Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/215/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317220161
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317220161.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské
Nivy44/b,Bratislava,zastúpenéhosplnomocnencomJakubčák,advokátskakancelária,s.r.o.,Michalská
14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: W. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, M.,
zastúpenému splnomocnencom JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta

37, Bratislava, IČO: 36 264 750, o zaplatenie 723,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 28. mája 2018, č.k. 27Csp/219/2017-111, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 723,14 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 10.1.2018 do zaplatenia, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%
(výrok II.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal žalobou podanou na súd prvej
inštancie dňa 18.12.2017 na žalovanom zaplatenia sumy 723,14 eur s príslušenstvom z dôvodu, že
je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete, prostredníctvom ktorej zabezpečuje distribúciu
zemného plynu ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie
spotreby zemného plynu. Žalobca dopravuje plyn z miesta, kde vstupuje do siete, až do miesta, kde

zo siete vystupuje. Na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú pritom rozhodujúce údaje
o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Ak sa na odbernom mieste meradlo
nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo, platí, že
plyn, ktorý odoberateľ odobral, nedodal do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn
patriaci prevádzkovateľovi siete. Rovnako ide o odber zemného plynu, ktorý patrí prevádzkovateľovi
v prípade odberu zemného plynu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, ako aj v prípade

odberu nemeraného plynu. Pokiaľ odberateľ odoberá zo siete nemeraný plyn, nedodal plyn, ktorý
bol takýmto spôsobom odobratý, do siete dodávateľ daného odberateľa. Uvedené platí aj v prípade
odberu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takýchto
prípadoch dochádza k zmenšeniu majetkovej sféry prevádzkovateľa, t.j. žalobcu, pričom v zmysle
ustanovenia § 81 zákona o energetike č. 251/2012 Z.z., je nárok na zaplatenie takto odobratého
plynu považovaný za nárok na náhradu škody, pričom odberateľ je povinný uhradiť aj ušlý zisk.

Na odbernom mieste žalovaného bolo pri kontrole zistené a neskôr znalcom konštatované porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber, je podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm.
d) zákona o energetike, považovaný za neoprávnený. Škoda bola vyčíslená na sumu 723,14 eur v
súlade s ustanovením § 82 ods. 4 zákona o energetike a s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č.
449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.
Žalovaný neuhradil uvedenú sumu , ktorá mu bola riadne vyfakturovaná so splatnosťou 25.7.2016, v

dôsledku čoho sa dostal so svojím plnením do omeškania, preto si žalobca uplatňuje okrem istiny aj
úrok z omeškania v zákonnej výške. Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 9.1.2018, voči ktorémuvšak žalovaný podal včas odpor s odôvodnením. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že znalecký
posudok má nedostatky, neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, je nepreskúmateľný, nakoľko v
ňom absentuje špecifikácia tvarovej a rozmerovej nezhody špecifických znakov sporného a kontrolného

odtlačku na plombe telesa plynomera. Zároveň z posudku nevyplýva, koľko plombovacích kliešťov
mal v rozhodnom období k dispozícii žalobca a z akého dôvodu neboli pri porovnávaní sporného a
kontrolného materiálu použité odtlačky všetkých plombovacích klieští. Z posudku nevyplýva, či znalec
mal k dispozícii všetky kliešte. Nie je vylúčené, že odtlačky mohli byť vytvorené inými kliešťami, ktoré
patrili žalobcovi, avšak znalec práve tieto kliešte pri vyhotovovaní posudku nemal k dispozícii. Tiež zo

znaleckého posudku nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov dospel znalec k názoru, že
pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou
plombou. Pri poškodení zaisťovacieho krytu číselníka v okolí plomby znalec takisto nešpecifikoval aké
mechanoskopické stopy boli zistené a akým predmetom boli vytvorené. Žalovaný taktiež namietal, že
znalec, ktorý vypracoval posudok, nie je dostatočne odborne spôsobilý urobiť záver o neoprávnenom
odbere plynu, a to pre jeho odborné zameranie, nakoľko nie je znalcom v odbore meracích systémov,

metrológie a skúšobníctva. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal neoprávnenú manipuláciu na
plynomeri. Žalovaný má za to, že aj keby neoprávnený zásah bol preukázaný, táto skutočnosť sama
o sebe nemôže odôvodňovať nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Je potrebné preukázať, že škoda
skutočne vznikla. Zo záverov znaleckého posudku nie je možno jednoznačným spôsobom vyvodiť
záver, že v dôsledku porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane žalobcu ku vzniku škody

spôsobenej žalovaným. Za predpokladu, že súd by vznik škody mal za preukázaný, žalovaný namieta
správnosť jej vyčíslenia. Žalobca pri vyčíslení škody nebral do úvahy veľkosť priestoru, v rámci
ktorého mal byť neoprávnený odber plynu uskutočnený, tepelno-izolačné vlastnosti nehnuteľnosti,
technické zariadenie používané za účelom vykurovania a pripadnú ďalšiu prítomnosť technických
zariadení, ktorými sa mal uskutočniť údajný neoprávnený odber plynu. Ak výška fiktívnej škody, ktorá

je vypočítaná podľa všeobecne záväzných právnych predpisov sa zo spravodlivej rovnováhy medzi
legitímnym záujmom žalobcu a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa vychyľuje, ide
o neprimeraný zásah do majetkových práv neoprávneného odberateľa. Žalobca uviedol, že predložený
znalecký posudok spĺňa všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. V
prejednávanej veci sa jedná o prípad objektívnej zodpovednosti, uplatnil si nárok na náhradu škody

spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, v zmysle
ktorého je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na
zavinenie samotného odberateľa plynu. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období
odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, vznikla mu v

súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu.
Za splnenia týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie
žiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu. K výške škody žalobca uviedol, že zo zákona o
metrológii vyplýva, že nie je možné použiť meradlo v situáciách uvedených v § 15 odsek 6 zákona o
metrológii, nakoľko platnosť jeho overenia zanikla. Žalovaný nenamietal, že za obdobie neoprávneného

odberu zemného plynu od 19.10.2015 do 23.6.2016 zemný plyn nespotreboval, ani netvrdil, že by za
obdobie neoprávneného odberu zaplatil za spotrebovaný zemný plyn inej osobe. Meradlo v danom
prípade je umiestené na verejne prístupnom mieste, na fasáde nehnuteľnosti žalovaného. Žalobca teda
správne pristúpil k vyčísleniu škody v súlade so všeobecne záväzným predpisom, a to s poukazom
na ustanovenie 82 ods. 4 zákona o energetike. Žalobca vzťah medzi ním a žalovaným nepovažuje za

vzťah spotrebiteľský, žalobca nie je zmluvným dodávateľom plynu, uplatnený nárok nevyplýva teda zo
zmluvnéhopráva,aleoideonároknanáhraduškody,ktorávzniklavpríčinnejsúvislostisneoprávneným
odberom. Súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav tak, že žalobca ako prevádzkovateľ a
vlastník distribučnej siete, vykonal dňa 23.6.2016 na odbernom mieste žalovaného kontrolu, pri ktorej
bolo na meradle odberu plynu zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené

porušenie bolo potvrdené aj znalcom Ing. Petrom Leškom, ktorý porušenie konštatoval vo svojom
znaleckom posudku č. 439/PL-2016. Z posudku jednoznačne vyplýva, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bolo porušené a nahradené inou plombou. U žalovaného teda dochádzalo
od 19.10.2015 do 23.6.2016 k odberu plynu meradlom porušeným neoprávnenou manipuláciou a teda
dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o

energetike, čím žalobcovi vznikla škoda, za ktorú objektívne zodpovedá žalovaný, ktorú si vyčíslil v
sume 723,14 eur. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 82 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike, podľa § 15 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z., podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 ods.
1 nariadenia č. 87/1995 Z.z.. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, žežalovaný v období od 19.10.2015 do 23.6.2016 neoprávnene odoberal plyn, ktorého spotreba bola
meraná meradlom, ktoré bolo poškodené, čím spôsobil žalobcovi škodu na jeho majetku. Žalobca
uplatnil nárok na náhradu škody podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Vychádzajúc z ustálenej

rozhodovacej praxe (najmä uznesenie NS SR, sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 22.3.2018), súd konštatoval,
že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber,
ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za
neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý

bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. V konaní mal súd
za jednoznačne preukázané, že odberateľ odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii, čím sa dopustil neoprávneného odberu plynu, a vznikla mu tak povinnosť
nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu. Žalobca preukázal, že k neoprávnenému odberu plynu,
meranému porušeným meradlom, došlo a to na základe znaleckého posudku. V zmysle ust. § 82
ods. 1 písm. d) zákona o energetike, je pritom rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti

neoprávnenej manipulácii plynu a je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, Druhým
predpokladom zodpovednosti za škodu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal
plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím
predpokladom vzniku je príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom škody. Na
základe uvedeného súd mal jednoznačne preukázané, že v danom prípade žalobcovi neoprávneným

odberom škoda vznikla. Spôsob, akým bola určená výška škody, považuje súd za správny. Meradlo
sa nachádzalo na mieste verejne prístupnom, čo bolo preukázané z predloženej fotodokumentácie.
Vzhľadom k uvedenému preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď plne úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný.
Uviedol, že znalec v posudku konštatoval, že na základe optického skúmania môže potvrdiť, že sporné
odtlačky čeľustí plombovacích kliešťov a kontrolné odtlačky čeľustí plombovacích kliešťov a kontrolné
odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Z posudku nevyplýva, či znalec mal k
dispozícií všetky kliešte, ktoré žalobca používal za účelom označenie plomby. Nie je vylúčené, že

plomba mohla byť vytvorená inými kliešťami, ktoré rovnako patrili žalobcovi, avšak znalec práve tieto
kliešte pri vyhotovovaní znaleckého posudku nemal k dispozícií. Rovnako nevyplýva, aký odtlačok bol
na plombe plynomera v čase jeho montáže na odberné miesto a z uvedeného dôvodu nie je možné
vylúčiť, že v čase montáže sa na telese plynomera nachádzala plomba práve so sporným odtlačkom a
ktorá plomba mohla byť vytvorená práve kliešťami žalobcu, ktoré kliešte žalobca neposkytol znalcovi

počas vyhotovenia znaleckého posudku. Žalovaný tak má za to, že z vykonaného dokazovania nebolo
bez pochýb preukázané, že došlo k neoprávnenému odberu plynu, teda nemohlo dôjsť ani k vzniku
škody. Súd vychádzal z posudku, ktorý posudok nespĺňa zákonom predpísané náležitosti súkromného
znaleckého posudku. Samotný vznik škody nie je možné zamieňať spôsobom určenia jej výšky. Nárok
na náhradu škody má spĺňať kompenzačnú a preventívnu funkciu a nie sankčnú. Výška žalobcom

uplatneného nároku by podľa žalovaného spĺňala práve sankčnú funkciu. Výška škody nemôže byť
sankciou za neoprávnený odber. Uvedená argumentácia vyplýva aj z judikatúry ÚS ČR, sp.zn. I.
ÚS 668/15, v zmysle ktorej, pokiaľ osoba, ktorá mala spôsobiť škodu preukáže, že výška škody za
neoprávnenýodberelektrinyjestanovenápodľavykonávaciehopredpisuajemnohonásobnevyššianež
jeho platby za elektrinu v porovnateľných obdobiach pred neoprávneným odberom, nie je možné takúto

škodu bez výhrady akceptovať. V takom prípade musí súd o výške škody rozhodnúť podľa spravodlivého
zváženia jednotlivých okolností. Žalobca ako dôkaz preukazujúci výšku škody predložil výpočet škody
spôsobenej neoprávnených odberom plynu z 27.6.2016, kde ako množstvo neoprávnene odobratého
plynu určené typovým diagramom dodávky, uviedol pri m3 č. 1772. Nie je zrejmé, ako k tomuto číslu
dospel, či je určené skutočne v súlade s typovým diagramom dodávky a nie je ani zrejmé, ako dospel súd

k tvrdeniu, že spôsob, akým bola výška škody určená, považuje za správny. Nie je zrejmé, ako správnosť
výpočtusúdpreskúmal,zakýchvykonanýchdôkazov vychádzalpritvrdení,žepodľatypovéhodiagramu
dodávky má byť množstvo neoprávnene odobratého plynu určené práve vo výške 1772 m3, prečo to
nemôže byť napr. 5000 m3 alebo 25 m3. Pre žalovaného je nárok žalobcu ako aj napadnutý rozsudok
nepreskúmateľný, keď súd zúžil svoje odôvodnenie len na konštatovanie, že spôsob, akým ho žalobca

určil, považuje za správny. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.3. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, uviedol, že predložený znalecký posudok spĺňa všetky
náležitosti v zmysle § 17 č. 382/2004 o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, znalec konštatoval,
že na základe zistených skutočností môže potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou a optickým skúmaním povrchu
zaisťovacieho plechu krytu číselníka v okolí plomby zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené
predmetom-nástrojom.Zuvedenéhojednoznačnevyplýva porušeniezabezpečeniaprotineoprávnenej
manipulácii na meradle. Takže žalobcovi vznikla škoda, jedná sa o prípad objektívnej zodpovednosti.
Poukázal tu na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Obdo 51/2017, 3 Odo 99/2012, 1 Cdo

107/2008 ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 24Co/140/2017. Pokiaľ žalovaný
namieta správnosť vyčíslenia škody, táto je vyčíslená správne v súlade so všeobecne záväzným
predpisom. Tu poukazuje na § 82 ods. 4 zákona o energetike a § 1 ods. 13 vyhlášky č. 449/2012
Z.z., žalobca správne pristúpil k vyčísleniu škody v súlade so všeobecne záväzným predpisom, kedy
výška škody spôsobená neoprávneným odberom plynu, bola určená ako cena neoprávnene odobratého
množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky, nakoľko meradlo je umiestnené na

odbernom mieste na verejne prístupnom mieste. Žalobca uplatňuje svoj nárok za neoprávnený odber
zemného plynu a to za skutočné množstvo spotrebovaného zemného plynu. Pokiaľ by nedochádzalo
k neoprávnenému odberu a teda spotrebu zemného plynu by fakturoval žalovanému jeho dodávateľ
plynu, tento by pri fakturácii zaradil odberateľa do príslušnej odbernej kategórie, pričom za zemný plyn by
žalovaný zaplatil za 1 kWh príslušnú sumu s tým, že by dodávateľ uplatňoval aj položku DPH. Súčasne

by žalovaný musel platiť dodávateľovi zemného plynu aj fixnú mesačnú platbu a rovnako aj platbu za
prepravu a za distribúciu plynu.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana
sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný

(§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto je potrebné rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 27Csp/219/2017 je určenie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 723,14 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od
10.1.2018 do zaplatenia a to z dôvodu náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla tým, že žalovaný odoberal
zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, teda
neoprávnene.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 723,14 eur s 5%
ročným úrokom z omeškania od 10.1.2018 do zaplatenia, keď skonštatoval, že žalovaný neoprávnene
odoberal zemný plyn, čím vznikla žalobcovi škoda, ktorej výšku žalobca určil prostredníctvom typového

diagramu, nakoľko meradlo na odbernom mieste sa nachádzalo na verejne prístupnom mieste.

7. Odvolateľ vo svojom odvolaní namietal, že zo znaleckého posudku jednoznačne nie je možné
zistiť, či bol meraný odobratý plyn určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Takže namietal správnosť záverov znaleckého posudku, jeho

nepreskúmateľnosť a tiež namietal výšku škody vyčíslenú žalobcom, ktorú si súd prvej inštancie
bez ďalšieho osvojil, pričom výpočet výšky neozrejmil, takže rozsudok v tejto časti považuje za
nepreskúmateľný.

8. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca ako prevádzkovateľ a vlastník distribučnej siete,

prostredníctvom ktorej zabezpečuje distribúciu zemného plynu ku koncovým odberateľom, vykonal
dňa 23.6.2016 na odbernom mieste žalovaného E. XXXX/XX, M., kontrolu, pri ktorej bolo na meradle
odberu plynu (plynomer) zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca
dal vypracovať znalecký posudok, ktorý vypracoval Ing. Peter Leško pod č. 439/PL-2016, z ktorého
záverov vyplynulo, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie približne v tvare

loga spoločnosti Elster s.r.o., Stará Turá, na základe optického skúmania potvrdil, že sporné odtlačky
čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, nezistil
poškodenie ako ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla, na
základe zistených skutočností potvrdzuje, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipuláciibolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou a optickým skúmaním označení, ktoré boli
vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, zistil obsahovú podobnosť, tvarovú a rozmerovú nezhodu
špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Nezistil žiadne poškodenie plomby osadenej

v kryte číselníka meradla a optickým skúmaním povrchu zaisťovacieho plechu krytu číselníka v okolí
plomby zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom.

9. Žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolaní, spochybnil závery znaleckého
posudku, keď tvrdil, že znalec konštatoval, že na základe optického skúmania môže potvrdiť, že sporné

odtlačky čeľustí plombovacích kliešťov a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého
nástroja.Zposudkunevyplýva,čiznalecmalkdispozíciivšetkykliešte,ktoréžalobcapoužívalzaúčelom
označenia plomby. Tvrdil, že nie je vylúčené, že plomba mohla byť vytvorená inými kliešťami, ktoré
rovnako patrili žalobcovi, avšak znalec práve tieto kliešte pri vyhodnocovaní posudku nemal k dispozícii.
Z posudku tiež nevyplýva, aký odtlačok bol na plombe plynomera v čase jeho montáže na odberné
miesto a preto nie je možné vylúčiť, že v čase montáže sa na telese plynomera nachádzala plomba práve

sospornýmodtlačkomaktoráplombamohlabyťvytvorenáprávekliešťamižalobcu,ktoréklieštežalobca
neposkytol znalcovi počas vyhotovenia znaleckého posudku. Žalobca sa k týmto námietkam v konaní
vyjadril v tom smere, že znalecký posudok má všetky potrebné náležitosti predpísané zákonom, čo je
pravda, avšak ku konkrétnym namietaným skutočnostiam žalovaným sa nevyjadril žiadnym spôsobom.
Vosvojomvyjadrenízodňa25.5.2018navrholvypočuťznalcaIng.PetraLešku,ktorýnávrhnavykonanie

dokazovania výsluchom znalca bol súdom na pojednávaní dňa 28.5.2018 uznesením zamietnutý. Ani
súd prvej inštancie sa však s konkrétnymi námietkami žalobcu voči záverom znaleckého posudku nijako
nevysporiadal.

10. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie

nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhované dôkazy, ktoré boli potrebné za účelom zistenia
skutkového stavu, preto v tejto časti považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné.
Ďalšia odvolacia námietka smerovala proti výške škody.

11. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Podľa odseku 2, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy.

12. Z uvedeného citovaného ustanovenia vyplýva, že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe musí

byť zrozumiteľné, inak to zakladá vadu podania, spočívajúcu v nezrozumiteľnosti. V žalobe musí žalobca
uviesť pravdivo, úplne tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva si žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Rozhodujúce skutočnosti
sú údaje, ktoré sú nutné na to, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Teda v
žalobe musí uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje

svoj nárok a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť
predmet konania po skutkovej stránke.

13. K výške škody žalobca v žalobe uviedol, že mu vznikla škoda, ktorú vyčíslil dňa 7.7.2016 na
sumu 723,14 eur, vystavil žalovanému daňový doklad na uvedenú sumu, ktorú žalobcovi žalovaný v

čase splatnosti nezaplatil. K žalobe doložil listinu nazvanú výpočet škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu, v ktorej pri množstve neoprávnene odobratého zemného plynu v m3 určené
typovým diagramom dodávky, je uvedené množstvo 1772, ďalej sú tu uvedené prepočet ZP z m3 na
kWh, fixná platba a cena neoprávnene odobratého zemného plynu celkom. Odvolací súd má za to,
že súd prvej inštancie mal doplniť skutkové tvrdenia ohľadne výšky škody, v prípade ich nedoplnenia

mal túto považovať za nepreukázanú. Žalobcom mali byť tvrdené skutkové okolnosti ohľadne spôsobu
výpočtu výšky škody, teda mali byť presne uvedené veličiny, s ktorými pracoval, na základe ktorých
dospel k jednotlivým údajom uvedeným v listine nazvanej výpočet škody spôsobenej neoprávneným
odberom zemného plynu. Súd prvej inštancie takisto vo svojom odôvodnení neuviedol spôsob výpočtu,
len skonštatoval, že tento bol urobený prostredníctvom typového diagramu, avšak spôsobom, aby mohlo

byť preskúmané jeho rozhodnutie v časti výšky škody, svoje rozhodnutie neodôvodnil. V dôsledku toho
sa rozhodnutie stalo nepreskúmateľným aj v tejto časti.14. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedených skutočnostiam mal odvolací súd za to, že strane sporu bola
odňatá možnosť konať pred súdom, keď postupom súdu jej bola znemožnená realizácia procesných
práv, ktoré strane zákon priznáva. V danom prípade napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavky

ustanovené v § 220 CSP, keď z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, ako dospel súd k svojmu záveru o tom,
že plynomer, teda meradlo bolo porušené, keď dostatočným spôsobom sa nevysporiadal s námietkami
žalovaného k znaleckému posudku a takisto nie je zrejmé, ako dospel k záveru o výške škody. Odvolací
súd má za to, že v prípade, ak sa preukáže, že u žalovaného došlo k neoprávnenému odberu, tak škoda,
ktorá vznikla, je zodpovednosťou objektívnou a tiež mal za to, že meradlo bolo umiestnené na verejne

prístupnom mieste, takže výška škody sa vyčísľuje v súlade s typovým diagramom.

15. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky
nepreskúmateľnosti a odvolanie žalovaného preto posúdil ako dôvodné, keďže uvedené nedostatky
odôvodnenia rozsudku, ako aj postup súdu prvej inštancie, predstavujú procesné pochybenie, v
dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu

jeho možnosti konať pred súdom. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie doplní
dokazovanie vo vyššie naznačenom smere, teda vysporiada sa s námietkami žalovaného ohľadne
nedostatkov v znaleckom posudku a tiež doplní dokazovanie ohľadne určenia výšky škody. Vykonané
dôkazy riadne vyhodnotí, vo veci opätovne rozhodne, ktoré rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 220

CSP odôvodní. Zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

16. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).