Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. september 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202153
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8515202153.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného W., B., so sídlom
W. XX, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej D. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XXX, XXX XX N. C., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Stará Ľubovňa, č.k. 1Er/260/2015-32 zo dňa 20. marca 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a exekučné konanie zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Súd zamieta žiadosť súdneho exekútora Q.. T. K., W.. Z. úrad A., D. XX, XXX XX A. zo dňa 16.3.2015
doručenú súdu 6.5.2015, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243h ods. 1 prvá veta, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších právnych predpisov, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od
01.06.2014.

3. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený spísal do zápisnice súdneho exekútora návrh na vykonanie
exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia sumy vo výške 290,78 Eur s prísl. v návrhu špecifikovaným, a
to na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. B., ktorý vydal dňa 03.06.2009 Stály rozhodcovský súd
zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave. Súdny exekútor následne
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora, pripojeného
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil, že na súde prvej inštancie sa už na podklade
predloženého exekučného titulu viedlo exekučné konanie pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX, a to medzi tými
istými účastníkmi ako v tejto veci. V uvedenom konaní bolo znesením zo dňa 15.03.2010 právoplatne
(právoplatnosť nadobudlo dňom 06.07.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.

3CoE/24/2010 a 3CoE/26/2010 zo dňa 09.06.2010) exekučné konanie v celom rozsahu zastavené, a to
z dôvodu, že rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. B. zo dňa 03.06.2009 zaviazal povinnú na plnenie,
ktoré je nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, a ktorý bol opätovne predložený ako exekučný
titul. Uvedeným rozhodnutím bola právoplatne deklarovaná nulitnosť, teda ničotnosť opätovne v tomto
konaní predloženého “exekučného titulu“. Na záveroch a dôvodoch rozhodnutia súdu vo veci sp. zn.
XEr/XXX/XXXX sa nič nezmenilo a ani sa zmeniť objektívne nemôže, pretože uvedené uznesenie čo

do dôvodov zastavenia exekučného konania, ku zmene ktorých nedošlo, predstavuje aj tzv. res iudicata
ohľadne zistenej nulitnosti predloženého rozhodcovského rozsudku. V tomto konaní preto súd nemôžedospieť k odlišným záverom a v celom rozsahu, z dôvodu hospodárnosti konania, odkazuje na dôvody
zastavenia exekučného konania vedené v uznesení č.k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 15.03.2010, pre
ktoré zamietol žiadosť o udelenie poverenia podanú v tomto konaní. Postup oprávneného, ktorý majúc

vedomosť o súdnym rozhodnutím deklarovanej nulitnosti exekučného titulu v tomto konaní nemožno
hodnotiť inak ako vrcholne rozporný s dobrými mravmi. Pokiaľ súd už v inom konaní v celom rozsahu
zastavil exekučné konanie zistiac rozpor exekučného titulu so zákonom, rozhodnúť kladne o súdnym
exekútorom novo podanej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom uznesenie č.k.
XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 15.03.2010 nebolo nijako zrušené a čo do samotných dôvodov predstavuje

pre súčasne vedené konanie prekážku veci rozhodnutej, na čom nič nemení to, že v tomto novom konaní
už oprávnený požaduje iba časť týmto nulitným rozhodnutím rozhodcovského rozsudku mu priznanej
istiny. Súd v tomto konaní vzhľadom na výsledok konania sp. zn. XEr/XXX/XXXX nemôže vyhodnotiť
predložený rozsudok rozhodcovského súdu ako spôsobilý exekučný titul a nemôže na jeho podklade
udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. V danom prípade je teda podaný návrh a následne podaná
žiadosť v rozpore so zákonom, a preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil ust.
§ 365 ods. 1 písm. h) a f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
Namietal, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne a exekučný súd prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, keď preskúmaval exekučný titul. Mal za to, že súd na správne zistený

skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci
oprávnený s povinnou uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu, a to
na samostatnej listine. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

6. Povinná a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že pokračovaniu v predmetnom konaní bráni neodstrániteľná prekážka
spočívajúca v prekážke právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata).

8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01.04.2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných
po 1. apríli 2017.

9.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017,aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak sa o veci

právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

11. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

12. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

13. Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o
veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je súd viazaný.

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, preto
posúdenie existencie uvedenej prekážky má zásadný význam pre ďalší priebeh konania. Ak súd zistí, že
prekážka právoplatne rozhodnutej veci existuje, v konaní pôjde o prekážku, ktorú nie je možné odstrániť,
a preto konanie zastaví.14. Prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá
vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V exekučnom
konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného
titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia.
Nárok oprávneného na zákonným spôsobom vynútené splnenie povinnosti povinného je tak predmetom
exekučného konania. Ak teda k zastaveniu exekúcie došlo z hmotnoprávnych dôvodov napríklad pre

materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu alebo pre zánik vymáhaného práva, takéto rozhodnutie
možno prirovnať k zamietnutiu návrhu v základnom konaní a ako také toto rozhodnutie zakladá prekážku
rozhodnutej veci. Vzhľadom na to, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by
upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie v zmysle § 9a ods. 1
Exekučného poriadku potrebné aplikovať ustanovenie § 230 C.s.p., ktoré výslovne upravuje, že len čo
sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.

15. Z ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku je tak nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia
procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania.
Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú
podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na

ustanovenia § 161 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 9a Exekučného poriadku. Keďže Exekučný
poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je
potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 230 C.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len
čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

16. V exekučnom konaní je vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade
určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia o zastavení
exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho
z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res

iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť,
nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe
toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto

bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul (notárska zápisnica,
rozhodcovský rozsudok, atď.) nie je materiálne vykonateľná, už prekážku res iudicata zakladá a
oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu.
Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého zo zákonných

dôvodov zakladá prekážku res iudicata a z iného dôvodu už nie. Zastavenie exekúcie napr. podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie
exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu po vydaní rozhodnutia exekučného titulu zaniklo právo

ním priznané, prekážku res iudicata zakladá. Z uvedeného dôvodu vždy, keď súd zistí, že medzi tými
istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie
vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa príjme záver
o existencii vady podmienok konania, spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej (porov. uznesenie
krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/20/2015 z 25.02.2015).

17. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol v konaní sp. zn. 2Er/221/2009, a to tak,

že exekučné konanie v celom rozsahu zastavil z dôvodu deklarovania nulitnosti exekučného titulu, teda,
že povinná bola zaviazaná na plnenie, ktoré je nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené
rozhodnutie tak založilo prekážku res iudicata, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je ho potrebné zastaviť preexistenciu neodstrániteľnej prekážky konania (viď. aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici vo
veci sp. zn. 1CoE/102/2015, sp. zn. 1CoE/141/2015, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp.
zn. 11CoE/30/2015). Vzhľadom na uvedené tak možno konštatovať, že súd prvej inštancie síce správne

konštatoval existenciu neodstrániteľnej prekážky spočívajúcej v existencii právoplatne rozhodnutej veci,
však už nesprávne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Vzhľadom na vyššie
uvedené mal odvolací súd správne exekučné konanie zastaviť.

18. Odvolací súd záverom ešte poukazuje na to, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné,

naviac oprávneným podané odvolanie nereflektuje dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
súdom prvej inštancie.

19. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na prekážku res iudicata nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami.

20. Na základe vyššie uvedené preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil a exekučné konanie podľa § 161 ods. 1, 2 a § 230 C.s.p. v spojení s §
9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017) zastavil.

21. Z dôvodu zachovania dvojinštančnosti konania rozhodne o náhrade trov exekučného konania súd

prvej inštancie.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).