Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/379/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205212758
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7205212758.8

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.
Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov 1. I. J., nar. XX.X.XXXX a 2. W. J.,
nar. XX.XX.XXXX, oboch bývajúcich v S., Y. XX, zastúpených advokátkou JUDr. Tatianou Vorobelovou,
Bajzova 2, Košice proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave,
Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o určenie povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva

bytu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 41C/205/2005-1010 zo dňa
30.6.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 638,42 eur a výroku o trovách štátu.

Žalobcovia majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedeným v záhlaví uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania 6.382,42 eur na účet ich právnej
zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy štátu
vo výške 1.825,90 eur, ktorú sumu mu uložil zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II do 15 dní od
právoplatnosti uznesenia. Žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny

poplatok vo výške 578,71 eur na účet Okresného súdu Košice II, taktiež v lehote 15 dní od právoplatnosti
uznesenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania bolo v zmysle žalobného návrhu určenie
povinnosti žalovanému uzatvoriť so žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva bytu v zmysle zákona č.
182/1993 Z.z. Kúpna cena predmetného bytu bola posledným znaleckým dokazovaním určená v sume

12.238,83 eur. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 3Co/11/2015-991 zo dňa 10.3.2016 potvrdil
rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 41C/205/2005-937 zo dňa 1.10.2014, ktorý vychádzal z hodnoty
bytu vo výške 12.238,83 eur. Obidva rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 14.6.2016. Vychádzajúc z
položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, súdny poplatok predstavuje 5% a činí 611,90 eur.
Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok len v sume 33,19 eur, zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne
k zaplateniu súdneho poplatku v sume 578,71 eur.

3. Nakoľko žalobcovia dosiahli v konaní plný úspech, postupoval súd pri rozhodovaní o náhrade trov
konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Pri žalobách o nahradenie prejavu vôle súd z obsahu žaloby zisťoval, či sa
žalobca žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle vo vzťahu k splneniu povinnosti k oceniteľnému

predmetu konania alebo predmetu, ktorý nie je oceniteľný peniazmi. Ak sa nahradenie prejavu vôle
týka oceniteľného predmetu a tak to bude napríklad pri žalobách o nahradenie prejavu vôle účastníkauzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov, pri výpočte odmeny za právnu
pomoc súd vychádza z tarifnej odmeny podľa § 9 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a pri súdnom poplatku z
položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov percentom zo základu.

4. Pretože kúpna cena predmetného bytu je určená sumou 12.238,83 eur (výrok rozsudku), preto súd pri
určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny právnej zástupkyne úspešných žalobcov za ich zastupovanie
vkonanívychádzalzoskutočnosti,ževpredmetnomsporehodnotuuplatnenéhoprávajemožnévyjadriť
v peniazoch a túto sadzbu odvíja od ceny predmetnej nehnuteľnosti. Úspešným žalobcom priznal súd

náhradu trov konania v celkovej výške 6.382,42 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh
vo výške 611,90 eur, preddavkov na znalecké dokazovanie spolu vo výške 398,33 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 5.372,19 eur, a to podľa § 10 ods. 1, v spojení s § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky č.
655/2004 Z.z. za 18 úkonov právnej služby á 287,14 eur spolu 5.168,52 eur, za 1 úkon právnej služby
71,78 eur a režijný paušál za 3 úkony právnej služby á 4,98 eur, za 1 úkon právnej služby á 5,44 eur, za
2 úkony právnej služby á 5,91 eur, za 2 úkony právnej služby á 6,31 eur, za 4 úkony právnej služby á

6,95 eur, za 4 úkony právnej služby á 7,21 eur, za 1 úkon právnej služby 7,41 eur a za 2 úkony právnej
služby á 8,04 eur.

5. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vychádzal z ust. § 10 ods. 1
písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej

služby z tarifnej hodnoty je nad 6.638,78 eur do 33.193,92 eur 320,74 eur + 16,60 eur za každý aj
začatých 1.659,70 eur, prevyšujúci sumu 6.638,78 eur. Pri určení odmeny vo výške 1/4 základnej sadzby
tarifnej, odmeny za úkony právnej služby na pojednávaní, na ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie alebo
bolo odročené bez prejednania veci aplikoval ust. § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

6. Výrok o trovách štátu odôvodnil ust. § 148 ods. 1 O.s.p. S poukazom na úspech žalobcov v konaní
rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré v tomto konaní vynaložil preddavkovo z finančných prostriedkov na
znalečné v celkovej výške 1.825,90 eur (363,27 eur + 128,53 eur + 165,97 eur + 1.015,14 eur + 152,99
eur) a zaviazal na ich náhradu žalovaného.

7. Proti uzneseniu voči výrokom, ktorým bol žalovaný zaviazaný nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade
trovy konania vo výške 6.382,42 eur na účet ich právnej zástupkyne a nahradiť trovy štátu 1.825,90
eur na účet Okresného súdu Košice II, všetko do 15 dní od právoplatnosti uznesenia podal včas
odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového
poriadku. V dôvodoch odvolania namietal, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu bolo

určenie povinnosti žalovanému uzatvoriť so žalobcami kúpno-predajnú zmluvu, mal súd prvej inštancie
vychádzať pri rozhodovaní o trovách konania z tej skutočnosti, ako o tom správne rozhodol i pôvodne
svojim rozhodnutím zo dňa 20.12.2010 a pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzať z
ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Keďže predmet konania zostal rovnaký počas celého
sporu, nebolo na mieste rozhodnúť o trovách konania v zmysle iného zákonného ustanovenia, t.j. § 10

ods. 1 písm. a/ vyššie citovanej vyhlášky ako to učinil súd prvej inštancie. Zároveň v odvolaní namietal,
že súd uložil povinnosť žalobcom zaplatiť trovy konania vo vyššom rozsahu, než si žalobcovia písomným
podaním uplatnili, vo výške 5.803,71 eur, teda takýmto postupom prekročil návrh žalobcov. Navyše
žalovaného zaviazal na náhradu takých trov konania žalobcom, ktoré žalobcom ku dňu rozhodnutia
nevznikli. V neposlednom rade žalovaný namietal rozhodnutím súdu prvej inštancie priznanie odmeny

za úkon právnej služby v rozhodnutím poradovým č. 15 - vyjadrenie na výzvu súdu spolu s režijným
paušálom, nakoľko z uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé bližšie označenie ani špecifikácia úkonu
žalobcov a preto nie je možné posúdiť správnosť rozhodnutia v tejto časti, ani správnosť priznanej výšky
režijného paušálu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie namietal i z dôvodu nesprávneho matematického
prepočtu výšky náhrady režijného paušálu za rok 2009, ktorého hodnotu súd vypočítal vo výške 34,75

eur za 4 úkony vykonané v roku 2009 á 6,95 eur za úkon. Keďže matematicky správna hodnota súčinu
4 x 6,95 je 27,80 a nie 34,75, ako to v konečnom súčte priznal prvoinštančný súd, je jeho rozhodnutie v
tejto časti nesprávne. Rovnako namietal priznanie náhrady režijného paušálu za rok 2010, ktorú náhradu
súd priznal za 4 úkony vykonané v roku 2010, v celkovej sume 28,84 eur, pričom z rozhodnutia súdu sú
zrejmé len 3 úkony vykonané v tom roku a to konkrétne vyjadrenie k odvolaniu zo 17.5.2010, účasť na

pojednávaní 29.6.2010 a účasť na pojednávaní 29.10.2010. Preto navrhol, aby odvolaniu odvolací súd
vyhovel, uznesenie zmenil v súlade s podaným odvolaním.8. Žalobcovia vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhli uznesenie o trovách konania potvrdiť.
V dôvodoch vyjadrenia poukázali žalobcovia na to, že rozsudkom sp.zn. 41C/205/2005-712 zo dňa
29.10.2010OkresnýsúdKošiceIIrozhodolvmeritevecitak,žepodanejžalobevplnomrozsahuvyhovel.

Žalovaného zaviazal na povinnosť uzatvoriť s nimi zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 ods.
1 zák. č. 182/1993 Z.z. nachádzajúceho sa v Košiciach na ul. Rastislavovej 37 a obsah predmetnej
zmluvy pojal do výroku rozsudku. Priamo v obsahu zmluvy o prevode vlastníctva bytu je stanovená
kúpna cena za prevod vlastníctva bytu vo výške 12.238,83 bytu, čo tvorí hodnotu bytu v zmysle zákona
č. 182/1993 Z.z. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol tak, že o ich náhrade bude rozhodovať až

poprávoplatnostirozsudku.RozsudokOkresnéhosúduKošiceIIsp.zn.41C/205/2005-712z29.10.2010
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/11/2015 z 10.3.2016 v plnom rozsahu,
čím sa rozsudok okresného súdu stal právoplatným. Vzhľadom na to, že rozsudok Okresného súdu
Košice II sp.zn. 41C/205/2005-712 sa stal právoplatným, uplatnili si žalobcovia náhradu trov konania v
zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov konania uplatnili písomným podaním zo dňa 17.6.2016
a vyčíslili ich v zmysle súdnej praxe s tým, že predmetom súdneho sporu je nehnuteľnosť, ktorá bola

určená hodnotou vo výške 12.238,83 eur. V zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je potom tarifná
odmena za 1 úkon právnej pomoci 287,14 eur.

9. Žalobcovia poukázali na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 119/2012 zo 16.5.2012, ktorým bola
usmernená súdna prax. Ústavný súd vyslovil právny názor, podľa ktorého ak sú vec, právo alebo

plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma)
považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci,
pretože vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady
trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný a

kedy nie. Z ust. § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví
podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva. Podľa ust. § 10 ods. 2 cit. vyhlášky, ak nie je
ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva,
ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Základná sadzba tarifnej
odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť

hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami (§ 11 ods.
1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Z uvedeného gramatického, logického a systematického posúdenia
citovaných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie,
ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka považuje za
základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach ukladajúcich vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 O.s.p.), pretože

citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho
sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný a kedy nie je. Právoplatný rozsudok
v tomto súdnom spore je rozsudkom ukladajúcim povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva
bytu, účinkom právoplatnosti sa zmluva o prevode vlastníctva bytu považuje za uzavretú práve dňom
právoplatnosti a žalobcovia sa stávajú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti s tým, že predložením zmluvy

príslušnému katastrálnemu odboru nastane zápis vlastníctva v ich prospech do evidencie nehnuteľnosti.
Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov
konania z 20.12.2010 v tomto súdnom spore, kedy im bola priznaná náhrada podľa § 11 ods. 1 písm.
a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. Okresný súd vydal uznesenie v čase, kedy súdna prax rozhodovala tak, že
vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci alebo právo, nemožno tento predmet

konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny, podobne ako je to pri vyrubovaní súdneho poplatku
za určovací návrh na začatie konania podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Inými slovami
explicitnáúprava§9ods.1vyhl.č.655/2004Z.z.vylučujepoužitie§11ods.1písm.a/cit.vyhl.arovnako
aj príslušných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch. Práve ústavný súd v náleze z 15.5.2012 sp.zn.
I.ÚS 119/2012 označil túto súdnu prax za nesprávnu, obsahujúcu prvok prepiateho formalizmu.

10. Pokiaľ žalovaný napádal zdôvodnenie okresného súdu pri priznaní odmeny za úkon právnej služby
pri položke 15 - odmena za vyjadrenie na výzvu súdu, vyjadrenie žalobcovia podali dňa 2.9.2010 na
výzvu súdu, je založené v súdnom spise a disponuje ním aj žalovaný. Nedopatrením právna zástupkyňa
žalobcov vo vyčíslení trov vynechala dátum, ale úkony právnej služby sú uvedené chronologicky. Pokiaľ

žalovaný napáda v odvolaní počet úkonov právnej služby v roku 2010 s tým, že sa uskutočnili len 3
úkony právnej služby, tvrdenie žalovaného nie je pravdivé. V roku 2010 sa žalobcovia prostredníctvom
právnej zástupkyne vyjadrovali k odvolaniu dňa 17.5.2010, zúčastnili sa pojednávania na Krajskom súdev Košiciach dňa 29.6.2010, vyjadrovali sa na výzvu súdu dňa 2.9.2010 a zúčastnili sa pojednávania dňa
29.10.2010.

11. Pokiaľ žalobcovia uplatnili náhradu trov konania vo výške 5.803,71 eur a okresný súd priznal trovy
v sume 6.382,42 eur, okresný súd napadnutým uznesením dorubil súdny poplatok za žalobu vo výške
578,71 eur. Preto navrhli uznesenie okresného súdu zo dňa 30.6.2016 potvrdiť. Na záver žalobcovia
poukázali na to, že ešte pred podaním žaloby dňa 26.5.2005 sa snažili so žalovaným urovnať spor
mimosúdnym rokovaním aj v priebehu súdneho sporu vyzvali žalovaného na uzatvorenie zmluvy o

prevodevlastníctvabytu,kčomužalobcovibolprísľubžalovanéhopredpodanímžalobyaztohtodôvodu
priznanie náhrady trov konania, ktoré žalobcom v súvislosti s uplatnením nároku vznikli, považujú za
spravodlivé.

12. Odvolací súd doručil vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovanému. Žalovaný sa k vyjadreniu
žalobcov nevyjadril.

13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len
„CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP v napadnutých výrokoch o trovách konania a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Okresný súd vo veci rozhodol ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný podal
odvolanie proti uzneseniu už za účinnosti Civilného sporového poriadku.

15. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016). Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. K odvolacej námietke žalovaného, že v tomto spore ide o spor s neoceniteľným predmetom konania,

odvolací súd uvádza, že v minulosti v súdnej praxi neboli jednotné názory predovšetkým v prípadoch
určovacích žalôb podľa § 80 písm. c/ O.s.p., či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, že ide o spor s
oceniteľným alebo neoceniteľným predmetom konania. S účinnosťou od 1.7.2013 novelou advokátskej
tarifyvyhláškyč.184/2013Z.z.v§10ods.2sakpôvodnémuzneniu„Akniejeustanovenéinak,považuje
sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých právna služba sa

týka pri začatí poskytovania právnej služby. Za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota
záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho
sporu. Už pred novelou advokátskej tarify vykonanej zák. č. 184/2013 Z.z. Ústavný súd SR vo svojom
rozhodnutí sp.zn. I.ÚS 119/2012 vyslovil, že z gramatického, logického a systematického posúdenia
ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré

je predmetom sporu peniazmi oceniteľné v podmienkach, potom sa táto čiastka považuje za základ pre
tarifnú hodnotu, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania,
kedy je predmet právneho úkonu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje peniazmi oceniteľný a kedy nie
je. Toto rozhodnutie predstavilo zásadný odklon od predchádzajúcej rozhodovacej činnosti Ústavného
súdu SR.

17. Odvolací súd poukazuje aj na účelnosť preukázaných trov konania, keďže všetky úkony právnej
služby právnej zástupkyne žalobcov smerovali k vyhoveniu žaloby žalobcov a súdom boli správne
priznané v zmysle citovaných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

18. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd priznal žalobcom trovy vyššie ako boli
uplatnené, odvolací súd poukazuje na výrok uznesenia okresného súdu, ktorým dovyrubil prvoinštančný
súd žalobcom súdny poplatok v súlade s § 7 ods. 7 zákona o súdnych poplatkoch. Aj keď v uvedenom
ustanovení zákona o súdnych poplatkoch je zákonodarcom použitý pojem rozšíriť, tento sa vykladá

extenzívne, takže zahŕňa aj situáciu, keď v priebehu konania súd zistí, že základ pre výpočet súdneho
poplatku je vyšší ako základ, z ktorého vychádzal pri prvotnom vyrubení súdneho poplatku.19. Odvolací súd poukazuje na to, že je mylný názor žalovaného, podľa ktorého možno žalobcovi
priznať nárok na náhradu súdneho poplatku iba v prípade, ak žalobca tento poplatok už zaplatil. Ak
žalobca je povinný zo zákona zaplatiť súdny poplatok vznikla voči nemu poplatková pohľadávka, ktorá

tvorí pasívum jeho majetku a ktorá predstavuje jednu z položiek spadajúcich do trov konania. Preto
účastníkovi konania (od 1.7.2016 strane sporu) môže byť pri rozhodovaní o náhrade trov konania
priznaná aj náhrada súdneho poplatku, ktorý doposiaľ ešte nezaplatil. Odvolací súd v tomto smere
poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo 17.3.1976 Cpj 70/75
uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí R 14/1976, na ktorej záväznosti sa ani v súčasnosti nič

nezmenilo. Rovnako poukazuje odvolací súd aj na uznesenie Najvyššieho súdu ČR 29Obo/674/2001.

20. Žalovaný podaným odvolaním napadol aj výrok o trovách štátu, avšak odvolanie žalovaného
postráda odôvodnenie, prečo napáda aj tento výrok uznesenia okresného súdu. Odvolací súd
napriek nedostatku odôvodnenia odvolania proti tomuto výroku stručne dodáva, že prvoinštančný súd
podmienky pre rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy štátu skúmal podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p.

21. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia prvoinštančného súdu, štát mal podľa
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. V prejednávanej veci je zrejmé z obsahu spisu, že
žalovaný bol neúspešný a preto správne zaviazal žalovaného nahradiť štátu trovy, ktorý tento vynaložil

preddavkovo z finančných prostriedkov na znalečné v celkovej výške 1.825,90 eur.

22. Odvolací súd vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam uznesenie v napadnutých výrokoch o
povinnosti žalovaného nahradiť žalobcom trovy konania a povinnosti žalovaného nahradiť trovy štátu
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní plne úspešní,
preto majú nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Keďže odvolací súd priznal žalobcom proti
žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, do úvahy prichádza ďalší procesný postup

v zmysle § 262 ods. 2 CSP a to rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške priznaného plného nároku na
náhradu trov odvolacieho konania.

24.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).