahu súdneho spisu č.l. 99-126 vyplýva, že

žalovaná predložila prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch a súd I. inštancie sa týmito predloženými
dôkazmi zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 5 a v bode 17 napadnutého rozsudku.

52. Podľa odvolacieho súdu slabšia strana, ktorou žalovaná ako spotrebiteľ nesporne je, si zaslúži
ochranu, keď sa objektívne ocitla v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia bolo pre neho devastujúce. Napokon súd pripomína, že ak sa žalovaná omešká s úhradou
čo i len jednej splátky (nezaplatí ju včas alebo v plnej výške), bude dlh splatný naraz v celom rozsahu.
Súd zároveň poukazuje na to, že povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi
ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach
nezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu ako bankovej spoločnosti, ktorej klienti

bežne splácajú dlh v splátkach. Súd I. inštancie priznal možnosť splácať v splátkach vo výške 120,- eur,
pričom výška anuitnej splátky dohodnutej v zmluve o úvere bola 132,44 eur. Priznaním takejto výšky
splátky súd I. inštancie nezasiahol neprimeraným spôsobom do práv žalobcu.53. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za
svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

54. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle
ustanovenia § 387 C.s.p. v jeho napadnutom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny.

55. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

56. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).