Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. august 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820201967
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8820201967.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: Ž. R., V.. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX R.,
proti žalovanému: S.. J. E.Q., V.. XX.XX.XXXX, XXX XX E. Q. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladné
opatrenie, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa Ž. R., V.. XX.X.XXXX, I..A.. XXXXXX/XXXX, trvalé bytom R., B. XXXX/XX,uzavrela dňa
XX.X.XXXX s odporcom IV.. J. E., V.. X.XX.XXXXX, I..Č.. XXXXXX/XXXX, bytom E. Q. XXX Zmluvu
o postúpení pohľadávok, spolu z dohodou o urovnaní, kde Odporca v zmysle Zmluvy o postúpení
pohľadávok ČI. 111 prevzal za odplatu pohľadávky navrhovateľa, na ktoré mal navrhovateľ voči fyzickej
osobe J. E. R.. V. .XX.X.XXXX vo výške istiny XXX.XXX,- € (slovom: tristotridsatšesťtisíceur), ktoré
boli vystavené viacerými zmenkami na meno J. E. R.. (syn odporcu). Odporca sa zaviazal za odplatu

prevziať všetky pohľadávky navrhovateľa na svoju osobu v celkovej výške XXX.XXXX € a dohodol z
navrhovateľom rozpis splátok uvedenej istiny. Odporca splácal dohodnuté splátky v zmysle dohody,
posledná splátka bola zrealizovaná v mesiaci február 2020 vo výške X.XXX,XX €.. Od mesiaca marec
2020, však odporca prestal splácať dohodnuté splátky, teda svoj dlh, ku ktorému sa zaviazal v uvedenej
zmluve a na dožiadanie navrhovateľa reagoval, že už viac splácať nebude a koniec. Z uvedeného
vyplýva, že odporca svojvoľne porušil uzavretú Zmluvu o postúpení pohľadávok z XX.X.XXXX, čím

týmito krokmi naplnil podstatu veci o súdnom vymáhaní zvyšnej dlžnej sumy, ktorá predstavuje čiastku
istiny XX.XXX,XX € a následne aj úrokov z omeškania v plnej výške v zmysle úrokovej sadzby ECB, teda
8,25% p.a.. Navrhovateľ má za to, že zo strany odporcu môže dôjsť k manipulácii so svojím nehnuteľným
majetkom a to napríklad prevodom na ostatných rodinných príslušníkov, tak, aby on nevlastnil žiaden
hnuteľný a nehnuteľný majetok, a tak, ako odporca, nemal čím vysporiadať svoj dlh po rozhodnutí súdu.
Navrhovateľ predpokladá, že zo strany odporcu môže ísť o špekulatívny krok ako sa vyhnúť zaplatiť celú

dlžnú sumu. Vyčkávaním, by mohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k
navrhovateľovi bola znížená. Pokiaľ odporca nemá v úmysle nehnuteľnosť scudzovať, resp. zaťažovať,
tak predbežné opatrenie nie je vo vzťahu k nemu obmedzujúce a pokiaľ takýto úmysel má, potom je
toto nariadenie dôvodné. Odporca je v súčasnosti vlastníkom viacerých nehnuteľnosti. List vlastníctva č.
XX, k.ú.: E. Q.N., parcela č. XXX/X, XXX/X, XXX. List vlastníctva č. XXX, k.ú.: E. Q., parcela č. XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X List vlastníctva č. XXXX, k.ú.: E. Q.N., parcela č.

XXX/X,XXX/X,XXX/X, List vlastníctva č.XXXX, k.ú.: L. V. B., parcela č. XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/
X,XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X. Uvedené nehnuteľnosti pritom predstavujú základný
majetok odporcu a odporca iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní.

2. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok - spolu s dohodou o urovnaní vyplýva, že žalobkyňa - postupca
uzavrela so žalovaným - postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom je odplatný

prevodpohľadávkypostupcu.Postupcatoutozmluvouodplatnepostúpilpostupcapohľadávkyvcelkovej
výške XXX.XXX,XX eur a postupník postúpenú pohľadávku prijal. Z bodu IV Zmluvy vyplýva, žepohľadávka bola postúpená odplatne v celkovej výške XXX.XXX,XX eur a bude zaplatená v splátkach
a to v sume XX.XXX,XX eur do XX.XX.XXXX, v sume XX.XXX,XX eur do XX.XX.XXXX a zvyšná suma
vo výške XXX.XXX,XX eur v postupných pravidelných mesačných splátkach vo výške X.XXX,XX eur,

čo predstavuje 144 mesačných splátok. Prvá splátka z tejto časti splátok bude zaplatená v termíne do
31.12.2013 a posledná v termíne do 31.12.2025.

3. Z LV č. XXXX, okres L. V. B., Obec: E. Q., kat. územie: E. Q. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom
predmetných parciel v podiele 1/2.

4. Z LV č. XX, okres L. V. B., Obec: E. Q., kat. územie: E. Q. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom
predmetných parciel v podiele 1/2.

5. Z LV č. XXXX, okres L. V. B., Obec: L. V. B., kat. územie: L. V. B. vyplýva, že E. J. S.. - E. je vlastníkom
predmetných parciel v podiele 1/1.

6. Z LV č. XXX, okres L. V. B., Obec: E. Q., kat. územie: E. Q. vyplýva, že žalovaný je vlastníkom
predmetných parciel spolu s R. E. v podiele 1/1.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na konanie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

17. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

18. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.19. Podľa § 343 ods. 1 CSP, Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. V zmysle § 343 ods. 2 CSP, Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

21. Podľa § 343 ods. 3 CSP, Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

22. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedeného a opísané rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.

23. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pojem „osvedčenie

dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín
predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.

24. Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam,
kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobkyni reálne a bezprostredne hrozí ujma,

alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobkyňa musí po
osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti
odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Žalobkyňa tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým spôsobuje žalobkyni
nenahraditeľnú ujmu. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný,

ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.
Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených
listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie

účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si
okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Neodkladné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza
uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že
konečné rozhodnutie nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu materiálny význam.
Predbežné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho

charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej
ochrany stranám sporu, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej, avšak za
predpokladu aspoň osvedčenia nároku.

25. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie

neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje
nariadenie neodkladného opatrenia. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno)
v tomto smere má len žalobkyňa. Neodkladné opatrenie zásadne neprejudikuje právo, nárok žalobkyne,
má dočasný charakter, ktorého hranice sú dané ustanovením § 333 a nasl. CSP. Z uvedeného vyplýva,

že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu
právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu
úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie
ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

26. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).27. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie

o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa
súdu,sozreteľomnavšetkyokolnostiprípadu,javiapravdepodobné.(pozriUznesenieNajvyššiehosúdu
sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

28. V danom spore však treba uviesť, že nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že

sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie
opatrenie má teda vždy prednosť. To platí aj v prípade, že ostatné podenky skúma súd pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Z daného hľadiska je vhodné aby
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie
nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Splnenie uvedenej podmienky
skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti.

29. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. V
zmysle ustanovenia § 324 ods. 3 CSP však možno neodkladné opatrenie nariadiť iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

30. V zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP slúži zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podmienkou pre
vydanie zabezpečovacieho opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ako aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude

ohrozená. Súd nemôže mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku veriteľa. Hoci pred vydaním
zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia, je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Zároveň musí byť osvedčené,
že existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa. Ohrozenie

nároku pritom musí byť konkrétne a musí byť osvedčené, nestačí len pravdepodobná možnosť
ohrozenia práv. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach
alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, pričom záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.

31. Zmyslom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho
rozhodnutia zriadením záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným
opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Vzťah medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením je vzťahom
subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu, t.j. regulovanie vzťahov pomocou

inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením.
Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by
bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný
návrh zamietne.

32. Žalobkyňa v tomto konaní podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, nie návrh na
vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Žiadne zákonné ustanovenia, podľa ktorých ho podáva v návrhu
neuviedla.

33. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami, pričom dospel k
záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ho
zamietnuť.

34. Účelom, pre ktorý žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala, ako to z neho

vyplýva, bolo že zo strany žalovaného môže dôjsť k manipulácii so svojím nehnuteľným majetkom a
to napríklad prevodom na ostatných rodinných príslušníkov, tak, aby on nevlastnil žiaden hnuteľný a
nehnuteľný majetok, a tak, ako žalovaný, nemal čím vysporiadať svoj dlh po rozhodnutí súdu. Uviedla, že
zo strany žalovaného môže ísť o špekulatívny krok ako sa vyhnúť zaplatiť celú dlžnú sumu. Vyčkávanímby mohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobkyni bola znížená.
Pokiaľ žalovaný nemá v úmysle nehnuteľnosť scudzovať, resp. zaťažovať, tak predbežné opatrenie nie
je vo vzťahu k nemu obmedzujúce a pokiaľ takýto úmysel má, potom je nariadenie dôvodné.

35. Ako je to vyššie uvedené, inštitút zabezpečovacieho opatrenia má prednosť pred reguláciou vzťahov
neodkladným opatrením. Vydanie neodkladného opatrenia je možné len v tom prípade, ak účel úpravy
vzťahov nemožno zabezpečiť zabezpečovacím opatrením.

36. Súd má za to, že žalobkyňa neosvedčila vo svojom návrhu, ako je to vyššie uvedené, splnenie
podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia, ktoré žiada vydať a ani to, že vzťah nemožno
zabezpečiť zabezpečovacím opatrením.

37. Jedným z procesných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je podmienka, že
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (t.j. zabezpečovacie opatrenie má

prednosť pred neodkladným opatrením). Vo vzťahu k splneniu tejto podmienky žalobkyňa ani len
neuviedla žiadne tvrdenia.

38.Nazákladeuvedenéhopretosúdupopreskúmanínávrhuneostávaloničiné,akonávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia ako nedôvodný a nepreukázaný zamietnuť. V tomto smere súd poukazuje aj

na rozhodnutie Okresného súdu Prešov 11C/7/2018 zo dňa 02.03.2018 a na rozhodnutie Okresného
súdu Trnava sp. zn. 20C/28/2018 zo dňa 16.04.2020.

39. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, že existuje
vôbec reálna hrozba, ktorá poukazuje na správanie sa žalovaného ktorý by sa mal resp. má snahu

zbavovať sa svojho majetku. Žalobkyňa v konaní musí svoje tvrdenia, t.j. že žalovaný koná tak,
že môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu výkonu súdneho rozhodnutia, osvedčiť. Zo
skutočností tvrdených žalobkyňou v podanej žalobe nevyplývajú žiadne dôvody domnievať sa, že
žalovaný jednak nemá dostatok majetku na splnenie svojich prípadných záväzkov, resp. že by sa
svojho majetku zbavoval. Žalobkyňa ani tvrdením, a už vôbec nie akýmkoľvek listinným dôkazom

neosvedčila, že žalovaný robí kroky smerujúce k nakladaniu so svojím majetkom, t.j. mieni nehnuteľnosti
predať, darovať, založiť, zaťažiť. Samotné ničím nepodložené tvrdenie žalobkyne, nie je dostatočným
osvedčením okolnosti významnej pre dočasnú úpravu pomerov strán sporu, či už neodkladným alebo
zabezpečovacím opatrením.

40. Súd pritom podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Obo 144/97
(R 20/1998), podľa ktorého „okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez
predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie
zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe
nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré

opodstatňujúobavu,žebyprípadnývýkonrozhodnutiamoholbyťzmarený.Udlžníkamôžebyťdôvodom
jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia,
alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“

41. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že pri navrhovanom neodkladnom opatrení, t.j. na obmedzenie

dispozičného práva žalovaného s nehnuteľnosťami nie je možné, aby súd neprihliadol aj na to, či ich
hodnota je primeraná alebo neprimeraná výške žalobcom uplatnenej pohľadávky. V danom spore súd
nemá k dispozícii žiadnu hodnotu týchto nehnuteľností, v dôsledku čoho nemohol posúdiť ani podmienku
primeranosti nariadenia neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43Cob/155/2017 zo dňa 22.11.2017).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou písomne, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).