Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/629/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312231508
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2312231508.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., D. V. XXX/X, proti
odporcom: 1. T. P., nar. X.X.XXXX, bytom Q., U. XX/XX, 2. O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, 3. Ing.
F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B. B., X. C. XXXX/XX, 4. F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., Z.. Q. XX/XX, 5.
K. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., Z.. Q. XX/XX, o zaplatenie 6.480,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 5C/323/2012-161 zo dňa 10.9.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd návrh (v celom rozsahu) zamietol. Zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť odporkyni v 2. rade náhradu trov konania vo výške 637,50 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia, pričom odporcovi v 1., 3., 4. a 5. rade náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie vo veci samej prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 100 ods. 1, § 101, § 107
ods. 1, 2, § 120 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzal pritom zo skutkových
zistení na základe vykonaného dokazovania, že podľa osvedčenia o dedičstve po poručiteľke K. V.,
zomrelej XX.XX.XXXX, odporcovia 1 až 5 a K. J. ako dedičia zo zákona, uzatvorili dedičskú dohodu v
zmysle ktorej okrem iných nadobudli do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti v kat. úz. Q., obec

Q., okres Galanta zapísané na LV č. XXXX a to rodinný dom súp. č. XXX parc. č. 2780/1, 2180/2 a 2183
a to odporcovia 1 až 3 a K. J. každý v 1/5 k podielu poručiteľky a odporcovia 4 a 5 každý v 1/10 k podielu
poručiteľky. Zo Znaleckého posudku znalca Ing. Dezidera Csenkyho č. 76/2012 zo dňa 29.10.2012
záhradné jazierko bolo realizovaná v roku 2007 a má hodnotu 1.596,06 Eur, spevnená plocha bola
realizovaná v roku 2007 a má hodnotu 1.112,43 Eur a rekonštrukcia strechy garáže bola realizovaná v
roku 2009 a má hodnotu 5.014,10 Eur. Podľa priložených pokladničných bločkov bol stavebný materiál

zakupovaný v roku 2008.

Prioritne súd uzavrel, že záhradné jazierko ani spevnenú plochu nemožno považovať za samostatnú
vec a je súčasťou pozemku s poukazom na § 120 Občianskeho zákonníka. Preto aj v prípade, ak
jazierko a spevnenú plochu vybudoval navrhovateľ, nikdy nemohol byť ich vlastníkom, nakoľko nebol
vlastníkom pozemku. Navrhovateľ nebol a ani nie je vlastníkom garáže napriek jeho opačnému tvrdeniu,

keďže uskutočnil iba rekonštrukciu strechy garáže. V ďalšom súd uzavrel, že navrhovateľ neuniesol
svoje dôkazné bremeno. Tvrdil, že rekonštrukcia garáže sa uskutočnila niekedy v roku 2007 až 2010
a realizácia spevnenej plochy a jazierka niekedy v roku 2007, pričom vlastníčka pani V. prehlásila,
že na danej ploche si môže postaviť rodinný dom alebo halu. Odporcovia toto popreli a tvrdili, že k
realizácii došlo podstatne skôr napríklad jazierka už v roku 2002 s tým, že náklady boli uhradené zo
strany starej matky navrhovateľa. Súd uzavrel, že navrhovateľ nepreukázal ani právny dôvod realizácie

spevnenej plochy, jazierka a rekonštrukcie strechy garáže a ani to, že tak malo byť v rokoch neskôr ako
2008, z ktorého predložil určité pokladničné bločky. Súd bol názoru, že pokiaľ navrhovateľ mal nejaképohľadávky voči pôvodnej vlastníčke, tieto si mal uplatniť v rámci dedičského konania. Navrhovateľ
tak nepreukázal ani právny základ ním tvrdeného nároku a nepreukázal ani skutočnú výšku nákladov
vynaložených na realizované práce, nakoľko z jeho strany nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy s

pani V.. Bol oprávnený uplatňovať si svoj nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, avšak výška
by mala zodpovedať rozdielu medzi tým akú hodnotu mala nehnuteľnosť pred investovaním a akú po
vynaložených investíciách.

V ďalšom prvostupňový súd skonštatoval, že i v prípade, ak by navrhovateľ zvládol dôkazné bremeno a

preukázal dôvodnosť svojho nároku čo do základu aj výšky, vzhľadom k vznesenej námietke premlčania,
súd by jeho právo nemohol priznať. Premlčacia lehota v danom prípade s poukazom na § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka je dvojročná a začína plynúť dňom, kedy sa navrhovateľ skutočne dozvedel,
že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. O tom
sa navrhovateľ dozvedel hneď, ako investoval do nehnuteľností. Návrh na začatie konania bol podaný
3.12.2012 a preto ho je potrebné považovať z hľadiska dvojročnej subjektívnej lehoty za premlčaný. Súd

preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovia mali úspech v konaní a
preto majú právo na náhradu trov konania. Avšak nakoľko ako jediná si náhradu trov konania v zákonnej
lehote uplatnila odporkyňa 2, súd jej náhradu trov konania priznal a odporcom 1, 3, 4 a 5 nepriznal. Trovy

odporkyne 2 spočívajú z cestovných náhrad z piatich ciest na pojednávanie súdu, ktorých náhradu súd v
odôvodnení preskúmavaného rozsudku podrobne vyčíslil s poukazom na zák. č. 283/2002 Z.z. a dospel
k záveru, že jej trovy predstavujú sumu 637,50 Eur.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa podľa obsahu

domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu v celom
návrhu vyhovel. S poukazom na § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že v podanom návrhu
sa jedná o stavby záhradné jazierko, betónová plocha a rekonštrukcia strechy garáže na uvedených
parcelách,ktorýchzhotoviteľomavlastníkomjenavrhovateľ.Akodôkazyotompripojilopisyvýpovedína
pojednávaní súdu dňa 20.1.2014. Odporcovia 1 až 5 sú podielovými spoluvlastníkmi daného pozemku,

avšak nie sú vlastníkmi stavieb garáže, záhradného jazierka, betónovej plochy, ktoré ani nie sú zapísané
v LV. Navrhovateľ preukázal výšku svojich vynaložených investícií na predmetných stavbách znaleckým
posudkom. Keďže je zamestnanec a nie právnická osoba, prípadne živnostník, nemohol si tvoriť
faktúry za uskutočnené stavebné práce a nie je ani povinný viesť účtovníctvo. V ďalšom odvolateľ
namietal nesprávnosti v uznesení súdu, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na nariadenie predbežného

opatrenia s tým, že nežiadal o predbežné opatrenie na maloleté dieťa. Pani K. J. uznala navrhovateľove
nároky za investície na predmetné nehnuteľnosti a pomernú časť 1.620,- Eur navrhovateľovi bankovým
prevodom uhradila. Nároky navrhovateľa pritom vznikli XX.XX.XXXX úmrtím jeho starej mamy a dňa
1.12.2012 podal návrh. Preto nie je dôvodné tvrdenie súdu o premlčaní nárokov. V odvolaní odvolateľ
tiež namietal postup sudkyne JUDr. Bundzelovej v konaní s tým, že nepoložila navrhovateľovi, ani

odporcom ani jednu otázku, čím by skúmala skutočný stav veci, rozhodla protizákonne, zmäteno,
neprítomno; o spôsobe a priebehu konania sudkyne mieni informovať Ministerstvo spravodlivosti SR. V
závere navrhovateľ namietal aj náhradu trov konania odporkyne 2 s tým, že nepreukázala používanie
akéhokoľvek dopravného prostriedku, výpočet súdu je nesprávny, keďže vzdialenosť Obeckov - Galanta
nie je 438 kilometrov, ale len 316 kilometrov. Súd navrhovateľovi nepredložil žiadne vyúčtovanie

cestovných náhrad, nepredložil mu z akých údajov, z akých sadzieb za ubehnutý kilometer a z akých
priemerných spotrieb vozidla, z akého počtu odjazdených kilometrov, z akého druhu a ceny paliva
súd vychádzal. Súd riadne nedokladoval výpočet, nepredložil navrhovateľovi žiadnu kópiu technického
preukazu motorového vozidla. Základná sadzba náhrady 0,183 Eur/km zodpovedá sadzbe za ubehnutý
kilometer pri schválenej preprave osôb a materiálu mikrobusom. Nie je preukázané, že odporkyňa 2 je

vlastníčkou akéhokoľvek motorového vozidla, ani či je držiteľkou vodičského oprávnenia. Odporkyňa 2 je
pritom podielovou spoluvlastníčkou danej nehnuteľnosti, mohla použiť hromadný dopravný prostriedok a
mala možnosť prebývať na nehnuteľnosti priamo v tomto dome alebo u odporcov v Q. a odtiaľ dochádzať
na pojednávanie.

Kodvolaniunavrhovateľpripojilkópiespomínanýchzápisníczpojednávaní,opätovneZnaleckýposudok
č. 76/2012, uznesenie súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, správu z NsP
Sv. Mikuláša, a.s., Galanta k zdravotnému stavu pani V..Ostatníúčastníciodvolacínávrhnepodali,kdoručenémuodvolaniunavrhovateľasapísomnenevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné, v
dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy 1.620,- Eur od každého z
odporcov 1 až 3 a po 810,- Eur od odporcov 4 a 5 (spolu 6.480,- Eur) z titulu investícií do nehnuteľností

aktuálneimspoluvlastníckypatriacimnazákladededeniapoporučiteľkeK.K..Dôvodiltým,ževpriebehu
rokov 2007 až 2009 so súhlasom vtedajšej vlastníčky predmetných nehnuteľností K.K. vložil investície
do tejto nehnuteľnosti s tým, že vybudoval garáž, spevnenú plochu a jazierko. Znalec Ing. Dezider
Csenky podľa pripojeného Znaleckého posudku č. 76/2012 ocenil všeobecnú hodnotu stavieb, strechy
garáže sumou 5.014,10 Eur, spevnenej plochy sumou 1.112,43 Eur a jazierka sumou 1.956,06 Eur,

spolu zaokrúhlene 8.100,- Eur. Z LV č. XXXX vyplýva, že spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností v
okrese Galanta, obci Q., katastrálne územie Q., zapísaných na LV č. XXXX ako rodinný dom súp. č.
XXX na parc. č. 2780/1 a parc. č. 2180/1 o výmere 944 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2780/2
o výmere 27 m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 2781 o výmere 2.783 m2 záhrady sú aktuálne
titulom dedenia odporcovia 1 až 3 každý v 1/5, odporcovia 4 a 5 každý v 1/10 a K. J. v 1/5. K. J. podľa

tvrdenia navrhovateľa mu ním požadovaný podiel jeho pohľadávky už dobrovoľne uhradila.

Súčasťou spisu sú tiež pokladničné bločky, z ktorých vyplýva kúpa rôznych stavebných materiálov,
stavebnej chémie, spojovacích materiálov v prevažnej miere z roku 2008, pričom tri bločky datované
rokom 2010 sú na miešačku, vodováhu, klasik, vešiak nemý sluha a čistič, teda veci, ktoré nemohli byť

zabudované do daných nehnuteľností.

Hoci navrhovateľ tvrdil, že predmetné stavby zrealizoval v rokoch 2007 až 2009, odporcovia vo svojich
výpovediach toto popreli, keď tvrdili, že jazierko bolo dokončené pred rokom 2002 a strecha a betónová
plocha v rokoch 2007 alebo 2008. Naviac odporcovia tvrdili, že čo sa týkalo opravy strechy garáže,

všetko preplatila ich matka K.K..

Keďže navrhovateľ tvrdil a dosiaľ tvrdí, že je vlastníkom rekonštrukcie strechy garáže, záhradného
jazierka a betónovej plochy, prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku prioritne vyriešil
otázku vlastníctva týchto stavieb. Správne pritom uzavrel, že vlastníkom spevnenej plochy nie je

navrhovateľ. Vzhľadom na to, že spevnená plocha nie je samostatnou vecou - stavbou, ale je len
súčasťou pozemku. Bolo totiž treba zohľadniť, či táto stavba môže byť samostatným predmetom práv a
povinností, s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam veci. V danom prípade táto spevnená plocha mala
tvoriť základ - podklad pod halu, ktorá mala byť na nej neskôr umiestnená, k čomu nedošlo. Kompletná
stavba teda nebola dokončená a predmetná spevnená plocha v súčasnosti na danom pozemku neplní

žiaden účel. Preto bolo i podľa názoru odvolacieho súdu správnym túto spevnenú plochu nepovažovať
za samostatnú vec - stavbu, ale za súčasť pozemku. Jej vlastníkom je potom vlastník pozemku.

Pokiaľ ide o rekonštrukciu strechy garáže, bolo nesporným, že garáž na pozemku stála už predtým dlhé
roky a že navrhovateľ uskutočnil iba rekonštrukciu jej strechy. Strecha garáže je pritom jej nevyhnutnou

súčasťou a nemôže byť od garáže oddelená bez toho, aby sa tým vec - garáž neznehodnotila (§ 120 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ sa preto nemohol stať vlastníkom strechy garáže, ktorá nie je
samostatnou vecou v pravom slova zmysle. Vlastníkom garáže ako celku, včítane jej zastrešenia, bude
ten, resp. právni nástupcovia toho, ktorý ju pôvodne postavil. Je pritom absolútne nerozhodný rozsah
investícií navrhovateľa do predmetnej garáže, pričom jej vlastníkom by sa nestal ani vtedy, ak by jeho

investície boli vyššie, ako samotná hodnota pôvodnej garáže. Prvostupňový súd teda správne uzavrel,
že navrhovateľ nie je vlastníkom garáže, resp. zrekonštruovanej strechy garáže.Nebolo už možné jednoznačne sa stotožniť so záverom prvostupňového súdu, že i záhradné jazierko
podlieha obdobnému právnemu režimu ako predmetná spevnená plocha. Z vykonaného dokazovania
totiž vyplýva, že jazierko tvorí samostatná sklolaminátová nádrž, ktorá je zapustená do zeme a v jej

okolí sú na povrchu umiestnené fólie. Jazierko i so svojím príslušenstvom je teda nesporne hnuteľná
vec, ktorej vlastníkom podľa vykonaného dokazovania je navrhovateľ. Pre záver, že sa jazierko stalo
súčasťou veci - pozemku, do ktorého je zapustené v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné dôsledne vyhodnotiť, či jeho oddelením od pozemku by sa pozemok znehodnotil. Fotografie
pripojené k znaleckému posudku zobrazujúce mimoriadne nízku estetickú hodnotu jazierka pritom

nasvedčujú skôr opaku, že pozemok je jeho umiestnením znehodnotený. Z uvedených hľadísk ale súd
otázkupredmetnéhojazierkaneposudzovalavodôvodnenípreskúmavanéhorozsudkusasňouztýchto
relevantných hľadísk ani nevysporiadal. V prípade záveru, že predmetné jazierko sa nestalo súčasťou
pozemku v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., keďže ide o hnuteľnú vec, navrhovateľ ako vlastník má možnosť
si ju z pozemku včítane okolo ležiacich fólií odviezť, a ak mu v tom spoluvlastníci nebránia, niet právneho
dôvodu na nejakú náhradu od spoluvlastníkov pozemku.

V ďalšej fáze, skôr ako súd mohol pristúpiť k vyhodnoteniu otázky premlčania uplatnených nárokov,
bolo nutné uzavrieť právny režim vzťahujúci sa na danú vec. Bolo pritom potrebné vychádzať
z toho, že podľa vykonaného dokazovania navrhovateľ rekonštrukciu garáže a spevnenú plochu
vybudoval podľa jeho tvrdenia so súhlasom vtedajšej vlastníčky nehnuteľností, čomu nasvedčuje i

to, že podľa dosiaľ preukázaného vlastníčka nehnuteľností aktivity navrhovateľa na nehnuteľnostiach
až do svojej smrti v decembri 2011 tolerovala a ničím nebolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľa,
že k nim mal súhlas vlastníčky. Odporcovia pritom vo výpovediach potvrdili, že navrhovateľ užíval
dané nehnuteľnosti bezodplatne. Podľa dosiaľ preukázaného právnym dôvodom užívania daných
nehnuteľností navrhovateľom, ako i jeho investícií do majetku pani K.K., bol jej prísľub časovo

neobmedzeného bezodplatného užívania nehnuteľností.

Keďže právu bezodplatného užívania nehnuteľností, ktoré nie je osobitne upravené ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, obsahom a účelom najbližšie zodpovedá nájomný vzťah s tým rozdielom, že
tento je odplatný, bolo dôvodným, aby na danú vec, s použitím § 853 Občianskeho zákonníka, bolo

analogicky aplikované ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve.

Podľa§663Občianskehozákonníkanájomnouzmluvuprenajímateľprenechávazaodplatunájomníkovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

V zmysle § 667 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so
súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade,
že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov
až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorým v medziobdobí došlo v dôsledku
užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže

nájomca požadovať až po skončení nájmu protihodnotu toho o čo sa zvýšila hodnota veci (ods. 1). Ak
nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa je povinný po skončení nájmu uviesť na svoje
náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná
škoda je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy (ods. 2).

Podľa § 669 Občianskeho zákonníka ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný
prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa,
alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak
môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.

Posúdiac vec podľa vyššie citovaných hmotnoprávnych zákonných ustanovení z dosiaľ preukázaného
vyplýva, že pokiaľ ide o rekonštrukciu strechy garáže, táto sa bude analogicky spravovať cit. ust. §
669 Občianskeho zákonníka s poukazom na hypotézu danej právnej normy, keďže oprava predmetnej
garáže sa vykonala so súhlasom jej vlastníčky, pričom išlo zrejme o opravu, na ktorú bola povinná
vlastníčka nehnuteľnosti, čím vznikol navrhovateľovi, ktorý vynaložil na vec náklady pri oprave, nárok

na náhradu týchto nákladov a to v preukázanom rozsahu. Ide pritom o špeciálnu úpravu bezdôvodného
obohatenia a na úhradu týchto nákladov treba uplatniť všeobecné ustanovenia o bezdôvodnom
obohatení v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a na premlčanie tohto nároku ust. § 107
Občianskeho zákonníka o premlčaní bezdôvodného obohatenia.Pokiaľ ide o spevnenú vybetónovanú plochu, režim vynaložených nákladov sa bude spravovať v
zmysle cit. § 667 Občianskeho zákonníka, keďže podľa názoru odvolacieho súdu ide o zmenu na

veci, keď bol zmenený nespevnený povrch pozemku na spevnený povrch. V tomto prípade by úhradu
nákladov mohol navrhovateľ ako užívateľ požadovať len v prípade, že sa na to vlastníčka zaviazala.
Keďže v danom prípade podľa doterajších výsledkov dokazovania vlastníčka síce dala súhlas s touto
zmenou pozemku, ale nezaviazala sa na úhradu nákladov, vzniklo navrhovateľovi ako užívateľovi právo
požadovať protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota daného pozemku a to až po skončení užívania

nehnuteľnosti. V tomto prípade ide o špecifický nárok v zmysle cit. § 667 Občianskeho zákonníka a
preto ho nemožno subsumovať pod všeobecné ustanovenie o bezdôvodnom obohatení (ako postupoval
prvostupňový súd) a na jeho premlčanie sa nebude vzťahovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka
vzťahujúce sa k bezdôvodnému obohateniu, ale všeobecné ustanovenia o premlčaní. Navrhovateľovi
pritom nevzniká nárok na vložené investície, ale iba na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci,
teda pozemku, na ktorom leží daná spevnená plocha (za podmienky, že k zvýšeniu hodnoty pozemku

tým skutočne došlo) a to až po skončení užívania.

Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, prvostupňový súd vec nesprávne právne
posúdil (vo vzťahu k rekonštrukcii strechy garáže a spevnenej ploche), keď na vec neaplikoval náležité
vyššiecitovanéhmotnoprávneustanoveniaazároveňspoukazomnahypotézydanýchprávnychnoriem

ani nevykonal potrebné dokazovanie, teda nedostatočne zistil skutkový stav, pričom čiastočne odňal
možnosť účastníkom konať pred súdom tým, že rozhodnutie (v časti týkajúcej sa jazierka) dostatočným
spôsobomvsúlades§157ods.2O.s.p.neodôvodnil,odvolacísúdpotomrozsudoksúduprvéhostupňa,
včítane závislých výrokov o náhrade trov konania, s použitím § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a
podľa ods. 2 vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne prehodnotiť vec s poukazom
na vyššie uvedené právne závery odvolacieho súdu, ktorými je prvostupňový súd v zmysle § 226
O.s.p. viazaný, vychádzajúc z hypotéz aplikovaných hmotnoprávnych noriem prípadne doplniť potrebné
dokazovanie a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade

s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.