Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119381131
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119381131.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: P. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom S. Q. XXX/XX, W. W., zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SZARSZOI, s.r.o., so sídlom
Bakossova 14464/3C, Banská Bystrica, IČO: 47 254 491, proti žalovaným: 1/ U. Q., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom A. M. XXX/X, F., 2/ P. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. F. O. XX/XX, F., obaja

zastúpení.: JUDr. Marián Slosjár, advokát so sídlom Bakossova 14464/3G, Banská Bystrica, IČO: 42
192 781, o nahradenie prejavu vôle žalovaných uzavrieť kúpnu zmluvu, na odvolanie žalovaných proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13. januára 2020, č. k.: 18C/53/20119-64, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov
konania žalobcu.

III. Súd žalobcovi vracia časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 92,80 Eur.
IV. Súd ukladá Slovenskej pošte, a. s. - prevádzkovateľovi systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975
99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, povinnosť vrátiť žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku vo
výške 92,80 Eur, v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 03.10.2019 sa žalobca domáhal
nahradenia prejavu vôle žalovaných uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom, a to tak, že žalovaní 1/ a 2/

ako predávajúci uzatvárajú so žalobcom ako kupujúcim zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu o
veľkosti X/XX k nehnuteľnosti, pozemku parcela registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu č.
XXX,ocelkovejvýmereXXXm2,druhpozemku:záhrada,zapísanejnaLVč.XXXXavedenejOkresným
úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor pre k. ú. F., obec F., okres W. W..
3.Podaním,doručenýmsúdudňa27.12.2019,zobralžalobcažalobuvcelomrozsahuspäťzdôvodu,že
žalovaní 1/ a 2/ po podaní žaloby uzatvorili dňa 06. 11. 2019 s matkou žalovaného 2/, p. Y. D., darovaciu

zmluvu, na ktorú previedli vlastnícke právo k dotknutému spoluvlastníckemu podielu, keď podľa žalobcu
tak urobili s cieľom zmariť toto súdne konanie, nakoľko aj naďalej ostali bezpodielovými spoluvlastníkmi
všetkých nehnuteľností, bezprostredne susediacich s parcelou E-KN č. XXX. Z uvedeného dôvodu
žalobca žiadal, aby súd konanie v predmetnej veci zastavil a na náhradu trov konania zaviazal
žalovaných 1/ a 2/ v rozsahu 100 %, nakoľko má za to, že žalovaní svojimi špekulatívnymi krokmi po
podaní žaloby zavinili zastavenie konania.

4. Okresný súd konanie zastavil podľa § 145 CSP, pričom aplikoval aj ustanovenie § 146 ods. 1 CSP.
Poukázal na to, že v danom prípade došlo k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu voči žalovaným 1/ a2/ pred predbežným prejednaním sporu, resp. pred pojednávaním. Súhlas žalovaných 1/ a 2/ sa preto
v zmysle ust. § 146 ods. 1 CSP nevyžaduje. Na základe uvedeného súd konanie v zmysle ust. § 145
ods. 1 CSP zastavil (I. výrok uznesenia).

5. Pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Vychádzal
zo zistenia, že žalobca zobral žalobu späť v dôsledku konania žalovaných 1/ a 2/, ktorí po podaní žaloby
(dňa 03. 10. 2019) a po doručení výzvy žalobcu na predaj dotknutého spoluvlastníckeho podielu (dňa 08.
10. 2019) previedli darovacou zmluvou zo dňa 06. 11. 2019 - čz XXXX/XXXX, V XXXX/XXXX, vlastnícke
právo k premetu sporu na tretiu osobu, čo mal súd preukázané výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre

k. ú. F. (č. l. 41 súdneho spisu). Súd dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinili žalovaní
1/ a 2/. Zároveň rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku.
6. Proti uzneseniu sa odvolali žalovaní, a to proti výroku I. a II. Napadnuté uznesenie žiadali v
tomto rozsahu zrušiť a s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP žiadali priznať nárok na náhradu trov
prvostupňového ako aj odvolacieho konania
7. Namietali, že žalobca svoju žalobu v súlade s ustanovením § 144 CSP vzal späť v celom rozsahu, a

to pred predbežným prejednaním sporu a bez meritórneho rozhodnutia súdu vo v veci samej. Tvrdenia
žalobcu o špekulatívnom konaní žalovaných neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané, a tak
žalobca ako aj súd prvej inštancie v rámci napadnutého uznesenia nemôže takéto kroky žalovaných
hodnotiť, nakoľko súd nevykonal ani predbežné prejednanie sporu a nehodnotil vec meritórne. Z tohto
dôvodu ide výhradne len o nepodložené dohady tak žalobcu ako aj súdu prvej inštancie, ktoré nemajú

oporu v zákone a pri tejto forme a tejto fáze rozhodovania súd musí vychádzať len z procesného
predpisu a procesných úkonov strán sporu. Žalovaní svojím konaním z procesného hľadiska nezavinili
zastavenie konania tak, ako to pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania požaduje
ust. § 256 ods. 1CSP, nakoľko žalovaní nevykonali žiadny procesný úkon vedúci k zastaveniu konania.
Práve naopak, žalobca vykonal procesný úkon, ktorým zavinil zastavenie konania, a to procesný úkon

späťvzatia žaloby. Žalovaní nemajú možnosť konanie žalobcu v tomto smere ovplyvniť, nakoľko žalobca
rozhoduje o tom, či svoju žalobu zoberie späť alebo nie.
8. Poukázali na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP ako aj na Nález Ústavného súdu ČR, číslo II. ÚS 563/01,
ktorým Ústavný súd Českej republiky posudzoval analogickú situáciu vo vzťahu k zavineniu zastavenia
konania a procesných podmienok priznania nároku na náhradu trov konania. Pre účely posudzovania

nárokunanáhradutrovkonaniazdôvoduzavineniazastaveniakonaniatak,akotovyžadujeustanovenie
§ 256 ods. 1 CSP, je potrebné posudzovať v konaní strany sporu prísne z procesného hľadiska a nie
z dôvodov hmotného práva. Ak by súd posudzoval konanie strany sporu pre tento účel z dôvodov
hmotného práva, išlo by o meritórne posudzovanie veci samej na základe skutkových zistení a procesne
pri zastavení konania z dôvodov hmotného práva, avšak v tejto fáze súd prvej inštancie mohol z

dôvodu späťvzatia žaloby žalobcu skúmať len procesné úkony strán sporu a o nároku na náhradu
trov rozhodovať len z hľadiska procesného. Napádaným uznesením súd prvej inštancie v rozpore so
zákonom rozhodol o posúdení meritórneho obsahu veci samej, a to po procesnom úkone žalobcu,
ktorým bolo späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Práve z tohto dôvodu je konanie žalobcu, ktorým zobral
žalobu späť v celom rozsahu, dôvodom na zastavenie konania a nie konanie žalovaných z hľadiska

hmotného práva nimi vykonaný prevod vlastníckeho práva. Jediným procesným úkonom, ktorý v spore
ako takom viedol k zastaveniu konania, bolo späťvzatie žaloby žalobcu. Je teda zrejmé s poukazom
na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, že úspech v konaní v plnom rozsahu mali žalovaní a nie žalobca,
teda žalovaným mal byť priznaný nárok na náhradu trov konania. Vo veci samej mal žalobca zotrvať
v sporovom konaní a po meritórnom rozhodnutí mal súd prvej inštancie rozhodnúť o trovách konania

podľa miery úspechu strán sporu. Konanie žalobcu bolo predčasné ako aj napádané uznesenie súdu
prvej inštancie.
9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných písomne nevyjadril.
10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
Úvodom odvolací súd uvádza, že odvolanie žalovaných je rozporuplné, keď v úvode odvolania žalovaní
uvádzajú, že odvolanie podávajú proti I. aj II. výroku, pričom v návrhu, ako má odvolací súd rozhodnúť,
žiadajú tieto výroky zrušiť bez ďalšieho a zároveň rozhodnúť o trovách konania, pričom tento svoj návrhv rozhodnutí neodôvodňujú. Naviac, v odvolaní neuvádzajú konkrétne ustanovenie § 365 CSP, ktoré
môže byť odvolacím dôvodom. Z obsahu podaného odvolania však odvolací súd odvodzuje, že ide o
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

13. Pretože žalovaní podali odvolanie aj proti výroku I., odvolací súd skúmal, či proti tomuto výroku
sú žalovaní oprávnení podať odvolanie alebo ich odvolanie proti tomuto výroku je potrebné odmietnuť
podľa ustanovenia § 376 písm. b) CSP ako odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou. Podľa
ustanovenia § 357 písm. a) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení
konania, avšak len za predpokladu, že ho podala oprávnená osoba. Tou je podľa ustanovenia § 359 CSP

strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Z odvolania žalovaných nie je jednoznačné, aký
negatívny dopad má na nich rozhodnutie, ktorým konanie bolo voči nim zastavené. V závere odvolania
však žalovaní tvrdia, že žalobca mal zotrvať v sporovom konaní a súd prvej inštancie mal meritórne
rozhodnúť.
14. Odvolací súd túto námietku posúdil v súlade s odvolacím návrhom, keď žalovaní namietajú
zastavenie konania, hoci dostatočne neuviedli argument, z akého dôvodu by okresný súd nerozhodol

správne. Odvolací súd preskúmal danú námietku, pričom dospel k záveru, že nie je dôvodná, nakoľko
okresnýsúdrozhodolsprávne,pričompoužilprávnunormu,ustanovenie§144,§145ods.1a§146ods.
1 CSP. Okresný súd dostatočne zdôvodnil, prečo konanie zastavil, keď mal preukázané, že nenastali
podmienky, ktoré predpokladá ustanovenie § 146 ods. 1CSP, t. j., že by súd musel prihliadať na prípadný
nesúhlas žalovaných. Nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, ako začalo predbežné prejednanie sporu

alebopojednávanie,nazákladedispozitívnehoúkonužalobcumuselkonaniezastaviť,pretorozhodnutie
v tomto výroku je správne. K argumentácii žalovaných treba uviesť aj to, že ani žalobcu nemožno nútiť
v tom, aby zotrval v sporovom konaní.
15. Nakoľko došlo k zastaveniu konania, okresný súd rozhodoval o trovách konania, ktoré v tomto
prípade je možné posúdiť podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne

zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil

zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o
reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy
žalovaného žalobca. Ak žalobca tvrdí, že žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, musí túto
skutočnosť súdu aj preukázať.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na súde dňa 3. 10. 2019, pričom v žalobe tvrdil,

že došlo k porušeniu jeho predkupného práva (§ 148) tým, že spoluvlastníčka Y. Q. odpredala svoj
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, ktorý žalobcovi v zmysle zákona neponúkla. Žalobca preto
uplatnil nárok v súlade s ustanovením § 603 ods. 3 OZ. Žalobca poukázal na to, že vklad kúpnej zmluvy
bol povolený dňa 6. 12. 2018, o čom priložil písomné dôkazy. Žalobca sa v súlade s ustanovením §
603 ods. 3 OZ domáhal žalovaných, aby mu spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti ponúkli na predaj

písomnou výzvou zo dňa 20. 9. 2019. Následne žalobca uplatnil nárok na súde. Žalovaní sami vo
vyjadrení k žalobe v podaní zo dňa 4. 12. 2019 uviedli, že dňa 6. 11. 2019 darovali Y. D. vlastnícke právo
k spoluvlastníckemu podielu, ktorého sa domáha žalobca, zároveň poukázali na to, že preto nemajú
pasívnu legitimáciu v danom konaní.
18. Vzhľadom na argumentáciu žalovaných odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského

súdu v Ústí nad Labem, sp. zn. 14 Co 317/2008, z ktorého vyplýva, že pri zastavení konania je
pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z
procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posúdiť
z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp.
akého výsledku sa domáhala, a skutočnosti, pre ktorú žalujúca strana neskôr žalobu zobral späť

s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je osvedčené, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším chovaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky, potom nie je dosť dobre možné dovodzovať súvislosť a teda ani procesné zavinenie medzi
jeho chovaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke. Pri verifikácii, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska
zavinil zastavenie konania, nemožno vylúčiť ani skúmanie hmotnoprávnych súvislostí z hľadiska vzťahu

medzi konaním účastníkov a žalobným návrhom (petitom). Ústavný súd Českej republiky I. ÚS 469/04
už skôr judikoval, že všeobecne platí, že náhrada trov sporového konania je ovládaná zásadou úspechu
vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Ústavný súd uviedol, že v takýchto prípadoch nemožno
interpretovať použitý termín zavinenia v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti,v ktorom príčinou je chovanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu)
eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov konania druhého účastníka.
19. Z rozhodnutia Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2899/2010 okrem iného vyplýva, že premisa, podľa ktorej

to, či bola žaloba späť vzatá podaná dôvodne, teda či zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, je
možné zistiť iba z porovnania petitu žaloby a následného chovania žalovaného, môže byť prehnaným
formalizmomavextrémnomrozporesprincípmispravodlivosti.Jepotrebnéprihliadaťajnaodôvodnenie
žalobného petitu, a to za účelom eliminácie stavu, ktorý by bol v extrémnom rozpore s princípmi
spravodlivosti. Princíp procesného výsledku nemožno chápať formálne, lebo nielen petit, ale aj žalobné

tvrdenia, teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca žalovaného plnenia domáha.
20. Taktiež v zmysle rozhodnutie Ústavného súdu SR, I. ÚS 196/09 kritérium procesného zavinenia treba
posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,
resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť
s tým, aby konanie bolo zastavené. Zavinenie nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle,
ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania. Obdobný názor

vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7 MCdo 4/2010.
21. Z obsahu spisu a predložených listinných dôkazov je nepochybné, že spoluvlastníčka neponúkla
žalobcovi na predaj svoj spoluvlastnícky podiel, žalobca vyzval nových vlastníkov na odpredaj v súlade
s ustanovením § 603 OZ, pričom títo nereagovali a žalobca bol nútený podať žalobu. Z hľadiska
opísanej časovej súvislosti je nepochybné, že až po podaní žaloby, dovtedy pasívne legitimovaní

žalovaní, darovali svoj spoluvlastnícky podiel matke žalovanej 2/. Žalobca nemal inú možnosť, ako
žalobu zobrať späť, pretože, pokiaľ by zotrval v sporovom konaní, žaloba by musela byť zamietnutá pre
nedostatok pasívnej legitimácie voči žalovaným 1/ a 2/. Požiadavka žalovaných, že žalobca mal zotrvať
v sporovom konaní, je tendenčná. Žalovaní sami spôsobili svojím konaním, že žalobca sa nemohol
úspešne domáhať svojho práva voči nemu, čo však neznamená, že sa tohto práva v súlade s citovaným

ustanovením nemôže domôcť voči inej osobe.
22. Súd prihliadol na tvrdenia žalobcu uvedené v žalobnom návrhu a následnému chovaniu žalovaných,
ktorí sa vyhli zodpovednosti z porušenia právnym úkonom, ktorý je síce dovolený (darovacia zmluva),
čo malo za následok, že v konaní im nemôže byť uložená žiadna povinnosť, avšak je zrejmé, že týmto
postupom zavinili, že konanie bolo zastavené. Pokiaľ by darovacou zmluvou nepreviedli spoluvlastnícky

podiel, ktorý je predmetom konania na tretiu osobu, žalobca nemal dôvod zobrať žalobu späť. Treba
zohľadniť aj to, že takto každý nový nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu z porušeného práva by sa
mohol vyhnúť následkov, ktoré sú s týmto úkonom spojené a žalobca by sa nikdy nemohol domôcť
svojho porušeného práva. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa

ods. 2 právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnuté
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd v zmysle právnej
zásady vykladal zavinenie v danom konaní, pričom nemožno dospieť k záveru, že by žalobca zobral
žalobu späť bezdôvodne, prípadne z dôvodu jeho zavinenia. Práve naopak, späťvzatie žaloby bolo
reakciou na konanie žalovaných. Žalovaní vytýkajú súdu, že rozhodnutie založil na dohadoch, ale v

odvolaní neuviedol žiadny akceptovateľný dôvod, ktorý by tento záver vyvrátil. Žalovaní pojem zavinenia
hodnotia formalisticky, účelovo, pričom neberú do úvahy, že oni boli príčinou, ktorá vyvolala reakciu
žalobcu v podobe procesného úkonu späťvzatia žaloby. Chovanie žalobcu bolo v príčinnej súvislosti s
konanímžalovaných,ktorýchkonanievyvolaloprocesnýúkonžalobcu.Rozhodnutiesúduprvejinštancie
je správne a spravodlivé.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V súvislosti s odvolacím konaním
z obsahu spisu žalobcovi nevyplynuli žiadne trovy konania, k odvolaniu sa nevyjadril, preto súd vyslovil,
že žalobca nemá nárok na ich náhradu.

24. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).