Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/204/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203530
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5614203530.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: CD
Constulting, s.r.o., so sídlom Praha 1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká
republika, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gr?sslingova 4,
proti žalovanému: U. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. T., G. XXXX/X, o zaplatenie zmenkovej sumy
222 eur, zmenkového úroku, úrok, zmenkovej odmeny a príslušenstvo, na základe odvolania žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/92/2014-111 zo dňa 20. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007
(v ďalšom texte už len „Nariadenie“) vydal bez pojednávania rozsudok a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalovanú istinu a príslušenstvo. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa 13.5.2009 na zmenkovú sumu 222 eur, pričom
sa zároveň zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 15.3.2010. Žalovaný

doposiaľ neuhradil žiadnu čiastku. S poukazom na listinné dôkazy (spis Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 3Er/1442/2010, zmenka zo dňa 13.5.2009) a citujúc viaceré ustanovenia Nariadenia,
Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom texte už len
„Smernica“), zmenkového a šekového zákona (v ďalšom texte už len „zák. č. 191/1950 Sb.“), ako i
ustanovenia Občianskeho zákonníka totiž dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

2.Ako primárny dôvod zamietnutia žaloby súd prvej inštancie označil/pomenoval skutočnosť, že žalobca

napriek výzve (súdu) v zmysle čl. 4 bod 4 Nariadenia žalobu nedoplnil a neopravil, pričom o procesnom
dôsledku nedoplnenia bol riadne poučený.

3.Ak by však žalobca aj žalobu doplnil, okresný súd konštatoval existenciu ďalších dôvodov pre
jej zamietnutie. Vzhľadom na povinnosť vnútroštátneho súdu - rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo
veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010) - v každom štádiu konania aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu
sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, totiž v prejednávanej veci aplikoval spotrebiteľské právo. V

danej spojitosti mal z pripojeného exekučného spisu preukázané, že zmenka priložená k návrhu na
začatie konania bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru poskytnutého spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 807 598 (veriteľom) žalovanej (dlžníkovi). Výška úveru
bola podľa úverovej zmluvy dohodnutá na 200 eur, výška poplatku na 196 eur, žalovaný ako dlžníkteda mala celkovo vrátiť vyššie označenému veriteľovi sumu 396 eur. Právna úprava platná v čase
vystavenia zmenky (§ 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z.) však zakazovala splnenie dlhu od spotrebiteľa
zmenkou alebo šekom v súvislosti s poskytovaním úveru. Veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku

alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplatného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva, maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru,
čo v súdenom prípade predstavuje 60 eur (30 % istiny z 200 eur poskytnutého úveru). Žalobca si
však - napriek preukázanej úhrade 407 eur - uplatňuje pohľadávku v rozsahu prevyšujúcom 30 % dlhu

zabezpečeného zmenkou, čo znamená pre veriteľa zákaz zmenku prijať a povinnosť kedykoľvek ju na
požiadanie vydať dlžníkovi. Táto povinnosť platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia
práv zo zmenky. Súd prvej inštancie dodal, že pri zmenke ako cennom papieri treba striktne rozlišovať
neplatnosť zmenky pre nesplnenie podmienok podľa zmenkového a šekového zákona č. 191/1950
Sb. od neplatnosti dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky
veriteľa zo spotrebiteľských právnych vzťahov. Nakoľko aj z dôvodu neprípustného zabezpečenia

spotrebiteľského úveru bolo exekučné konanie právoplatne zastavené, bolo by - za tejto situácie -
vyhovenie žalobe porušením princípu právnej istoty (z dôvodu rozporu, resp. neprípustného revidovania
už prezentovaného právneho názoru exekučného súdu).

4.Podporne okresný súd poukázal na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu SR a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijatého z dôvodu nejednoznačnosti
výkladu dotknutej problematiky. V zmysle záverov tohto stanoviska aj v tzv. zmenkových veciach pokiaľ
z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či
neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

5.O trovách konania rozhodol prvostupňový súd s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že procesne úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, nakoľko si toto procesné právo neuplatnila.

6.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia

tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Už na tomto mieste odvolací súd považuje za nutné
konštatovať, že hoci odvolanie je zdanlivo rozsiahle, žalobca v jeho rámci opakovane uvádza tie
isté argumenty (neraz dokonca úplne identicky slovne formulované) a neprimerane obšírne cituje z
rozhodnutísúdovviných(údajneskutkovoaprávnezhodných)veciach.Zároveňzrozhodovacejčinnosti
je odvolaciemu súdu známe (§ 121 O.s.p.), že takmer totožné odvolania podáva i v iných veciach, v

ktorých vystupuje ako žalobca a uplatňuje práva zo zmenky s odkazom na nariadenie č. 861/2007; a
to bez ohľadu na konkrétne východiská, úvahy a závery súdov prvého stupňa. To znamená, že svojim
charakterom ide (okrem iného tiež) o formulárové odvolanie.

7.Odvolateľ vytýkal okresnému súdu, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (úverovou zmluvou,

exekučným spisom), ktoré dokazovanie strany sporu nenavrhovali. Pokiaľ žalobca v konaní predložil
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, súd v súlade s prejednacou zásadou ovládajúcou sporové
konanie mal rozhodnúť o jeho nárokoch len z tohto ním predloženého dôkazu. Z uskutočnených
prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle čl. 5
Nariadenia) a z vykonaného dokazovania nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy.

8.Ďalej žalobca zdôraznil znenie ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb., z ktorého vyplýva, že žalovaný nie
je vo všeobecnosti oprávnená vznášať kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Mohol síce vzniesť
určité námietky, ale následne znáša dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a nie je prípustné,
aby túto iniciatívu prevzal súd. Napokon odvolateľ poukazoval na povahu/charakter zmenkového

záväzku, ktorý je priamy, bezprostredný, nesporný, abstraktný, samostatný a celkom nezávislý aj od
zabezpečovanej pohľadávky. Zdôraznil, že nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor
s dohodou o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti.
Súčasne sa nestotožnil so závermi prezentovaného stanoviska NS SR, ktoré podľa odvolateľa vychádza
z viacerých nepravdivých premís.

9. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhoval napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Odvolaciu argumentáciu označil za irelevantnú, platná právna úprava totiž nijako neobmedzuje
žalovaného v predkladaní (kauzálnych) námietok. Pokiaľ ich teda žalovaný vzniesol, nad všetkupochybnosť preukázal úmysel žalobcu konať vedome na škodu žalovaného pri nadobúdaní predmetnej
zmenky. Na zmenke bolo totiž uvedené číslo úverovej zmluvy, na základe čoho žalobcovi muselo byť
zrejmé, že ide o spotrebiteľský vzťah. Vo vzťahu k žalobcom citovanej judikatúre žalovaný poukázal na

stanovisko Ústavného súdu ČR (sp zn. IV. ÚS 457/10), ktorý konštatoval, že „...zmienené skutočnosti
vzbudzujú dôvodné pochybnosti o skutočnom cieli indosácie zmenky, ktorou podľa názoru Ústavného
súdu nedošlo k výkonu práva, ale k jeho zneužitiu...

10. V reakcii na vyjadrenie žalovaného k odvolanie žalobca opäť zdôraznil/pripomenul tézy o povahe

zmenky ako cenného papiera a neprípustnosti kauzálnych námietok zo strany žalovaného.

11.Napokon, v poslednom vyjadrení žalovaný len zopakoval skoršiu argumentáciu (bod 9 tohto
odôvodnenia).

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219
ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

13. Zásadná odvolacia námietka týkajúca sa nemožnosti vykonania dokazovania bez návrhu niektorej
z procesných strán neobstojí. Takéto oprávnenie totiž vyplývalo súdu priamo z textu zákona - § 120
ods. 1 veta tretia O.s.p., aktuálne § 295 CSP. Výnimočnosť je daná osobitným významom „európskeho“
rozmeru ochrany spotrebiteľa.

14.Nadväzne platí, že len samotná skutočnosť, že žalobca uplatní svoj nárok podľa nariadenia č.
861/2007 s „využitím“ inštitútu zmenky neznamená, že súd nemusí (v zmysle ponímania odvolateľa
vôbec) reflektovať a rešpektovať svoje zákonné povinnosti v konaniach „so slabšou stranou“ -
spotrebiteľom. Napadnuté rozhodnutie totiž správne zohľadňuje, že v rámci politík Európskej únie je
ochrana spotrebiteľov jedným z jej hlavných a trvalých cieľov, pričom táto hodnota je postavená na roveň

iných hodnôt verejného poriadku. V nemalej miere (vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam súdeného
prípadu) až účelovým a zavádzajúcim je preto odvolateľom podsúvaný záver, že v prípade uplatňovania
nároku zo zmenky nie je súd oprávnený prihliadnuť na kauzálny základ konkrétneho hmotnoprávneho
vzťahu. Presne v opačnom duchu je totiž aj v judikatúre Európskeho súdneho dvora, resp. Súdneho
dvora EÚ definovaná pre všeobecné (vnútroštátne) súdy povinnosť/nevyhnutnosť skúmať i pri nároku

zo zmenky postavenie žalovanej ako spotrebiteľa.

15.Stotožniť sa taktiež nemožno ani s nesúhlasom odvolateľa so spoločným stanoviskom
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR
zo dňa 20.10.2015 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R

93/2015), reflektujúceho práve opísané charakteristiky spotrebiteľskej ochrany. Žiada sa pritom dodať,
že nie je porušením práva na (riadne) odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
základného práva na spravodlivý súdny proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu,
ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu.

16.Odhliadnuc od uvedeného platí, že pokiaľ okresný súd žiadal žalobcu o doplnenie jeho skutkových
tvrdení (zaslaním tlačiva B) tak, aby predmetný prieskum - osobitne z hľadiska spotrebiteľskej právnej
ochrany - mohol vykonať, žalobca na výzvu reagoval v podstate len odmietnutím jej splnenia pri
zotrvávaní na svojom (nesprávnom) názore, že pre vyhovenie jeho nároku postačuje, ak predložil
zmenku;vôbectedanereagovalnakonkrétnupožiadavkusúdu.Nadväznezamietajúcerozhodnutieplne

zodpovedá nariadeniu č. 861/2007; čo v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd i jednoznačne
vyjadril.

17.Uvedené samo osebe postačuje pre zamietnutie predostretej žaloby, pokiaľ okresný súd uviedol i
ďalšie okolnosti zamietnutia návrhu, v zásade nad nevyhnutný rámec „iba“ (aj v širších súvislostiach)

vysvetlil nedôvodnosť uplatňovaného nároku žalobcu. Ten pritom ani neuvádza žiadne konkrétne
skutočnosti, ktoré by aspoň nasvedčovali tomu, že základný právny vzťah medzi jeho právnym
predchodcom a žalovaným nebol vzťahom spotrebiteľským.18.Odvolacie dôvody žalobcu boli teda neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. Napadnutý rozsudok preto vo
veci samej potvrdil.

19.Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od
meritórneho rozhodnutia závislý, výrok o trovách prvoinštančného konania. Okresný súd náležite
aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

20. Výrok krajského súdu o trovách odvolacieho konania vychádza z § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na plný procesný úspech žalovaného v tomto štádiu konania
mu odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
konečnej/konkrétnej výške trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251
CSP) odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

21.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa..