Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/121/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717203629
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6717203629.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu I. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., R., J.
Y. XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o. so sídlom v Košiciach, Kuzmányho
29,IČO:47234466,protižalovanémuPROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom v
Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.485,76 EUR a určenie neplatnosti dohody o
zrážkachzomzdy,naodvolaniežalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduZvolen,č.k.18Csp/48/2017
- 131 zo dňa 19. 03. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejtiežokresnýsúd)napadnutýmrozsudkomprvýmvýrokomuložilžalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.485,76 EUR spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 01. 05. 2016
do zaplatenia a druhým výrokom určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi
stranami sporu dňa 20. 12. 2011 je neplatná.

2.1. Okresný súd vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy z dôvodu,
že na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX o revolvingovom úvere zo dňa 20. 12. 2011 mu žalovaný
poskytol úver v sume 1.284,25 EUR. Žalobca uhradil sumu 3.689,64 EUR a zrážkami zo mzdy 80,37
EUR. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že uvedená zmluva sa
považuje za bezúročnú a bez poplatkov a za absolútne neplatnú. Žiadal, aby mu žalovaný vydal
bezdôvodné obohatenie v sume 2.485,76 EUR.

2.2. Žalobca sa súčasne domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky.
2.3. Predošlý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 18Csp/48/2017 - 62 zo dňa 30. 06. 2017 odvolací
Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil uznesením č. k. 16Co/380/2017-94 zo dňa 21. 11. 2018 a vec vrátil
na ďalšie konanie.

3.1. Okresný súd zo zmluvy - žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX podpísanej

žalobcom 15. 11. 2011 a v žalovaným dňa 20. 12. 2011 zistil, že ide v právny vzťah podľa zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v ktorom je žalobca v postavení spotrebiteľa. Žalobca sa
zaviazal zaplatiť úver 1.500 EUR s úrokovou sadzbou 70,01 % . Ročná úroková sadzba je podstatnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a táto podstatná zložka právneho úkonu je v rozpore sdobrými mravmi, lebo výška úrokov je neprimeraná v porovnaní s úrokovou mierou, uplatňovanou najmä
bankami v dobe jej dojednania.
3.2. Ďalej okresný súd zistil, že spotrebiteľská úverová zmluva neobsahuje povinné náležitosti, týkajúce

sa konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
ktorý údaj je obligatórnou náležitosťou zmluvy a musí byť výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať
z iných náležitostí, napr. počtu splátok úveru. Počet a výška splátok úveru je samostatnou predpísanou
zmluvnou náležitosťou. Zmluva neobsahuje ani údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona.

3.3. Okresný súd na základe posúdenia zmluvného úroku, ktorý bol dojednaný v rozpore s dobrými
mravmi a z dôvodu chýbajúcich podstatných náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2
zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,vyslovilprejudiciálnyzáver,ktorýmpovažovalúverovú
zmluvu za absolútne neplatný právny úkon s poukazom na § 39 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súčasne prijal záver, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Tým mal okresný súd preukázaný dôvod a
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

4. Dôvodnosť žalobného nároku mal okresný súd preukázanú tým, že žalobca prijal od žalovaného sumu
1.284,25 EUR a spolu so zrážkami zo mzdy uhradil žalovanému do apríla 2016 sumu 3.770,01 EUR.
Nakoľko spotrebiteľský úver posúdil okresný súd ako bezúročný a bez poplatkov, na strane žalovaného
došlokbezdôvodnémuobohateniuvovýške2.485,76EUR,ktoré bolovyčíslenépoodrátaníposkytnutej

sumy 1.284,25 EUR od celého plnenia žalobcu. Okresný súd v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka zaviazal žalovaného na zaplatenie 8,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.485,76
EUR od 01. 05. 2016, keď vychádzal z toho, že vo výzve na vrátenie bezdôvodného obohatenia bola
žalovanému stanovená lehota do 30. 04. 2016.

5. Okresný súd posudzoval Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným spolu so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Dohodu o zrážkach
zo mzdy bola uzavretá v rozpore s § 53 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, lebo žalobca ako
spotrebiteľ bol nútený podpísať uvedenú dohodu ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy a tým sa
podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zapretia ich výkonu, napriek tomu, že v úverová zmluva

sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzula je
skutočnosť, že bola dodávateľom vopred naformulovaná. Nebolo preukázané, že zmluvná podmienka,
ktorou je samotná dohoda o zrážkach zo mzdy, bola dojednaná individuálne, lebo zmluvné podmienky
boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Z uvedeného dôvodu okresný súd určil, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 20. 12. 2011 je neplatná.

6. Žalobca bol v konaní úspešný a podľa § 255 ods. 1 CSP má právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

7.1. Žalovaný vo včas podanom odvolaní namietal, že rozsudok neobsahuje potrebné odôvodnenie

skutkových zistení neplatnosti úverovej zmluvy pre rozpor úrokov s dobrými mravmi. Okresný súd
svoj záver nevysvetlil v skutkových a právnych súvislostiach. V zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu požadovanú na finančnom trhu. V zákone
bolo teda výslovne určené, že pri porovnaní sa má zohľadniť nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj
spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Okresný

súd sa nevysporiadal so skutočnosťami, podľa ktorých je prípustný záver o bezúročnosti úveru. Konečnú
splatnosť úveru únijné právo nepozná, čo viedlo k zmene zák. č. 129/2010 Z. z. od 01. 05. 2018 novelou
vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z.. Ak by konečná splatnosť úveru mala byť náležitosťou zmluvy
v rámci zabezpečenia ochrany spotrebiteľa, potom nedáva uvedená zmena zákona, ani rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 racionálny význam.

7.2. Odvolanie proti výroku o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný odôvodnil tým, že
dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky. Pre jej uplatnenie sa žiadne
súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje a nepredpokladá Tento zabezpečovací inštitút nebol zo
spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný.
7.3. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, alebo aby celú vec vrátil na

ďalšie konanie súdu prvej inštancie. V replike na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaný zopakoval, že
obsah napadnutého rozsudku je nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie neuviedol, v rozpore s ktorými
ustanoveniami zákona bola neplatne uzavretá úverová zmluva a dohoda o zrážkach zo mzdy.8.1.Žalobcavovyjadreníkodvolaniuuviedol,že podľaustanovenia §53ods.6Občianskehozákonníka
od 01. 01. 2008 platí, že ak v spotrebiteľskej zmluve, v ktorej je predmetom záväzku poskytnutie
peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť, pričom prihliadne na odplaty

poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Od 01. 11. 2008 nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v mieste bydliska spotrebiteľa v čase
uzavretia zmluvy. Od 01. 06. 2010 platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu, teda aj bankovom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.
V posudzovanej veci výška odplaty dosahuje 70 %, čo je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka

a v rozpore s dobrými mravmi, čo rešpektuje aj rozhodovacia prax všeobecných súdov, na ktorú žalobca
poukázal.
8.2. Odplata za poskytnutie úveru je v prejednávanom prípade takou súčasťou zmluvného vzťahu,
bez ktorej by samotný zmluvný vzťah i úverová zmluva stratili jednu z charakteristických čŕt. Dohodu
o odplate za poskytnutie úveru nie je možné odčleniť od samotnej úverovej zmluvy, na základe
čoho je potrebné dospieť k záveru, že ak je dohoda o odplate neplatná pre rozpor s dobrými

mravmi i so zákonom, potom sa v zmysle § 41 poslednej vety Občianskeho zákonníka tento dôvod
neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon, čo zakladá neplatnosť samotnej úverovej zmluvy. Zotrval aj na
správnosti záveru, že úverovú zmluvu treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu absencie
termínu konečnej splatnosti a iných obligatórnych náležitosti vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských
úveroch.

8.3. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo neodmysliteľnou podmienkou uzavretia zmluvy o úvere,
a táto nebola riadne dojednaná, jej obsah nemohol žalobca ovplyvniť, zmeniť ani vylúčiť niektoré jej
ustanovenia. Zabezpečenie záväzku bez vyplnenia dlžnej sumy a presných pravidiel na jej určenie
predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. bez uvedenia dlžnej sumy sa
veriteľ môže domáhať plnenia v ľubovoľnej výške, ktorú sám určí. žalobca navrhol, aby odvolací súd

rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalovaného na pojednávaní (§ 385
ods. 1 CSP), na ktorom zopakoval dokazovanie a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP ako
vecne správny potvrdil, ale z iných skutkových dôvodov, ako uviedol okresný súd.

10. Na pojednávanie na odvolacom súde sa dostavil žalobca a jeho právny zástupca, žalovaný svoju
neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

11. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zmluvu považuje za neplatnú v celom rozsahu,

lebo odplata je súčasťou úverovej zmluvy a odplata je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná
časť právneho úkonu. Sporná úverová zmluva obsahuje úrok 70 % ročne a v čase uzavretia zmluvy bola
obvyklá úroková miera 6,56 %. Neplatnosť zmluvy možno vyvodiť aj z dôvodu, že konečné náležitosti
úverovej zmluvy v bode 6. formuloval dodávateľ, teda nedošlo k zhode prejavov s vôľou žalobcu v
rozsahu, ktorý je uvedený v bode 5. Pokiaľ by bola zmluva považovaná za platnú, je dôvod na jej

bezúročnosť a bezpoplatkovosť, pretože neobsahuje predpísané náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z.
z. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje žalobca za neprijateľnú zmluvnú podmienku, na základe ktorej
bolo vlastne vymožené aj bezdôvodné obohatenie. Z prehľadu platieb vyplýva, že žalobcovi nebola
poskytnutá dohodnutá suma 1.500 EUR, ale hneď na začiatku bol zrazený poplatok, takže vyplatená
mu bola sumy 1.284,- EUR. Peňažné prostriedky boli poskytnuté v hotovosti. Žalovaný bol pri uzavretí

zmluvy zastúpený treťou osobou, u ktorej žalovaný nepreukázal rozsah zastúpenia predložením plnej
moci. To je aj (ďalším) dôvodom neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

12.1. Okresný súd založil rozhodnutie na závere, že úverová spotrebiteľská zmluva je neplatná z dôvodu
posúdenia úrokovej sadzby úveru vo výške 70 % ročne v rozpore s dobými mravmi. V tom prípade bolo

nadbytočné a mätúce uvádzať dôvody pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, ktoré
majú význam v prípade posúdenia spotrebiteľskej úverovej zmluvy ako platného právneho úkonu, ktorý
však nie je v súlade s predpísanými náležitosťami.
12.2. Vysvetlenie skutkových záverov a ich prejudiciálne právne posúdenie, na základe ktorých
okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie bolo nejasné a

nezrozumiteľné, čo bolo dôvodom už predošlého zrušenia rozhodnutia, kedy okresný súd uvažoval aj o
tom, že úverová zmluva vôbec nevznikla. Odvolací súd poukázal na to, že úverová zmluva nevyžaduje
písomnú formu. Uzavretiu a existencii spotrebiteľskej úverovej zmluvy môže nasvedčovať už to, že
dlžník, ktorý preukázateľne požadoval úver, prijal v konkrétnych skutkových súvislostiach od veriteľapeňažnéprostriedky.Vprípade chýbajúcejpísomnejformyspotrebiteľskejúverovejzmluvyprichádzado
úvahy použitie osobitnej právnej úpravy v zák. č 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vznik zmluvy
nie je viazaný iba na formálne znaky úverovej zmluvy, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku.

Popritom mal okresný súd posúdiť, či dohodnutý úrok vo výške 70,01 %, nezaklatá neplatnosť právneho
úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o spornú Dohodu o zrážkach zo mzdy, táto je
v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, právnym prostriedkom na zabezpečenie záväzku. Jej vznik
a existencia je odôvodnená existenciou pohľadávky z právneho vzťahu, ktorý zabezpečuje. Dohoda o
zrážkach zo mzdy má význam len popri úverovej zmluve, od ktorej je závislá.

13.1. Súd je povinný uprednostniť taký výklad sporného právneho úkonu, ktorý rešpektuje autonómiu
vôle zmluvných strán a umožňuje zachovať platnosť právneho úkonu. Práva a povinnosti zmluvných
strán je potrebné vyvodiť z účelu právnej úpravy, aj zo znenia právnej normy. Podstatnou náležitosťou
úverovej zmluvy je záväzok veriteľa, že poskytne dlžníkovi peňažné prostriedky v určitej sume a dlžník
sa zaväzuje po a) poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a po b) zaplatiť úrok, ktorý predstavuje odplatu

za dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov.
13.2. Na rozdiel od úverovej zmluvy uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá tiež nemusí
mať písomnú formu, ale dlžník je vždy povinný platiť aj dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných
prostriedkov, v prípade spotrebiteľskej úverovej zmluvy má nedostatok písomnej formy pre veriteľa ten
dôsledok, že poskytnutý úver sa považuje podľa § 11 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z. z. za bezúročný

a bez poplatkov.
13.3. V prípade, že súd považuje odplatu za úver ako časť právneho úkonu, za dojedanú v rozpore s
dobrými mravmi, nie je na mieste záver, že táto právna vada postihuje neplatnosťou celý právny úkon,
t. j. že spotrebiteľská úverová zmluve je neplatná ako celok.

14. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 31. 12.
2012 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. g), i), j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny

predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.
Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k
písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v rase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

15.1. Pre platné uzavretie spotrebiteľskej úverovej zmluvy nie je podstatné, aby zmluva obsahovala
všetky predpísané náležitosti, lebo podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o
spotrebiteľských úveroch je dôsledkom chýbajúcej písomnej formy to, že poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súhlasný prejav vôle zmluvných strán, ktorý preukazuje
poskytnutieaprijatiespotrebiteľskéhoúverutrebavyvodiťzozhodných údajov,uvedenýchvbode5.a6.
spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Pokiaľ spotrebiteľ prevzal peňažné prostriedky, spotrebiteľská úverová

zmluva nadobudla účinnosť najneskôr prijatím peňažných prostriedkov. Tým nie je dotknuté uplatnenie
sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy z dôvodov podľa § 11 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, na ktorú súd prihliadne bez ohľadu na správanie spotrebiteľa, v rámci súdnej
kontroly dodržania predpisov na ochranu spotrebiteľa.
15.2. Na posúdenie dodržania písomnej formy zmluvy sa aplikuje vnútroštátne právo. Požiadavka

podpísania zmluvy podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na všetky predpísané
náležitostizmluvy uvedenév§9ods.2zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,ktorénemožno
nahrádzať jednostranným oznámením veriteľa o schválení úveru. Jednostranné oznámenie veriteľa o
schválení úveru, ktoré žalovaný realizoval 20. 12. 2011 a obsahuje zmluvné podmienky, na ktorých
sa zmluvné strany v spotrebiteľskej úverovej zmluve nedohodli, nie je v súlade s všeobecnou úpravou

Občianskeho zákonníka, upravujúcou písomnú formu spotrebiteľskej úverovej zmluvy, pretože nie je
podpísané oboma zmluvnými stranami a z toho dôvodu sa nestáva súčasťou zmluvy.

16.1. Podstatnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej zmluvy je dohoda (konsenzus) zmluvných strán
o poskytnutí peňažných prostriedkov veriteľom a ich prijatie dlžníkom, ktorému vzniká povinnosť

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Povinnosť zaplatiť odplatu, t. j. úrok, odplatu za služby, prípadne
ďalšie poplatky má dlžník, ktorý je spotrebiteľom len v prípade, ak spotrebiteľská úverová zmluva nemá
právne vady, s ktorými spája Zákon o spotrebiteľských úveroch bezodplatnosť úveru.
16.2. Z uvedeného vyplýva, že sa uplatní osobitná právna úprava podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch a právny záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, prípadne záver, že vôbec nedošlo k

uzavretiu zmluvy podľa Občianskeho zákonníka nebol správny. Záver, z ktorého vychádzal okresný súd,
že dohodu o odplate nie je možné oddeliť od zvyšku právneho úkonu, t. j., že úver nie je bezodplatný
právny úkon, sa pri posúdení právneho úkonu podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
neuplatní.

17.1. V posudzovanej veci odvolací súd zistil, že nebola dodržaná písomná forma úverovej zmluvy, lebo
jej podstatné náležitosti, uvedené v oznámení o schválení úveru z 20. 12. 2011, kde sa uvádza odplata
za poskytnutie služby v sume 215,75 EUR, podpísal len žalovaný.
17.2. Povinnou náležitosťou zmluvy je skutočná hodnota RPMN za úver. Pre posúdenie bezúročnosti
úveru má podstatný význam nesprávne uvedená hodnota RPMN v neprospech spotrebiteľa. Skutkový

záver o tom, že hodnota RPMN je uvedená v neprospech spotrebiteľa vyplýva zo zistenia, ktorý nebol
medzi stranami sporný, lebo žalobcovi neboli poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej výške 1.500
EUR, ale žalovaný si pri poskytnutí peňažných prostriedkov strhol sumu 215,75 EUR ako odplatu
za budúcu službu podľa čl. 8.1. písm. a) dohody o odklade splátok, ktorá mala byť poskytnutá na
žiadosť dlžníka. Žalovaný na začiatku zmluvného vzťahu zrazil poplatok 215,75 EUR ako odplatu na

poskytnuté služby a poskytnutý úver tak predstavuje podstatne nižšiu sumu ako je uvedené v zmluve.
V tej súvislosti všeobecné súdy už prijali záver, že uvedený poplatok za poskytnutie úveru vzhľadom
na výšku poskytnutého úveru je neprijateľná zmluvná podmienka, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Veriteľovi umožňuje odpočítať
poplatok za službu v čase, keď spotrebiteľ o poskytnutie služby nepožiadal, spotrebiteľ sa zaväzuje

zaplatiť za niečo, čo mu nebolo poskytnuté. Poplatok zvyšuje náklady spotrebiteľa, spojené s úverom.
17.3. Napokon ďalším dôvodom bezúročnosti úveru je posúdenie úrokovej sadzby vo výške 70,01 % ako
neplatného dojednania z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Odvolací súd sa stotožňuje so zisteniami
okresného súdu, ktorými odôvodnil rozpor s dobými mravmi. Záver o neplatnosti dohodnutej úrokovejsadzby sa premieta do posudzovanej spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, že na spornú úverovú zmluvu
sa hľadí, akoby úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru vôbec neobsahovala.

18. Výška peňažných plnení zmluvných strán nebola sporná a z uvedených dôvodov došlo na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške, v ktorej plnenie žalobcu prevyšovalo plnenie
žalovaného. Titulom pre vydanie bezdôvodného obohatenia je zistenie, že sporná spotrebiteľská
úverová zmluva považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú.

19. Okresný súd dôvodne vyhovel žalobe aj v tej časti, v ktorej posudzoval ako neplatnú Dohodu o
zrážkach zo mzdy, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktorá je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v rozpore s
§ 53 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, lebo žalobca ako spotrebiteľ bol nútený podpísať uvedenú
dohoduakosúčasťformulárovejúverovej zmluvyatýmsapodrobiťvykonávanýmzrážkambezmožnosti
zapretia ich výkonu, napriek tomu, že v úverová zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

20.1. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ by bola úverová zmluva neplatná, alebo by išlo len o zdanlivý
právny úkon, potom by dohoda o zrážkach zo mzdy nemohla byť posudzovaná samostatne ako platný
právny úkon, lebo ide o adhéznu zmluvu, ktorej by chýbal právny dôvod, predmet zabezpečenia,
t. j. zmluvného plnenia, ktoré dohoda zabezpečuje. Taká zmluva nemôže zabezpečovať niečo, čo

neexistuje.
20.2. Posudzovaná úverová zmluva je síce platná, ale v dôsledku právnych vád, ktoré sú v rozpore s
§ 9 ods. 1, 2 v spojení s § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročnú a
bez poplatkov. Právne vady úverovej zmluvy postihujú samotný predmet zabezpečenia, lebo dohodou
o zrážkach zo mzdy je zabezpečená nielen istina, ale aj príslušenstvo pohľadávky, na ktoré žalovaný

veriteľ (dodávateľ) nemá voči spotrebiteľovi právny nárok.
20.3. V spornej dohode o zrážkach zo mzdy sa v čl. I uvádza, že pohľadávky za spoločnosti Profi Credit
Slovakia, s. r. o., zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom, príslušenstvom úveru, uplatnenými
zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním
uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi,

ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov (ďalej len
„Pohľadávky“). Uvedené peňažné nároky veriteľa, označené ako pohľadávky, nie sú v spornej Dohode
o zrážkach zo mzdy rozlíšené a nie je možné oddeliť istinu, na ktorú má veriteľ nárok od príslušenstva,
na ktoré už nárok nemá. Sporná dohoda zabezpečuje aj také pohľadávky, na ktoré žalovaný nemá
právny nárok a z toho dôvodu dlžník (žalobca) má právny záujem na neplatnosti takej dohody, ktorá je

v rozpore s hmotným právom, ktorým je Zákon o spotrebiteľských úveroch.
20.4. Pri posúdení veci sa uplatní zásada, podľa ktorej nik nie je povinný podrobiť sa plneniu, ktoré
nemá základ v platnom práve. Ani dohodou zmluvných strán nemožno nahradiť to, čo je na ochranu
spotrebiteľa tým skôr, že takáto dohoda nebola individuálne dojednaná, ale má základ vo formulárovej
zmluve, ktorej text predložil žalovaný dodávateľ a spotrebiteľ nemal možnosť obsah právneho úkonu

ovplyvniť. V tom smere boli zistenia a závery okresného súdu správne.
20.5. Súd vyhovel určovacej žalobe, keďže konanie o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
začalo podľa predošlej právnej úpravy § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, účinnej do 30. 06.
2016 v spojení s § 470 ods. 2 CSP.

21. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné a odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, pretože
okresný súd napriek nesprávnym skutkovým a právnym záverom, správne zistil bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného. V konaní mal odvolací súd preukázané, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov a žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume, ktorú okresný súd priznal.
Okresný súd správne posúdil dôvody neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262
ods. 1 CSP). V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v zmysle § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením.

21. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní

(§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným

dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.