Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. jún 2020

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 13Csp/719/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519208386
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2020:7519208386.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: Všeobecná úverová

banka, a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Gallo, s.r.o. so sídlom v Martine, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanej:
A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XXX/XX, o zaplatenie 2.722,88 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 20.02.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.722,88
€ spolu s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding,
a.s., ktorá uzatvorila dňa 16.12.2013 so žalovanou Zmluvu o pôžičke evidenčné č. XXXXXXX (ďalej
len ,,zmluva“) vo výške 5.000,- €, ktorú mala žalovaná splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach
po 155,94 € a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 9.356,40 €. Vzhľadom na to, že žalovaná
porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j.
v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.03.2017 listom - predžalobná upomienka,

vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého
úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa
19.05.2017 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom z dňa 24.05.2017 - „Oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Žalovaná
celkovo uhradila sumu 6.073,28 € pred podaním žaloby. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby
tak predstavuje sumu 2.722,88 € s príslušenstvom.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že pôžičku si skutočne vzala, avšak ju aj vrátila a to dňa
17.07.2014 - sumu 5.119,52 €. Žiadala aj potvrdenie o zaplatení, avšak bezúspešne. Asi pred rokom a
pol jej volali z Bratislavy s tým, že aby splácala pôžičku aspoň po 15,- € mesačne, keďže je stále dlžná
2.700,- €. Nerozumie, prečo ešte musí platiť, keď už úver splatila. Trpí zdravotnými problémami.

4. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 01.06.2020, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny
zástupca,ktorísvojuneprítomnosťnapojednávaníospravedlniliažiadalipojednávaťvichneprítomnosti.

Dostavila sa žalovaná. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
Žalovaná na pojednávaní plačlivo uviedla, že zmluvu uzavrela kvôli tomu, že mala chorého manžela,
ktorý bol onkologický pacient a potreboval transplantáciu pečene. Bohužiaľ však zomrel, a ona túto
pôžičkusplatila,pretoodmietaplatiťúroky.Malazato,žepôžičkajesplatenáaakodôkazsúdupredložilapotvrdenie o zrealizovaní úhrady. Mala tak zato, že táto pôžička je uzavretá. Neskôr jej ale volali z
Bratislavy, že má stále dlh na pôžičke vo výške žalovanej sumy a požiadali ju nech spláca pôžičku v
splátkach, inak ju dajú na súd. Platila po 15,- € mesačne, ale už odmieta platiť, lebo je toho názoru, že

ak už pôžičku vrátila, úroky nemá platiť.

5. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

6. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., uzatvoril dňa 16.12.2013

so žalovanou Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky (ďalej len ,,zmluva“) vo výške 5.000,- €. Žalovaná sa
ju zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach po 155,94 €. Celková čiastka bola 9.356,40 €. RPMN (X)
32%, priemerná hodnota RPMN: 21,09%. Fixná ročná úroková sadzba 32%. Termín konečnej splatnosti
(mesiac/rok) 12/2018. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a
poplatky. Žalovaná si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnila, preto žalobca vyhlásil dňa
19.05.2017 úver za predčasne splatný. Žalobca si tak uplatňuje sumu 2.722,88 € spolu s úrokom z

omeškania a náhradu trov konania.

7. Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná uhradila sumu 6.073,28 €.

8. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon

o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa ust. § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

11. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

12. Podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

13. Podľa ust. § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých

peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

15. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanej
nároky vzniknuté z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.12.2013 (ďalej len „zmluva“).Podľa výpisu z obchodného registra, právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s., mal v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, je teda dodávateľom a
veriteľom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ako aj

v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania.
Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ak ide potom o
vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský, ktorý sa riadi ustanoveniami Obč. zák. a
zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda

zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené žalobcom bez
účastidruhejstrany,tedaspotrebiteľa,prevopredneurčenýširokýokruhspotrebiteľov,pričomspotrebiteľ
nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru,
prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami,
v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k
záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy uzavretej dňa

16.12.2013jevzťahomobčianskoprávnymanapredmetnúzmluvusahľadíakonatypovúspotrebiteľskú
zmluvu podľa Obč. zák. a zákona č. 129/2010 Z. z.

16. Súd sa pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou odplaty, t. j. výškou dohodnutého
úroku z úveru), ktorý činil za obdobie 60 mesiacov pri sume 5.000,- € - 32 % ročne, takáto výška

je uvedená v zmluve. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba
prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný
úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (Rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 57/2005
z 1.7.2010). Občiansky zákonník (Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy) výslovne nestanovia,
do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, z čoho vyplýva, že sú predmetom

voľného zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami, čo však neznamená, že by sa na túto
dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky,
dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným
pravidlámsprávaniaavzájomnýmvzťahommedziľuďmiamravnýmprincípomspoločenskéhoporiadku,

a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa
pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou
odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť
obvyklým spôsobom.

17. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska, v roku 2013 v decembri (v čase
uzavretia zmluvy) priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri
domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých od 1 do 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 11,02%
p. a. Z toho je zrejmé, že výška úrokov v danom prípade nesmela prevýšiť 2-násobok 11,02% ročne,
teda 22,04%. Dojednaná výška úrokov u tohto úveru však bola 32% ročne. Je síce pravdou, že vo

veciach tzv. nebankových subjektov (právny predchodca žalobcu) sa dajú vo všeobecnosti akceptovať
vyššie úroky vzhľadom na vyššiu mieru rizika, rozhodne však nie o viac ako 100 % oproti priemeru bánk,
pričom v každom jednotlivom prípade sa musia zohľadniť osobitosti daného prípadu.

18. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že dohoda o úroku je v zmysle ust. § 39 Obč. zák. v rozpore s

dobrými mravmi a zároveň v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 Obč. zák.). Súd v tejto súvislosti poukazuje
aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009,
podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri
peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná
výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v

súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ V zmysle
vyššie uvedeného, súd konštatuje, že v danom prípade odplata (úrok z úveru) prevyšovala najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a to viac ako dvojnásobne, preto je
dohoda o úrokoch neplatná a z tohto dôvodu súd považoval celý úver za bezúročný.19. Čo sa týka otázky, z čoho treba vychádzať pri určovaní odplaty na zmluvy uzavreté do 31.05.2014
súd zastáva názor, že zákonodarca jasne vyjadril svoj zámer, z čoho treba vychádzať pri výške odplaty
pred novelou Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z a implementácie § 1a ods. 1 do platnosti. Súd poukazuje

na prechodné ust. § 10d ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z k úpravám platným od 01.06.2014,
v zmysle ktorého ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji
2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle
požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 3 za úvery alebo pôžičky v čase
uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá

nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom
sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka
predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň v zmysle ust. § 1 ods. 4 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. platného od 01.09.2014 na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa
§ 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných
bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného

predpisunaposledyvčasepredchádzajúcomuzavretiuspotrebiteľskejzmluvy.Prváštatistikapriemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bola zverejnená až za 2. štvrťrok 2014 a pred týmto obdobím
bola zverejňovaná len štatistika súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi (bankový aj nebankový sektor spolu), teda nie je to tá istá štatistika, na akú odkazuje

Nariadenie v § 1 ods. 4.

20. Pri porovnaní výšky odplaty a jej stropu na zmluvy uzavreté pred 01.06.2014 by preto výklad,
že celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom (pri tomto výklade by teda bolo potrebné vychádzať

zo štatistiky súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi),
bol v neprospech spotrebiteľa. Pre porovnanie (ak by sme vychádzali zo štatistiky podľa RPMN, strop
odplaty v prejednávanej veci by bol 41,08% - 20,54% x2, naproti tomu ak vychádzame z úrokových mier,
strop odplaty je 22,04% - 11,02% x2). Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že na spotrebiteľské
zmluvy uzavreté pred 01.06.2014 pri výške odplaty je potrebné vychádzať z úrokových mier a nie z

RPMN.

21. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/416/2018
zo dňa 28.11.2019, v zmysle ktorého pri spotrebiteľských zmluvách a určovaní výšky odplaty podľa §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného do 1.9.2014, s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009 a sp. zn 1Cdo 57/2005 z 1.7.2010,
je potrebné vychádzať z výšky dvojnásobku úrokových mier platných v čase uzavretia zmluvy (bod 19
uvedeného rozhodnutia).

22. Súd zároveň s poukazom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka skúmal ex offo, či právo zo

spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si uplatňuje veriteľ v danom prípade, nie je premlčané a má za to, že nie je.

23. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej úver v celkovej sume istiny 5.000,- €. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 6.073,28 €.
Vzhľadom na to, že súd s poukazom na vyššie uvedené, považuje takto poskytnutý úver za bezúročný

a žalovaná uhradila viac, ako jej právny predchodca žalobcu poskytol, súd žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietol.

24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

25. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov konania. Úspešnej žalovanej však
žiadne trovy nevznikli, preto súd stranám náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň nevidel priestor
pre aplikáciu ust. § 257 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).