Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113203644
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5113203644.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. G.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, X., proti žalovanému: Mgr. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/
X, Z., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Štefan Bucha, advokát so sídlom B.. M. R. P. č. X, Z., o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 2C/39/2013-253 zo dňa 21. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni istinu vo
výške 752,85 eur a úrokom z omeškania vo výške 9% s účinnosťou odo dňa právoplatnosti osvedčenia
o dedičstve, t.j. od 26.03.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,75%. Súd žalobu žalobkyne
na vydanie alternatívneho rozsudku odmietol.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia istiny vo výške 7.817,84 eur spolu s
príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobca bol účastníkom dedičského konania po svojej

matke, nebohej T. T., rod. Y., zosnulej XX.XX.XXXX. Takmer všetko dedičstvo po nebohej pripadlo
žalovanému. Tento však úmyselným konaním proti dobrým mravom do dedičského konania nenahlásil
dlh zosnulej voči žalobkyni v sume 7.817,84 eur. Na základe rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č.k. 4C/842/01, resp. súdu druhej inštancie v Banskej Bystrici jej táto pohľadávka bola priznaná. Ona
ako žalobkyňa nebola o dedičskom konaní informovaná napriek tomu, že menovaný sa tohto vyššie
uvedeného súdneho konania zúčastnil ako svedok, ako aj jeho brat Y. T.. Teda žalovaný a jeho brat
si museli byť vedomí, že ich nebohá matka mala dlh voči žalobkyni. V priebehu rokov 2011 a 2012

sa žalovaný všetkého dedičstva zbavil, ale záväzok, ktorý mal byť predmetom dedičského konania po
nebohej T. T. voči nej, ani čiastočne neuhradil, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Ďalej dôvodila,
že si bol dobre vedomý, že jeho nebohá matka dlhuje žalobkyni vyššie uvedenú sumu, čo vyplýva aj z
rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 4C/842/01. Na tomto mieste je potrebné podotknúť,
že v tejto veci už raz súd rozhodoval, a to rozsudkom tamojšieho súdu 2C/39/2013-53 dňa 17.02.2014.
Vtedy žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.817,84 eur s príslušenstvom. Druhý
krát rozhodol rozsudkom 2C/39/2013-163 zo dňa 22.05.2017, kedy žalobcovi priznal istinu vo výške

752,85 eur s príslušenstvom. V poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil súd druhej inštancie
uznesením č.k. 5Co/6/2018 -197 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z uznesenia súdu druhej inštancie
vyplýva, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s dôvodmi vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd
prvého stupňa neodôvodnil, na základe akých úvah dospel k záveru o bezdôvodnom obohatení. Navyšenapadnutýrozsudokneodôvodnilspôsobomvyplývajúcimz220ods.2CSP.Uvedenéskutočnostipotom
viedli súd druhej inštancie k tomu, že rozsudok zrušil. Okresný súd zistil, že v tomto konkrétnom prípade
žalovaný osvedčením o dedičstve získal finančné prostriedky vo výške 752,85 eur po nebohej T. T.. V

rozhodujúcom čase pri vydávaní osvedčenia si však bol dobre vedomý, že jeho nebohá matka dĺžila
finančné prostriedky žalobkyni na základe už viackrát spomínaných rozhodnutí Okresného súdu v Žiari
nad Hronom a Banská Bystrica. Nebohá matka žalovaného na základe právoplatného rozsudku mala
plniť a uhradiť pohľadávku v zmysle rozhodnutia do 15 dní odo dňa právoplatnosti. To znamená posledný
deň tejto lehoty bol 7.august 2007. Svoju povinnosť si však nesplnila a dňa XX.XX.XXXX zomrela. Aj

sám žalovaný v tomto konaní priznal, že v spore 4C/842/01 vystupoval v pozícii svedka. Súd nemohol
uveriť obrane žalovaného, že po tom ako vypovedal ako svedok v konaní pred Okresným súdom v Žiari
nad Hornom, sa už viackrát neinformoval u svojho brata, resp. mamy, ako dopadol spor z titulu, že bola
žalobkyňa pohryzená psom jeho nebohej mamy. Určitý čas s ňou žil v spoločnej domácnosti a súd neverí
tomu, že by sa nerozprávali aj o takých veľmi závažných a dôležitých veciach, ako je pojednávanie na
Okresnom súde v Žiari nad Hronom. Bezdôvodné obohatenie teda vzniklo na strane žalovaného a to

tým, že doterajší jeho majetok sa rozmnožil o nové majetkové hodnoty. Právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným vznikol prakticky vydaním osvedčenia o dedičstve. Aj z tohto nepochybne vyplynulo, že
matka žalovaného okrem aktív má aj pasíva, t.j. pohľadávku v Štátnej pokladnici, v tom čase Justičnej
pokladnici pod VS: 6840043608, VS: 6820043508 vo výške 305,15 eur, resp. 20,67 eur. Dedič však
zodpovedá za pasíva dedičstva len do výšky nadobudnutého dedičstva. Čo sa týka samotného konania

o vydaní osvedčenia o dedičstve 30D/1123/2008 je pravdou, že veriteľ nie je účastníkom dedičského
konania a uznesenie o všeobecnej cene a čistej hodnote dedičstva a následne uznesenie o dedičstve
mu nebránia, aby sa domáhal svojho práva žalobou a v súdnom konaní namietal správnosť súpisu
poručiteľovho majetku včítanie ceny tohto majetku. Pokým teda žalobkyňa namietala cenu dedičstva,
mohla sa žalobou domáhať na súde, resp. namietať správnosť súpisu a cenu majetku. Toto však

neurobila. Čo sa týka námietok žalovaného, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté, a to rozsudkom
Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.k. 4C/842/2001, resp. Krajským súdom v B.B. a tunajší súd už
nemôže opätovne rozhodovať o vydaní bezdôvodného obohatenia, tak k tomuto okresný súd uviedol, že
v pôvodnom konaní skutočne bola žalovanej priznaná finančná náhrada v celkovej výške 7.817,84 eur.
O jej nárokoch teda právoplatne rozhodol súd. Rozhodnutie krajského súdu 12Co/323/2006 nadobudlo

právoplatnosť v merite veci dňom 8.8.2007. V spomínanom konaní rozhodoval súd v zmysle § 420 ods.
1 Obč. zákonníka., t.j. zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. V spore, ktorý
je vedený na tomzo súde, sa nejedná o zodpovednosť za škodu, ale o bezdôvodné obohatenia. To
znamená,žesanejednáoužprávoplatnerozhodnutúvec(resiudicata).Čosatýkanámietokžalovaného
ohľadom premlčania nároku, už to súd spomínal, že rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici nadobudol právoplatnosť dňom 8.8.2007 v
merite veci. Žalovaný dôvodil, že pokým sa jedná o bezdôvodné obohatenie, je treba vychádzať z ust.
§ 107 Obč. zákonníka, kde je premlčacia doba trojročná. Žalobný návrh bol podaný na tamojší súd
dňa 4.2.2013. Z tohto dôvodu nemohol prijať okresný súd argumentáciu žalovaného, že pohľadávka je
premlčaná (právoplatnosť 8.8.2007). Je nepochybné, že či už nebohá matka žalovaného ako aj žalovaný

sa dostali s plnením svojho peňažného dlhu do omeškania. Preto žiadala tento úrok od právoplatnosti
osvedčenia o dedičstva s čím sa súd stotožnil a priznal jej úrok odo dňa právoplatnosti osvedčenia
o dedičstve, t.j. od 26.3.2009. V tomto konkrétnom prípade mala žalobkyňa len čiastočný úspech.
Aj z uznesenia Krajského súdu v Žiline 5Co/6/2018 vyplynulo, čím sa tunajší súd úplne stotožňuje,
že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 7.817,85 eur a tunajším súdom jej bola priznaná suma

752,85 eur. Žalobkyňa mala úspech v rozsahu 9,62%, neúspech v rozsahu 90,37%, čo je zároveň
úspech žalovaného. Čistý úspech žalovaného následne predstavoval výšku 80,75% (90,37% - 9,62%).
V takomto rozsahu vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania.

2.Protirozsudkuokresnéhosúdupodalžalovanýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvzákonom

stanovenej lehote odvolanie proti výrokom I. a II. rozsudku. Z procesného hľadiska poukazuje na to, že
vo výroku I. napadnutého rozsudku súd neuviedol, že ide o úrok z omeškania ročne z priznanej istiny
vo výške 752,85 eur. Vo výroku napadnutého rozsudku Okresný súd nerozhodol o celom uplatnenom
nároku žalobkyne vo výške 7817,84 eur i napriek tomu, že ho na tento nedostatok upozornil Krajský
súd v Žiline v zrušujúcom uznesení zo dňa 30.04.2018, sp. zn. 5Co/6/2018-197 a to na strane 6

bode. 14. Čo sa týka rozhodnutia vo veci samej, súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny vo výške
752,85 eur z právneho dôvodu bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti opätovne poukazuje na
už uvedené zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.04.2018, sp. zn. 5Co/6/2018-197,
kde je v bode 11. Ako je zrejmé, žalobca nadobudol dedičstvom majetok vo výške 752,85 eur a topodľa príslušných ustanovení upravujúcich konanie o dedičstve a takto získaný majetok nemožno
podriadiť pod žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia vyplývajúcich z ustanovenia §
451 ods. 2 OZ. Po zmene návrhu žalobkyne došlo k tomu, že okresný súd uznesením zo dňa 6.3.2017

vyzval žalobkyňu na úpravu žalovaného návrhu, nakoľko na pojednávaní nevedela upresniť, z akého
dôvodu ide v danej veci o neoprávnený majetkový prospech. Žalobkyňa sa na uvedenú výzvu súdu
vyjadrila v tom zmysle, že žalovaný návrh uplatňuje podľa §424 OZ - zodpovednosť za škodu spôsobenú
úmyselným konaním proti dobrým mravom a podľa §451 ods. 1 OZ - kto sa na úkor iného obohatí, musí
obohatenie vydať. Okresný súd Žilina sa s touto zmenou návrhu žalobkyne procesne nevysporiadal a

nerozhodoloprípustnostialebozamietnutítohtonávrhužalobkyne,čopovažujezaprocesnépochybenie
okresného súdu. Rozsudok citovaného Krajského súdu Banská Bystrica (12Co/323/06) sa vzťahuje len
v ňom uvedených účastníkov konania a povinnosť zaplatiť sumu určenú súdnym rozhodnutím len na
osobu dlžníka, v tomto prípade na žalovanú T. T.. Smrťou T. T. jej dlh nezanikol. Podľa ustanovenia
§470 OZ , za dlh poručiteľky zodpovedá dedič majetku poručiteľky, v danom prípade žalovaný Mgr.
Y. T.. Jeho zodpovednosť za dlh poručiteľky vznikla dňom právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, t. j.

dňom 26.03.2009, kedy sa stál právoplatným dedičom majetku poručiteľky. Ustanovenie §470 OZ je
zabezpečovacím opatrením slúžiacim k tomu, aby dlh veriteľa mohol byť uspokojený po smrti dlžníka
z jeho majetku, z ktorého dôvodu zákon stanovil, že za tieto dlhy poručiteľa zodpovedá dedič majetku,
bez ohľadu na to, kedy dlh vznikol, kedy sa stal splatným, z akého dôvodu dlh vznikol, ako aj bez ohľadu
na to, či dedič majetku mal o dlhu vedomosť. Podstatnou skutočnosťou pre zodpovednosť dediča za dlh

poručiteľa spočíva v tom, že dlh v čase jeho smrti existoval. Záväzkový právny vzťah medzi veriteľom
dlžníka a dedičom zodpovedným za tento dlh vznikol dňa 26.03.2009 nadobudnutím právoplatnosti
osvedčenia o dedičstve (30D/1123/2008). Toto právo žalobkyne domáhať sa uspokojenia pohľadávky
dlžníka T. T. voči žalovanému ako zodpovednému za túto pohľadávku nevyplýva z rozsudku Krajského
súdu Banská Bystrica právoplatného dňa 23.07.2007. Právo žalobkyne je dané podľa ustanovenia §470

OZ, ako bolo už uvedené, toto právo vzniklo dňom 26.03.2009 právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve
(30D/1123/2008), kedy vznikol medzi stranami záväzkový právny vzťah. Žalobkyňa si bola vedomá, že
právo na plnenie jej vzniklo až odo dňa právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, t. j. dňa 26.03.2009,
pričom toto právo neuplatnila v trojročnej premlčacej lehote. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd, t. j.
Krajský súd v Žiline zmenil napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia §388 CSP a rozhodol tak, že

žalobný návrh žalobkyne na zaplatenie sumy 752,85 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne s
účinnosťou od právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, t. j. 26.03.2009 do zaplatenia - zamieta. A zároveň
aby priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania ako aj nárok na
náhradu trov konania súdu prvej inštancie vo výške 100%.

3. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobkyňa. Okresný
súd Žilina na pojednávaní žiadala o zabezpečenie súdneho znaleckého posudku z oboru oceňovania
nehnuteľností tak, aby bol nestranný a žalovaný nemohol namietať jeho relevantnosť a aby sa zbytočne
nepredlžoval súdny proces. Okresný súd Žilina mi nevyhovel. Okresný súd Žilina žiadala o otvorenie
dedičskéhokonaniaponebohejT.T.,rodenejY.,čojejbolozamietnuté.OkresnýsúdŽilinasanezaoberal

skutočnosťou, ktorú dokázala fotokópiami listov vlastníctva z Katastrálneho úradu v Žarnovící, ktoré
preukazujú, že poručiteľka T. T., rodená Y. ku dňu úmrtia vlastnila ešte viac pozemkov ako je uvedené
v Osvedčení o dedičstve, a ktoré zdedil žalovaný, teda dedičstvo malo oveľa väčšiu hodnotu ako je
uvedené v Osvedčení o dedičstve. Odvolací súd žiada, aby súd vyniesol nasledovný rozsudok, a to že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 7.817,84 eur s 9% ročným úrokom z omeškania

od 26.03.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 469 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom
uviedol, že žalobkyňa neuviedla dôvody odvolania v zmysle CSP (alebo ich nesprávne uviedla).

Žalobkyňa okresnému súdu nepredložila v stanovenej lehote (ani následne) odborné vyjadrenie, alebo
znalecký posudok, ktorým by spochybnila cenu predmetného dedičstva. Zo znaleckého posudku č.
1/2017 vyplýva, že majetok, ktorý žalovaný nadobudol dedičstvom po svojej matke T. T. sa nezmenšil
jeho predajom, ako na pojednávaniach tvrdila žalobkyňa. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že na notárku
JUDr. Ľubicu Jonekovú podala trestné oznámenie za postup v dedičskom konaní č. k. 30D 1123/2008,

Dnot275/2008.Jejtvrdeniejeibačiastočnepravdivé,pretožetrebadodať,žeprenedôvodnosťtrestného
konaniahopolíciaŽilinaodmietla.Spoukázanímnauvedenénavrhujeodvolaciemusúdu,abyodvolanie
žalobkyne v celom rozsahu odmietol.5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania bolo podané stranami sporu

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolatelia k veci
samotnej neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by
boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie
sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podaných odvolaniach a na ktoré

poukazovali odvolatelia aj v priebehu prvostupňového konania, odvolania nepovažoval odvolací súd za
dôvodné, neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody,
a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

13. Po opätovnom preštudovaní spis a spisového materiálu mal odvolací súd z osvedčenia o dedičstve
sp. zn. 30D/1123/2008, Dnot 275/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2009 preukázané, že
v tomto konaní bolo prejednané dedičstvo po T. T., rod. Y.. Všeobecná cena majetku poručiteľa bola
stanovená na sumu 1.116,18 eur, výška dlhov poručiteľa bola stanovená na sumu 363,33 eur. Čistá

hodnota dedičstva bola vyjadrená na sumu 752,85 eur. Nadobúdateľom vlastníckeho práva k celému
majetku uvedeného v súpise aktív dedičstva sa stal Y. T., terajší žalovaný.

14. Žalobkyňa sa domáhala žalobou vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 7.817,84
eur. Bezdôvodné obohatenie však bližšie nezdôvodnila. Vychádzala len z toho, že žalovaný získal

nehnuteľnosti a nevyplatil dlhy po poručiteľke.

15. Aj odvolací súd je názoru, že žalovaný osvedčením o dedičstve získal finančné prostriedky vo
výške 752,85 eur po nebohej T. T. (čistá hodnota dedičstva). Pri vydávaní osvedčenia si však žalovanýmusel byť vedomý, že jeho nebohá matka dĺžila finančné prostriedky žalobkyni na základe už viackrát
spomínaných rozhodnutí Okresného súdu v Žiari nad Hronom a Banská Bystrica. Svedčí tomu aj
skutočnosť, že v spore 4C/842/01 vystupoval nielen on ale aj jeho manželka v pozícii svedka. V tom

istom konaní na strane žalovaného vystupoval aj jeho brat. Odvolaciemu súdu tiež bolo preukázané,
že žalovaný v rozhodnom čase býval s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá bola dlžníkom žalobkyne,
nakoľko bola žalobkyňa pohryzená psom matky žalovaného.

16. Okresný súd konštatoval, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol prakticky vydaním

osvedčenia o dedičstve. Aj z tohto nepochybne vyplynulo, že matka žalovaného okrem aktív má aj
pasíva, t.j. pohľadávku v Štátnej pokladnici, v tom čase Justičnej pokladnici pod VS: 6840043608, VS:
6820043508 vo výške 305,15 eur, resp. 20,67 eur. Keď súd uzatvoril, že musel žalovaný vedieť o
pohľadávke, ktorú mala jeho nebohá matka, vznikol tým vzťah medzi ním a žalobkyňou, čo sa týka pasív,
t.j. pohľadávky vo výške vyše 7.000 eur. Je nepochybné, že získal majetkový prospech z dedičstva a na
základe vyššie uvedeného je tiež nepochybné, že si bol vedomý, že pasívum je aj pohľadávka samotnej

žalobkyne.

17. V ustanovení § 470 Občianskeho zákonníka zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov.
Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy.
Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič

zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda
neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak
iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič
dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred
negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol.

Kto dedil a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením
o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo
nadobudol. (Uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 29. 9. 2010, sp. zn. 4 Obo 74/2010)

18. Pokiaľ ide o konanie, v ktorom bolo vydané osvedčenie o dedičstve 30D/1123/2008, okresný súd v

napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že veriteľ nie je účastníkom dedičského konania a uznesenie
o všeobecnej cene a čistej hodnote dedičstva a následne uznesenie o dedičstve mu nebránia, aby sa
domáhal svojho práva žalobou a v súdnom konaní namietal správnosť súpisu poručiteľovho majetku
vrátane ceny tohto majetku. Ak teda žalobkyňa namietala cenu dedičstva, mohla sa žalobou domáhať
na súde, resp. namietať správnosť súpisu a ceny majetku. Toto však neurobila. Preto okresný súd

postupoval správne, keď námietky žalobcu ohľadne stanovenia ceny nehnuteľností v dedičskom konaní
neakceptoval. Z toho istého dôvodu nemohol akceptovať ani alternatívnu žalobou, ktorú žalobkyňa
predniesla na pojednávaní dňa 23.9.2019.

19. Okresný súd tiež postupoval správne pri stanovení premlčacej doby. Rozsudok Okresného súdu v

Žiari nad Hronom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici nadobudol právoplatnosť
dňom 8.8.2007 v merite veci. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahuje odchýlku od všeobecnej
úpravy premlčacej doby, pričom je v ňom uvedené, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím
súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak
právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu

došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Hovoríme o tzv. judikovanom práve (pohľadávke), ktoré sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa
malo podľa rozhodnutia plniť, resp. deň po lehote určenej na plnenie. V danom prípade bola žaloba
podaná na okresnom súde dňa 4.2.2013, preto pohľadávka žalobkyne premlčaná nebola.

20. Pokiaľ odvolateľ namietal, že vo výroku I. napadnutého rozsudku súd neuviedol, že ide o úrok
z omeškania ročne z priznanej istiny vo výške 752,85 eur, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku, konkrétne na bod 22 a 23, v ktorom okresný súd priznal žalobkyni úrok z
omeškania. Z celého odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že úrok z omeškania sa nemôže
viazať k inej sume ako k priznanej sume vo výške 752,85 eur, z ktorej sa má úrok z omeškania počítať.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne ide o úrok z omeškania zo sumy 752,85 eur a preto nevidí
dôvod rozhodnutie v tejto časti akýmkoľvek spôsobom meniť.21. Pri nároku na náhradu trov konania bol okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
uvedeným v zrušujúcom rozhodnutí č. k. 5Co/6/2018-197 zo dňa 30. Apríla 2018, pričom v novom
rozhodnutí uviedol, že v tomto konkrétnom prípade mala žalobkyňa len čiastočný úspech. Aj z uznesenia

Krajského súdu v Žiline 5Co/6/2018 vyplynulo, čím sa tunajší súd úplne stotožňuje, že žalobkyňa sa
domáhala zaplatenia sumy 7.817,85 eur a tunajším súdom jej bola priznaná suma 752,85 eur. Žalobkyňa
mala úspech v rozsahu 9,62%, neúspech v rozsahu 90,37%, čo je zároveň úspech žalovaného. Čistý
úspech žalovaného následne predstavoval výšku 80,75% (90,37% - 9,62%). V takomto rozsahu vzniklo
žalovanému právo na náhradu trov konania. Odvolací súd sa s priznaním práva na náhradu trov konania

v plnom rozsahu stotožňuje.

22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

23. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.

1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní podali odvolanie aj strana žalobkyne
aj strana žalovaného. Ani jedna zo strán v odvolacom konaní úspešná nebola, a preto odvolací súd
rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)