Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/188/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418202221
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8418202221.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti O. B., nar. XX.XX.XXXX a V. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov: matky U. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. X, G. a otca W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. U. XX, G., na návrh matky o
zvýšenie výživného pre maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn.
5P/165/2018-58 zo dňa 25.6.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči
mal. O. a V. B..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:
„I. Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3C/30/2011 z 24.5.2011 v časti výživného tak,
že otec W. B., D.. XX.XX.XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého O. B., D.. XX.XX.XXXX
zvýšeným výživným zo sumy 55 EUR mesačne na sumu 100 EUR mesačne vždy vopred do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky U. B., D.. XX.XX.XXXX.

II. Dlžné výživné u maloletého O. B., D.. XX.XX.XXXX za obdobie od 8.10.2018 do 25.6.2019 v sume 615
EUR sa zaväzuje otec W. B., D.. XX.XX.XXXX uhradiť k rukám matky U. B., D.. XX.XX.XXXX vždy do 15.
dňa v mesiaci v splátkach vo výške 15 EUR mesačne až do úplného uhradenia dlžného výživného pod
hrozbou, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky dlžného výživného sa stáva splatným celý dlh.

III. Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3C/30/2011 z 24.5.2011 v časti výživného tak, že
otec W. B., D.. XX.XX.XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej V. B., D.. XX.XX.XXXX zvýšeným
výživným zo sumy 55 EUR mesačne na sumu 100 EUR mesačne vždy vopred do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky U. B., D.. XX.XX.XXXX.

IV. Dlžné výživné u mal. V. B., D.. XX.XX.XXXX za obdobie od 8.10.2018 do 25.6.2019 v sume 615 EUR
sa zaväzuje otec W. B., D.. XX.XX.XXXX uhradiť k rukám matky U. B., D.. XX.XX.XXXX vždy do 15.

dňa v mesiaci v splátkach vo výške 15 EUR mesačne až do úplného uhradenia dlžného výživného pod
hrozbou, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky dlžného výživného sa stáva splatným celý dlh.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 78, ods. 1,3, § 62, ods. 1,2,4,5, §75, ods. 1, § 76, ods. 1 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“).

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom (t. j. od
24.05.2011) súd zistil vykonaným dokazovaním na strane otca zmenu pomerov za uplynulé obdobie v
tom zmysle, že sa mu znížil počet jeho vyživovacích povinností (ako sám uvádza už nemá vyživovaciu
povinnosť k U.S. B. a W. O. a z dôvodu dohody medzi rodičmi nemá ani vyživovaciu povinnosť k O. N.)
a od 01.04.2019 je z dôvodu, že si chce nájsť lepšie platené zamestnanie nezamestnaný. Súd mal ďalej
za to, že za uplynulú dobu nastala podstatná zmena pomerov aj na strane maloletých detí. U oboch detí
od posledného rozhodnutia o výživnom v dôsledku ich fyzického a psychického vyspievania (sú staršie o
cca 8 rokov) narástli celkové výdaje spojené s ich výživou, ošatením, kultúrnym a spoločenským vyžitím.
Pri určovaní výživného bolo pritom potrebné naďalej zohľadniť matkinu osobnú opateru o maloleté deti
ako čiastočnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nim.

5. Po prevedenom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok maloletých detí na vyššie výživné je
opodstatnený v dôsledku popísanej zmeny pomerov na ich strane. Pôvodným rozhodnutím bol otec
maloletých zaviazaný prispievať na výživu 3 maloletých detí sumou 55 EUR na každé dieťa. Toto času
už otcovi už zanikla vyživovacia povinnosť k sestre maloletých U. B.. Otec v konaní súhlasil so všetkými
výdavkami maloletých, ktoré boli uvedené zo strany matky. Nakoľko otec maloletých nijakým spôsobom
nespochybnil tieto výdavky na výživu svojich maloletých, súd nemal pochybnosti o odôvodnenosti týchto
nákladov na ich výživu. Otec maloletých spochybňoval len dôvodnosť platieb z nájmu dvojizbového
bytu, v ktorom matka spolu s maloletými deťmi žije, avšak súd tieto náklady na bývanie považoval
taktiež za opodstatnené pre zabezpečovanie potrieb maloletých. Nie je na mieste argument otca, že
matka aj s deťmi môže ísť bývať k svojej matke, nakoľko aj on sám, hoci býva u svojej matky, tejto
prispieva na náklady v súvislosti s bývaním a stravou. Pri určovaní výšky výživného sa toho času stala
esenciálnou otázka výšky príjmov zo strany otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že na
žiadosť otca maloletých detí, došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru, ktorý trval od 28.08.2013,
a to dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom ku dňu 31.03.2019 a od 01.04.20192019 na
obdobie 6 mesiacov otec poberá dávku v nezamestnanosti. V tejto súvislosti je potrebné konanie otca
vyhodnotiť ako účelové, uskutočnené len v úmysle vyhnúť sa zvýšeniu výživného na svoje maloleté deti.
Otec sa vzdal zamestnania bez toho, že by mal prísľub akéhokoľvek lepšieho príjmu a v súčasnosti je
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR. Otec, ako sa vyjadril, sa plánuje zamestnať v
odbore, kde vzhľadom na svoje vzdelanie nemá kvalifikačné predpoklady, ale už v minulosti takúto prácu
podľa svojho vyjadrenia vykonával. Súd vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného na sumu 100 EUR
mesačne na každé dieťa okrem iného aj z dôvodu, že motiváciou otca pre ukončenie pracovného pomeru
bola práve finančná stránka s tým, že otec predpokladá svoj ďalší mesačný príjem vo výške 600 EUR
až 700 EUR. Otec dobrovoľne odišiel zo zamestnania, pripravil sa o príjem z ktorého mohol uhrádzať
výživné, pričom v čase, keď bol zamestnaný, nad rámec určeného výživného ničím neprispieval.
Vzhľadom na tieto okolnosti, ako aj skutočnosť, že otcovi zanikla v priebehu obdobia od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti minimálne jedna vyživovacia povinnosť k jeho dcére U. B., mal súd za to, že
návrh matky je v celom rozsahu dôvodný. Súd priznal zvýšené výživné pre maloleté deti počnúc dňom
01.09.2018. Zvýšením výživného počnúc mesiacom september 2018 vzniklo otcovi dlžné výživné pre
maloleté deti za obdobie do júna 2019 v celkovej sume 615 EUR na každé dieťa, pričom otcovi bola
započítaná suma, ktorú na výživnom uhradil. Otcovi súd povolil splácať dlžné výživné mesačne po 15
EUR spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri
nezaplatení čo i len jednej čiastky.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Obsah odvolania otca

7. Proti rozsudku podal odvolanie otec. Má za to, že súd sa nedostatočne vysporiadal so situáciou
na strane otca, ktorá nastala po tom, čo ukončil pracovný pomer. Je pravdou, že ukončil u ostatného
zamestnávateľa pracovný pomer dohodou, bolo to však z dôvodu, že príjem, ktorý dosahoval,
nepostačoval na to, aby mohol riadne platiť všetky svoje povinnosti a záväzky. Od skončenia pracovného
pomeru je vedený na Úrade práce a dostávam dávku v nezamestnanosti cca 265,00 € mesačne. Táto
suma mu nepostačuje na to, aby mohol v súčasnosti prispievať na výživu maloletých detí O. V. V. sumou
po 100,00 € na každé dieťa. Uznáva, že sa zmenili pomery na strane maloletých detí, ako aj na strane
otca. Nemôže však súhlasiť s tvrdením súdu v tom zmysle, že konal účelovo v snahe vyhnúť sa plateniu
vyššieho výživného. Nie je to pravda. Zo zamestnania odišiel preto, že chce si nájsť zamestnanie, kde
bude mať vyšší príjem.

8. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhuje rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom
(§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1
CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

10. Zhrnúc skutočný stav veci zistený súdom prvej inštancie, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.
Osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, otec sa na ich výchove podieľa formou styku,
na ich výživu nad rámec súdom určeného výživného neprispieva. Úprava výživného bola naposledy
učinená rozsudkom z roku 2011, maloletý O. mal v tom čase 9 rokov, maloletá V.Á. 4 roky. Matka bola
zamestnaná v práčovni s príjmom 350 Eur mesačne, otec bol zamestnaný v Podtatranskej hydine, a.s.,
jeho príjem dosahoval 450 Eur mesačne. V súčasnosti je maloletý O. študentom gymnázia. Mal. V. je
na druhom stupni ZŠ. Otec naposledy pracoval v spoločnosti S.T.S. s.r.o. Slovakia Poprad, kde jeho
priemerná mzda dosahovala sumu 435 Eur. Pracovný pomer skončil dohodou z dôvodu, že si chce nájsť
zamestnanie, kde očakáva príjem 600-700 Eur mesačne.

11. Otec namieta nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci. Podľa názoru odvolacieho súdu
súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce
skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí
odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny,
jeho správnosť argumentuje nasledovne.

12. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa:

Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

13. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom
ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka
res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu
dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery.
Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu
vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

14. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa
alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým
spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy
vyššieho stupňa a pod..

15. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je
nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného
dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom.

16. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a
schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou
pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

17. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného uplynulo
obdobie 8 rokov. So stúpajúcim vekom detí stúpajú výdavky na ich stravu, ošatenie, obuv a
v neposlednom rade aj školské potreby. Mal. deti sa venujú záujmovým aktivitám, prechádzajú
prirodzeným vývinom, niet pochýb, že ich organizmu v súvislosti s dospievaním vyžaduje zvýšené
nároky na množstvo prijímanej potreby, obmenu vyžaduje pravidelne aj ich šatník. Vychádzajúc z
uvedeného, na strane maloletých detí došlo k objektívnemu nárastu životných nákladov detí, na ktorý sa
prihliadne vždy pri zmene pomerov (§ 78 ods. 1 zákona o rodine), dôvodiac tým zvýšenie výživného na
mal. deti. V tomto rozsahu odvolací súd nevzhliadol v rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie žiadne
nesprávne skutkové zistenie ani nesprávne právne posúdenie veci.

18. Otec v odvolaní namieta neúmernú výšku súdom určeného výživného. Má za to, že vzhľadom na
jeho súčasnú situáciu, kedy nie je zamestnaný, nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné
vo výške ako ho určil súd prvej inštancie.

19. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec ukončil pracovný pomer dohodou z dôvodu, že
nebol spokojný s výškou dosahovaného príjmu, ktorý sa pohyboval na úrovni minimálnej mzdy. Ako
sám uviedol, motívom odchodu zo zamestnania bolo očakávanie, že sa zamestná a bude dosahovať
príjem vo výške 600 - 700 Eur. V prípade, že otec rozviazal pracovný pomer skôr, než si zabezpečil
príjem od iného zamestnávateľa, je potrebné považovať jeho konanie za vzdanie sa výhodnejšieho
zamestnania bez dôležitého dôvodu a vychádzať z možností a schopností povinného otca (§ 75, ods. 1
Zákona o rodine). V konaní nebolo preukázané, že na strane otca existujú vážne dôvody, pre ktoré by bol
obmedzený vo svojej schopnosti zamestnať sa a dosahovať príjem, hoci aj mimo miesta svojho bydliska.
Okolnosť, že otec momentálne hľadá adekvátne zamestnanie a nedosahuje príjem, v žiadnom prípade
nemôže byť na úkor maloletých detí, voči ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť. K možnostiam,
schopnostiam a príjmovým pomerom otca odvolací súd uvádza, že v zhode so záverom súdu prvej
inštancie má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem 600 -700 Eur mesačne.

20. Odvolací podporne zohľadnil aj rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania
výživného, a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia. Pri určovaní výšky výživného je potrebné
zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená
výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v
otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda),
podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa 15-17 rokov zodpovedá 16 - 22% čistého príjmu
povinného rodiča. Po prepočte výšky výživného (100/650) percentuálny podiel výživného na mal. dieťa
predstavuje z celkového čistého príjmu otca 15,4%, teda pod spodnou hranicou vekového rozpätia
dieťaťa.

21. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov. Súd prvej
inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto
odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.