Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. december 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/99/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115222875
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3115222875.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobkyne E. H., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt
V. XXXX/XX-XX, XXX XX H. W. U., právne zastúpenej JUDr. E. A., advokátkou, so sídlom kancelárie
T. XX/X, XXX XX M., proti žalovaným 1/ R. V., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt A. XXX/XX, XXX XX M.-
A., 2/ N. L., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt A. XXX/X, XXX XX Q. L., obaja právne zastúpení JUDr. Y. F.,

advokátkou, so sídlom kancelárie U. XXX/X,
XXX XX M. M., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín č.k. 11C/371/2015-57 zo dňa 15. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým rozhodol, že žalovaní 1/,
2/ majú nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ sa proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol,
že žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %
s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným

uznesením a výrokom III. rozhodol, že žalobkyni sa vracia súdny poplatok za žalobu v sume 92,80 eur
prostredníctvom prevádzkovateľa systému : Slovenská pošta a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica,
po právoplatnosti tohto uznesenia. V odseku 1. odôvodnenia uznesenia uviedol súd prvej inštancie
predmet konania a dôvody, ktoré žalobkyňa tvrdila v podanej žalobe. Pred pojednávaním žalobkyňa
podaním zo dňa 15.7.2019 zobrala žalobu prostredníctvom právnej zástupkyne žalobu v celom rozsahu
späťaakodôvoduviedlaprávnezáveryOkresnéhosúduTrenčínvkonanísp.zn.21C/115/2015vspojení

s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 4Co/61/2018. O trovách konania navrhla rozhodnúť
tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie Ústavného
súdu SR, na ktorého právni záver sa v konaniach žalovaní odvolávali bolo až v roku 2016, teda až
po podaní žaloby. Do tej doby judikatúra bola iného právneho názoru - v prospech žalobkyne a až
týmto rozhodnutím bola prelomená zásada nikto nemôže previesť na iného viac práv ako on sám má
a neskúmala sa dobromyseľnosť nadobúdateľov.

2. Zastavenie konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 144, § 145 ods. 1 a podľa § 146 ods. 1,
2 CSP. Stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby súd prvej inštancie nezisťoval, pretože k späťvzatiu
žalobydošloskôr,nežsazačalopojednávanie.Rozhodnutieonárokunanáhradutrovkonaniaodôvodnil
súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP a konštatoval, že zastavenie konania procesne zavinila
žalobkyňa. Dôvody tohto rozhodnutia hodnotil a uviedol súd prvej inštancie v odseku 8. odôvodnenia

uznesenia.3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorým napadla
výrok II. uznesenia v časti o nároku na náhradu trov konania. S poukazom na § 257 CSP žalobkyňa
tvrdila, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa prišla nekalým až úžerníckym spôsobom o

nehnuteľnosti, v rozpore s právnym poriadkom SR a dobrými mravmi. Žalobkyňa podala žalobu v čase,
keď ešte nebolo vydané a publikované rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 549/2015-33 o
nadobudnutí nehnuteľností od nevlastníka v dobrej viere. Dovtedy platná judikatúra súdov SR zastávala
právny názor, že nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka, a to bez ohľadu na dobrú
vieru nadobúdateľa, resp. touto otázkou sa dovtedy všeobecné súdu vôbec nezaoberali. S odstupom

času judikatúra všeobecných súdov SR postúpila a aj právne názory s tým súvisiace. Žalobkyňa má
za to, že nepodala žalobu celkom zjavne bezdôvodne a nejednalo sa o bezdôvodné, nezmyselné
uplatnenie (bránenie) práva. Zmluvy, na základe ktorých prišla žalobkyňa o vlastníctvo sú bezpochyby
neplatnými právnymi úkomi, avšak na druhej strane je tu dobrá vôľa nadobúdateľa, ktorá žalobkyni
zaručila nedotknuteľnosť vlastníctva. Z týchto dôvodov považuje žalobkyňa za spravodlivé a zákonné
rozhodnúť o trovách konania tak, že nikto z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože

aj žalobkyňa je osobou poškodenou. Navrhla, aby odvolací súd výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie
zmenil tak, že nikto z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. K doručenému odvolaniu žalobkyne, ktoré žalovaní 1/, 2/ prevzali dňa 1.11.2019 prostredníctvom
právnej zástupkyne, sa žalovaní 1/, 2/ nevyjadrili.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363
CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu

predchádzajúceho konania.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2
CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II., ktorý
sa týka nároku na náhradu trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej
veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

8. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

9.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorá
je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (trovy je povinná nahradiť tá zo strán sporu,

ktorá zavinila, že vznikli). Náhrada týchto trov sa posudzuje a prisudzuje bez ohľadu na meritórny
výsledok sporu. Procesné zavinenie podľa § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska,
a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú výlučne tie, ktoré vznikli
po začatí konania a ktoré sú vo vzájomnej príčinnej súvislosti. Príčinou je správanie strany sporu a
dôsledkom je vznik trov protistrany.

11. Preskúmaním procesného stavu daného obsahom predloženého súdneho spisu na rozhodnutie o
odvolaní, odvolací súd je toho názoru, že v danej veci neexistujú na strane žalobkyne žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal priznať obom stranám sporu nárok na náhradu
trov konania. Z dôrazom na procesný stav veci po začatí konania, kedy je nepochybné, že žalovaní

1/, 2/ na výzvu súdu prvej inštancie vykonali procesné úkony, nepovažoval odvolací súd odvolacie
tvrdenia žalobkyne týkajúce právneho posúdenia veci z hľadiska hmotného práva za závažné okolnosti
veci odôvodňujúce ich hodnotenie ako dôvodov hodných osobitného zreteľa pri posudzovaní zásady
procesnej zodpovednosti za zavinenie. V danej veci z hľadiska procesnej aplikácia § 257 CSP prerozhodnutie o nároku na náhradu trov konania pri zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby pred
pojednávaním o veci samej neprichádza podľa názoru odvolacieho súdu do úvahy.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval pri prisudzovaní
nároku na náhradu trov prvoinštančného konania správne podľa § 256 ods. 1 CSP a jeho rozhodnutie
je súladné s procesnou situáciou, pretože žalobkyňa, ktorá ako jediná disponuje žalobou a predmetom
konania procesne zavinila zastavenie konania. Súd prvej inštancie správne priznal nárok na náhradu
trov konania žalovaným 1/, 2/ ako protistrane sporu oproti žalobkyni.

13. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania
vecne správne a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem
na základe správne zisteného skutkového a procesného stavu.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/, 2/ boli v odvolacom konaní úspešní. Odvolací súd
zistil, že žalovaným 1/, 2/ nevznikli v odvolacom konaní žiadne trovy, preto im proti žalobkyni nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).